Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-11-2021.pdf
PDF · 122.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: LUTNIK WALDEMAR MARIUSZ Przedsiebiorstwo Uslugowo-Produkcyjno-Handlowe „HBH" WALDEMAR LUTNIK, používaná skratka P.U.P.H. „HBH" Waldemar Lutnik, s miestom podnikania 0861011 GORZÓW, Wielkopolski Generala Sikorskiego 100, Poľská republika, podnikateľ zapísaný v evidencii podnikateľskej činnosti vedenej na Mestskom úrade v Gorzowe Wielkopolskim, vykonávanej primátorom mesta Gorzowa Wlkp. pod evidenčným číslom 22350M, IČO (NIP): 597-000-64-31, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Annou Kecerovou Veselou, advokátkou, so sídlom A., proti žalovanej: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X. XXX, XXX XX N. (do 31.12.2013 podnikajúcej pod obchodným menom U. U., s miestom podnikania Zákopčie Stred 887, 023 11 Zákopčie, IČO: 40 461 734), v konaní o zaplatenie 369,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/14/2015-95 zo dňa 19. septembra 2019 vo výroku II. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 369,31 Eur s príslušenstvom v spojení s výrokom IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/14/2015-95 zo dňa 19. septembra 2019 v napadnutom výroku II. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 369,31 Eur spolu s úrokom z omeškania a vo výroku IV., podľa ktorého žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,36%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 160,69 Eur zastavil. Podľa výroku II. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 369,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 4.059,89 Eur od 24.4.2013 do 20.5.2013, úrokom z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 3.758,89 Eur od 21.5.2013 do 31.5.2013, úrokom z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 3.714,89 Eur od 1.6.2013 do 29.6.2013, úrokom z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 3.664,89 Eur od 30.6.2013 do 18.9.2013, úrokom z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 3.514,89 Eur od 19.9.2013 do 11.2.2014, úrokom z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 2.844,48 Eur od 12.2.2014 do 18.3.2014 a úrokom z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 369,31 Eur od 19.3.2014 do zaplatenia v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku III. vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Výrokom IV. bolo rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,36%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Čadca č.k. 9Cb/14/2015-23 zo dňa 7.4.2015, odpor žalovanej. Okresný súd poukázal na ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP, dispozičné oprávnenie žalobcu, ktorý žalobu čo do sumy 160,69 Eur zobral späť, v ktorej časti okresný súd konanie podľa výroku I. zastavil, pričom uviedol, že súhlas žalovanej s takýmto čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k späťvzatiu došlo skôr, ako bolo otvorené pojednávanie.
3. Okresný súd aplikoval Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012, ustanovenia § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 97/1963 Zb., rozhodné ustanovenia Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru a poukázal na nárok žalobcu, ktorý sa domáhal po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania zaplatenia sumy 369,31 Eur ako zostatku kúpnej ceny z titulu tovaru dodaného žalovanej ako podnikateľke, ktorého kúpna cena bola vyúčtovaná faktúrou č. Nr 0002/13/FVW zo dňa 23.4.2013. Žalobca je podnikateľský subjekt zapísaný v evidencii podnikateľskej činnosti v Poľskej republike a má sídlo na území Poľskej republiky. Žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky. Jednalo sa o konanie s medzinárodným prvkom. Okresný súd preto primárne skúmal otázku svojej právomoci na konanie o uplatnenom nároku a v súlade s čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 vzhľadom k bydlisku žalovanej, ktoré je na území Slovenskej republiky, bol názoru, že je daná právomoc Okresného súdu Čadca na konanie.
4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to konkrétne v odseku 16. sa okresný súd zaoberal otázkou rozhodného práva, ktoré bolo potrebné na dané konanie aplikovať. Žalobca nárok skutkovo odôvodňoval ako nárok na zaplatenie zostatku kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorá vyplývala z obchodnoprávneho vzťahu so žalovanou. Dohodu o voľbe práva, ktorým sa bude právny vzťah žalobcu a žalovanej spravovať, žalobca v konaní netvrdil, ani nepreukázal. Rovnako dohodu o voľbe práva v konaní netvrdila, ani nepreukázala žalovaná. Okresný súd skonštatoval, že nebola preto preukázaná dohoda žalobcu a žalovanej o voľbe práva. Rozhodným právom vzhľadom k ust. § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/1963 Zb., v zmysle ktorého pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa kúpne zmluvy spravujú právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho v čase uzavretia zmluvy, bol preto právny poriadok Poľskej republiky, keďže na území Poľskej republiky má žalobca ako predávajúci svoje sídlo. Súčasne v nadväznosti na čl. 91 ods. 2 Ústavy Poľskej republiky, podľa ktorého má medzinárodná zmluva, ktorou je Poľská republika viazaná, prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi a Poľská republika dňa 13.3.1995 ratifikovala Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len „Viedenský dohovor“), bol rozhodným právom, ktoré bolo potrebné aplikovať v danom konaní Viedenský dohovor.
5. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah z titulu kúpnej zmluvy. Žalovaná vznik a existenciu právneho vzťahu so žalobcom nerozporovala. Nenamietala, že so žalobcom ako predávajúcim do záväzkového vzťahu ako kupujúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti vstúpila. Nenamietala, že si u žalobcu objednala tovar - dámsku a pánsku obuv. Vznik a existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou podporne preukázali i žalobcom predložené listinné dôkazy, a to faktúra Nr 0002/13/FVW v spojení s dodacím listom k tejto faktúre, dobropis Nr 0009/14/FKW k faktúre Nr 0002/13/FVW, ktorých pravosť žalovaná v konaní nespochybňovala, ako aj správanie sa žalovanej, ktorá na uvedenú faktúru číslo Nr 0002/13/FVW čiastkové úhrady vykonávala. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že žalobca, ako i žalovaná v tom istom právnom vzťahu vystupovali v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Okresný súd mal za preukázaný obchodno-záväzkový vzťah žalobcu a žalovanej z titulu kúpnej zmluvy, ktorá aj v nadväznosti na čl. 11 Viedenského dohovoru nemusí byť uzavretá písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti k tomu, aby bola platná. Žalobcovi na základe tejto zmluvy vznikla povinnosť žalovanej dodať dojednaný tovar v dojednanom množstve, akosti a vyhotovení a žalovanej vznikla povinnosť za dodaný tovar zaplatiť.
6. Okresný súd poukázal na obranu žalovanej voči žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 369,31 Eur z titulu doplatku kúpnej ceny fakturovanej faktúrou číslo Nr 0002/13/FVW a predstavujúcej rozdiel medzi uvedenou faktúrou vyfakturovanou sumou vo výške 4.059,89 Eur a žalovanou vykonanými úhradami spolu vo výške 1.215,41 Eur a dobropismi číslo Nr 0009/14/FKW na sumu 2.314,48 Eur a číslo Nr 0001/19/FKW na sumu 160,69 Eur vystaveným žalobcom k uvedenej faktúre číslo Nr 0002/13/ FVW (fakturovaná suma 4.059,89 Eur mínus vykonané úhrady 1.215,41 Eur mínus dobropisovaná suma 2.314,48 Eur mínus dopropisovaná suma 160,69 Eur), podľa ktorej obrany jej neboli dodané dva druhy
tovaru, a to tovar číslo 32C963 v počte 6 ks pri cene za 1 ks vo výške 28,18 Eur a tovar číslo 32C959 v počte 6 ks pri cene za 1 ks vo výške 28,18 Eur, t.j. spolu jej nebol dodaný tovar v hodnote 338,14 Eur. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaná predložila e-mailovú komunikáciu, podľa ktorej dňa 25.4.2013 žalobcovi oznámila, že nebol dodaný tovar číslo 32C963 v počte 6 párov a číslo 32C959 v počte 6 párov. V rozpore s uvedenou obranou žalovanej žalobca v konaní predložil faktúru Nr 0002/13/FVW v spojení s dodacím listom, na ktorých sa nachádza odtlačok pečiatky žalovanej a podpis, vo vzťahu ku ktorému žalobca tvrdil, že je podpisom žalovanej. Žalovaná podpisy na faktúre číslo Nr 0002/13/ FVW a dodacom liste nerozporovala. Naopak vo svojej výpovedi potvrdila, že dodací list podpísala. Bolo nesporným, že podpis na faktúre a dodacom liste k faktúre bol podpisom žalovanej. Z faktúry i dodacieho listu vyplynulo, že na týchto je uvedený aj tovar pod číslom 32C963 v počte 6 ks a tovar pod číslom 32C959 v počte 6 ks, vo vzťahu ku ktorým žalovaná tvrdila, že tento tovar jej žalobcom dodaný nebol. Žalovaná tým, že dodací list k faktúre číslo Nr 0002/13/FVW a faktúru číslo Nr 0002/13/FVW podpísala, súčasne potvrdila aj prevzatie tam uvedeného tovaru, a teda aj tohto tovaru, vo vzťahu ku ktorému následne tvrdila, že jej dodaný nebol. Súd prvej inštancie uviedol, že je vždy vecou kupujúceho, aby po tom, čo mu je umožnené s tovarom nakladať, tento tovar skontroloval, a to minimálne, či mu je dodaný v požadovanom množstve. Z vykonaného dokazovania a výpovede žalovanej vyplynulo, že tovar bol balený v jednotlivých krabiciach, v dôsledku čoho žalovanej nič nebránilo už v okamihu, kedy tovar z vozidla žalobcu preberala a bol nakladaný do taxíka skontrolovať, či jej bol dodaný všetok tovar uvedený v dodacom liste a na faktúre. Ak žalovaná takto nepostupovala, dôsledky jej konania, resp. jej nekonania v celom rozsahu zaťažujú žalovanú, nie žalobcu, navyše pokiaľ žalovaná tovar po jeho prevzatí od žalobcu ešte i ponechala bez náležitého dohľadu vo vozidle taxíka, ktorý ako uviedla, ešte asi trikrát odišiel, nakoľko mal iných klientov. Ani za takéto konanie žalovanej nemôže niesť zodpovednosť žalobca, keďže prevzatím tovaru nebezpečenstvo vzniku škody na tovare prešlo na žalovanú ako kupujúcu. Na základe takto zisteného skutkového stavu a zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, podľa záveru okresného súdu žalovaná napriek predloženej e-mailovej komunikácii zo dňa 25.4.2013 svoje tvrdenie, že jej tovar číslo 32C959 v počte 6 ks a tovar číslo 32C963 v počte 6 ks a celkovej sume 338,14 Eur nebol dodaný, nepreukázala.
7. Žalovaná sa voči žalobcom uplatnenému nároku bránila tým, že v sume 31,18 Eur uskutočnila voči žalobcovi reklamáciu, na ktorú jej žalobca nedal dobropis. Aj túto obranu okresný súd vyhodnotil ako nepreukázanú. Samotný listinný dôkaz podľa č.l. 37 spisu riadne uplatnenie zodpovednosti z vád tovaru žalovanou nepreukazuje. Nebolo zrejmé o aké konkrétne vady sa jedná, či bola uplatnená včas a aké sú nároky žalovanej z uplatnenej zodpovednosti za vady. Vzhľadom k týmto dôvodom okresný súd žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 369,31 Eur vyhodnotil ako dôvodný a v súlade s čl. 53 Viedenského dohovoru žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 369,31 Eur z titulu doplatku kúpnej ceny za dodaný tovar vyfakturovaný faktúrou číslo Nr 0002/13/FVW zo dňa 23.4.2013.
8. Okresný súd v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval, že žalovaná sa so splnením svojho záväzku voči žalobcovi dostala do omeškania. Vzhľadom na čl. 78 Viedenského dohovoru žalobcovi prináležal i nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej podľa nariadenia Rady ministrov č. 163 zo dňa 12.3.2013, t.j. vo výške 11,5% ročne. Zároveň v nadväznosti na čl. 58 ods. 1 Viedenského dohovoru, keďže v konaní nebolo preukázané iné dojednanie časového okamihu, ku ktorému mala žalovaná zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu, vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť kúpnu cenu okamihom, keď jej bolo žalobcom umožnené s tovarom nakladať. Žalovanej v nadväznosti na dodací list zo dňa 23.4.2013 k faktúre číslo Nr 0002/13/FVW bolo umožnené s tovarom nakladať dňa 23.4.2013. Dňom nasledujúcim sa žalovaná dostala s úhradou kúpnej ceny do omeškania. Okresný súd v súlade s čl. 78 Viedenského dohovoru žalovanú zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 4.059,89 Eur (suma fakturovaná faktúrou číslo Nr 0002/13/FVW) odo dňa 24.4.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovanej bolo umožnené s tovarom nakladať, do 20.5.2013, úrok z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 3.758,89 Eur (4.059,89 Eur mínus úhrada vo výške 300,- Eur) od 21.5.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vykonanej úhrady v sume 300,- Eur, do 31.5.2013, úrok z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 3.714,89 Eur (3.758,89 Eur mínus úhrada vo výške 45,- Eur) od 1.6.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vykonanej úhrady v sume 45,- Eur, do 29.6.2013, úrok z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 3.664,89 Eur (3.714,89 Eur mínus úhrada vo výške 50,- Eur) od 30.6.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vykonanej úhrady v sume 50,- Eur, do 18.9.2013, úrok z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 3.514,89 Eur (3.664,89 Eur mínus úhrada vo výške 150,- Eur) od 19.9.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vykonanej úhrady v
sume 150,- Eur, do 11.2.2014, úrok z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 2.844,48 Eur (3.514,89 Eur mínus úhrada vo výške 670,41 Eur) od 12.2.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vykonanej úhrady v sume 670,41 Eur, do 18.3.2014 a úrok z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 369,31 Eur (2.844,48 Eur mínus dobropisovaná suma vo výške 2.314,48 Eur, mínus dobropisovaná suma vo výške 160,69 Eur) od 19.3.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dobropisovaní faktúry Nr 0002/13/FVW dobropisom číslo Nr 0009/14/FKW zo dňa 18.3.2014 a tiež dobropisovaní uvedenej faktúry dobropisom číslo Nr 0001/19/FKW, nakoľko neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by boli žalobcovi bránili vykonať dobropis aj vo vzťahu k sume 160,69 Eur v okamihu, kedy vykonal dobropis k sume 2.314,48 Eur, do zaplatenia a vo zvyšku žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania okresný súd ako nedôvodný zamietol.
9. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd uviedol, že žalobca bol v konaní úspešný čo do sumy 369,31 Eur, v ktorej bolo žalobe vyhovené. Vo vzťahu k sume 160,69 Eur, do ktorej sumy žalobca podanú žalobu zobral späť, procesne zavinil, že muselo byť konanie v tejto časti zastavené, a tým bol žalobca neúspešný. Žalovaná bola naopak neúspešná čo do sumy 369,31 Eur, do ktorej sumy okresný súd žalobe žalobcu vyhovel a úspešná bola aj čo do sumy 160,69 Eur. Percentuálne bol žalobca úspešný v rozsahu 69,68% a neúspešný v rozsahu 30,32% a žalovaná bola neúspešná v rozsahu 69,68% a úspešná v rozsahu 30,32%. Percentuálne bol v konaní úspešnejší žalobca. Jeho čistý úspech predstavoval 39,36% (69,68% mínus 30,32%). V uvedenom rozsahu čistého úspechu žalobcovi prináležal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. Okresný súd žalobcovi ako úspešnému v konaní priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,36%, o výške ktorej náhrady rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
10. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá namietala, že podľa ust. § 11 a § 11a zákona o DPH tovar má byť dodaný na miesto odberateľa, teda na miesto prevádzky, inak je podpísaná faktúra, ako aj podpisy o prevzatí neplatné. Žalovaná uviedla, že zástupca firmy žalobcu jej zavolal v marci 2013, aby si zobrala auto, že jej dovezie tovar alebo aby si preň prišla na parkovisko ku Tescu. Žalovaná auto nezohnala a zástupca žalobcu jej povedal, aby išla za jeho známym taxikárom. Žalovaná uviedla, že bola nútená podpísať prevzatie na parkovisku pri Tescu aj bez kontroly pre aroganciu a následne bol tovar naložený do taxíka. Taxikár potom s tovarom prišiel ku pošte, odkiaľ si žalovaná tovar musela nosiť. Žalovanej nebolo zrejmé, prečo žalobca aspoň 2 dni dopredu jej nezavolal alebo nenapísal e-mail, že dovezie tovar. Žalovanej nebolo zrejmé, prečo tovar nebol dovezený do jej predajne. Ak by bol dovezený do jej predajne, tento by si skontrolovala, aj by zistila, že chýbajú topánky, a to 12 krabíc v sume 338,14 Eur, t.j. 6 ks 32C 963 - suma 169,07 a 6 ks 32C 959 - suma 169,07 Eur. Žalovaná uviedla, že v ten istý deň prišla o tržbu, pretože musela ísť pre tovar ku Tescu na parkovisko, a potom si ho musela odnášať od pošty. V ten deň musela mať prevádzku zatvorenú. Na reklamáciu 32C 210 v sume 31,18 Eur nebol do dnešného dňa vystavený zo strany žalobcu dobropis, aj keď zástupca firmy žalobcu reklamácie prevzal ešte v roku 2013, taktiež aj reklamáciu 25C 005. Žalovaná v odvolaní zotrvala na obrane, že tovar v sume 338,14 Eur, t.j. 12 párov obuvi jej nebol dodaný a taktiež v rozpore so zákonom neboli vybavené reklamácie. Doložila reklamáciu na 32C 210 - 31,18 Eur, kedy zákazníčku vybavila iným náhradným tovarom po dátume splatnosti (poznámka krajského súdu: odvolanie žalovanej zo dňa 13.11.2019). Ďalším podaním datovaným 28.1.2020 (č.l. 103 spisu) žalovaná uviedla, že dáva odvolanie, ale už nevládze bojovať s niekým, kto sa vyzná v zákonoch. I napriek tomu sa odvoláva a zotrváva na tom, že tovar v hodnote 369,31 Eur neprevzala.
11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24. septembra 2020 uviedol, že z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že napáda výrok II. rozsudku okresného súdu. Podľa žalobcu dôkazy preukázali to, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej žalobca dodal žalovanej tovar, ktorý si žalovaná nesporne objednala. Žalovaná tovar od žalobcu prevzala, dôkazom boli listinné dôkazy, faktúra č. Nr 0002/13/FVW v spojení s dodacím listom, na ktorých sa nachádza odtlačok pečiatky žalovanej a jej podpis, pravosť ktorého na pojednávaní dňa 19.09.2019 potvrdila. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 369,31 Eur z titulu doplatku kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrou č. Nr 0002/13/FVW. Žalovaná na pojednávaní konanom pred okresným súdom potvrdila, že sporný tovar prevzala. Námietky žalovanej ohľadom dopravy tovaru do miesta jej prevádzky sú podľa žalobcu irelevantné. Žalovaná mala dostatok času aj priestoru, aby si prekontrolovala, či je dodaný tovar v súlade s predloženým dodacím listom, ktorý podpísala. Následne žalovaná uviedla, že prevzatý tovar od žalobcu ponechala vo vozidle taxikára bez jej dohľadu, ktorý ako žalovaná uviedla, ešte trikrát odišiel aj s tovarom, keďže mal iných klientov. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že nebezpečenstvo vzniku škody na tovare prešlo na žalovanú momentom, kedy tovar od žalobcu prevzala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorý žalovanej vyúčtoval faktúrou, platnosť ktorej nebola v konaní žiadnym spôsobom spochybnená. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku v sume 31,18 Eur žalovaná neuniesla dôkazné bremeno k tvrdenej reklamácii tovaru. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
12. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanej na vyjadrenie, ktorá v podaní zo dňa 30.10.2020 uviedla, že nedodaný tovar hneď na druhý deň reklamovala formou e-mailovej správy. Voči žalobcovi nemá žiadne záväzky a žiada o vyriešenie tejto situácie.
13. Vyjadrenie žalovanej zo dňa 30.10.2020 bolo doručené žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne na vyjadrenie. Právna zástupkyňa uviedla, že všetky tvrdenia žalovanej aj obranu žalobca úspešne poprel, žalobca zotrváva na svojich vyjadreniach a má za to, že rozhodnutie okresného súdu je správne.
14. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 3.12.2020 bolo vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 20. novembra 2020 doručené žalovanej už len na vedomie.
15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovanou a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/11/2021-136 zo dňa 09.03.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.05.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
17. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho konania a posudzovania bol rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalovanej, ktoré bolo datované 13.11.2019 a 28.1.2020. Z obsahu týchto podaní bolo zrejmé, že žalovaná napáda rozsudok okresného súdu vo výroku II., podľa ktorého je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 369,31 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania v spojení aj so závislým výrokom IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý je výrokom závislým od výroku vo veci samej. Žalovaná podľa obsahu týchto podaní - odvolaní nenamietala nesprávne právne posúdenie veci. Zotrvala však na obrane skutkovej, keď tvrdila, že tovar v hodnote 369,31 Eur neprevzala. K tejto odvolacej obrane uviedla, že jej tovar nebol dodaný na miesto prevádzky, bol dovezený na parkovisko ku Tescu, pričom bola nútená podpísať prevzatie na parkovisku pri Tescu aj bez kontroly. Ak by bol tovar dodaný do prevádzky žalovanej, tak tento by si mohla skontrolovať a zistila by, že chýbajú topánky 12 krabíc v sume 338,14 Eur, t.j. 6 ks 32C 693 v sume 169,07 Eur, 6 ks 32C 959 v sume 169,07 Eur. Žalovaná v odvolaní zotrvala na uplatnenej reklamácii 32C 210 v sume 31,18 Eur, na ktorú do dnešného dňa nebol vystavený dobropis a rovnako tak to bolo aj v prípade reklamácie 25C 005. Žalovaná v odvolaní zotrvala na obrane, že tovar v sume 338,14 Eur, t.j. 12 párov obuvi nebolo dodaných a taktiež v rozpore so zákonom neboli vybavené reklamácie v sume 31,18 Eur. Žalovaná k odvolaniu zo dňa 13.11.2019 doložila ako prílohu reklamáciu 32C 210 - 31,18 Eur.
18. Okresný súd uznesením č.k. 9Cb/14/2015-104 zo dňa 22. apríla 2020 vyzval žalovanú, aby svoje odvolanie zo dňa 13.11.2019 a 28.1.2020 v stanovenej lehote 15 dní od doručenia uznesenia doplnila, a to v akom rozsahu sa rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/14/2015-95 zo dňa 19.9.2019 napáda, s uvedením jednoznačného odvolacieho návrhu, v opačnom prípade môže dôjsť k odmietnutiu podaného odvolania. Krajský súd vo vzťahu k tomuto uzneseniu okresného súdu považuje za potrebné uviesť, že odvolanie žalovanej datované 13.11.2019 (poznámka krajského súdu: podané od vyhlásenia rozsudku okresného súdu do momentu jeho doručenia žalovanej dňa 15.1.2020) a odvolanie žalovanej datované 28.1.2020 (poznámka krajského súdu: podané po doručení napadnutého rozsudku okresného súdu a
v zákonnej odvolacej lehote pri doručení rozsudku žalovanej dňa 15.1.2020) bolo odvolaním, z obsahu a rozsahu ktorého bolo zrejmé, že žalovaná napáda rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým bolo uložené, že je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 369,31 Eur spolu s úrokom z omeškania v spojení aj so závislým výrokom IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Z odvolania žalovanej bolo zrejmé, že nesúhlasí so skutkovými závermi okresného súdu a trvá na tom, že tovar v sume 338,14 Eur jej nebol dodaný a rovnako v rozpore so zákonom neboli vybavené reklamácie v sume 31,18 Eur. Krajský súd mal tak zrejmý rozsah a dôvody odvolania, čo tvorilo základ pre konanie krajského súdu.
19. Krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní dôsledne aplikoval ustanovenia § 364, § 379, § 380 ods. 1 CSP a len v rozsahu a z dôvodov vymedzených žalovanou ako odvolateľkou mohol byť posudzovaný rozsudok okresného súdu v napadnutej časti. Pokiaľ žalovaná v odvolaní nenamietala právne posúdenie vykonané súdom prvej inštancie, tak potom následne ani odvolací súd nemal zákonný priestor k tomu, aby posudzoval právne závery vyjadrené okresným súdom v napadnutom rozhodnutí. Žalovaná v odvolacom konaní zotrvala na skutkovej obrane v tom, že jej tovar v hodnote 338,14 Eur, a to tovar typu 32C 963 - 6 ks a 32C 959 - 6 ks, nebol zo strany žalobcu dodaný, ako aj, že prevzatie tohto tovaru podpísala bez možnosti kontroly. Ďalej žalovaná zotrvala na obrane, že zákonným spôsobom nebola vybavená reklamácia 32C 210 a reklamácia 25C 005 v sume 31,18 Eur.
20. Skutkový odvolací dôvod žalovanej nebol hodnotený odvolacím súdom ako relevantný. Tak ako uviedol okresný súd, dôkazy vykonané pred ním jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP) a v konečnom dôsledku aj samotná výpoveď žalovanej na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 19.9.2019, preukázali tvrdenia žalobcu o tom, že aj tovar typu 32C 963, 32C 959 bol žalovanej dodaný a ňou aj prevzatý. Tento skutkový záver okresného súdu a následne aj krajského súdu vyplýva z dodacieho listu, faktúry č. Nr 0002/13/FVW, ktoré listinné dôkazy žalovaná opatrila odtlačkom pečiatky a podpisom. Okolnosti, na ktoré žalovaná poukázala pri podpísaní dodacieho listu ju však podľa názoru krajského súdu nemôžu zbaviť zodpovednosti konať s odbornou starostlivosťou, a to skontrolovať si tovar, prevzatie ktorého podpísala. Výsledky dokazovania preukázali to, že žalovaná získala dispozíciu s tovarom, a tým aj zodpovednosť k tejto dispozícii sa vzťahujúcej. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu vyjadrenými v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku a na tieto za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal dodanie tovaru, dispozíciu s týmto tovarom na strane žalovanej, t.j. prevzatie tohto tovaru. Bola to žalovaná, ktorá sa dostala do dôkaznej tiesne, keď svoju obranu nepreukázala, t.j. keď dôkazy žalobcu o dodaní tohto konkrétneho tovaru žalovaná nevyvrátila.
21. V odvolacom konaní sa žalovanej nepodarilo preukázať ani obranu o uplatnenej reklamácii v hodnote 31,18 Eur. Okresný súd opätovne vecne správne skonštatoval v odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že obrana žalovanej ani v tejto časti nebola preukázaná, ak listinný dôkaz, ktorý je súčasťou spisu - č.l. 37 spisu, riadne uplatnenie zodpovednosti z tvrdených vád tovaru žalovanou nepreukazuje, nie je z neho zrejmé, o aké konkrétne vady sa jedná, či reklamácia bola uplatnená včas a aké sú nároky žalovanej z uplatnenej zodpovednosti za vady. Krajský súd dodáva, že pokiaľ žalovaná v odvolaní doložila reklamačný lístok z 1.10.2013, vystavený k spotrebiteľovi s pokladničným dokladom s dátumom predaja 12.7.2013, ktorý sa nachádza na č.l. 102 spisu, tak sú to dôkazy o vzťahu medzi žalovanou a jej zákazníkom. Tieto dôkazy doložené až v odvolacom konaní bez ďalšieho, t.j. bez vykonania relevantného a účinného úkonu reklamácie voči žalobcovi, nie sú kvalifikovaným úkonom uplatnenia zodpovednostného nároku (reklamácie) voči žalobcovi. Žalovaná nepreukázala, že v časti obrany reklamácie uplatnila kvalifikovaný zodpovednostný nárok voči žalobcovi, ktorý naviac by musel byť podložený dôkazmi, ktorými by bolo preukázané, že tovar dodaný žalobcom žalovanej mal konkrétne vady, za ktoré zodpovedá žalobca ako predávajúci. Žalovaná ako sporová strana svoju obranu pred okresným súdom a ani pred odvolacím súdom nepreukázala, preto vo výsledku konania nebolo možné inak, než len rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 369,31 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania v spojení aj so závislým výrokom IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie (poznámka krajského súdu: výrok IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania osobitnými odvolacími dôvodmi nebol žalovanou napadnutý).
22. Odvolací súd vo vzťahu ku svojmu konaniu a rozhodovaniu, ako aj k podanému odvolaniu žalovanou uvádza, že v sporovom konaní je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Stranu sporu zaťažuje
bremeno tvrdenia (§ 150 CSP). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom, je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech, pričom tvrdené skutočnosti musí strana aj preukázať právne relevantným spôsobom. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Skutkové tvrdenia žalobcu (na čom mieni postaviť svoj nárok), sú prostriedkami procesného útoku. Skutkové tvrdenia žalovanej (na čom mieni poprieť nárok protistrany), sú prostriedkami procesnej obrany. Okresný súd v konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré upravujú procesný postup pri hodnotení dôkazov a všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Žalovaná nepreukázala existenciu skutočností, ktoré by nárok žalobcu popreli, naproti tomu, žalobca preukázal skutočnosti, ktoré jeho nárok na zaplatenie kúpnej ceny založili ako nárok opodstatnený.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanej bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.