Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-21-2021.pdf
PDF · 110.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/21/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako opatrovníkom dieťa rodičov matky: E. A., rod. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. J. X, XXX XX N., zastúpená: JUDr. Zuzanou Bejdová, LL.M., advokátka so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, a otca: S. G., rod. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ul. J. XXX/X, XXX XX N., zastúpený: JUDr. Eva Horniaková, advokátka so sídlom Kozačeka 6, 960 01 Zvolen, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 28. januára 2021, č. k.: 15P/21/2020 - 112, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že „I/ Otec maloletej S. G., nar. X.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej J. G., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 180,-- € mesačne, počnúc dňom 1.8.2020 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. II/ Zameškané výživné za obdobie od 1.8.2020 do 31.1.2021 vo výške 480,-- € je otec maloletej povinný splatiť spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40,-- € mesačne pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. III/ Týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P 445/2016 zo dňa 20.3.2017 v časti výživného na maloletú J. G.. IV/ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Matka maloletej sa návrhom podaným dňa 30. júla 2020 domáhala zvýšenia výživného na sumu 210 EUR mesačne. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 20. 3. 2017, sp. zn. 5P/445/2016, ktorým bolo určené výživné vo výške 100 EUR. Poukázala na zmenu pomerov, keďže o výživnom bolo rozhodované pred troma rokmi, poukázala na potreby maloletej, k zvýšeniu ktorých došlo v súvislosti so stomatologickými ošetreniami, maloletá začala navštevovať základnú školu a navštevuje špeciálne pedagogické zariadenie, kde uhrádza poplatky ako aj centrum včasnej intervencie. Maloletá navštevuje taktiež Tanečnú školu L. J.. Zmena pomerov nastala aj v tom, že matka je na materskej dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok, prídavky na mal. J. a Y.. Matka poukázala na to, že otec sa žiadnym iným spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloleté dieťa, na Vianoce, či narodeniny nedostalo od otca žiaden darček. 3. Otec so zvýšeným výživným súhlasil, za primeranú považoval sumu 155 EUR. Vyslovil názor, že výdavky uvádzané matkou sú mimoriadne a jednorázové a nie je pravdou, že by nebol ochotný podieľať sa na znášaní týchto výdavkov. Poukázal na problémy v komunikácii s matkou. K tvrdeniu matky, že nekupuje maloletej darčeky, nie je pravda, pretože na Vianoce mal nakúpené darčeky, matka ich odmietla prijať. Zároveň poukázal na svoje výdavky.
4. Kolízny opatrovník poukázal na to, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, znížil sa jej príjem, pričom konštatoval, že u otca k výraznej zmene pomerov nedošlo, navrhoval zvýšiť výživné na sumu 180 EUR. 5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené dôvody na zvýšenie výživného, nakoľko naposledy o výživnom bolo rozhodované dávnejšie a výdavky na maloletú sa zvýšili. Konštatoval aj zmenu pomerov na strane oboch rodičov, keď matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a zvýšili sa výdavky v súvislosti s nástupom maloletej na základnú školu, pričom poukázal v tejto súvislosti na potreby maloletej. Konštatoval však, že tieto výdavky nie sú pravidelné, sú mimoriadne a zohľadnil ochotu otca podieľať sa na nich. Konštatoval zmenu pomerov na strane otca, ktorému sa zvýšil príjem. Dospel k záveru, že určená suma 180 EUR je v možnostiach a schopnostiach otca a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej. Pri potrebách zohľadnil výdavky matky, ktoré uviedla, pričom uviedol, že matka o týchto výdavkoch doložila doklady. Pôvodne požadovanú sumu výživného 210 EUR súd považoval za neprimeranú vzhľadom na výdavky uvedené matkou. Na zistený skutočný stav veci aplikoval § 62 ods. 1, 2, 5 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Zároveň rozhodol o trovách konania podľa § 52 a§ 57 CMP. 6. Proti rozhodnutiu sa odvolal otec maloletej. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného čiastočne zamietne a rozhodne o zvýšenie výživného na sumu 150 EUR, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa jeho názoru v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. g) skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež poukázal na § 62 CMP, keď súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. 7. K zmene pomerov uviedol, že matka nepreukázala také zvýšenie výdavkov na dcéru, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie výživného takmer o 100 % zo sumy 100 EUR na 180 EUR. Pokiaľ ide o zvýšené náklady v súvislosti s ošetrením chrupu, tieto vznikli zanedbaním starostlivosti zo strany matky, nakoľko nešla na preventívnu prehliadku s maloletou v roku 2019, preto v roku 2020 musela platiť vyšší poplatok 55 EUR, s čím ho oboznámila S.. H., zubná lekárka. V prípade ošetrenia chrupu ide o nepravidelný výdavok a nemal by byť zohľadnený pri určovaní výšky výživného ako pravidelnej mesačnej dávky. Aj v časti pedopsychologickej poradne a centra včasnej intervencie nejde o pravidelné mesačné platby a ide o dočasný náklad, na ktorom je ochotný sa podieľať. Zdôraznil, že sa dajú využívať aj služby psychológa, ktoré sú preplácané zo zdravotného poistenia. Dal do pozornosti skutočnosť, že v prípade CVI ide o neziskovú organizáciu, ktorá na svojej stránke uvádza, že služba je bezplatná. Nespochybňuje, že ak je to v záujme maloletej, treba vyhľadať odbornú pomoc, no podľa jeho názoru to neodôvodňuje zvýšenie výživného na sumu 180 EUR. 8. Záver o zmene pomerov na strane matky, keď jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nepovažuje za relevantné, nakoľko matka má ďalšie dieťatko s ďalším mužom, s ktorým už nežije a on za toto nezodpovedné správanie matky nenesie zodpovednosť a táto skutočnosť by nemala ovplyvniť výšku výživného na maloletú. Podľa jeho názoru v danom prípade nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala také výrazné zvýšenie výživného. Vyjadril sa, že je ochotný prispievať na výživu vyššou sumou a podieľať sa na mimoriadnych výdavkoch, no sumu 180 EUR mesačne považuje za neprimeranú a neodôvodnenú výdavkami na maloletú. Súd poukázal na výdavky maloletej, ktoré zároveň špecifikoval ako nepravidelné a v odôvodnení rozhodnutia mu chýba, ktoré pravidelné výdavky súd zohľadnil a ktoré by zároveň odôvodňovali zvýšenie výživného na 180 EUR mesačne. 9. Poukazoval aj na to, že matka má iný príjem, ako uviedla súdu, a to z výroby tort, o čom informuje okolie na facebookovom profile. Vo vzťahu k jeho hnuteľným a nehnuteľným veciam uvádza, že motorové vozidlá má síce dve, no jednom bude predávať, pretože ide o staré 16 ročné auto a kúpil si spoľahlivejšie 6 ročné auto, nakoľko potrebuje ráno dochádzať do práce. Nehnuteľnosť, ktorú nadobudol - chalupa v J. I. nad L., bola nadobudnutá darom a nejde o žiadnu lukratívnu nehnuteľnosť, vyžaduje skôr vyššie investície. 10. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Námietky otca považuje za neprijateľné a nedôvodné predovšetkým preto, lebo súd vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil. Otec v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Súd pri rozhodovaní bral do úvahy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a náležitým spôsobom zistil a ustálil výšku nákladov, ktoré matka vynakladá a výživné určil s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti otca aj s prihliadnutím na jeho životnú úroveň. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, preto platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni každého svojho rodiča. Dokazovaním bolo preukázané, že dieťa žije s matkou, ktorej životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň otca. Matkou predložené listinné doklady smerovali na preukázanie nákladov potrebných na uspokojenie potrieb maloletej J., medzi ktoré patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky a mimoškolských aktivít. 11. K námietke otca vo vzťahu k ošetreniu chrupu uviedla, že jeho hodnota bola preukázaná potvrdením stomatologickej ambulancie a nie je v možnostiach matky upraviť jeho výšku. K námietkam ohľadom návštev špecializovaných psychologických pracovísk uviedla, že vyšetrenia realizovala na základe odporúčania lekára. Otec sa nekriticky a dehonestujúco vyjadruje na jej adresu o zanedbávaní starostlivosti o zuby dieťaťa. 12. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že otec pred súdom predložil listiny preukazujúce skutkové tvrdenie, a to dohodu podielových spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci zo dňa 20. 12. 2016, ktorou preukazuje povinnosť platiť sumu 150 EUR za užívanie spoločnej veci. Podľa obsahu tejto listiny ide o nájomnú zmluvu. Matka namietala, že nie je vôbec jasné, koľko a komu otec v skutočnosti platí za užívanie spoločnej veci. Otec je povinný N. G. hradiť 150 EUR a zároveň aj I. G. sumu 150 EUR, pričom vo svojom výsluchu uviedol, že platí 150 EUR mesačne za užívanie rodinného domu. Matka poprela tieto skutkové tvrdenia, nakoľko otec nepredložil dôkaz o faktickej úhrade akýchkoľvek finančných prostriedkov z tohto právneho titulu. Zdôraznila, že plnenia titulom prenájmu časti nehnuteľnosti podliehajú oznamovacej povinnosti voči finančnej správe a sú predmetom dane z príjmu fyzickej osoby. Ani táto skutočnosť nebola otcom preukázaná. Matka zároveň poprela tvrdenia otca o príjme z cukrárenskej výroby, otec mal dosť času preukázať svoje tvrdenia dôkazom. Stará sa sama o 2 deti a nemá čas ani priestor na žiadne aktivity uvedeného charakteru. Zároveň zdôraznila, že výživné v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. 13. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa§ 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, podľa písm. c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 16. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 17. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru.602 Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci posledne spomínaného práva je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 18. Obsahom práva na spravodlivý proces je aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Podľa § 220 ods. 2 CSP súd v rozsudku jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je dostatočne odôvodnené a z toho dôvodu aj preskúmateľné, pretože je veľmi všeobecné vo svojich záveroch. Práve na túto skutočnosť poukazuje otec v odvolaní, pretože nedostal odpoveď na svoje otázky, argumenty, ktoré uviedol v konaní. Súd sa s nimi nedostatočne vysporiadal, resp. ani neuviedol na ne odpoveď. Treba poukázať na to, že je potrebné rozlišovať skutkové tvrdenia, právne argumenty účastníkov, ktoré súd uviedol v úvode svojho rozhodnutia, od skutočne vykonaného dokazovania a následne vyslovenej právnej vety, ktorá musí vyplývať z vykonaného dokazovania, ktoré musí byť v odôvodnení rozhodnutia konkrétne odôvodnené a zrozumiteľne vysvetlené úvahy súdu, ku ktorým
dospel na základe vykonaného dokazovania. Nie je správne, aby sa tvrdenia účastníkov prelínali dôkazmi, musí byť rozlíšené, aké dôkazy účastník navrhuje, čo tvrdí a následne súd konkrétne dôkazy uvedie v rozhodnutí (ako aj dôkazy vykonané súdom bez návrhu) ako aj zistenia, ktoré z týchto dôkazov vyplynuli, tieto vyhodnotí jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Nepostačuje odkaz na predložené doklady matkou, ako to urobil súd v bode 16 odôvodnenia, keď uvádza, že matka doložila doklady. 20. V rozhodnutí treba dôsledne rozdeliť tvrdenia účastníkov a závery súdu, teda úvodom uviesť, čoho sa navrhovateľ domáha, aké produkuje skutkové tvrdenia a aké dôkazy ponúka na preukázanie týchto tvrdení (doklady o zaplatení, účtenky, potvrdenia), ako sa k tomu vyjadruje v konkrétnom prípade otec, čo okresný súd dodržal, a to aj vo vzťahu ku vyjadreniu kolízneho opatrovníka. Následne súd opisuje, čo uviedol kolízny opatrovník, teda čo vyplynulo zo správy (bod 3.1) a uvádza obsah niektorých dôkazov, ktoré obsahujú iba popis, ale nie vyhodnotenie. Zaradenie bodu 9, kde konštatuje, že matka doložila doklady preukazujúce výdavky do časti, kde napr. v bode 8 uvádza zistenia o vlastníckych právach otca, je mätúce. Súd taktiež v bode 10 uvádza, že otec doložil doklady, ktoré aj pomenúva, z rozhodnutia súdu však nevyplýva, ako tieto predložené dôkazy otcom vyhodnotil. 21. Odvolací súd upozorňuje aj na to, že skôr, ako sudca pristúpi k zisťovaniu a poznávaniu skutkovej podstaty v kauzálnom svete, musí si uvedomiť skutkovú podstatu vymedzenú v norme. Je to potrebné z dôvodu, aby vôbec bolo zrejmé, čo vlastne sa má zisťovať. Aplikácia je potom použitie právnej normy na konkrétnu skutkovú podstatu. Intelektuálna činnosť súdu spočíva v zistení skutkového stavu (skutkové zistenie), v nájdení vhodnej právnej normy (interpretácia) a následne vo využití nájdenej právnej normy na zistenú skutkovú podstatu (aplikácia). Pri koncipovaní rozsudkov a to zistení skutkových okolností a záveru o skutkovom stave veci musí nasledovať právna kvalifikácia takto zisteného stavu veci. Súd v rozsudku z hľadiska právnej stránky veci podá zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie v odôvodnení rozsudku musí konkrétne poukázať na právny predpis, z ktorého právne posúdenie vyvodzuje. 22. Súd vo svojom rozhodnutí je v bodoch 11-15 cituje ustanovenia Zákona o rodine, ktoré na vec aplikoval, avšak ďalej z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva interpretácia tejto právnej normy na danú konkrétnu vec, zistený skutočný stav veci, čo sa prejavilo práve v tom, že toto otec v odvolaní namieta, poukazuje na nedostatok dôvodov a spochybňuje závery súdu, a to celkom oprávnene, pretože tieto nie sú zrozumiteľné, presvedčivé, sú všeobecné a teda nepostačujúce na vyvedenie určitého rozhodnutia. 23. Pre odvolací súd nie je zrejmé, prečo napr. súd citoval ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, pretože nieto sporu o povinnosti rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Súd použil ustanovenie, ktoré sa na danú vec neaplikuje, čo ho robí nepreskúmateľným. Naopak, nepoužil ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodenie, podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd je povinný túto skutočnosť zohľadniť. 24. Hoci súd je povinný skúmať potreby maloletého dieťaťa, a ich rozsah, čo namieta aj otec, súd taktiež neaplikoval ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Citované ustanovenie je spoločné pre vyživovacie povinnosti. Súdom aplikované ustanovenia neupravujú potreby maloletého dieťaťa. Aj v tomto smere súd pochybil, keď neaplikoval relevantné ustanovenie. 25. Aby súd mohol správne rozhodnúť, musí mať dôsledne zistené potreby maloletého dieťaťa, nepostačuje všeobecný odhad alebo odkaz na predložené doklady. Súd by mal dospieť ku konkrétnej sume a s ňou následne pracovať pri určení výživného. Ak teda matka predložila doklady na preukázanie tvrdení o potrebách maloletého dieťaťa, súd v rámci dokazovania ich musí vyhodnotiť konkrétne a k ku každému takémuto dôkazu sa môže otec vyjadriť, namietať alebo uznať a súd potom musí jednotlivé položky vyhodnotiť. 26. V tejto súvislosti súd skúma odôvodnené potreby oprávneného, čo sa vzťahuje aj na maloleté dieťa, súd prihliada na všetky možné náklady, nielen tie, na ktoré poukazuje matka, ale snaží sa zistiť všetky náklady pokrývajúce potreby maloletého dieťaťa. Je možno ich rozdeliť do určitých skupín, a to zabezpečenie stravy a hygieny, zabezpečenie zdravotného stavu, náklady spojené so školskou dochádzkou, potreby súvisiace s mimoškolskou činnosťou, pričom treba zdôrazniť, že treba zohľadniť ekonomické náklady spojené s bývaním, kde možno zahrnúť všetky poplatky, teda nielen energie (kúrenie, elektrika, plyn), dodávka vody, odpady, ale aj prípadné platenie daní či smetí. Za ďďalšiu skupinu možno považovať aj uspokojenie potrieb maloletej vo vzťahu ku kultúrnym potrebám, kde možno zaradiť napr. aj hračky.
27. Je samozrejme dobre, ak matka k potrebám dieťaťa predloží doklady, z ktorých možno tvrdenú skutočnosť zistiť. K argumentom otca uvádzaným v odvolaní ohľadom jednorazových čiastok odvolací súd uvádza, že v rámci potrieb dieťaťa existujú mesačne výdavky, ktoré sú pravidelné, existujú však aj výdavky, ktoré nie sú mesačné a platia sa v určitom dlhšom časovom období, napr. ročne (dane, smeti), oblečenie, školské potreby na začiatku roka, poplatky na záujmovú činnosť, na ktorú odkazuje matka a pod.. Pokiaľ existuje výdavok na aktivitu, ktorá nie je pravidelná, každý jednotlivý výdavok treba prepočítať ako jednu dvanástinu, pretože súd zisťuje náklady na jeden mesiac. Súd týmto postupom získa mesačne náklady pre maloleté dieťa. Ešte odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ ide o energie a pod., treba zohľadniť, koľko osôb napr. žije v byte, v dome a tieto potom podľa počtu osôb rozpočítať vo vzťahu k maloletej. Súd týmto spôsobom dospeje k určitej konkrétnej sume, kde jednotlivé položky môžu byť otcom namietané alebo odsúhlasené, súd ich vyhodnotí a zdôvodní. Samozrejme, existujú aj také náklady, kde nie vždy a za každých okolností matka môže predložiť potvrdenie, napr. je obtiažne určiť, koľko maloletá potrebuje na stravovanie, avšak verne skutočnosti sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, či vlastnej skúsenosti, prípadne existujú štatistické údaje o potrebách detí podľa veku, z ktorých súd môže vychádzať. Následne súd pristúpi k určeniu výživného, keď obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletej, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že matka v danom prípade svojou starostlivosťou čiastočne nahrádza vyživovaciu povinnosť a nemožno dať rovný pomer medzi povinnosť otca prispievať na maloletú a povinnosť matky, teda potreby nemožno rozdeliť na polovicu, avšak ako bude dieťa rásť, osobná starostlivosť ustupuje a taktiež na strane matky sa zvyšuje jej finančná povinnosť voči dieťaťu. 28. Súd správne aplikoval ostatné ustanovenia pri posudzovaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov rodičov a tiež je správny záver, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pre správnosť daného záveru je potrebné dôsledne sa zaoberať možnosťami rodiča, predovšetkým otca a skúmať jeho majetkové pomery. Súd tak ako skúma potreby dieťaťa, tak skúma možnosti otca, pričom tieto dostatočne nevyhodnotil ani nezistil, hoci ich paušálne akceptoval podľa tvrdení. To nepostačuje, súd musí určiť, ktoré konkrétne potreby otca a matky sú dôvodné. Súd vôbec nemal zistené náklady matky, uspokojil sa s tvrdením, že platí svojej matke určitú sumu, ale čo táto obsahuje, nie je zrejmé, či ide o energie, stravu atď. Matka vo vyjadrení správne poukazuje na to, že nie je zrejmý výdavok otca z dohody o nájme. Súd k tomu nezaujal žiadne stanovisko, hoci ide o výraznú sumu. Nie je zrejmé, prečo ako spoluvlastník má platiť nejakú sumu ostatným spoluvlastníkom a za čo. Ak áno, musí preukázať, že ju skutočne platí a komu, a je oprávnený záver, či osoba prijímajúca platbu odvádza z nej dane. Je tu totiž možnosť umelého navyšovania nákladov. Aj odvolaciemu súdu z vlastnej praxe je známe, že výdavky povinnej osoby sa často podobajú daňovým priznaniam v tom, aby sa náklady čo najviac navýšili a boli v zhode s možnosťou platenia výživného a navrhovanej a akceptovanej výške povinnej osoby. Preto je veľmi dôležité zaoberať sa majetkovými pomermi otca, treba však prihliadnuť aj na jeho potreby a náklady, ktoré musí tvrdiť, preukázať, pričom súd taktiež musí zohľadniť a zistiť náklady na bývanie, stravovanie, cestu do práce, hygienu, ošatenie. Zmyslom určenia výživného však nie je určiť maximálnu sumu z príjmu otca tak, aby neboli zabezpečené jeho potreby. Preto je dôležité veľmi dôsledne zisťoval potreby maloletého dieťaťa a výživné určiť len v tomto rámci. Otec, pokiaľ zarába vyššiu sumu, má taktiež právo na určitý životný štandard, nie je povinný všetky voľné prostriedky použiť na platenie výživného, ale len v rozsahu oprávnených potrieb dieťaťa. Ustanovenie § 75 ZR, ktoré súd neaplikoval, jednoznačne uvádza, že súd prihliada iba na odôvodnené potreby oprávneného. Otec v tejto súvislosti nepokrýva náklady na výživu matky pri uplatnenom nároku. 29. Samozrejme súd sa zaoberá aj tvrdenými výdavkami povinného rodiča, teda otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ide totiž o to, že otec je povinný zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa v primeranej miere a svojím konaním sa nezadlžovať a následne argumentovať, že nemá prostriedky na platenie výživného. Zákonná úprava práve preto vychádza z predpokladu, že súd posudzuje výdavky povinného rodiča z hľadiska ich nevyhnutnosti. 30. Okresný súd v ďalšom konaní riadne vykoná dokazovanie, odstráni nezodpovedané otázky, následne konkrétne vyhodnotí potreby maloletej, tieto vyčísli, zistí možnosti otca, čo znamená, že v rámci toho zohľadňuje aj jeho náklady a jeho mzdu podľa konkrétneho dôkazu, ďalšie majetkové pomery, keď by bolo vhodné aspoň z fotografie oboznámiť sa so zdedenou nehnuteľnosťou a otec by mal tento dôkaz predložiť. Následne súd rozhodnutie riadne a konkrétne odôvodní bez všeobecného paušalizovania zistených údajov. 31. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).