Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-31-2020.pdf
PDF · 131.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného X. D. pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. mája 2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný
X. D., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom N., W. XXXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v období od 8.10.2018 do 25.1.2019 v N., C. XX, na V. N., C. D. na Z. N. I. W. a na iných miestach opakovane v ním podanom písomnom trestnom oznámení, doplnení tohto oznámenia, realizovanom prokurátorom V. N. N. pod sp. zn. M. XXX/XX/XXXX, i napriek tomu, že bol pred jeho doplnením prokurátorom riadne poučený o zodpovednosti za vedomé uvedenie nepravdivých údajov, najmä zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona, ako aj v ním podanej sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorým časť tohto trestného oznámenia uznesením podľa § 197 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku pod ČVS:SKIS-3/OISZ-V-2019 odmietol, opakovanej lživo obvinil N.. K. C., R.. K. H.E., S.. X. N., X.. D. K., X.. Q. K. O. K. K., v úmysle privodiť ich trestné stíhanie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, zločinu prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a prečinu podplácania podľa § 333 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť ako organizovaná skupina tým, že v čase od 10.8.2017 do 7.9.2017 na nezistenom mieste N.. K. C. O. R.. K. H. ako príslušníci PZ na objednávku za úplatu im poskytnutú K.Á. K. O. X.. Q. K. pri objasňovaní priestupku na Obvodnom oddelení PZ N. pod č. p. ORPZ-TT-OPP9-739/2017-P, účelovo vyhotovili spisový materiál a dôkazy, ktoré svedčili proti X. D., následne na základe takto vytvoreného spisového materiálu v období od 8.9.2017 do 30.4.2018 na V. Ú. N., odbore všeobecnej vnútornej správy zamestnanci uvedeného úradu S.. X. N. O. X.. D. K. pri prejednávaní tohto priestupku v konaní pod sp. zn. OU-PN-OVVS-2018/000059 ako verejní činitelia za úplatu poskytnutú im K. K. O. X.. Q. K. zastrašovali X. D. a to aj podaním trestného oznámenia a nezákonne ho obvinili z tohto priestupku, i napriek tomu, že sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil,
t e d a
iného lživo obvinil z trestného činu v úmyselne privodiť jeho trestné stíhanie,
č í m s p á ch a l
prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa odkazuje poškodený X.. Q. K., nar. X.X.XXXX v N., bytom W. XXXX/M., N. s nárokom na náhradu škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podal dňa 18.5.2020 obžalobu na X. D. pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Súd vo veci dňa 1.6.2020 rozhodol trestným rozkazom, voči ktorému si obžalovaný podal odpor.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených K. C., K. H.E., K. K., X.. Q. K., X.. D. K. O. S.. K.. X. N., svedkyne D.. O. W., prečítaním trestného oznámenia obžalovaného, jeho doplnenia a zápisnice o jeho doplnení, oboznámením podstatného obsahu spisov, a to vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-70/NKA-PK-ZA-2019, priestupkového spisu ORPZ-TT- OPP9/739/2017 s CD nosičmi, ktoré boli prehraté, a priestupkového spisu OU-PN-OVVS-2018/000059, prečítaním správ a posudkov na obžalovaného a odpisom z registra trestov.
Z poškodených si náhradu škody uplatnil len X.. Q. K., a to vo výške 10.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu vážneho zásahu do osobnostných práv poškodeného, poškodením jeho dobrej občianskej a profesionálnej povesti, keďže pôsobí ako člen predstavenstva alebo konateľ viacerých obchodných spoločností.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd za dokázané nasledovné skutočnosti:
Dňa 8.10.2018 obžalovaný vyhotovil písomné trestné oznámenie, ktoré dňa 10.10.2018 doručil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, podané na všetkých 6 poškodených, označených menami a ďalšími obžalovanému dostupnými údajmi, ako pracovným zaradením s miestom výkonu práce, či bydliskom alebo príbuzenským pomerom k inému poškodenému, a to pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa, prijímania úplatku a podplácania, ktorého skutku sa mali dopustiť tým, že ako organizovaná skupina v čase od 10.8.2017 do 7.9.2018 poškodení príslušníci polície K. C. O. K. H. počas výkonu služby vyhotovili za úplatu na objednávku K. K. O. X.. Q. K. priestupkový spisový materiál a dôkazy, ktoré mali svedčiť proti obžalovanému, že spáchal priestupok a následne uvedený materiál odstúpili na V. Ú. N., kde obžalovaného pracovníci S.. K.. X. N. O. X.. D. K. za úplatu od K. K. O. X.. Q. K. obvinili z priestupku.
Dňa 12.11.2018 obžalovaný do zápisnice na V. N. N. po poučení o zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia doplnil trestné oznámenie z 8.10.2018 tak, že dňa 5.9.2017 mal konflikt v X.. Q. K. v N. na W. ulici pred domom č. XX, kde ho chcel dva krát zraziť motorovým vozidlom a povedal mu, že ho nikdy nedostane, lebo má kúpených policajtov, pričom obžalovaný si myslel, že tým myslel dvoch policajtov, ktorí riešili jeho priestupkovú vec. Za akú sumu ich mal kúpených nevie. Priestupkový spis musel byť urobený na objednávku. Obžalovaný z poškodených osobne pozná X.. Q. K. od roku 2012, pričom viac krát s ním prišiel do konfliktu, taktiež K. K., ktorý je otcom X.. Q. K.. Policajtov pozná len z videnia, keď vykonávali zákrok a pracovníkov V. Ú. N. pozná len z písomnej komunikácie. Obžalovaný uviedol, že sprostredkovane od pracovníkov, ktorí robili na stavbe a ktorých mená nevie, vie, že sa K. K. chválil, že
dáva úplatky a veci má vybavené, preto si myslí, že policajtom a pracovníkom okresného úradu poskytli úplatok.
Dňa 3.12.2018 obžalovaný v doplnení trestného oznámenia doručenom V. N. N. uviedol, že tak ako bol spracovaný priestupkový spis proti nemu, má za to, že bol urobený na objednávku za úplatu, lebo nie je možné aby policajti a pracovníci okresného úradu v takom veľkom rozsahu pochybili a konali v rozpore so zákonom. Obžalovaný aj jeho priateľka Z. K. sa obávajú o život.
Z priestupkového spisu ORPZ-TT-OPP9/739/2017 vyplýva, že poškodený K. H. dňa 10.8.2017 spísal záznam o podaní vysvetlenia poškodeným K. K., ktorý uviedol, že dňa 10.8.2017 v čase okolo 10:00 hod išiel k domu jeho syna X.. Q. K., avšak s vozidlom sa nemohol dostať k domu syna, kde vedie súkromná cesta, ktorá je spoločným majetkom všetkých susedov, nakoľko cez cestu boli naukladané kamene rôznych veľkostí, ktoré znemožňovali prejazd. Z uvedenej schválnosti podozrieva obžalovaného. Ďalej uviedol, že jeho syn má na dome kamerový systém, kde by konanie mohlo byť zachytené a keď príde syn z dovolenky, tento kamerový záznam poskytne. Dňa 10.8.2017 poškodený K. H. spísal zápisnicu o ohliadke miesta priestupku, ktoré miesto aj fotograficky zadokumentoval a vyhotovil náčrtok s tým, že na nespevnenej slepej ulici sú cez celú šírku cesty uložené kamene rôznych veľkostí, a to na úrovni domov č. 27 a č 23, pričom nehnuteľnosť č. 25 sa nachádza za týmito kameňmi. Dňa 29.8.2017 poškodený K. C. spísal záznam o podaní vysvetlenia obžalovaným, kde uviedol, že dňa 10.8.2017 asi okolo 10:00 hod si na adrese trvalého bydliska obžalovaný všimol, že od suseda odchádza vozidlo s robotníkmi, ktorí u suseda K. pracovali. Nahnevalo ho, že prístupová cesta k rodinným domom je súkromný majetok viacerých vlastníkov rodinných domov a prístup na ňu majú mať iba oni. Z toho dôvodu na cestu uložil kamene. Na otázku policajta, že ak prídu majitelia nehnuteľností, či uložené kamene odstráni, obžalovaný neodpovedal. Do priestupkového spisu boli pripojené CD nosiče, z ktorých prehratia vyplýva, že dňa 10.8.2017 v čase asi o 10:03 hod. z priestoru na konci ulice odchádza dodávkové vozidlo s korbou, pri ktorom sa obžalovaný oblečený len v modrých krátkych nohaviciach bez trička rozpráva s vodičom, a ihneď po odchode vozidla obžalovaný z boku vozovky prenáša, resp. pregúľa kamene rôznej veľkosti na cestu, ktoré umiestni tak, že sú naukladané priečne cez celú šírku vozovky. Dňa 10.8.2017 v čase asi o 17:36 hod. prichádza po ulici dodávkové vozidlo, ktoré zastavuje pred naukladanými kameňmi a šofér vozidla tieto kamene odkladá na okraj vozovky, aby mohol vojsť do zadnej časti ulice a prejsť cez bránu domu č. XX. Dňa 7.9.2017 poškodený K. C. spísal správu o výsledku objasňovania priestupku adresovanú V. N., odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorému ju predložil ako podnet na začatie konania o priestupku.
Z priestupkového spisu OU-PN-OVVS-2018/000059 vyplýva, že V. Ú. N. dňa 12.3.2018 vydal v zastúpení vedúcim odboru poškodeným S.. K.. X. N. rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým uznal obžalovaného vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. tým, že dňa 10.8.2017 v čase okolo 10:00 hod. v N. na ul. W. na príjazdovú cestu, ktorá je vlastníctvom viacerých majiteľov, poukladal kamene, čím znemožnil prístup k rodinným domom, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním, za čo mu bola uložená pokuta 30 eur. Obžalovaný dňa 4.4.2018 podal voči uvedenému rozkazu odpor s tým, že dúfa, že sa ukáže jeho nevina, a v ktorom sa okrem iného veľmi hanlivo, urážlivo a vulgárne vyjadroval vo vzťahu k poškodenému S.. K.. X. N.. Dňa 4.4.2018 správny orgán zabezpečil do spisu výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. N. k parc. č. XXXX, kde sú zapísaní ôsmi podieloví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti, okrem iných Z. K., priateľka obžalovaného a poškodený X.. Q. K. s manželkou. Dňa 26.4.2018 sa obžalovaný zúčastnil na V. Ú. N. prejednania priestupku, o čom bola svedkyňou D.. O. W.J. spísaná zápisnica, kde obžalovaný uviedol, že na polícii nevypovedal, to čo je napísané ako jeho podanie vysvetlenia, nie je pravda. Po zhliadnutí kamerového záznamu sa k veci obžalovaný viac nechcel vyjadriť a nechcel sa vyjadriť ani k podkladom pre rozhodnutie. Vyžiadal si kópiu CD s tým, že sa vyjadrí po doručení rozhodnutia. Dňa 3.5.2018 si podľa záznamu obžalovaný prevzal kópiu priestupkového spisu a kópiu CD. Dňa 15.5.2018 prednosta V. Ú. N. rozhodol o vylúčení poškodeného S.. K.. X. N., vedúceho odboru všeobecnej vnútornej správy z prejednania a rozhodovania vo veci pod č. OU-PN-OVVS-2018/000059 s tým, že úkony v danej veci bude vykonávať poškodená X.. D. K., poverená zastupovaním vedúceho
odboru. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že poškodený S.. K.. X. N. oznámil dňa 14.5.2018 svoju zaujatosť, nakoľko podal dňa 13.4.2018 na prokuratúre trestné oznámenie na obžalovaného pre podozrenie zo spáchanie trestného činu ohovárania. V. dňa 16.5.2018 vydal v zastúpení poškodenou X.. D. K. rozhodnutie, ktorým uznal obžalovaného vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. tým, že dňa 10.8.2017 v čase okolo 10:00 hod. v N. na ul. W. na príjazdovú cestu, ktorá je vlastníctvom viacerých majiteľov, poukladal kamene, čím znemožnil prístup k rodinným domom, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním, za čo mu bola uložená pokuta 30 eur. Dňa 11.6.2018 obžalovaný podal odpor voči rozhodnutiu z 16.5.2018, kde namietal manipulovanie spisu, keďže správny orgán vychádzal z listu vlastníctva, ktorý nebol súčasťou spisu, nakoľko mu nebol v kópii doručený, keď si vyžiadal kópiu spisového materiálu. Obžalovaný poukázal na korupciu na odbore všeobecnej vnútornej správy a manipulovanie so spismi. Dňa 12.6.2018 V. Ú. N. preložil spis V. Ú. T. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného, kde k listu vlastníctva uviedol, že tento je verejne prístupný na internete, preto ho nebolo potrebné zakladať do spisového materiálu. V. Ú. T., odbor opravných prostriedkov dňa 13.7.2018 rozhodol o zrušení rozhodnutia V. Ú. N. zo dňa 16.5.2018 a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že výhrada obžalovaného, že nebol oboznámený s listom vlastníctva, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je opodstatnená, ďalej sa správny orgán nevysporiadal s tvrdením obžalovaného, že na polícii nevypovedal a to, čo je uvedené v zázname o podaní vysvetlenia, nie je pravda, taktiež obžalovaný ani oznamovateľ neboli k priestupku riadne vypočutí. Odvolací správny orgán sa nestotožnil ani s posúdením konania obžalovaného, že naplnil skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko konanie obžalovaného malo byť posudzované ako schválnosť. V. Ú. N. na 18.9.2018 predvolal obžalovaného a oznamovateľa K. K. na prejednanie priestupku, na ktoré sa nedostavili. V. Ú. N. dňa 18.9.2018 vydal v zastúpení poškodenou X.. D. K. rozhodnutie, ktorým konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. ktorého sa mal dopustiť obžalovaný tým, že dňa 10.8.2017 v čase okolo 10:00 hod. v N. na ul. W. na príjazdovú cestu, ktorá je vlastníctvom viacerých majiteľov, poukladal kamene, čím mal znemožniť prístup k rodinným domom, podľa § 76 odsek 1 písmeno a) zákona č. 372/1990 Zb. zastavil, nakoľko skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán po zvážení všetkých okolností dospel k názoru, že obvinený sa konania dopustil, ale nakoľko sa jednalo iba o jednu schválnosť a zákon o priestupkoch vyžaduje spáchanie skutku schválnosťami na naplnenie skutkovej podstavy priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, správny orgán konanie zastavil Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2018.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby uznesením zo dňa 15.1.2019 pod ČVS:SKIS-3/OISZ-V-2019 trestné oznámenie obžalovaného pre zločin prijímania úplatku, ktorého sa mali dopustiť príslušníci Policajného zboru odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že obžalovaný bol nespokojný s tým, že bol obvinený z priestupku a túto skutočnosť spojil s korupčnou činnosťou príslušníkov polície, čo však založil len na svojich nepodložených domnienkach a dohadoch, ktoré nevedel konkretizovať.
Trestné oznámenie obžalovaného z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby bolo dňa 9.1.2019 vo vzťahu k poškodeným, ktorí nie sú príslušníkmi policajného zboru, odstúpené na Národnú kriminálnu agentúru Prezídia Policajného zboru, národnú protikorupčnú jednotku, kde bola dňa 27.2.2019 poškodená X.. D. K. vypočutá. Dňa 5.3.2019 vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru pod č. ČVS:PP-70/ NKA-PK-ZA-2019 trestné oznámenie obžalovaného pre zločin prijímania úplatku a prečin podplácania, ktorého sa mali dopustiť poškodení K. K., X.. Q. K., S.. K.. X. N. a X.. D. K. odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.3.2019. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že po preskúmaní priestupkových spisov tvrdenia obžalovaného ako oznamovateľa nezakladajú podozrenie z korupčného konania, nakoľko vychádzajú len z domnienok oznamovateľa.
Obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať.
Obžalovaný navrhol v konaní vypočuť pani W. z okresného úradu, ktorému návrhu bolo vyhovené. Ďalej navrhol vypočuť vyšetrovateľku pani P. a prípadne aj pani K., manželku X.. Q. K., ktorá mala uviesť, že sa ho bojí, čo však ponechal na zváženie súdu. V priebehu hlavného pojednávania obžalovaný navrhol vo veci opätovne vypočuť všetkých poškodených. Na ostatných návrhoch na vypočutie svedkov uvedených v odpore obžalovaný netrval.
Poškodený K. C. uviedol, že na základe oznámenia K. K., ktorého dovtedy nepoznal, objasňoval priestupok, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný, ktorého k priestupku vypočul a spísal o tom záznam. X.. Q. K. mu priniesol k priestupku kamerový záznam. Po spracovaní spisu tento postúpili na okresný úrad. K. K., X.. Q. K. ani obžalovaného nikdy pred riešením priestupku ani potom nestretol. Od žiadneho z K. neprevzal úplatok, svoju prácu si vykonáva svedomito. O tom, že vec prešetrovala inšpekcia sa dozvedel až v priebehu prípravného konania v tejto veci, vypočutý k tomu nebol. Odkedy na neho obžalovaný podal trestné oznámenie aj oznámenia nadriadeným, tak nedostal žiadnu odmenu.
Poškodený K. H. uviedol, že v čase podania oznámenia priestupku K. K. mal ako policajt výjazd a bol povinný prijať každé oznámenie. K. K. ani X.. Q.O. K. do riešenia priestupku nepoznal. Priestupok prejednával ako v iných prípadoch, žiadny úplatok nezobral. Oznámenia obžalovaného mali na poškodeného nepriaznivý vplyv pred kolegami, ktorí si z neho uťahovali, že ho platí mafia a je úplatkár.
Poškodený K. K. uviedol, že v čase, keď bol jeho syn na dovolenke a robotníci pracovali na jeho dome, tak pri cúvaní s autom sa zapreli do tuje, ktorú nijako nepoškodili, avšak pohádali sa tam s obžalovaným a potom odišli preč. Obžalovaný tam potom naukladal na cestu kamene, čo bolo zachytené aj na kamerovom zázname. Z dôvodu znemožnenia prístupu k domu podal na polícii trestné oznámenie, pričom policajtov, ktorí to prešetrovali dovtedy nikdy nevidel a nijako ich nepodplácal. Obžalovaný ho nazval senilným dedom, mafiánom a že dáva úplatky. Jeho nevesta a vnuci sa boja chodiť okolo domu obžalovaného, radšej používajú inú bránu do domu.
Poškodený X.. Q. K. uviedol, že v roku 2012 riešil stavebné povolenie na dom na W. ulici, pričom do stavebného konania boli ako účastníci privolaní aj susedia, teda aj pani K., s ktorou mal štandardný vzťah. Na stavebné konanie prišiel aj obžalovaný, ale zamestnankyňa mestského úradu ho poslala preč, lebo nebol účastník konania, keďže nemal žiadny vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, na čo sa mohol obžalovaný uraziť. Ešte pred tým ako začal stavať nový dom na W. ulici, kúpil tu nehnuteľnosť od pána K., ktorej súčasťou nebola príjazdová cesta, preto mu pán K. dohodol s pani K. predaj podielu na príjazdovej ceste, aby mali možnosť využívať túto spoločnú cestu. Od vydania stavebného povolenia v roku 2012 sa obžalovaný viac krát sťažoval na korupčné konanie poškodeného primátorovi na zamestnancov stavebného úradu, ktorí mu vydali stavebné povolenie. Obžalovaný označoval poškodeného a jeho manželku za mafiánov a potkanov ktorí budú chodiť po kanáloch a nie po tej ulici. Ako začal poškodený stavať, tak obžalovaný viac krát kontaktoval stavbárov, nadával im, aby prestali pracovať, že je po nočnej a dával vymyslené trestné oznámenia na spôsobenie škody nákladnými autami. Obžalovaný sa vulgárne správal aj voči jeho kolegovi, ktorému umožnil dočasne bývať v jeho nehnuteľnosti a ktorý parkoval auto pred domom na danej ulici. K incidentu z augusta 2017 ohľadom ukladania kameňov cez cestu poškodený uviedol, že bol na dovolenke a volali mu pracovníci stavby, že sa nemôžu dostať k domu, lebo cez cestu sú poukladané kamene. Overil si to cez kamerový záznam, ku ktorému má prístup aj na diaľku a zistil, že tie kamene tam naukladal obžalovaný, preto zavolal otcovi, aby to oznámil polícii. Po návrate z dovolenky poskytol kamerový záznam polícii. Následne ich obžalovaný obvinil, že podplácajú policajtov a zamestnancov okresného úradu, aby vydali rozhodnutie v ich prospech, čo nie je pravda. Poškodených policajtov nepozná, jedného z nich stretol len keď mu odovzdával kamerový záznam. Taktiež nepozná pracovníkov okresného úradu, stretol ich len pri prejednávaní danej veci na okresnom úrade. Arogantné a vulgárne správanie obžalovaného a jeho priateľky pani K. ich ako rodinu obmedzuje, lebo jeho manželka sa bojí parkovať na W. ulici, cez ktorú ani s deťmi nechodia z dôvodu obavy z obžalovaného. Obžalovaný písal vymyslené obvinenia aj do jeho spoločnosti, kde poštu otvárajú jeho pracovníci, čo môže viesť k tomu, že bude negatívne vnímaný. Vymyslené obvinenia obžalovaného na poškodeného môžu ovplyvniť úsudok polície či pracovníkov na úradoch na poškodeného, preto si od obžalovaného uplatňuje nemajetkovú ujmu. Poškodený z dôvodu prístupu k domu z inej ulice, a to K., musel kúpiť ďalšiu nehnuteľnosť.
Poškodená X.. D. K. uviedla, že pracuje na V. Ú. N., na odbore všeobecnej vnútornej správy. Čo sa týka tejto veci, do konania vstúpila na základe právoplatného rozhodnutia o vylúčení S.. N. z konania o
priestupku v máji 2018. Dovtedy sa o konanie nezaujímala a nemala o ňom žiadne informácie. V roku 2017, keď bol prípad doručený na ich úrad bol pridelený kolegyni pani W.. Keď bola poverená vykonávať v danom priestupkovom spise úkony, bolo vyhotovené spracovateľkou spisu rozhodnutie, ktoré jej bolo predložené na podpis. Nakoľko sa s obsahom rozhodnutia stotožnila, rozhodnutie podpísala. Obžalovaný sa voči rozhodnutiu odvolal a odbor opravných prostriedkov v T. toto rozhodnutie zrušil a spis vrátil na nové prejednanie. V zrušujúcom rozhodnutí im boli vytknuté viaceré nedostatky, s ktorými sa s kolegyňou stotožnili. Keď predkladala spis na rozhodnutie nemala pochybnosti o právnej úvahe, ktorá viedla k vydaniu rozhodnutia. Vytknuté pochybenia sa snažili odstrániť. Obžalovaný využil zákonné prostriedky obrany voči rozhodnutiu, ale nemusel zájsť tak ďaleko, že ich obviní z prijímania úplatku. Následne prebehlo ústne prejednanie, ktoré viedla kolegyňa a po jeho ukončení vyhotovila rozhodnutie, ktoré po kontrole podpísala a toto nadobudlo aj právoplatnosť v októbri 2018. Priestupkové konanie voči obžalovanému bolo zastavené z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil len jednej schválnosti a na uznanie viny z priestupku sa v zmysle zákona vyžaduje spáchanie aspoň dvoch schválností. To, že ju obžalovaný obvinil z prijímania úplatku sa dozvedala, keď ju kontaktovala NAKA, ktorej podávala vo februári 2019 vysvetlenie. Poškodená obžalovaného nepozná, na súde ho videla prvý krát. Z poškodených pozná len S.. N., ktorý bol jej vedúci a mali len pracovný vzťah. Pánov K. vôbec nepozná, nestretla sa s nimi a žiadny úplatok od nich neprijala. Poškodených policajtov pozná len z úradného písomného alebo telefonického styku, inak sa s nimi nestretla.
Poškodený S.. K.. X. N. uviedol, že odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorého bol vedúci, vybavoval okolo 700 priestupkových vecí ročne a predmetný priestupok bol jednou z mnohých vecí. Obžalovaného nepoznal, na súde ho videl prvý krát. Priestupkové veci vybavoval na úrade referent podľa rozvrhu práce, on ako vedúci kontroloval po formálnej stránke rozhodnutia, ktoré boli doručené priestupcom. V predmetnej priestupkovej veci podal námietku zaujatosti, nakoľko bol podaním obžalovaného veľmi pourážaný a obvinený z prijímania úplatkov. Na obžalovaného podal dve trestné oznámenia, nakoľko z podaní obžalovaného nešlo k kritiku, ktorú ako štátny zamestnanec musí znášať vo zvýšenej miere, ale o hrubé osobné urážky. Pánov K. nepozná a žiadny úplatok mu neposkytli. Ostatných poškodených pozná len z pracovného styku.
Svedkyňa D.. O. W. uviedla, že na prejednanie predmetného priestupku a prípravu rozhodnutia o ňom si nespomína. Priestupky vybavuje podľa svojho právneho názoru a rozhodnutie, ktoré pripraví, ide na podpis vedúcemu úradu, ktorý s ňou prejde a prekonzultuje spis a potom rozhodnutie podpíše. Svedkyňa vylúčila, že by ju niekto pri prejednávaní priestupkov a príprave rozhodnutí ovplyvňoval. Pokiaľ nebol obžalovaný spokojný s rozhodnutím, mohol sa odvolať. Ak je podané odvolanie a rozhoduje odvolací orgán, sú jeho právnym názorom viazaní.
V registri priestupkov má obžalovaný záznamy o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2014, 2018 a 2019 vo forme hrubých urážok a nadávok vo vzťahu k iným osobám, ktoré všetky boli sankcionované napomenutiami. V registri trestov má obžalovaný záznamy o dvoch odsúdeniach, a to Vojenským obvodovým súdom Praha z roku 1987 za trestný čin porušovania povinností strážnej služby a Okresným súdom Bratislava IV z roku 2006 za trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla, ktoré má obe osvedčené.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný vo vzťahu ku všetkým šiestim poškodeným naplnil skutkovú podstatu prečinu krivého obvinenia. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane riadnej činnosti orgánov verejnej moci a záujem na ochrane občanov pred lživými útokmi na ich práva, slobodu a česť. Objektívna stránka spočíva v lživom obvinení inej osoby z trestného činu v úmysle privodiť jej trestné stíhanie. Obvinenie spočíva v konaní páchateľa, ktorým dáva podnet na trestné stíhanie nevinnej osoby. V danom prípade obžalovaný vyhotovil dňa 8.10.2018 trestné oznámenie, ktoré doručil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, v ktorom všetkých šiestich poškodených obvinil z trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, prijímania úplatku a podplácania v súvislosti s prejednávaním jeho priestupku zo dňa 10.8.2017. Uvedené trestné oznámenie obžalovaný doplnil po poučení o trestnoprávnych následkoch aj do zápisnice na Okresnej prokuratúre Piešťany dňa 12.11.2018 a ešte aj písomným podaním z 3.12.2018. Obžalovaný v trestnom oznámení a jeho doplneniach obvinil K. K. a X.. Q. K. z poskytnutia úplatku jednak obom policajtom K. C. a K. H. aj obom pracovníkom okresného úradu S.. K.. X. N. a X.. D. K.Á., ktorí všetci štyria mali úplatok prijať, a to za vykonštruovanie
obvinenia obžalovaného z priestupku. Obžalovaný tak v trestnom oznámení uviedol obvinenia vo vzťahu ku všetkým šiestim poškodeným z konania, ktoré by zakladalo zákonné znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Trestné oznámenie obžalovaného sa stalo podnetom na trestné konanie voči poškodeným, keďže trestným oznámením sa zaoberalo jednak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby vo vzťahu k trestnému oznámeniu vzťahujúcemu sa k príslušníkom polície aj Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru vo vzťahu k ostatným poškodeným. Skutočnosť, že trestné oznámenie obžalovaného voči poškodeným bolo obomi uvedenými inštitúciami odmietnuté v zmysle Trestného poriadku, je z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu obžalovaným bezvýznamné. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa stačí, ak iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, nie je potrebné, aby takejto osobe bolo vznesené obvinenie. Obžalovaný v trestnom oznámení a jeho doplneniach všetkých šiestich poškodených lživo obvinil, teda uviedol objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladalo na vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho spáchal. Skutočnosť, že obžalovaný lživo obvinil všetkých šiestich poškodených vyplynula zo samotného trestného oznámenia obžalovaného a jeho doplnení, kde uviedol, že poškodení vymysleli, resp. vykonštruovali jeho obvinenie z priestupku, a to na základe korupčného konania, avšak v konaní bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný dňa 10.8.2017 v asi o 10:00 hod naukladal priečne cez cestu kamene, aby zabránil prístupu cez príjazdovú cestu k nehnuteľnosti X.. Q. K., čo je zrejmé z prehratého videozáznamu poskytnutého aj v rámci priestupkového konania. Obžalovaný tak reálne vykonal konanie, a to naukladanie kameňov priečne cez príjazdovú cestu, ktoré následne dňa 10.8.2017 oznámil K. K. na polícii, a ktoré konanie obžalovaného prišli prešetriť a zadokumentovať policajti K. C. a K. H., ktorí v tom čase mali službu, pričom následne vec v zmysle právnych predpisov postúpili V. Ú. N., odboru všeobecnej vnútornej správy, kde predmetnú vec prejedenávali na to poverení pracovníci, pričom vedúci odboru S.. K.. X. N., ktorý podpisoval prvé rozhodnutie o priestupku obžalovaného, bol následne po podaní urážlivého odvolania obžalovaným z konania vylúčený a vo veci ďalej rozhodovala X.. D. K., pričom však celú prípravu rozhodnutí o priestupku obžalovaného ako aj tomu predchádzajúce konanie vybavovala D.. O. W., ktorá akékoľvek ovplyvňovanie taktiež vylúčila. V konaní mal tak súd preukázané, že obžalovaný si bol vedomý, že dňa 10.8.2017 okolo 10:00 hod. naukladal priečne cez príjazdovú cestu kamene, ktoré jeho konanie bolo následne oznámené polícii, preto nemal žiadny dôvod sa domnievať, že by oznámenie bolo vykonštruované, či vymyslené len preto, že by K. K. a X.. Q. K. poskytli policajtom úplatok a títo ho prijali a následne bola jeho vec prejednaná okresným úradom taktiež pre ďalšie poskytnutie a prijatie úplatku. Obžalovaný jednoznačne vedel, že sa dopustil konania, ktoré bolo K. K. oznámené ako priestupok, čo bez akýchkoľvek pochybností preukazuje kamerový záznam, preto nemal žiadny dôvod sa domnievať, že oznámenie priestupku bolo vymyslené pod vplyvom korupčného konania zúčastnených osôb. Obžalovaný si tak musel byť vedomý, že všetkých poškodených obviňuje nepravdivo, keďže sa reálne dopustil konania, ktoré bolo poškodeným K. K. oznámené a následne toto bolo v zmysle zákona prejednávané a rozhodnuté. Je síce pravdou, že konečným rozhodnutím V. Ú. N. bolo konanie ohľadom priestupku obžalovaného zastavené, avšak len z dôvodu, že pri správnom posúdení veci išlo len o jednu schválnosť obžalovaného, ktorá nenapĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko pri schválnostiach, musí ísť aspoň o dve konania. Aj v priestupkovom konaní obžalovaného bolo preukázané, že sa konania, čo sa týka naukladania kameňov priečne cez cestu, dopustil, avšak toto konanie nedosahovalo intenzitu priestupku. Pokiaľ obžalovaný v priebehu priestupkového konania namietal procesné pochybenia, mohol využiť zákonné opravné prostriedky, čo aj využil. Len samotná nespokojnosť obžalovaného z priebehu priestupkového konania ho neoprávňovala k podaniu trestného oznámenia na zúčastnené osoby za tak závažné trestné činy bez toho, aby mal tieto skutočnosti nejakým spôsobom hodnoverne preukázané. Z hľadiska subjektívnej stránky mal súd preukázané, že obžalovaný spáchal prečin krivého obvinenia vo forme úmyselného zavinenia, teda chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Po komplexnom zhodnotení vykonaných dôkazov tak ako sú opísané vyššie mal súd preukázané, že obžalovaný podaním trestného oznámenia na všetkých šiestich poškodených a jeho doplneniami naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia v zmysle § 345 odsek 1 Trestného zákona, teda
všetkých šiestich poškodených obžalovaný lživo obvinil z trestného činu podplácania, prijímania úplatku, resp. zneužívania právomoci verejného činiteľa v úmysle privodiť poškodeným ich trestné stíhanie.
Vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (podanie lživého trestného oznámenia na prokuratúru a jeho opakované doplnenie zo závažnej korupčnej činnosti) a jeho následku (lživé obvinenie smerovalo až voči šiestim osobám, ktoré jednak využili svoje právo urobiť oznámenie o priestupku, resp. si plnili svoje povinnosti na úseku priestupkov, čo sa týka ich prijatia, zadokumentovania a rozhodnutia o nich, pričom konanie obžalovaného zasiahlo aj do pracovných aktivít poškodených), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (obžalovaný reálne vykonal konanie, ktoré bolo oznámené a keď toto bolo riešené ako priestupok, lživo obvinil ostatné osoby zo závažnej trestnej činnosti) a miere zavinenia obžalovaného (konanie v priamom úmysle), po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
Súd nevykonal obžalovaným navrhnuté dôkazy, na ktorých vykonaní trval aj na hlavnom pojednávaní, a to vypočutie vyšetrovateľky pani P., nakoľko táto mala byť vypočúvaná k priebehu úkonov, ktoré ako vyšetrovateľka v prípravnom konaní v danej veci vykonala, pričom o priebehu týchto úkonov boli vyhotovené zápisnice, ktoré preukazujú to, ako boli tieto úkony vykonané. Okrem toho výsluch vyšetrovateľky by v predmetnom konaní neobjasnil žiadne okolnosti týkajúce sa samotného skutku, za ktorý je obžalovaný stíhaný. Obžalovaný po vypočutí všetkých poškodených žiadal ich opätovné vypočutie, ktorý návrh mu súd odmietol, nakoľko obžalovaný bol pri výsluchu všetkých poškodených prítomný, mohol im klásť otázky a vyjadriť sa k ich výpovediam. Okrem toho z výpovedí poškodených nevyplynuli žiadne okolnosti k danej veci, pre ktoré by ich bolo potrebné opätovne vypočuť.
Podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona, kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iba takýto druh trestu zabráni páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti a bude mať na neho dostatočný výchovný efekt. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval aj spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný napriek tomu, že vedel, že vykonal konanie, ktoré bolo ako priestupok oznámené K. K., po ukončení priestupkového konania, lživo obvinil až šesť osôb zo závažnej korupčnej trestnej činnosti, pritom týmto poškodeným zasiahol do výkonu ich práce minimálne tým, že ich dostal do podozrenia z nezákonných aktivít. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaný je konfliktný typ, najmä čo sa týka občianskeho spolužitia, čo jednak vyplýva z právoplatných postihnutí za priestupky ako aj z výpovede poškodeného X.. Q. K., s ktorým ako susedom má opakované susedské konflikty. Pri určovaní výmery trestu súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda v dolnej polovici trestnej sadzby, ktorá je v danom prípade 1 rok až 5 rokov. Pri výmere trestu súd zohľadnil jednak to, že obžalovaný sa lživého obvinenia dopustil vo vzťahu až k šiestim osobám, z ktorých dvaja boli príslušníci polície a dvaja pracovníci V. Ú. N., ktoré osoby si len plnili svoje pracovné povinnosti, pričom obžalovaný mal právo v prípade nespokojnosti s ich postupom využiť zákonné prostriedky obrany. S ohľadom na počet lživo obvinených osôb obžalovaným ako aj jeho konfliktnú povahu v rámci občianskeho spolunažívania, mal súd za to, že trest kratšieho trvania by nemal na obžalovaného výchovný účinok.
Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol posledných 15 rokov súdne trestaný, pričom predchádzajúce odsúdenia má osvedčené v skúšobnej dobe, a sankcie za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu boli len vo forme napomenutia, teda išlo o priestupky menej závažného charakteru, má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto obžalovanému uložený trest odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu vo výmere 4 roky, teda pri hornej hranici, nakoľko má za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj okolnosti skutku je potrebné dlhší čas bdieť nad správaním obžalovaného, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa protiprávneho konania, najmä aby opakovane nenarúšal občianske spolunažívanie, či sa nedopúšťal závažnejšieho protiprávneho konania.
Súd poškodeného X.. Q. K. s jeho nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy odkázal na civilný proces, nakoľko v trestnom konaní nebolo dokazovanie k nároku na nemajetkovú ujmu možné vykonať v takom rozsahu, aby mohol byť v rámci adhézneho konania poškodenému tento nárok priznaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.