Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-33-2020.pdf
PDF · 96.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. Y. (R. H.), Q.. XX.XX.XXXX, U. N. XXX, N., o zaplatenie 7.023,53 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 761,74 € s príslušenstvom zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.261,79 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne sumu 6.261,79 € od 29.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 78,30 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu VÚB, a.s. ako nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding. a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2020 domáhal zaplatenia sumy 7.023,53 € a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z istiny od 29.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradenej pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.09.2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku vo výške 14.000,00 €. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach po 217,11 €, až do celkovej sumy pôžičky 26.053,20 €. Žalovaný uhradil celkovo 11.795,31 €. Žalobca vyzval žalovaného dňa 27.09.2017 predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote viac než 30 dní z dôvodu nesplácania úveru v dohodnutých splátkach a upozornil na možnosť zosplatnenia. Nakoľko ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo k úhrade dlžných splátok, žalobca úver zosplatnil dňa 19.11.2017, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 23.11.2017: „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalovaný doposiaľ dlžné sumy neuhradil. Celkový dlh ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 7.023,53 €, žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Zmluvnú pokutu evidovanú v Prehľade splátok a úhrad (v sume 1.190,68 €) si žalobca neuplatňuje. Ku dňu podania návrhu mal žalovaný uhradiť 18.057,10 €, uvedenú sumu tvorí súčet splátok do zosplatnenia 5.427,75 € a suma po zosplatnení 12.629,35 €. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil len sumu 11.795,31 €. Rozdiel predstavuje tak vymáhanú sumu. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady vzniknuté v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou uplatnené žalobcom vo výške 761,74 € (18.057,10 + 761,74 - 11.795,31 = 7.023,53).
2. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená v zmysle § 116 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") dňa 05.12.2020 zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, k tejto sa písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, žalobca sa pojednávania nezúčastnil, požiadal o ospravedlnenie z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, navrhol rozhodnúť aj bez jeho účasti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 14.000,00 €, čo vyplýva zo samotnej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 03.09.2015. Pôžičku sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 120 mesačných splátkach po 217,11 €, celkom do sumy 26.053,20 €. Zmluva o pôžičke obsahuje údaj o ročnej priemernej miere nákladov 14,90 %, priemerná RPMN 10,07 %, ročná úroková sadzba 14,90 %, celkové náklady spotrebiteľa 12.053,20 €, splatnosť prvej splátky 20.10.2015, konečná splatnosť úveru bola 09/2025.
5. Z priloženého Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil celkovo do podania žaloby sumu 11.795,31 € od začiatku zmluvného vzťahu, pričom celkovo neuhradená sumu predstavuje dlh vo výške 7.023,53 €, ide o sumu pozostávajúcu zo súčtu predpísaných splátok do zosplatnenia 685,55 € ( 3x 217,11€ + 34,22€), sumu po zosplatnení 5.576,34 € a náklady za uplatnenie pohľadávky 761,64 €.
6. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vyzvala žalovanú dňa 27.9.2017 na úhradu nedoplatku na splátkach, ktorý v tom čase činil sumu 568,44 €, a to v lehote do 05.11.2017, ak k úhrade nedôjde, upozornil na zosplatneniu úveru. Následne listom zo dňa 23.11.2017 oznámil žalobca vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, pričom dlžná čiastka predstavovala sumu 13.316,63 €.
7. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, následne súd pripustil zmenu žalobcu uznesením zo dňa 27.01.2021.
8. Podaním doručeným súdu dňa 13.05.2021 žalobca uviedol, že v časti zaplatenia nákladov súvisiacich s vymáhanou pohľadávkou v sume 761,74 € berie žalobu späť a navrhuje v uvedenej časti konanie zastaviť. Na základe uvedeného čiastočného späťvzatia navrhuje, aby súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 6.261,79 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6.261,79 Eur od 29.11.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní, spolu s trovami konania.
9. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
10. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti nákladov súvisiacich s vymáhanou pohľadávkou vo výške 761,74 €, súd rozhodol o zastavení konania v tejto časti.
11. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ( ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523565'&ucin-k- dni='30.%209.2013'> najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ( ďalej len „ zákon č. 129/2010“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., účinného ku dňu 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 29. 11.2017 bola vo výške 0,00%.
12. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Súd, v rámci právneho posúdenia sporu, v prvom rade konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo uzavretím zmluvy o úvere k uzavretiu zmluvy spotrebiteľskej. Cieľom zákonodarcu pri etablovaní právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov, bolo jednoznačne eliminovať dominantné, resp. zmluvne silnejšie postavenie dodávateľa (v tomto prípade žalobcu, ako aj jeho právneho predchodcu) voči spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanej). Súd bol preto povinný skúmať, či v obsahu tejto zmluvy, a to najmä v ustanoveniach upravujúcich vznik povinností a záväzkov na strane spotrebiteľa, nie sú medzi zmluvnými stranami dojednané, tzv. neprijateľné podmienky, spôsobujúce vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň bol povinný preskúmať uzavretú zmluvu aj z hľadiska jej podstatných obsahových náležitostí tak, ako to predpokladajú vyššie citované ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a v prípade zistenia nedostatkov, resp. zistenia absentovania podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyvodiť z tohto následok predpokladaný ustanovením § 11 ods. 1 tohto zákona.
13. Súd po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy, konštatuje, že táto neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pri skúmaní jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010, preto nemožno za žiadnych okolností konštatovať bezúročnosť poskytnutého úveru.
14. Zmluva o úvere predstavuje záväzkový vzťah, z ktorého plynú práva a povinnosti obom zmluvným stranám. Právny predchodca žalobcu si splnil svoju zmluvnú povinnosť tým, že poskytol žalovanej dohodnuté finančné prostriedky. Žalovaná si naproti tomu svoju zmluvnú povinnosť neplnila, keď neplatila dohodnuté splátky úveru riadne a včas. V dôsledku tohto jej konania došlo na strane právneho predchodcu žalobcu k vzniku oprávnenia vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať vrátenie žalovanej sumy.
15. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok vo výške 6.261,79 € (po čiastočnom späťvzatí) je dôvodný, žalobca sa domáha zaplatenia splátok do zosplatnenia vo výške 685,55 € (217,11 € x 3 + 34,22 €) a následne dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru vo výške 12.629,35 € (bez navýšenia o zmluvné úroky), krátené o úhrady v sume 7.053,11 € po predčasnom zosplatnení, t.j. po zosplatnení tak dlžná suma predstavuje 6.261,79 €. Preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku a zároveň priznal i úrok z omeškania od 6. dňa nasledujúceho po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nakoľko bol uplatnený v súlade s citovanými ustanoveniami, pričom žalovaný žiadne skutkové tvrdenia v konaní nerozporoval, vrátane skutočnosti o zosplatnení úveru. Je potrebné si uvedomiť, že ani v spotrebiteľskom vzťahu nemožno obchádzať nutnosť zachovávania istoty a stability zmluvných vzťahov, kedy dvojstranný zmluvný vzťah v sebe nesie existenciu nielen práv ale i povinností na oboch zmluvných stranách. Ak teda žalovaná riadne čerpala poskytnutý úver, pričom zmluva obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, požiadavka veriteľa na plnenie si povinností zo strany žalovanej je daná a dôvodná.
16. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
Podľa čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
17. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 6.261,79 € s príslušenstvom, v časti pohľadávky v sume 761,74 € bolo konanie po čiastočnom späťvzatí žalobcom zastavené. V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 89,15 % a hrubý úspech žalovaného 10,85 % ( v časti zastavenia po čiastočnom späťvzatí), teda čistý úspech žalobcu vo veci predstavuje 78,30 %. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 78,30 % trov konania, tak ako je uvedené vo výroku III.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.