Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/287/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. O. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: L. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na N. ul. č. XXX/XX v U. a X. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na N. ul. č. XXX/XX v U. v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 24.6.2020 č.k. -90 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice - okolie z 29.10.2020 č.k. - 116 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch o určení výživného a o dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. D. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Zaviazal otca prispievať matke na výživu mal. D. 250 Eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci od 11.2.2019 a zaviazal otca zaplatiť matke dlžné výživné 900 Eur za obdobie od 11.2.2019 do 30.6.2020 do 30 dní od doručenia rozsudku. Styk otca s maloletým ponechal po dohode rodičov bez časového obmedzenia a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Opravným uznesením opravil výrok o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné na mal. D. na obdobie od 11.2.2019 do 30.6.2020 v sume 900 Eur je otec povinný zaplatiť matke do 30 dní od doručenia rozsudku.

3. Proti výrokom o určení výživného a o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého 150 Eur mesačne a zruší výrok o dlžnom výživnom. Uviedol, že maloletý už nenavštevuje materskú školu, v dôsledku čoho už nie je odôvodnený výdavok vo výške 280 Eur mesačne. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol priemernú výšku jeho dávky v nezamestnanosti 1.211 Eur od novembra 2019 do marca 2020, pretože v skutočnosti bola priemerná výška tejto dávky 1.010,30 Eur od septembra 2019 do marca 2020. Upresnil, že vo Švajčiarsku nikdy nemal v úmysle usadiť sa, pracoval tam ako vodič nákladnej dopravy a nemal možnosť kariérneho postupu. Na Slovensko sa vracal pravidelne (minimálne raz mesačne, niekedy až dva krát), aby sa mohol stretávať s maloletým a práve preto, aby mohol maloletého riadne vychovávať sa rozhodol skončiť vo Švajčiarsku a nájsť si miesto v okolí Košíc potom ako mu vo Švajčiarsku skončila sezóna. Nestotožnil sa preto s názorom súdu prvej inštancie, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu a ani s aplikáciou § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Po návrate na Slovensko mal nadpriemernú dávku v nezamestnanosti, z ktorej vedel uspokojovať svoje potreby a prispievať na výživu maloletého. Až od marca 2020 mal možnosť začať podnikať v oblasti lesníctva a z toho dôvodu aj ohlásil živnosť. Nakoľko je lesníctvo sezónne

podnikanie, nevie vôbec odhadnúť svoj priemerný mesačný zárobok. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR z 30.7.2019 sp. zn. , z ktorého je zrejmé, že rozviazanie pracovného pomeru dohodou so zamestnávateľom poskytujúcim vyšší zárobok bez ďalšieho neznamená, že povinný sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Z napadnutého rozhodnutia mu vyplýva absurdný záver povyšujúci finančný aspekt starostlivosti o dieťa nad jeho pravidelný styk s maloletým a tento je aj v rozpore s . Okrem toho, nie je možné považovať jeho „dočasný príjem“ v určitej životnej etape vo Švajčiarsku ako základ pre určenie výživného.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne, pretože sú v záujme mal. D.. Súd prvej inštancie podľa jej názoru správne vyhodnotil, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku v zahraničí. Poprela tvrdenie otca, že dôvodom jeho návratu na Slovensko bol jeho záujem o starostlivosť a styk s maloletým. V tejto súvislosti poukázala na to, že otec inicioval stretnutia s maloletým len raz, alebo dva krát do týždňa poobede. Keď ho v marci 2020 žiadala o pomoc s maloletým jednak kvôli štúdiu, ako aj kvôli prepuknutiu pandémie, túto jej neposkytol s odôvodnením, že sa zamestnal, jazdí za prácou a je v skúšobnej dobe kvôli ktorej mu neposkytujú voľno v práci. Až na pojednávaní sa dozvedela, že ju klamal, pretože sa nezamestnal, ale založil si živnosť, kde si sám určuje pracovný čas. Otec jej už nepomáha občasnými nákupmi pre maloletého, ani raz jej nepomohol so zaplatením školného v jasliach, ktoré predstavovalo 345 Eur mesačne. Otec jej nepomohol ani s nákupom vecí pri nástupe maloletého do škôlky a zo zoznamu, ktorý mu zaslala, kúpil len jednu teplákovú súpravu a ponožky. V zime ho prosila, aby kúpil maloletému overal, ktorý síce údajne kúpil, ale nikdy ho na maloletom nevidela. Styk otca s maloletým zjavne nebol dôvodom jeho návratu na Slovensko, pretože jej neustále tvrdí, že musí pracovať. Má za to, že otec úmyselne zatajuje svoj príjem a v takom prípade je podľa jej názoru priestor pre aplikáciu § 63 ods. 1 Zák. o rodine. Poznamenala, že je študentkou dennej formy štúdia na F. v Košiciach, ako študentka poberá len sociálne štipendium, aj to len počas akademického roka, iný príjem nemá a je odkázaná na pomoc rodičov. Jedinou zárobkovo činnou osobou je jej matka, nakoľko jej otec ostal celodenne sa starať o jej maloletú sestru. Okrem nej sa rodičia starajú o dvoch maloletých súrodencov a splácajú pôžičku. Výživné vo výške 250 Eur mesačne opodstatňujú aj úspory, ktoré otec preukázal súdu prvej inštancie. Maloletý nastúpil v septembri 2020 do škôlky, v súvislosti s čím mala zvýšené výdavky.

5. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

6. Výroky rozsudku o zverení maloletého D. do osobnej starostlivosti matky o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku a o úprave styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( ).

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “).

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa (ďalej len „ “), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného a dlžnom výživnom aj s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie, pričom jeho odvolacia argumentácia je takmer totožná s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. Súd prvej inštancie správne aplikoval vety druhej Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne ak na seba berie neprimerané majetkové riziká. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť z dôvodu na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Otec ani v odvolacom konaní nepreukázal žiaden objektívny dôvod, ktorý by mu znemožňoval pracovať naďalej vo Švajčiarsku a poberať príjem, ktorý tam dosahoval pred tým, ako sa vrátil na Slovensko. Tvrdenie otca, že sa vrátil na Slovensko, aby sa mohol podieľať na výchove mal. D., nemožno v danej veci akceptovať ako objektívny dôvod zníženia jeho príjmu, pretože starostlivosť o mal. D. v podobe, v akej ju aktuálne vykonáva, nie je takej intenzity, aby ju bolo možné vyhodnotiť v prospech otca a zmeniť tak určené výživné na ním požadovanú výšku. Ako je to zrejmé z vykonaného dokazovania, návratom otca na Slovensko nedošlo zo strany otca ku vykonávaniu takej starostlivosti o maloletého, ktorú by bolo možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti a zohľadniť ju pri určovaní rozsahu výživného. Otec sa s maloletým stretáva len raz až dva krát týždenne na krátky čas v poobedňajších hodinách, a svoje dobrovoľné plnenia nad rámec poskytnutých finančných príspevkov v odvolacom konaní nepreukázal. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec kúpil maloletému z ňou zaslaného zoznamu len jednu teplákovú súpravu a ponožky, uspokojovanie všetkých ostatných potrieb maloletého tak ostalo len výlučne na nej. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel ku záveru, že subjektívne vnímanie otca o dôvodoch skončenia jeho pracovného pomeru vo Švajčiarsku, nemôže byť v danej veci posudzované z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti ako objektívne dôvody, ktoré mu ako povinnému rodičovi bránia dosahovať adekvátny príjem umožňujúci plnenie vyživovacej povinnosti v potrebnom rozsahu. V danej veci otec predloženou argumentáciou nepreukázal a nepresvedčil odvolací súd, že by tieto mali podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku a potrebám mal. D.. Preto aj odvolací súd vychádzal z potenciálnych schopností otca, z jeho možností uplatniť sa na širšom trhu práce a schopnosti zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho deklarované príjmové a majetkové pomery od septembra 2019. Okrem toho, skutočnosť, že otec si založil živnosť a nevedel odhadnúť svoje príjmy, nemôže ísť na úkor výživného pre mal. dieťa, pretože túto činnosť sa otec rozhodol vykonávať na vlastné riziko a za účelom dosiahnutia zisku. K ďalším odvolacím námietkam otca týkajúcim sa absurdnosti niektorých záverov prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že je potrebné, aby si práve on zodpovedal otázku, či nie je absurdné, že matka by v prípade ním navrhovaného výživného vo výške 150 Eur mesačne musela ako študentka dennej formy štúdia na LeE. bez riadneho príjmu znášať väčšinu výdavkov na maloletého a aj sa o neho väčšinu času osobne starať za situácie, že otec sa v prvom rade chce kariérne posunúť, popri tom vidieť maloletého raz, maximálne dva krát do týždňa na pár hodín a keď má našetrených 15.000 - 20.000 eur (podľa jeho vlastnej výpovede na pojednávaní na č.l. 52 spisu).

13. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na to, že medzi odôvodnené potreby mal. dieťaťa nepatria len výdavky na jasle, respektíve škôlku (ktoré mu na určitý krátky čas vypadli), ale všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb, t.j. bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, preprava, poplatky, potreby súvisiace s rozširovaním a

prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Odvolací súd neuveril otcovi, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého len 150 Eur mesačne aj preto, že na pojednávaní vypovedal ako okrem platenia výživného v tomto rozsahu ešte sporí maloletému po 70 Eur mesačne a uspokojuje si svoje osobné potreby (oblečenie a obuv a ďalšie) v rozsahu 150 Eur mesačne. Odvolací súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je nepochybné, že výživné v prepočte 8,33 Eur na deň (250/30 dní) je pri aktuálnych cenách bývania, potravín, drogérie, oblečenia a obuvi, liekov, hračiek a kníh, školného v škôlke tak nízke, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov. Bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni predškolskej dochádzky, tak ako v predmetnom prípade, je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Výživné vo výške 250 Eur mesačne pritom zodpovedá len výške výdavkov otca za pohonné hmoty a oblečenie, obuv a ďalšie jeho osobné výdavky, aj keď sú potreby otca stabilizované, kým mal. D. stále rastie a sezónne potrebuje obmieňať oblečenie a obuv a potreby súvisiace s rozvojom jeho vzdelania. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otcovi ani po návrate na Slovensko neklesol jeho životný štandard, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký nezmenený štandard zachoval maloletému synovi formou výživného, aké dobrovoľne platil do svojho návratu na Slovensko, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné.

14. Konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.