Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2P/26/2021

Uznesenie

Okresný súd Partizánske vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. H., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: otca D. H., R.. XX.XX.XXXX, T. D. C. B. Č.. XXX, zast. JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Žiline, Štrková 95/21 a matky C. U., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D. X. - W., R. XXXXX/ XF, o v konaní návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právnej zástupkyne podal na Okresný súd Bratislava II dňa 10.05.2021 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Spolu s návrhom vo veci samej podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca na čas od 01.07.2021 do rozhodnutia vo veci samej.

2. Dňa 17.05.2021 bol tunajšiemu súdu postúpený návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako súdu mieste príslušnému, ktorý naposledy rozhodoval o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. .

3. Návrh odôvodnil tým, že mal. dieťa intenzívne prejavuje záujem byť v starostlivosti otca. Prevažnú časť svojho života prežilo s otcom a s matkou je len od 15.09.2020. Otec vie mal. dieťaťu zabezpečiť lepšie podmienky na život ako matka. Otec býva v rodinnom dome spolu so starými rodičmi mal. dieťaťa, mal. dieťa má u otca viac kamarátov, škola u otca nie je v tak rušnom prostredí ako v Bratislave. Mal. dieťa sa vyjadrilo, že nemá dobrý vzťah s partnerom matky, ku ktorému sa nasťahovali v apríli 2021 do rodinného domu v Rovinke. Mal. dieťa má vytvorený veľmi silný vzťah s otcom, ktorý sa aktuálnym životom s matkou ešte viac posilnil. Mal. dieťa vníma otca ako svoje útočisko a zverilo mu najväčšiu zodpovednosť - zabezpečenie zmeny zverenie mal. dieťaťa do starostlivosti otca.

4. Otec mal. dieťaťa pripojil k návrhu okrem iného potvrdenie o prijatí mal. I. do 3. ročníka Základnej školy Veľké Uherce, zápis z mediačného sedenia zo dňa 15.04.2021, fotokópiu listu mal. I., ktorý je učený súdu s ktorými listinami sa súd oboznámil.

5. Tunajší súd uznesením zo dňa 17.05.2021, č. k. -45 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, odbor sociálnych vecí a rodiny za opatrovníka pre mal. I. na zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. .

6. Z pripojeného súdneho spisu sp. zn. -79 bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. -79 - zo dňa 14.1.2014 bola maloletá I. H. zverená do osobnej starostlivosti

otca, matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 300 € mesačne, styk dieťaťa s matkou nebol upravený.

7. Z pripojeného súdneho spisu sp. zn. bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. -311 zo dňa 29.07.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -431 zo dňa 23.06.2020 ( pozn. otec odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vzal späť) bola maloletá I. H., R.. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 80 € mesačne. Aby bolo zrejmé z čoho vychádzal ako základného predpokladu súd aj pri rozhodovaní o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, opäť v nasledovnom odseku cituje bod. 34 a 35. odôvodnenia vyššie uvedeného prvostupňového rozsudku tunajšieho súdu.

8. "Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletú a o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti bol podaný dôvodne. Maloletá bola rozhodnutím tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. zverená do osobnej starostlivosti otca, nakoľko v tom čase mal otec vytvorené lepšie podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletú. Na strane matky v tom čase chýbalo potrebné zázemie, kde by maloletá mohla mať svoj domov. V prebiehajúcom konaní však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na strane matky došlo k zásadnej zmene od vyššie spomínaného rozhodnutia, keď táto si našla stabilné zamestnanie na území Slovenskej republiky, pracuje ako živnostníčka v Bratislave a tam taktiež žije v prenajatom 2- izbovom byte, pričom ide o prenájom na dobu neurčitú, má tam zriadený i prechodný pobyt. Z prešetrenia bytových pomerov na strane matky kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že táto má zabezpečené vhodné bytové podmienky a zázemie pre maloletú, pokiaľ by sa tam maloletá zdržiavala i dlhodobo. Teda v tomto ohľade nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by matku vylučovali z možnosti, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti. Súd tiež konštatuje, že na strane otca od rozhodnutia o úprave starostlivosti o maloletú nedošlo k zmene, nakoľko tento stále žije spolu s maloletou u svojich rodičov, kde má maloletá rovnako vytvorené vhodné podmienky pre dlhodobé bývanie. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že maloletá má pozitívny vzťah k obom svojim rodičom. V záveroch znaleckého posudku PhDr. Halašová konštatuje, že maloletá má porovnateľne pozitívny vzťah k svojim rodičom s preferenciou matky, ktorú prežíva v centrálnej pozícii v rodine, pričom ju vníma ako silnú a otca vníma v okrajovej pozícii ako ušľachtilého. Vníma nesúlad medzi rodičmi, cíti tlak na rozhodovanie a zodpovednosť z obidvoch strán rodičov, kladie sama na seba nadlimitné nároky. Znalkyňa konštatovala vhodnejšie predpoklady pre starostlivosť a výchovu maloletej na strane otca, nakoľko matka má menej stabilné prostredie, keď podmienky v jej výchovnom prostredí neboli dostatočne prešetrené. Podľa záverečnej správy z mediačného procesu má maloletá rada oboch svojich rodičov, avšak nie rovnako, nakoľko svoju maminku ľúbi viacej (túto skutočnosť vyjadrila na pastelkách, keď matke priradila o jednu pastelku viac ako otcovi). Čas u nej trávi podnetnejšie. Názor maloletej bol skúmaný v prebiehajúcom konaní tak pri vyšetrení u znalkyne, ako i pri absolvovaní mediačného procesu rodičmi, pričom maloletá zreteľne vyjadrila svoju túžbu žiť so svojou matkou. Túto prežíva v centre svojej rodiny, považuje ju za atraktívnejšiu a identifikuje sa s ňou. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že otec maloletej v rámci prebiehajúceho konania nebol schopný reflektovať na zmenenú situáciu a postoj maloletej, striktne zotrvával na jeho predstavách, bránil sa akejkoľvek dohode s matkou maloletej a v rámci prebiehajúceho mediačného procesu dokonca neprimerane reagoval na maloletú, keď im oznámila svoju predstavu s kým by chcela žiť a vyvíjal na ňu psychický nátlak. Takýto postoj rodiča súd považuje jednoznačne za nevhodný, čím maloleté dieťa vystavuje konfliktu lojality a dostáva ho do situácie prežívania nadlimitnej záťaže z obavy vysloviť svoj názor pod hrozbou toho, že ho tým sklame. Súd pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa maloletých detí prihliada i na vyslovený názor maloletých, ktorý následne hodnotí vo svetle vykonaného dokazovania, tento však nie je absolútny z hľadiska rozhodnutia vo veci samej. Na druhej strane súd konštatuje, že práve postoj otca bol od počiatku prebiehajúceho konania negativistický, nebol ochotný robiť kompromisy, ktorými by uľahčil celú situáciu a nedokázal zohľadniť potreby maloletej pred svojimi vlastnými predstavami o osobnosti matky a tým, ako ju on naďalej vníma, pričom svoje argumenty o jej rodičovskej nekompetencii nijako nezdôvodnil. Dokonca ani nebol ochotný umožniť matke maloletej, aby maloletú zobrala v lete roku 2018 na dovolenku k moru, kde ešte maloletá nikdy nebola, pre ničím neodôvodnené obavy, že by sa matka o ňu nedokázala náležite postarať. Vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine prvej vety súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom tu konštatuje, že v súčasnosti je stabilita výchovného prostredia maloletej zabezpečená nielen v domácnosti otca, ale i v domácnosti matky, ako to vyplynulo zo šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom. Maloletá sa dožaduje väčšieho kontaktu so svojou matkou a túži žiť s ňou v jednej domácnosti, pričom však otec túto jej opakovane vyslovenú požiadavku nedokázal náležite spracovať, striktne trval na svojom a možno súhlasiť so závermi mediátorky, ktoré uviedla vo svojej správe z mediácie, že otec zneužíva svoje postavenie a berie maloletú len ako spôsob, ako sa pomstiť matke maloletej. Súd tiež konštatuje, že doterajšia starostlivosť otca o maloletú bola bez zjavných nedostatkov, maloletá mala zabezpečenú v jeho domácnosti riadnu starostlivosť. Na druhej strane súd poznamenáva, že kompetencie rodičov pre výchovu a starostlivosť o dieťa sa neustále menia, upravujú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec bol tým článkom, ktorý bol prekážkou posunu v predmetnej veci, bol striktný vo svojich postojoch bez ohľadu na želania a potreby maloletej. Súd musí brať zreteľ na najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom v súčasnosti je to skutočnosť, aby bola zverená do osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá sa v súhrne javí ako kompetentnejšia, flexibilnejšia k potrebám maloletej. Súd preto návrhu matky na zmenu výchovného prostredia vyhovel a maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti..."

9. Podľa , zákona č (ďalej len ""), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.

10. Podľa , , neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

11. Podľa , uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

12. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa (ďalej len ""), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa až ods. 3 , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

16. Podľa prvej vety , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

17. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

18. Podľa neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

19. Podľa veta prvá o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa () záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a. úroveň starostlivosti o dieťa, b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa kladie prísny dôraz na ochranu záujmov dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Všetky súdne a správne rozhodnutia týkajúce sa detí majú demonštrovať, že najlepší záujem dieťaťa je ich prvoradým hľadiskom. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.

23. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a použitých právnych predpisov, ktoré citoval, dospel k právnemu záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Neodkladné opatrenie je už pojmovo rozhodnutím, ktoré rieši takú otázku, ktorej vyriešenie nestrpí odklad, dokonca má rýchlosť zásahu prednosť pred riadnym dokazovaním, čo však neznamená, že osvedčenie rozhodnej skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné preukázať. V tomto prípade otec navrhuje účinnosť zmeny až dňom 01.07.2021, teda mesiac a pol od podania návrhu, pričom z procesného hľadiska ide o neodkladné opatrenie, o ktorom je súd povinný rozhodnúť do 7 dní. Pokiaľ by aj súd návrhu vyhovel, účinnosť by nastala až od 01.07.2021, teda v čase, kedy môže dôjsť opäť k nejakej zásadnej zmene, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie o otázke neodkladnej zmeny výchovného prostredia. Napokon do tohto času je reálne možné, pokiaľ nebudú tomu sami účastníci klásť procesné prekážky, vykonať aspoň sčasti dokazovanie na miestne príslušnom súde. Nedá sa neuviesť, že návrh bol podaný na Okresnom súde Bratislava II, teda na súde, na ktorom formálne nie je založená miestna príslušnosť, no súde, ktorý sa javí byť aj na základe vyjadrenia matky, ktorú tunajší súd preskúmavajúc miestnu príslušnosť telefonicky kontaktoval miestne príslušný na konanie vo veci samej z dôvodu zmeny podstatných okolností pre posúdenie miestnej príslušnosti. Matka má totiž evidovaný trvalý pobyt v obvode súdu Bratislava II, tu sa nie krátku dobu zdržiava, pričom hoci aktuálne sa striedavo zdržiava aj v obci Rovinka, ktorý spadá pod miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava III, nemožno konštatovať, že by matka na adresu Rovinka, Pšeničná 3B bola spolu s dieťaťom presťahovaná, a už vôbec, že by sa dalo konštatovať, že ide o miesto obvyklého pobytu dieťaťa. Je teda zrejmé, že miesto obvyklého pobytu dieťaťa je stále v obvode Okresného súdu Bratislava II, kde sa matka s dieťaťom dlhodobo zdržiava, pričom matka sa v Bratislave, na Nevädzovej ulici č. 6F zdržiavala už v priebehu konania sp.

zn. . Ak teda bolo dieťa matke do starostlivosti zverené za tejto situácie, miesto budúceho obvyklého pobytu dieťaťa bolo tým určené rozhodnutím súdu, keďže dieťa sledovalo bydlisko matky tam v tom čase žijúcej.

24. Pokiaľ nerozhodol o neodkladnom opatrení už Okresný súd Bratislava II. hoci formálne miestne nepríslušný v tom čase podľa , tak tunajší súd stále ako miestne príslušný je o takomto neodkladnom opatrení povinný rozhodnúť, pretože vyčkaním na právoplatnosť prenesenia miestnej príslušnosti by niekoľkonásobne uplynula poriadková lehota uvedená v .

25. Súd považuje návrh za nedôvodný preto, lebo nie je ničím odôvodnená neodkladnosť potreby úpravy v lehote 7 dní ba ani len dobe blízkej tejto lehote, pretože navrhovateľ sám odkladá účinnosť neodkladného opatrenia na 01.07.2021. Druhým dôvodom je ten, že nie je nijako preukázané, že rozhodnutie o zmene výchovného prostredia nestrpí odklad až do riadne vykonaného dokazovania. Práve na základe riadne vykonaného dokazovania vrátane znaleckého bolo rozhodnuté o výchovnom prostredí matky. K tejto zmene došlo len v roku 2020, pričom ešte dňa 23.06.2020 pri verejnom prejednaní veci odvolacím súdom otec dieťaťa disponoval možnosťou zmeny pôvodného rozhodnutia no odvolanie vzal späť. Nedá sa neuviesť, že ešte aj odvolací súd apeloval na rodičov, aby nevystavovali dieťa konfliktu lojality povyšujúc svoj záujem nad záujem dieťaťa.

26. Neuplynul ani rok a otec sa domáha zmeny výchovného prostredia dieťaťa, pričom zmeny sa domáha už neodkladným opatrením. K návrhu je priložený list dieťaťa, podľa ktorého prejavuje záujem vrátiť sa k otcovi, naznačuje, že si na nové miesto nezvyklo a je mu lepšie u otca a starých rodičov, že sa jej nepáči, že ju matka núti ísť bývať k jej priateľovi.

27. Súd je toho názoru, že adaptácia dieťaťa na novú situáciu, tým má súd na mysli partnerský pomer matky, nové miesto bydliska, ktoré zrejme je plánované do budúcna a aktuálny striedavý pobyt v Bratislave či Rovinke, je pre dieťa náročný a nemožno vylúčiť, že dieťa by skutočne radšej uvítalo stabilitu v podobe pôvodného výchovného prostredia, pred týmito zmenami, ktoré ho postretli. Nič však nenasvedčuje tomu, že je potrebné túto otázku riešiť neodkladným opatrením, ktorým by sa v podstate jednak znegovalo pôvodné rozhodnutie súdu na základe uceleného a rozsiahleho dokazovania a v podstate dôvodom zmeny by boli subjektívne dieťaťom vnímané negatívne dôsledky adaptácie na aktuálnu situáciu, bez skúmania podstaty a skutočných dôvodov, ktorými vzhľadom na rodičovský konflikt, ktorý je zrejmý už zo skorších súdnych konaní, môže byť aj prosté využitie danej situácie na opätovné otvorenie otázky výchovného prostredia dieťaťa. To všetko po necelom roku.

28. Súd poukazuje na to, že dieťa si nemusí byť vedomé všetkých dôsledkov spojených so zmenou výchovného prostredia, hoci prejavovalo záujem v skoršom súdnom konaní žiť s matkou a jeho vôli hoci nie len z toho dôvodu bolo vyhovené. Mali by si jej však byť vedomí rodičia a bol si jej vedomý aj súd, keď výchovné prostredie menil. Je prirodzené, že dieťa sa bude musieť adaptovať na nové prostredie, spoznať nových ľudí, tak ako u matky aj u otca môže dôjsť k tomu, že nadviažu vzťah s novým partnerom. Je na rodičoch, aby túto adaptáciu dieťaťu uľahčili. Na matke, aby dieťaťu nepridávala nad prirodzenú mieru novoty, s ktorými sa dieťa bude musieť vyrovnať, a pokiaľ možno napodobnila to, čo dieťa považovalo za prirodzené a "jeho svet", a pokiaľ ide o otca, nezneužívať problémy v adaptácii dieťaťa na narúšanie novovytváraných väzieb a opätovne nevyvolávať konflikt lojality dieťaťa vo vzťahu k rodičom. Zásah súdu v podobe vyhovenia návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia by poprel princíp rozhodovania o výchovnom prostredí dieťaťa a to, že jeho základom by mala byť stabilita a priestor pre výchovu dieťaťa a nie necitlivá zmena či trestanie rodiča za nie celkom zvládnutý proces adaptácie dieťaťa na nové výchovné prostredie. To sú dôvody, prečo súd považuje návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za bezdôvodný, a preto aj návrh zamietol.

29. To však neznamená, že dokazovaním v konaní vo veci samej nemôžu byť preukázané také závažné skutočnosti, ktoré by dôvodili zmenu výchovného prostredia aj po takom krátkom čase, ako v tomto prípade.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní od doručenia uznesenia na tunajšom súde. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( až 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. ( až 3 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.