Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2T-153-2020.pdf
PDF · 106.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/153/2020
Uznesenie
Okresný súd Q. samosudcom A.. Z. V. v trestnej veci proti obž. A. S. H.. XX. XX. W. N. Q., na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
K. podľa § 280 ods. X Tr. poriadku p o s t u p u j e vec proti obž. A. S.X., H.. XX. XX. W. N. Q., R. C. S. W./XX, R., X. Q., pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Revúcej sp. zn. 1 Pv X30/19/6608-X6 zo dňa 01. 10. X0X0 kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona a prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § X88 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 18. 09. X019 o 1X.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia, ev. č. Q., po ceste III. triedy č. X8X1 v obci Gemer v smere od cesty I. triedy č. 16 do obce Gemer rýchlosťou nie menej ako 61 km/h, čím porušil ustanovenia § 16 ods. 1, ods. 4, § 137 ods. 1, ods. X písm. c/ Zákona č. 8/ X009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení, kde v rovnom úseku cesty neprimerane, nesprávne a nelogicky reagoval na cúvanie vozidla Škoda Felícia, ev. č. Q., z dvora rodinného domu na hlavnú cestu a to strhnutím volantu vľavo bez brzdenia, v dôsledku čoho zišiel s vozidlom na krajnicu vľavo a následne pred rodinným domom č. 18 narazil do betónového stĺpa elektrického vedenia, ktorý sa následkom nárazu zlomil, čím došlo k výpadku dodávky elektrickej energie v obci Gemer pre 55 odberných miest v dobe od 1X.58 hod do X1.X0 hod. a ku vzniku škody pre Stredoslovenskú Distribučnú, a. s. Žilina vo výške X X74,47 € a k zraneniu spolujazdkyne sediacej vpredu Andrei Farkašovej, ktorá pri náraze utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie oblasti hrudnej kosti, pomliaždenie driekovej krížovej oblasti s krvnou podliatinou v sedacej oblasti, ktoré zranenia si podľa znaleckého posudku vyžiadali liečenie a práceneschopnosť nie menej ako 10 dní,
Okresnému dopravnému inšpektorátu v Revúcej, ktorý by ho mal prejednať ako priestupok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 02.10.2020 pod sp. zn. 1Pv 230/19/6608-26 obžalobu na A. S. H.. XX. XX. XXXX N. Q. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Skutok uvedený v obžalobe prokurátor právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona.
Po podaní včasného odporu voči trestnému rozkazu Okresného súdu Revúca č. k. 2T/153/2020-195 zo dňa 12.10.2020 samosudca nariadil hlavné pojednávanie.
Samosudca na hlavnom pojednávaní vypočul obv. A. S., svedkyňu - poškodenú B. U., svedka - poškodeného P.. O. Á., svedka Martina Gombosa, znalcov v odbore cestná doprava Ing. Karola Köteleša a Ing. Juraja Korbeľa a znalca Z.. B. E. v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že chodí tou cestou denne. Išiel rýchlosťou 50 km/h. Nevie ako ďaleko bol od tej Felície, keď videl, že ide cúvať. Pokúšal sa ho obísť po ľavej strane - v protismere, ale sa mu to nepodarilo a narazil do stĺpa. V aute bola s ním p. U., tak hneď vystúpil, odopol jej pás a vybral ju z vozidla. Posadila sa na stoličku, bola v šoku, ale nemala viditeľné zranenia. Zavolal políciu.
Súd pokračoval s výsluchov svedkyne - poškodenej B. U.. Tá uviedla, že obžalovaného ani poškodených nepozná. Ponáhľala sa domov a obžalovaný bol taxikár, preto ho oslovila, či ju odvezie. Išli z Tornale do Gemera. Nevedela akou rýchlosťou išli, ale mala pocit, že nešli rýchlo. Vošli do obce Gemer a v tom videla ako p. O. sadal do auta a z pred brány veľmi rýchlo začal cúvať a obžalovaný nemohol tomu nijako zabrániť, tak strhol volant a narazili do stĺpa. Obžalovaný ju vyťahoval z auta a pomáhal jej. Zavolal aj sanitku. Vybehla p. O., pri ktorej dome narazili a ona ju zobrala k sebe a potom ju zobrala sanitka.
Súd následne vypočul svedka Z. O., ktorý ku skutku uviedol, že sadol do auta, pozrel sa doprava a doľava a zrazu pozerá, že iskrí a horí elektrický stĺp. O chvíľu na to prišli policajti a čakal, že čo bude ďalej. Na doplňujúce otázky prokurátora svedok uviedol, že auto, keď je pred bránou, tak trocha vyčnieva do cesty, cca 50 cm. Sadol do auta, ale s autom nevycúval. Svedok po prečítaní zápisnice o skoršej výpovedi uviedol, že to nie je pravda, čo povedal na polícii, že ešte následne cúvol 40-50 cm do cesty. On nevycúval, čiže ani trocha sa nepohol s autom, len auto vyčnievalo do cesty.
Súd ďalej pokračoval s výsluchom znalca Ing. E. E., ktorý uviedol, že znalecký posudok č. 2/2020 vypracoval na základe predložené spisového materiálu. Vozidlo Škoda Fábia sa v obci Gemer v nehodovom deji pohybovalo rýchlosťou cca 61 km/h (tolerancia +/- 5% čiže 56-65 km/h). Vypočítal to z analýzy rozsahu poškodenia, rozsahu deformácie, kde určil rýchlosť Fábie na také poškodenia aké boli zadokumentované. Nárazová rýchlosť bola cca. 52 km/h. Pri väčšej rýchlosti by boli väčšie deformácie a väčšie zranenia posádky. Technickou príčinou nehody bola neprimeraná a nesprávna reakcia vodiča Fábie na vozidlo Felícia. V posudku napísal, že Felícia cúvala, takže vodič Fábie reagoval na cúvanie Felície. To sa potom pri rekonštrukcii výrazne zmenilo a nastal konflikt, ktorý sa teraz rieši, teda že vodič Felície tvrdí, že sa s autom nepohol. Na mieste bol robený za účasti všetkých zúčastnených vyšetrovací pokus. Na vyšetrovacom pokuse boli prezentované dve verzie, dve alternatívy nehodového deja. Prvá verzia vychádzala z tvrdenia vodiča Fábie a jeho spolujazdkyne. Obidvaja uviedli, že stojace vozidlo zbadali z väčšej vzdialenosti. Poloha Felície bola taká, že zadná časť vozidla zasahuje cca 0,5 metra do spevnenej vozovky. Následne vodič uviedol, že vo chvíli, keď sa nachádzal 8,2 metra pred stojacim vozidlom Felícia, toto začalo náhle cúvať. Reakcia vodiča spočívala v tom, že sa prudko vyhol doľava čím minul cúvajúce vozidlo, avšak následne narazil do betónového stĺpa bez brzdenia. Cúvajúce vozidlo Felícia malo podľa vodiča vycúvať do polovice vozovky zadnou časťou. Takmer identickú verziu na vyšetrovacom pokuse prezentovala aj svedkyňa U.. Uvedené verzie boli z technického hľadiska neprijateľné, nakoľko údajná vzdialenosť medzi vozidlami v čase, keď mal údajne začať reagovať vodič Fábie, bola 8-10 metrov, čo je však menej, než akú dráhu potrebuje vozidlo na prejdenie tej vzdialenosti počas samotnej reakcie vodiča a vodič Fábie by ani pri minimálnej rýchlosti 5 km/h nestihol urobiť vyhýbací manéver. Verzia, ktorú uviedol svedok p. O. súhlasí s tým, čo povedal dnes. On aj na mieste povedal, že cúval súvisle z dvora a zastavil, tak ako to aj posádka Fábie uviedla. Išiel zavrieť bránu a sadol do auta, ale už necúval.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec P.. A. E., pri výpovedi ktorého v pojednávacej miestnosti bol prítomný aj znalec P.. E. E. za účelom vzájomnej konfrontácie ich znaleckých posudkov. Znalec P.. E. uviedol, že znaleckým posudkom posúdil nehodový dej, ku ktorému došlo dňa 18. 09. 2019. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z predloženého spisového materiálu. Pri štúdiu výpovedí bolo zistené, že vo výpovediach účastníkov a svedkyne dopravnej nehody sa nachádzajú rozdiely o spôsobe pohybe vozidla Škoda Felícia. Potom ako mal k dispozícii zápisnicu z vyšetrovacieho pokusu, v ktorej sa nachádzajú zo strany šoféra Felícia ďalšie rozpory, ktoré nie sú uvedené ani v predchádzajúcich výpovediach, na základe predložených materiálov sa dá bez väčších ťažkostí nasimulovať v matematicko-simulačnom programe pohyb Fábie, pretože k tomuto nasimulovaniu boli použité jednak trecie stopy, ktoré boli zanechané na mieste Fábiou, jednak charakter a spôsob poškodenia prednej časti vozidla a stĺpu, do ktorého vozidlo narazilo. Na druhej strane nebola zadokumentovaná konečná poloha Felície, ktorá sa nedala jednoznačne technicky určiť. Na základe uvedeného vypracoval ilustráciu dopravnej nehody, ktorá korešponduje so skutočným dejom. Následne sa vrátil k rozdielom vo výpovediach. Vodič Fábie vypovedal, že Felícia stála v priestore pred bránou rodinného domu tak, že Felícia pretŕčala cca 0,5 m do cesty. Počas jazdy Fábie začala Felícia cúvať
a vodič Fábie v snahe zabrániť stretu strhol vedenie vozidla doľava, prešiel na ľavú stranu vozovky, kde narazil do betónového mostíku nad kanálom a vzápätí narazil do stĺpa. Vodič Fábie uviedol, že tento spôsob pohybu vozidla bol nevyhnutý, aby zabránil stretu s Felíciou. Vodič Felície uviedol, že zastavil pred bránou domu, kde býva tak, že Felícia zasahovala asi 0,5 m do hlavnej cesty a potom najskôr uviedol, že sa pohol asi o 0,5 m a neskôr už tvrdil, že sa nepohol. Ešte uviedol, že vozidlo Fábia nevidel. Z jeho výpovedí by zhodnotil, že pokiaľ výpoveď vodiča Felície bola v tom zmysle, že Felícia zastavila tak, že zasahovala asi 0,5 m do cesty a už sa z tohto miesta nepohol, tak potom bolo zbytočné vypracovať znalecký posudok, lebo takýto priebeh nehodového deja by bol úplne jasný a na chybe by bol jednoznačne obžalovaný. Avšak treba brať do úvahy aj prvú výpoveď vodiča Felícia, kde uviedol že sa z miesta státia pohol asi 40-50 cm do vozovky. Je možné z hľadiska manévru vodiča Fábie vyhodnotiť, že práve pohyb Felície smerom do hlavnej cesty bol impulzom pre vodiča Fábie, ktorý na tento pohyb reagoval tak, že strhol riadenie doľava. Z hľadiska zanechaných trecích stôp a z hľadiska toho nárazu do stĺpa verejného osvetlenia je možné konštatovať, že zmena smeru Fábie doľava bola náhla, nebola plynulá. Dá sa z tohto poznatku dôvodne predpoklad, že vodič Fábie reagoval na pohyb Felície. Na základe uvedeného je teda možný ten spôsob priebehu nehody, že vozidlo Felícia cúvalo do vozovky, pričom je jedno koľko cm prešlo, resp. kedy po cúvaní zastavilo, na základe čoho vodič Fábie strhol volant doľava a prešiel poza Felíciu a nastal nehodový dej. Takýto pohyb Felície bol impulzom pre vodiča Fábie, že strhol riadenie, pretože vodič Fábie nemohol vedieť, že či vodič Felície bude pokračovať v cúvaní alebo zastane napr. po 50 cm. V danom momente vodič Fábie reagoval na pohyb vozidla Felície správne (zo vzdialenosti 14,5 m, ktorú znalec vypočítal v simulačnom programe), nakoľko zo vzdialenosti 14,5m pri bežnom reakčnom čase pri zohľadnení počasia a stavu vozovky by nestihol pred Felíciou ubrzdiť (na ubrzdenie by bola potrebná vzdialenosť minimálne 25 m, ale na predmetný vyhýbací manéver stačilo aj tých 14,5 m). Na základe vyhodnotenia techniky jazdy vodiča Fábie možno konštatovať, že nemal správnu techniku jazdy v tom, že išiel rýchlejšie ako je max. povolená rýchlosť v tomto úseku. Jeho skutočná rýchlosť bola v rozmedzí 52,3-57,8 km/h, pričom povolená rýchlosť bola 50 km/h, zároveň však znalec uviedol, že ani pri dodržaní rýchlostného limitu by obžalovaný pred Felíciou zo vzdialenosti 14,5 m nestihol ubrzdiť a vyhýbací manéver by bol aj pri správnej rýchlosti jeho jazdy správnou reakciou na dejový priebeh nehody. Znalec zároveň konštatoval, že pokiaľ by vodič Fábie začal brzdiť a súčasne by sa začal vyhýbať Felícii smerom doľava, je to spôsob pohybu, ktorý je dosť zložitý z hľadiska ovládania, lebo by sa musela adhézia medzi kolesami vozidla a povrchom vozovky rozdeliť na dve skupiny. Pokiaľ by vodič Fábie z tejto vzdialenosti začal pred vozidlom Felícia brzdiť, tak by došlo k stretu a nie len pri rýchlosti skutočnej, ale aj pri rýchlosti povolenej, teda 50 km/h. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že rýchlosť jazdy Fábie nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Technika jazdy vodiča Felícia, ak sa pohol cúvaním do cesty nebola z technického hľadiska správna, pretože vodič Felície vošiel do jazdnej dráhy Fábie a vytvoril pre vodiča Fábie z technického situáciu kolíznu situáciu. V takomto prípade by príčinou dopravnej nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča Felície.
Na doplňujúce otázky samosudcu znalec P.. E. uviedol, že pracoval s údajmi, ktoré boli účastníkmi prezentované na vyšetrovacom pokuse a vyhodnotil to, čo tam bolo ukázané. Tam napr. vodič Fábie ukázal, že keď bol vo vzdialenosti 6,2 m, vtedy začala Felícia cúvať a Felícia bola 1,5 m vo vozovke. Tu sú dva rozdielne názory 6,2 m čo prešla Fabia a 1,5 m čo prešla Felícia. Pritom tá Felícia išla z nuly a Fábia išla 50 km/h. Vyšlo to, že za 0,4 s prešla Fábia tých 6,2 m a Felícia 1,5 m, čo nie je technicky možné. So svedkyňou to bolo také isté to cúvanie a cúvanie podľa vodiča Felície nebolo žiadne, a to uviedol aj na vyšetrovacom pokuse.
Na doplňujúcu otázku prokurátora znalec P.. E. uviedol, že k brzdeniu Fábie počas vyhýbacieho manévru nedošlo, lebo by došlo k šmyku vozidla a strate stability. Z technického hľadiska nie je možné pri náhlom vyhýbacom manévri aj brzdiť bez toho, aby boli tie následky horšie ako boli takto. Na otázku obhajcu znalec P.. E. uviedol, že obžalovaný touto technikou jazdy porušil len to, že mal zvýšenú rýchlosť, ale táto nemala príčinnú súvislosť na nehodovom deji. Je toho názoru, že sa musel rozhodnúť, či ide brzdiť alebo sa vyhne a vyhodnotil, že nezabrzdí tak sa vyhýbal čo bolo v danom momente jediné správne riešenie, aby sa vyhol zrážke s Felíciou. Keď berieme alternatívu, že vodič Felície cúval, tak porušil to, že cúval v čase, keď to premávka neumožňovala a cúval na cestu, na ktorú dobre nevidel a mal si zabezpečiť osobu, ktorá by mu toto zabezpečila. Znalec P.. E. viedol, že súhlasím s tým, že pri brzdení počas jazdy v zákrute sa rozdeľuje adhézia na dve zložky na smerové vozidla kolesa a na jeho spomaľovanie a v takýchto prípadoch nastáva to, že keď brzdíme v zákrute nezostane čas na spomalenie, ale myslím si, že toto celkom neplatí, lebo tu bola len jednorázová zmena smeru a potom išlo auto po priamke. On keď urobil to trhnutie volantom auto išlo opätovne priamo, takže potom ako sa vyhol Felícii mohol začať
brzdiť. Znalec P.. E. po zhliadnutí fotografií č. l. 118-120 uviedol, že vodič Fábie potreboval po vyhýbacom manévri ďalší reakčný čas na brzdenie, a preto nestihol ubrzdiť pred stĺpom. Po oboznámení s plánom z miesta dopravnej nehody na č. l. 137 znalec P.. E. uviedol, že obžalovaný už nemal čas brzdiť po tom vyhýbacom manévri, keďže celé to trvalo asi 0,7 s. Znalec P.. E.Ö. k tomu uviedol, že keby po tom vyhýbacom manévri začal brzdiť a keby aj berie do úvahy reakčný čas na začatie brzdenia - 1s, za ktorý by prešiel 15 m, tak mal ďalších minimálne 15 m na brzdenie. K tomu znalec Ing. Korbeľ uviedol, že trvá na tom, že obžalovaný nemohol brzdiť, pretože ak by začal naplno brzdiť, tak by došlo k šmyku vzhľadom na povrch vozovky, pretože bezprostredne po vyhnutí sa Felícii boli ľavé kolesá Fábie na štrku a auto by sa s najväčšou pravdepodobnosťou po prudkom brzdení prevrátilo. Keď pred vyhýbacím manévrom išla Fábia rýchlosťou 55 km/h a náraz do stĺpa bol v rýchlosti 45 km/h, aj keby brzdil, tak by to zbrzdil max. na rýchlosť 40 až 45 km/h a k nárazu do stĺpu by došlo tak či tak. Čo sa týka toho, čo uviedla svedkyňa Farkašová, teda že videla vodiča Felície nastupovať do auta, ale nevedela z akej vzdialenosti ako aj to, či to videl alebo mal obžalovaný vidieť, znalec na str. 16 znaleckého posudku napísal svoj názor, že z technického hľadiska je dôvodné predpokladať, že ak účastník cestnej premávky nemá, resp. nemôže mať informáciu o tom, že iný účastník cestnej premávky koná alebo bude konať v rozpore s pravidlami cestnej premávky, potom má právo v primeranej a rozumnej miere sa spoliehať na disciplinovanosť ostatných účastníkov cestnej premávky vo vzťahu k rešpektovaniu záväzným spôsobom stanovených pravidiel cestnej premávky. Takže na základe tohto vodič Fabie nebol povinný predpoklad, že osoba nastupujúca do vozidla poruší povinnosť ohľadne cestnej premávky a začne smerom do cesty cúvať. Znalec Ing. Köteleš súhlasím s týmto tvrdením Ing. Korbeľa.
Súd sa ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi, z ktorých zistil, že obžalovaný ani svedok Z. O. pred jazdou nepožili alkoholické nápoje. Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody mal súd za preukázané, že sa jedná o priamy úsek cesty III. triedy číslo 2821 v obci Gemer, so šírkou vozovky 6 m, bez krajnice, pričom po oboch stranách vozovky sa nachádzajú trávnaté časti a vjazdy do rodinných domov. Stav povrchu vozovky bol v čase kolízie suchý, neznečistený a viditeľnosť bola neznížená. Z vyčíslenia škody od poškodenej spoločnosti Stredoslovenská Distribučná a.s. vyplynulo, že obžalovaný nárazom do stĺpa elektrického vedenia spôsobil škodu vo výške 2274,47 Eur. Podľa lekárskej správy poškodenej bol spôsobený ľahký úraz vystrelením airbagu, a to podvrtnutie krčnej chrbtice a udrenina hrudnej kosti s predpokladanou dobou liečenia do 10 dní. Z evidenčnej karty obžalovaného ako aj z výpisu z registra priestupkov mal súd za preukázané, že obžalovaný bol 4 krát priestupkovo riešený, a to ako vodič motorového vozidla, 1x za prekročenú rýchlosť, 2x za jazdu bez bezpečnostného pásu a 1x za státie v protismere. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný dosiaľ bol 1x súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol.
Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku, súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Skutková veta podanej obžaloby kládla obžalovanému ako vodičovi Fábie za vinu, že neprimerane, nesprávne a nelogicky reagoval na cúvanie vozidla Škoda Felícia, ev. č. RA001AP, z dvora rodinného domu na hlavnú cestu, a to strhnutím volantu vľavo bez brzdenia, v dôsledku čoho zišiel s vozidlom na krajnicu vľavo a následne pred rodinným domom č. 18 narazil do betónového stĺpa elektrického vedenia.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že obžalovaný ako taxikár a vodič osobného motorového vozidla značky Škoda Fábia išiel s poškodenou B. U. ako spolujazdkyňou v taxíku dňa 18. 09. 2019 cez obec Gemer, pričom po vyhodnotení znaleckých posudkov ako aj výpovedí znalcov z odboru cestná doprava dospel súd k záveru, že obžalovaný prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 50km/h v obci, pretože išiel rýchlosťou 55-56 km/h.
Obžalovaný ako aj poškodená Farkašová pri výpovediach uviedli, že z väčšej vzdialenosti videli stojace vozidlo značky Škoda Felícia, ktoré zasahovalo do vozovky o 50 cm a je možné, že aj videli ako mal svedok Z. O. nastúpiť do svojho vozidla značky Škoda Felícia, pričom sa podľa tvrdení obžalovaného a poškodenej svedok O. mal určite po nasadnutí do vozidla pohnúť cúvaním smerom do vozovky, teda do jazdného pruhu, po ktorom išla Fábia, a to v čase, keď bola Fábia od Felície vzdialená cca. 10 metrov (tak to tvrdili obžalovaný a poškodená). Svedok Z. O. v prípravnom konaní uviedol, že s autom vycúval z dvora, potom vystúpil, zavrel bránu, nastúpil do auta a cúvol ešte cca. 50 cm do vozovky a potom počul náraz. Pri ďalších výpovediach v prípravnom konaní, na vyšetrovacom pokuse dňa 02.06.2020 ako aj
na hlavnom pojednávaní však už poprel, že by s autom cúval aj potom, ako zavrel bránu. Vzhľadom na tieto rozpory vo výpovediach svedka O. (ako aj na skutočnosť, že pri prvej výpovedi, kedy si logicky na udalosti z predmetného dňa najlepšie pamätal a kedy uviedol že do cesty cúvol o 50cm aj po zavretí brány), vyhodnotil samosudca jeho výpovede v súhrne s výpoveďou obžalovaného a hlavne svedkyne poškodenej Farkašovej (obidvaja videli svedka O. cúvať do vozovky) v prospech obžalovaného, teda že svedok O. sa na vozidle Felicia po zavretí brány a nastúpení do vozidla ešte pohol smerom dozadu a obžalovaný ako vodič Fábie musel na pohyb Felície reagovať. Ak by sa vozidlo značky Škoda Felícia nepohlo, ako v záverečnej reči tvrdil okresný prokurátor, tak potom by bolo zbytočné aj znalecké dokazovanie a vina by bola jasne na strane obžalovaného, ktorý by v tom prípade z neznámych príčin prudko zabočil doľava a narazil do betónového stĺpu elektrického vedenia (čo je však aj z technického aj ľudského hľadiska nelogické).
V zmysle vyššie uvedeného bolo ďalej potrebné zo strany súdu posúdiť, či obžalovaný reagoval na vzniknutú situáciu správne, resp. či mal správnu techniku jazdy a v prípade, ak nemal správnu techniku jazdy, či táto nesprávna technika jeho jazdy bola v príčinnej súvislosti s nehodou, resp. či jeho nesprávnou technikou jazdy došlo zo strany obžalovaného k takému porušeniu povinností vodiča uvedených v § 16 (rýchlosť jazdy) a § 137 (porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktoré bolo v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, a tým následne k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona a prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona.
Po súhrnnom vyhodnotení výpovedí znalcov Ing. E. a Ing. E. ako aj ich vzájomnej konfrontácie na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že obžalovaného nesprávna technika jazdy (zvýšená rýchlosť 56km/h) nebola v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, pretože ak by obžalovaný aj bol býval jazdil v predmetný deň v mieste nehody povolenou rýchlosťou 50 km/h, nestihol by zo vzdialenosti 14,5 m (ktorú vypočítal znalec Ing. E. ako vzdialenosť pri ktorej obžalovaný a poškodená zbadali, že Felícia začala cúvať smerom do vozovky a znalec Ing. E. sa s týmto výpočtom stotožnil). Súd takto určenú vzdialenosťou 14,5 m Fábie od Felície v čase cúvania Felície považuje za správny odhad, nakoľko obžalovaný aj poškodená túto vzdialenosť odhadli síce na 10 a menej metrov, avšak pri vzdialenosti 10 alebo menej metrov by sa obžalovaný nestihol Felícii pri danej rýchlosti 56km/h vyhnúť a rovnako tak ani pri povolenej rýchlosti 50 km/h. Znalec Ing. E. súhlasil so znalcom Ing. E. a jeho prezentovaným skutkovým dejom, že brzdná drahá pri danej rýchlosti Fábie aby ubrzdila pred Felíciou by musela byť minimálne 25 m, ale na vyhýbací manéver by Fábii stačilo aj 14,5 m, aby sa stihol obžalovaný manévrom doľava vyhnúť Felícii. Ak má teda súd za to, že znalci správne ustálili vzdialenosť Fábie od Felície, keď začala Felícia cúvať, na 14,5 m, pričom dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný zbadal cúvajúcu Felíciu zo vzdialenosti väčšej ako 14,5 m, tak by z tejto vzdialenosti nestihol obžalovaný pred Felíciou ubrzdiť, ale stihol by urobiť manéver a vyhnúť sa tak zrážke s Felíciou. V zmysle uvedeného samosudca vyhodnotil spôsob jazdy obžalovaného ako v danom momente správny, nakoľko to bol jediný možný spôsob ako sa mohol vyhnúť zrážke s cúvajúcou Felíciou. To či Felícia v danom momente celkovo cúvla iba 40-50cm alebo viac, nebolo pre vyhodnotenie správnosti spôsobu jazdy obžalovaného rozhodujúce. Je predsa zrejmé, že keď vodičovi začne do smeru jazdy cúvať druhé vozidlo nachádzajúce sa od neho cca. 15m, nie je pre vodiča možné predpokladať, čí cúvajúce vozidlo cúvanie zastaví, resp. či Vás vidí a cúvanie preruší alebo bude pokračovať v cúvaní v smere do cesty ďalej. Obžalovaný sa preto v danom momente oprávnené zľakol cúvajúceho vozidla a reagoval správnym vyhýbacím manévrom bez brzdenia, pretože keby začal naplno brzdiť a zároveň stočil vozidlo do ľavej strany, podľa znalcov by sa nedokázal vyhnúť Felícii, pretože pri brzdení by nebolo možné dokončiť vyhýbací manéver tak, ako tomu bolo bez brzdenia.
Čo sa týka ďalšieho spôsobu jazdy obžalovaného po vyhýbacom manévri smerom doľava, kedy bezprostredne po vyhnutí sa Felícii boli ľavé kolesá Fábie na štrku a obžalovaný sa opätovne rozhodol nebrzdiť, nebolo preukázané, že takýto spôsob jazdy bol nevyhnutne nesprávny, nakoľko ako znalec Ing. E. uviedol, auto by sa pri brzdení s ľavými kolesami na štrku mohlo dostať do šmyku a mohlo by dôjsť aj k prevráteniu sa vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že dokazovaním nebolo preukázané, že aj po vyhýbacom manévri obžalovaný zvolil vyslovene nesprávnu techniku jazdy tým, že po vyhýbacom manévri nebrzdil, ale pokračoval v jazde, teda nebolo preukázané, že obžalovaný porušil povinnosti vodiča uvedené v §137 (porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke takým spôsobom, aby to bolo možné dať
do príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, a ktorým spôsobom jazdy by došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona a prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona.
Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrnne konštatuje, že obžalovaný v predmetný deň skutku jeho technikou jazdy s určitosťou porušil len ustanovenia § 16 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým, že vozidlo Fábia viedol zvýšenou rýchlosť o 6km/h oproti povolenej rýchlosti, avšak jazda takouto rýchlosťou nebola v príčinnej súvislosti so vznikom predmetnej dopravnej nehody, nakoľko aj pri dodržaní maximálnej povolenej rýchlosti 50 km/h by k dopravnej nehode došlo, pretože ak by sa aj pri povolenej rýchlosti v danom momente rozhodol len brzdiť, nevyhol by sa nárazu do Felície. Rovnako by sa aj pri jazde povolenou rýchlosťou a vyhýbacom manévri doľava nevyhol situácia, ktorá aj v skutočnosti vznikla, teda že sa ľavými kolesami dostal na štrk a či už by zabrzdil na štrku, resp. by bez brzdenia pokračoval v jazde (čo si obžalovaný aj zvolil), podľa vyjadrenia znalca by sa nejakému druhu havárie (či už šmyk a náraz do domu alebo prevrátenie Fábie, alebo predmetný náraz do stĺpa) nevyhol.
V zmysle vyššie uvedených úvah súd preto konštatuje, že spôsob jazdy obžalovaného možno v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke prejednať na príslušnom okresnom dopravnom inšpektoráte len ako priestupok, preto postupom podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku postúpil vec Okresnému dopravnému inšpektorátu v Revúcej, ktorý by ho mal prejednať ako priestupok.
Ohľadne skutočností, ktoré prokurátor uviedol v záverečnej reči, teda že obžalovaný keď videl už z vyše 100 m že do Felície nasadá vodič, mal predpokladať, že sa možno pohne smerom do vozovky a mal obžalovaný prispôsobiť tejto teoretickej možnosti svoju jazdu, sa súd v plnej miere stotožnil s názorom znalcov Ing. Korbeľa a Ing. Köteleša, že v tomto prípade obžalovaný ako účastník cestnej premávky nemohol mať v danej chvíli informáciu o tom, že iný účastník cestnej premávky (v tomto prípade svedok Gombos ako vodič Felície) koná alebo bude konať v rozpore s pravidlami cestnej premávky a obžalovaný teda mal právo v primeranej a rozumnej miere sa spoliehať na disciplinovanosť svedka Gombosa vo vzťahu k rešpektovaniu záväzným spôsobom stanovených pravidiel cestnej premávky.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Revúca do troch pracovných dní odo dňa oznámenia uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti podanej proti tomuto rozhodnutiu rozhodne Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený.