Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/134/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: Z. Q. - G@BRIEL, s miestom podnikania Nadabula 123, IČO: 41 291 301, zastúpeného JUDr. Adriánom Gebem, bytom 049 45 Jovice, Hlavná 233, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom 826 45 Bratislava, Trnavská cesta 52, P.O.BOX 45, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 07. 2018, č.: , takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa, žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej iba RÚVZ) Košice zo dňa 15. 03. 2018 č.: -02/HV, ktorým bola žalobcovi podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o ochrane verejného zdravia) uložená pokuta vo výške 300 eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa citovaného zákona, zistený pri výkone štátneho zdravotného dozoru dňa 06. 02. 2017 v čase od 12:40 hod. v zariadení spoločného stravovania - Pizza Restaurant Margerita na Okružnej 15 v Moldave nad Bodvou, ktorého sa dopustil prevádzkovateľ tohto zariadenia tým, že pracovné, úložné plochy, účelové zariadenia, podlahy hlavne na ťažšie dostupných miestach v priestoroch kuchyne a jej zázemia boli znečistené, poškodené a ťažko čistiteľné; šatňa a komunikačná chodba boli založené tam nepatriacimi predmetmi, čím došlo k porušeniu povinnosti stanovenej v citovaného zákona.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u žalobcu ako prevádzkovateľa prevádzky, špecifikovanej v bode 1 odôvodnenia rozsudku, bol v uvedenej prevádzke dňa 06. 02. 2018 vykonaný štátny zdravotný dozor, pri ktorom bolo zistené nezabezpečovanie čistoty zariadenia a prevádzkových priestorov kuchyne, zázemia, pracovných a úložných priestorov, poškodenie povrchov chladiacich zariadení v kuchyni, čím tento porušil povinnosti v zmysle § 26 ods. 4 písm. l) zákona o ochrane verejného zdravia. Uvedené skutočnosti boli zaznamenané v bode 6 zápisnice z výkonu štátneho zdravotného dozoru, s obsahom ktorej žalobca súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom a odtlačkom pečiatky s vyjadrením, že nedostatky v oblasti prevádzkovej hygieny budú okamžite odstránené - kuchyňa, šatňa, chodba a poškodené pracovné stoly budú vymenené cca do 1 mesiaca. Na základe uvedených zistení bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 29. 01. 2018 v predmetnej veci spolu s výzvou na vyjadrenie, na ktorú žalobca reagoval podaním zo dňa 13. 02. 2018.

3. K námietke nepresného, neúplného a nespoľahlivého zistenia skutkového stavu, obsiahnutej v podanom odvolaní, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobca nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu nevyvracia zistenia samotné, ani nespochybňuje svoje súhlasné stanovisko, obsiahnuté v zápisnici z vykonaného dozoru, nevyvracia porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 4 písm. l) zákona o ochrane verejného zdravia, ktorú je povinný zachovávať bez ohľadu na iné okolnosti. Žalovaný zastáva názor, že v zápisnici opísaný skutkový stav, zistený počas výkonu štátneho zdravotného dozoru, bol zistený jasne a jednoznačne a potvrdený bol samým žalobcom, ktorý k nemu nemal žiadne námietky. Žalovaný konštatoval, že rovnako jeho námietky obsiahnuté v písomnom vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania sú iba všeobecné, bez označenia konkrétnych skutkových zistení, ktoré mal žalobca na mysli. Snažil sa skutkové zistenia spochybniť tvrdeniami, ktoré poukazovali na nepochopenie legislatívy SR a závermi o údajných hmotnoprávnych a procesnoprávnych pochybeniach, ktoré mali za následok porušenie jeho viacerých ústavných práv. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že základným predpisom pre výkon štátneho zdravotného dozoru je o kontrole v štátnej správe, hoci v ďalšej časti argumentoval súbehom úradnej kontroly v zmysle a výkonom štátneho zdravotného dozoru podľa zákona o ochrane verejného zdravia. Z takéhoto výkladu súvisiacich a nesúvisiacich predpisov vyvodil nutne nesprávne, skreslené a pre danú vec irelevantné názory. Vzhľadom na ich irelevantnosť žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa sa s nimi vysporiadal dostatočne.

4. K tvrdeniu žalobcu, že zabezpečuje a kontroluje čistotu zariadenia v miere primeranej činnosti žalovaný uviedol, že z vyhlášky č. nepochybne vyplýva, že zariadenie spoločného stravovania musí byť udržiavané v čistote a dobrom technickom stave, pričom nestanovuje mieru znečistenia. V danom prípade pri výkone dozoru boli zistené nedostatky v prevádzkovej hygiene tak, ako boli špecifikované v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Žalobca pripustil znečistenie pracovných a odkladacích priestorov a poškodenie povrchov a znečistenie účelových zariadení v kuchyni tvrdiac, že uvedené bolo primerané povahe činnosti a že znečistenie a poškodenie je odstraňované priebežne, čo však žalovaný považuje za nedostatočné vzhľadom na zistené skutočnosti, keďže ide o výkon epidemiologicky závažných činností. Zdôraznil, že komunikačná chodba bola využívaná ako denná miestnosť a hrubá prípravovňa zeleniny, o čom svedčia tam ponechané osobné veci zamestnancov a nádoby s očistenou a neočistenou zeleninou, čo žalobca pre výkone štátneho zdravotného dozoru nevyvrátil. To, že prepravné obaly vrátane sudov od piva boli pripravené na vrátenie dodávateľom a nesťažovali sanitáciu a údržbu komunikačnej chodby nemožno akceptovať, pretože pri výkone dozoru bolo zistené jej znečistenie v rozsahu, vyplývajúcom z odôvodnenia rozhodnutia o pokute.

5. K námietke, že správny orgán prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí neoznačil, v čom spočíva spoločenská nebezpečnosť konania žalobcu a či výška uloženej pokuty zodpovedá a je primeraná údajnej spoločenskej nebezpečnosti jeho konania žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa sa s uvedeným dostatočne vysporiadal, čo zohľadnil aj pri určovaní výške pokuty.

6. K tvrdeniu o prieťahoch v konaní z dôvodu nesprávneho doručovania prvostupňového rozhodnutia žalobcovi a nie jeho zástupcovi, čím došlo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu žalovaný uviedol, že napadnutým rozhodnutím sa účastníkovi konania ukladá povinnosť zaplatiť uloženú sankciu, čo bolo dôvodom, že toto rozhodnutie bolo doručené aj žalobcovi, ktorý mal možnosť s ním oboznámiť svojho zástupcu, čo však podľa jeho názoru nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní.

7. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením o šikanóznom výkone kontroly a hrubom nátlaku s úmyslom uložiť pokuty, toto tvrdenie zástupcu žalobcu považoval za subjektívne, ničím nepodložené a v rozpore so zápisnicou z výkonu štátneho zdravotného dozoru.

8. K tvrdeniu o uložení sankcie takmer rok po vykonaní štátneho zdravotného dozoru a v tejto súvislosti porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle SR žalovaný uviedol, že podľa zákona o ochrane verejného zdravia konanie o uložení pokuty možno začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán verejného zdravotníctva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr do troch rokov od jej porušenia, vzhľadom na ktorú skutočnosť bol postup správneho orgánu prvého stupňa súladný so zákonom s tým, že správne konanie sa začína oznámením o jeho začatí a nie výkonom štátneho zdravotného dozoru.

9. Žalovaný konštatoval, že právny dôvod na uloženie sankcie v správnom konaní neodpadol a preto nie je možné toto konanie zastaviť. Dodatočné uvedenie stavu do súladu s platnou legislatívou je povinnosťou žalobcu, nie je na jeho dobrej vôli a týmto nedošlo k zániku zodpovednosti za správny delikt.

10. K tvrdeniu žalobcu v doplnení odvolania zo dňa 02. 07. 2018, že správny orgán prvého stupňa zástupcovi žalobcu nepredložil aj výsledky doplneného správneho konania a neupovedomil ho o jeho výsledkoch žalovaný uviedol, že v uvedenej súvislosti ide o nepochopenie ustanovení § 56 a § 57 ods. 2 Správneho poriadku žalobcom. K jeho ďalšiemu tvrdeniu, že Úrad verejného zdravotníctva SR nie je odvolacím orgánom na predĺženie lehoty na predĺženie vo veci odvolania smerujúceho proti napadnutému rozhodnutiu uviedol, že aj v tomto prípade došlo k nepochopeniu znenia príslušných ustanovení právnych predpisov, pričom žalovaný iba predĺžil príslušnú lehotu na vybavenie z 30 na 60 dní a upovedomil o tom žalobcu v súlade s § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa žalobcom citovaného § 4 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane verejného zdravia ministerstvo je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje žalovaný. Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj námietku žalobcu, týkajúcu sa udelenia poverenia na zastupovanie orgánu verejnej správy, pričom v danom prípade sa neudeľuje plná moc, ale poverenie v zmysle interného predpisu (organizačného poriadku) správneho orgánu, t. j. obe poverené zamestnankyne žalovaného boli poverené zastupovaním vedúceho zamestnanca a v príslušných dokumentoch boli identifikované nielen svojim podpisom, ale aj menom s uvedením funkcie. Preto sa na ich úkony nemôže prihliadať ako na úkony fyzických osôb, ako to tvrdil žalobca.

11. Včas elektronicky podanou správnou žalobou zo dňa 01. 10. 2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 02. 10. 2018, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutia považoval za nezákonné z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že správne orgány postupovali v rozpore s SR, zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi, že vo veci konajúce správne orgány sa dostatočne jeho vecou nezaoberali a svoje rozhodnutia náležitým spôsobom neodôvodnili. V žalobe uviedol, že dňa 06. 02. 2017 bol v jeho predmetnej prevádzke vykonaný štátny zdravotný dozor, o ktorom bola spísaná zápisnica, s ktorou žalobca ako fyzická osoba oprávnená prevádzkovať živnosť nebol oboznámený, s touto bol oboznámený iba prítomný zamestnanec. Konštatoval, že dňa 29. 01. 2018 mu bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania a výzva na vyjadrenie sa k nemu, dňa 07. 04. 2018 mu bolo doručené rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 15. 03. 2018. Jeho odvolanie bolo rozhodnutím žalovaného, považujúc napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za zákonné, zamietnuté a predmetné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potvrdené. Žalobca zastáva názor, že vo veci konajúce správne orgány nepostupovali v konaní v súlade so zákonom, a inými právnymi predpismi, nechránili práva a záujmy fyzickej osoby oprávnenej prevádzkovať živnosť, nezaoberali sa svedomite a zodpovedne právnou vecou, ktorá je predmetom správneho konania, nevybavili ju včas a bez zbytočných prieťahov, nepoužili najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu právnej veci, ich rozhodnutia nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v odôvodnení rozhodnutí nebolo dostatočným spôsobom uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Konštatoval, že správne orgány spôsobili v konaní zbytočné a neodôvodnené prieťahy, úkony úradu vykonávali osoby, ktoré na to neboli oprávnené zo zákona a nepredložili plnomocenstvo alebo poverenie robiť úkony úradu ani interný organizačný poriadok úradu, ktorý nie je zverejnený na webovom sídle úradu napriek tomu, že je povinne zverejňovanou informáciou.

12. V písomnom vyjadrení zo dňa 19. 12. 2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že žalobca v podanej žalobe nepoukázal na žiadne konkrétne nedostatky, či už prvostupňového alebo druhostupňového rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva a obmedzil sa len na neurčité konštatovania, preto sa v celom rozsahu pridržiava odôvodnenia svojho rozhodnutia zo dňa 30. 07. 2018, ktoré zopakoval.

13. Správny súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

14. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 06. 02. 2017, v čase od 12:40 hod. do 14:05 hod., bol u žalobcu ako prevádzkovateľa zariadenia Pizza Restaurant Margerita v Moldave nad Bodvou, na Okružnej 15, RÚVZ Košice vykonaný štátny zdravotný dozor, z ktorého bola v uvedený deň pod č. vyhotovená zápisnica. Z jej obsahu okrem iného vyplýva, že zo strany žalobcu nebola splnená povinnosť zabezpečiť čistotu zariadenia a prevádzkových priestorov, ako je to zrejmé z bodu 6 zápisnice a prílohy č. 1 k uvedenému bodu, pretože pracovné dosky, úložné priestory boli poškodené, resp. nemali opatrené hrany ľahko čistiteľnou povrchovou úpravou, podlahy hlavne na ťažšie dostupných miestach boli znečistené a poškodené. Komunikačná chodba bola založená stoličkami aj s ťažko čistiteľným povrchom a stolíkom, táto slúži ako denná miestnosť, resp. na hrubú prípravu zeleniny, bez prívodu studenej a teplej tečúcej vody. V sklade suchých potravín bola priamo na podlahe vo vreci uskladnená neočistená cibuľa, na komunikačnej chodbe sa nachádzali aj sudy od piva, čo sťažovalo sanitáciu a údržbu zariadenia. Šatňa pre zamestnancov nebola udržiavaná v čistote, bola založená nepotrebnými predmetmi, ako napr. žehliaca doska, nealkoholické nápoje, pod umývadlom na ruky bolo značné množstvo topánok a prezuviek, ktoré boli porozhadzované. Povrchy v chladiacich zariadeniach boli založené tam nepatriacimi predmetmi - internými prepravnými obalmi od vajec, čistiacimi prostriedkami, jednorazovými obalmi na pokrmy, osobnými vecami a cigaretami. Z obsahu tejto zápisnice a jej prílohy č. 1 zároveň vyplýva, že žalobca, ktorý bol prítomný pri výkone dozoru s obsahom zápisnice a jej prílohy vyslovil súhlas s tým, že v prílohe je zaznamenané jeho vyjadrenie v tom zmysle, že nedostatky v oblasti prevádzkovej hygieny budú okamžite odstránené (kuchyňa, šatňa, chodba) a poškodené pracovné stoly budú vymenené cca do 1 mesiaca. Zápisnicu i jej prílohu 1 žalobca vlastnoručne podpísal a opatril odtlačkom svojej pečiatky.

15. Dňa 06. 02. 2018 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania podľa § 18 Správneho poriadku vo veci uloženia pokuty podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia na základe poznatkov zo štátneho zdravotného dozoru, vykonaného dňa 06. 02. 2017, v ktorom bolo špecifikované porušenie, vyplývajúce z bodu 6 zápisnice i jej prílohy 1 zo štátneho zdravotného dozoru s tým, že tieto skutočnosti sú porušením povinnosti stanovenej v § 26 ods. 4 písm. l) zákona o ochrane verejného zdravia. Zároveň bol žalobca v súlade s § 33 ods. 2 vyzvaný na vyjadrenie sa k predmetu konania v lehote 7 dní.

16. V písomnom vyjadrení zo dňa 13. 02. 2018 k oznámeniu o začatí správneho konania, prílohou ktorého bolo aj splnomocnenie na zastupovanie, udelené JUD. Adriánovi Gebemu, žalobca namietal, že jeho vec nebola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, čím došlo k porušeniu SR, ako aj to, že správne orgány postupovali v danom prípade v rozpore so o kontrole v štátnej správe, najmä jeho ustanovením , keď z vykonanej kontroly nevyhotovili protokol a tento so žalobcom neprerokovali a nevyhotovili o tom záznam. Citujúc ustanovenia až 3 zákona o ochrane verejného zdravia, , , a , , Správneho poriadku, SR uviedol, že výkon štátneho zdravotného dozoru je kontrolou plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy, vykonávanej správnym orgánom v zmysle zákona o kontrole v štátnej správe. Správny orgán vykonáva vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej zákonom o ochrane verejného zdravia v príslušnom odvetví štátnej správy. Konštatoval, že zákon o ochrane verejného zdravia stanovuje, že správny orgán ako orgán miestnej štátnej správy a ďalší orgán štátnej správy je iným orgánom štátnej správy a súčasne aj orgánom kontroly, ktorú vykonáva v rozsahu svojej pôsobnosti, vymedzenej zákonom o ochrane verejného zdravia, ktorá nie je pôsobnosťou podľa zákona o kontrole v štátnej správe dotknutá. Opakovane uviedol, že výkon štátneho zdravotného dozoru nebol skončený prerokovaním zápisnice z kontroly a o jej prerokovaní nebola vyhotovená zápisnica, v ktorej mal byť uvedený spôsob odstránenia zistených nedostatkov a určená lehota na ich odstránenie. Poukázal aj na to, že správny orgán nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania a nedal mu možnosť účinne obhajovať svoje práva, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a podávať návrhy a jeho vecou sa nezaoberal zodpovedne. Podľa jeho názoru právna povaha veci pripúšťa zmierne vybavenie právnej veci, o čo sa mal správny orgán po vykonaní štátneho zdravotného dozoru pokúsiť. Namietal tiež nedostatočne zistený skutkový stav veci a odňatie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v určenej lehote. Vychádzajúc z uvedeného mal, za to, že správny orgán nekonal na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, stanoveným

zákonom. Poukázal tiež na nejednoznačnú, nezrozumiteľnú zmätočnú a neodôvodnenú formuláciu pokiaľ ide o vymedzenie a špecifikáciu porušenia právnej povinnosti v zápisnici z výkonu dohľadu. Konanie správneho orgánu považoval za arbitrárne a navrhol, aby RÚVZ Košice zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku z dôvodu, že žalobca zistený nedostatok včas, bez zbytočného odkladu a bezprostredne po ukončení dozoru odstránil, takže v čase začatia konania už dôvod na jeho začatie neexistoval.

17. Dňa 15. 03. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým tak, ako to vyplýva z bodu 1 odôvodnenia rozsudku, žalobcovi uložil pokutu vo výške 300 eur za porušenie povinnosti stanovenej v § 26 ods. 4 písm. l) zákona o ochrane verejného zdravia, považujúc námietky žalobcu, obsiahnuté v jeho vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania za neopodstatnené, vyplývajúce z nesprávneho a zmätočného výkladu ním citovaných súvisiacich i nesúvisiacich predpisov. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie uviedol, že pri jej ukladaní prihliadol na závažnosť a následky protiprávneho konania, ktoré videl vo vytvorení rizika ohrozenia zdravotnej bezpečnosti potravín a potravinových surovín, používaných na výrobu pokrmov v dôsledku toho, že poskytoval stravovacie služby v rozpore s ustanovenými povinnosťami. Tým vytvoril na prevádzke podmienky, ktoré nedávali záruku zdravotnej bezpečnosti vyrábaných a podávaných potravín, čím ohrozil zdravie konzumentov. Zohľadnil aj dĺžku trvania protiprávneho stavu - minimálne deň kontroly.

18. O odvolaní žalobcu zo dňa 22. 04. 2018, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi jeho predchádzajúceho vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho konania, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

19. Zástupcovia účastníkov konania sa na pojednávanie, určené na deň 19. 05. 2021, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom žalovaný svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil vopred elektronickým podaním zo dňa 11. 05. 2021 s poukazom na pracovné vyťaženie zamestnancov odboru legislatívy a práva a zároveň vyslovil svoj súhlas s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.

20. Splnomocnený zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 12. 05. 2021, v ktorom zároveň žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu mimoriadne a obzvlášť nepriaznivej epidemiologickej situácie zapríčinenej rozšírením vírusového ochorenia Covid

- 19 a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu a uznesením vlády SR vyhláseného núdzového stavu s tým, že patrí medzi osoby, ktoré sú vzhľadom na jeho zdravotný stav týmto ochorením obzvlášť a mimoriadne ohrozené.

21. Správny súd túto požiadavku, ktorá navyše nebola podložená žiadnym relevantným dôkazom, s poukazom na to, že podľa vyhlášky MS SR č. , účinnej od 27. 04. 2021, už bolo možné vykonať v čase núdzového stavu aj pojednávania v iných veciach ako vo veciach taxatívne vymenovaných v ustanovení vyhlášky MS SR č. s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad, vyhodnotil ako nedôvodnú a pojednávanie vykonal v súlade s bez prítomnosti zástupcov účastníkov konania. Navyše v čase uskutočnenia pojednávania už bol núdzový stav podľa uznesenia vlády SR č. 260 zo dňa 14. mája 2021 uplynutím 14. mája 2021 zrušený.

22. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania, ak poruší niektorú z povinností podľa ; to neplatí, ak ide o nesplnenie povinnosti podľa a v prevádzke verejného stravovania, v stánku s rýchlym občerstvením a iných zariadeniach s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na hromadných podujatiach.

23. Podľa § 26 ods. 4 písm. l) citovaného zákona fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania“), sú povinné zabezpečovať a kontrolovať čistotu zariadenia a prevádzkových priestorov.

24. Podľa vyhlášky č. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania zariadenie spoločného stravovania musí byť udržiavané v čistote a v dobrom technickom stave.

25. Podľa § 57 ods. 50 písm. a) citovaného zákona príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 150 eur do 20 000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 37 až 39, 41 až 48.

26. Podľa odseku 51 citovaného zákonného ustanovenia orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

27. Podľa odseku 52 citovaného zákonného ustanovenia konanie o uloženie pokuty možno začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán verejného zdravotníctva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

28. Podľa o správnom konaní konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

29. Podľa § 25 ods. 5 citovaného zákona ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

30. Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.

31. Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

32. Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

33. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

34. Podľa § 34 ods. 1 - 5 citovaného zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

35. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

36. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

37. Podľa § 56 citovaného zákona správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

38. Podľa § 57 ods. 2 citovaného zákona ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

39. Podľa § 59 ods. 1 citovaného zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

40. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

41. Podľa o štátnej službe vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v a obmedzení uvedených v ďalej povinný písomne poveriť podriadeného štátneho zamestnanca alebo štátneho zamestnanca v služobnom pomere na zastupovanie v určenom rozsahu v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne.

42. V zmysle správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

43. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

44. Žalobca svoje námietky v podanej správnej žalobe formuloval takto:

„Regionálny úrad a úrad v konaní nepostupovali v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, nechránili práva a záujmy fyzickej osoby oprávnenej prevádzkovať živnosť, nezaoberali sa svedomite a zodpovedne právnou vecou, ktorá je predmetom správneho konania, nevybavili ju včas a bez zbytočných prieťahov, nepoužili najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu právnej veci, rozhodnutia regionálneho úradu a úradu ako správnych orgánov nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v odôvodnení rozhodnutí regionálny úrad a úrad nedostatočným spôsobom uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli regionálny úrad vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Regionálny úrad a úrad spôsobili v konaní zbytočné a neodôvodnené prieťahy a úkony úradu vykonávali fyzické osoby, ktoré na vykonávanie úkonov nie sú oprávnené zo zákona, ani to nie je obvyklé z ich pracovného zaradenia, pričom nepredložili plnomocenstvo alebo poverenie robiť úkony úradu ani interný organizačný poriadok úradu, ktorý nie je zverejnený na webovom sídle úrad, napriek skutočnosti, že je povinne zverejňovanou informáciou.“

45. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

46. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t. j. dňa 06. 02. 2017 v zariadení spoločného stravovania - Pizza Restaurant Margerita na Okružnej 15 v Moldave nad Bodvou porušil povinnosť stanovenú v § 26 ods. 4 písm. l) zákona o ochrane verejného zdravia tým, že pracovné, úložné plochy, účelové zariadenia, podlahy hlavne na ťažšie dostupných miestach v priestoroch kuchyne

a jej zázemia boli znečistené, poškodené a ťažko čistiteľné; šatňa a komunikačná chodba boli založené tam nepatriacimi predmetmi tak, ako to vyplýva z bodu 6 zápisnice RÚVZ Košice z uvedeného dňa a jej prílohy č. 1 k uvedenému bodu (bod 14 odôvodnenia rozsudku).Táto skutočnosť vyplynula zo zistení RÚVZ so sídlom v Košiciach počas výkonu štátneho zdravotného dozoru, vykonaného u žalobcu v uvedenej prevádzke, v uvedený deň a je dôkazovo podložená zápisnicou z výkonu štátneho zdravotného dozoru zo dňa 06. 02. 2017 a jej prílohou 1 z toho istého dňa, s obsahom ktorých žalobca výslovne súhlasil, ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia v nich uvedeného („Súhlasím s obsahom, vyjadrenie v prílohe č. 1...nedostatky v oblasti prevádzkovej hygieny budú okamžite odstránené /kuchyňa, šatňa, chodba/ a poškodené pracovné stoly budú opravené cca do 1 mesiaca.“), o čom svedčí aj to, že ich na znak súhlasu vlastnoručne podpísal a opatril svojou pečiatkou. Uvedené nepochybne svedčí aj o tom, že žalobca bol so zisteniami, vyplývajúcimi z predmetného výkonu štátneho zdravotného dozoru i obsahom zápisnice a jej prílohy oboznámený, pretože zo zápisnice jednoznačne vyplýva, že bol pri tomto dozore osobne prítomný.

47. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu konštatuje, že v danom prípade bol skutkový stav zistený spoľahlivo a dostatočne. Skutočnosť, že žalobca nedostatky zistené pri výkone štátneho zdravotného dozoru po jeho vykonaní odstránil, nemá za následok zánik zodpovednosti za spáchanie predmetného správneho deliktu, ktorá je objektívna (žalobca je za spáchanie správneho deliktu zodpovedný bez ohľadu na zavinenie) a nie je ani na vôli správneho orgánu, či a aký postih v prípade zistenia a preukázania spáchania správneho deliktu bude realizovať. Uvedené je zrejmé aj zo znenia v bode 25 odôvodnenia citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 50 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že okrem iných, aj za predmetný správny delikt správny orgán „uloží“ pokutu od 150 eur do 20 000 eur.

48. Žalobca formuloval dôvody správnej žaloby iba všeobecne, v tejto neuviedol, ako konkrétne bol na svojich právach a právom chránených záujmoch napadnutými rozhodnutiami, resp. postupom správnych orgánov ukrátený, ktoré konkrétne ustanovenia právnych predpisov boli vo veci konajúcimi orgánmi verejnej správy porušené a akým konkrétnym spôsobom, na čom je založený jeho úsudok, že tieto nechránili jeho práva a že sa jeho vecou nezaoberali svedomite a zodpovedne. Neuviedol ani, z akých konkrétnych skutočností vyvodzuje svoj záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ktoré tvrdenie je v rozpore s vykonanými dôkazmi. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že nie je povinnosťou súdu namiesto žalobcu vyhľadávať v priebehu súdneho konania dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

49. S poukazom na ustanovenie , v ktorom sú špecifikované okolnosti, za ktorých správny súd dôvodmi správnej žaloby vo veciach správneho trestania viazaný nie je, súd konštatuje, že takéto okolnosti v priebehu konania zistené neboli. V tomto prípade boli dodržané všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom. V správnom konaní neboli zistené ani také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

50. V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Vychádzajúc z uvedeného napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňa uvedené požiadavky, pretože toto dostatočne reaguje na všetky žalobcom v odvolaní a jeho doplnení namietané skutočnosti a tieto relevantným spôsobom vysvetľuje.

51. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa žalobu žalobcu jednomyseľne ( ) ako nedôvodnú zamietol.

52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom

ani sčasti a žalovanému voči žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).