Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17CoCsp-14-2021.pdf
PDF · 101.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu v spore žalobcu I. P. s.r.o., so sídlom L. XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX Q. Q., o zaplatenie 2.843,13 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17Csp/82/2019-113 z 19.01.2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2.843,13 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 02.12.2016 do zaplatenia. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia suma 2.843,13 Eur na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o poskytnutí Najľahšej pôžičky) č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2016 z dôvodu, že nárok bol uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Svojím charakterom je zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou K. N. W., a.s. a žalovanou zmluvou spotrebiteľskou podliehajúcou ustanoveniam zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.), z tohto dôvodu súd prvej inštancie ex offo posudzoval, či sa v konaní neuplatňuje premlčaný nárok. Z dôkazov predložených žalobcom mal prvoinštančný súd preukázané, že podľa zmluvy o úvere z 01.04.2016 bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.500,- Eur, ktorý mala žalovaná splácať mesačnými splátkami po 69,79 Eur počnúc dňom 20.05.2016 spolu s dohodnutými úrokmi až do 20.04.2021. Prehľad splátok a úhrad predložený žalobcom potvrdil jeho vyjadrenie, že žalovaná neuhradila na úver žiadnu sumu. Predžalobnou upomienkou právneho predchodcu žalobcu z 28.09.2016 bola žalovaná vyzvaná zaplatiť nedoplatok na splátkach úveru vo výške 348,95 Eur bezodkladne. Z tejto výzvy podľa bodu 20. odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalovaná neuhradila splátku splatnú v mesiaci 07/2016, pre nezaplatenie ktorej do 05.11.2017 dôjde k zosplatneniu úveru. Úver zosplatnil právny predchodca žalobcu dňa 19.11.2016 v súlade s § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Včasnosť uplatnenia nároku skúmal súd prvej inštancie podľa ustanovení § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v Občianskom zákonníku, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ktorý ak sa premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti; ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
1.1 Plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bolo dohodnuté v splátkach vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca. V bode 32. odôvodnenia (na rozdiel od bodu 20. odôvodnenia) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zosplatnil úver dňom 19.11.2017, pričom nevyšpecifikoval, pre ktoré neuhradené splátky došlo k zosplatneniu úveru. Súd prvej inštancie uzavrel, že ak žalovaná neuhradila ani prvú splátku v mesiaci máj 2016, do omeškania so zaplatením splátky splatnej 20.05.2016 sa dostala už dňom 21.05.2016 a týmto dňom začala právnemu predchodcovi žalobcu plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde, ktorá uplynula dňom 21.05.2019. Ak bola žaloba podaná na súd až 28.06.2019 po uplynutí trojročnej premlčacej doby, žalobe nebolo možné vyhovieť. 1.2 I keď bola žalovaná v spore úspešná v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj C.s.p.) jej súd prvej inštancie nepriznal z dôvodu, že jej v konaní žiadne nevznikli.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca so žiadosťou o zmenu rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. a priznanie uplatnenej pohľadávky v celom rozsahu spolu s príslušenstvom. Za odvolací dôvod označil nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny, keď posúdil žalobu ako nedôvodnú len na základe ex offo skúmania premlčania a prijatia záveru, že žaloba bola na súd podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súhlasil s názorom, že premlčanie vzhľadom na dohodnuté plnenie v splátkach v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo potrebné posudzovať podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že druhá veta § 103 OZ odkazuje priamo na ustanovenie § 565 OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie veriteľa žiadať zosplatnenie celej pohľadávky pri nezaplatení niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Uviedol, že z dôvodu porušenia platobnej disciplíny právny predchodca žalobcu upomienkou z 28.09.2016 upozornil žalovanú na omeškanie so splácaním úverových splátok a na to, že pre prípad nezaplatenia úverovej splátky splatnej v mesiaci 7/2016 (konkrétne dňa 20.07.2016 v súlade ustanovením článku 6. bod 6.1 a 6.2 zmluvných podmienok úverovej zmluvy a splátkového kalendára) mu vzniká právo na predčasné zosplatnenie úveru. Žalovaná dlžné splátky úveru nezaplatila, z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu zosplatnil úver k 19.11.2016, a to pre nezaplatenie splátky splatnej 20.07.2016. Premlčacia doba na uplatnenie predčasne zosplatneného nároku začala v zmysle § 103 druhá veta OZ plynúť najskôr od splatnosti splátky splatnej 20.07.2016, pre nezaplatenie ktorej sa stal celý dlh splatným. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že premlčacia doba na uplatnenie celého nároku začala plynúť od splatnosti vôbec prvej omeškanej splátky, t. j. 21.05.2016 nesprávne aplikoval ustanovenie § 103 OZ. Premlčacia doba na uplatnenie nároku z predčasne zosplatneného úveru neplynie od omeškania prvej nezaplatenej úverovej splátky, ale najskôr od splátky, pre nezaplatenie ktorej sa úver stal predčasne splatným v súlade s ustanovením § 565 OZ pri dodržaní zákonného postupu podľa § 53 ods. 9 OZ. Takýto záver vyplýva z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov. Žaloba bola na súd podaná 28.06.2019 pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá podľa § 101 OZ bola trojročná s počiatkom plynutia od 21.07.2016. Nárok v tomto konaní bol uplatnený pred uplynutím premlčacej doby. Správnym právnym posúdením veci by súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu.
3. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalovaná sa v mieste trvalého bydliska nezdržuje. Jej pobyt sa napriek pátraniu súdu prvej inštancie prostredníctvom P. poisťovne, orgánov policajného zboru, osôb blízkych žalovanej, K. evidence obyvatel České republiky nepodarilo zistiť. Zásielky doručoval súd prvej inštancie žalovanej podľa § 106 ods. 1 písm. a/ C.s.p. na adresu žalovanej evidovanú v Registri obyvateľov SR. Žalovaná si žiadnu zo zásielok konajúceho súdu neprevzala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.
4. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (§ 34 C.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a zákonné podmienky pre nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. splnené neboli, rešpektujúc ustanovenia § 379 a § 380 C.s.p., podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a okrem zákonom vymedzených prípadov aj odvolacími dôvodmi a bez námietok odvolateľa prihliada iba na vady týkajúce sa procesných podmienok (takéto vady zistené neboli) a dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku uplatnil žalobca dôvodne a je potrebné podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť.
5. Súd prvej inštancie výslovne v odôvodnení neodcitoval ustanovenie § 54a OZ, ktoré bolo vložené do Občianskeho zákonníka zákonom č. 343/2018 Z. z. z 28.11.2018, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 05.12.2018, ale v texte odôvodnenia súd prvej inštancie výslovne uviedol, že premlčanie nároku posudzoval ex offo z dôvodu, že sa v konaní uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy. 5.1 Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. 5.2 V zmysle prechodného ustanovenia § 879v Občianskeho zákonníka prijatého zákonom č. 343/2018 Z.z. konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. 5.3 Konanie, v ktorom žalobca (dodávateľ) uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy proti žalovanej (spotrebiteľke) začalo na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 27.06.2019 (podľa potvrdenia podateľne Okresného súdu Banská Bystrica na č.l. 28 spisu návrh na začatie konania v tejto veci bol prijatý 27.06.2019 o 15.42 hod., nie 28.06.2019 ako uvádza súd prvej inštancie). Konanie, v ktorom sa uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy začalo po účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., čo znamená, že ustanovenie § 54a OZ je v tomto konaní aplikovateľné.
6. Súd prvej inštancie z dôkazov priložených žalobcom k žalobe správne zistil skutkový stav opísaný v bode 18., 19., 20., 21. a 22. odôvodnenia, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX/ XXXXXXXXXX uzavreli veriteľ K. N. W., a.s., so sídlom v B. a žalovaná dňa 01.04.2016. Úver (pôžička) bol žalovanej poskytnutý vo výške 2.500,- Eur priamo v zmluve boli dohodnuté splátky vo výške 69,79 Eur v počte 60, splátkový kalendár bol súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve bola uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ na úver zaplatiť sumou 4.187,40 Eur, ročná percentuálna miera nákladov bola vyjadrená hodnotou 25 %, dohodnutá bola fixná ročná úroková sadzba na 25 % ročne. Úver mala žalovaná podľa dohodnutého splátkového kalendára splácať od 20.05.2016 do 20.04.2021 (termín konečnej splatnosti). Pred uzavretím zmluvy skúmal veriteľ osobnú a finančnú situáciu žalovanej, ktorá je popísaná v časti II. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, totožnosť žalovanej bola overená občianskym preukazom, žalovaná pri uzatváraní zmluvy predložila k nahliadnutiu výpis zo svojho účtu a potvrdenie o adrese bydliska, poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky nebolo povinné a žalovaná poistenie výslovne odmietla. Úver bol podľa zmluvy poukázaný žalovanej na jej vlastný účet č. SK45 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a úver sa mal splácať poštovými poukážkami. Podľa prehľadu dohodnutých splátok a poskytnutých úhrad žalovanou žalovaná neuhradila na úver ani jednu splátku a konečný dlh žalovanej po zosplatnení bol vyčíslený sumou 2.843,13 Eur. Až do 20.10.2016 evidoval právny predchodca žalobcu u žalovanej neuhradené splátky 6 x 69,79 € dňom 19.11.2016 sa uvádza výška zosplatneného dlhu 2.424,39 Eur.
7. Pôvodným žalobcom v konaní bola F. úverová banka, a.s., Q. ako právny nástupca spoločnosti K. N. W., a.s., so sídlom v B. titulom zlúčenia spoločnosti, čo bolo preukázané notárskou zápisnicou spísanou notárkou T.. A. N., so sídlom M. úradu v Q. na W. námestí č.X dňa 11.12.2017 pod sp. zn. N XXXX/ XXXX, Nz 54215/2017.
8. Žalobca I. P., s.r.o., so sídlom v Q. je postupníkom zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi pôvodným žalobcom F. úverová banka, a.s., Q. a spoločnou I. P., s.r.o., so sídlom v Q. dňa XX.XX.XXXX. Zmenu na strane žalobcu pripustil Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 17Csp/82/2019-87 z 10.07.2020.
9. V uznesení z 10.07.2020, ktorým súd pripustil zmenu v osobe žalobcu sa vyporiadal súd prvej inštancie správne so splnením predpokladov ustanovených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pre postúpenie pohľadávky. Pohľadávka žalobcu Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava bola v čase postúpenia pohľadávky splatná a žalovaná bola v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
10. Dôvodom zamietnutia žaloby bol právny názor súdu prvej inštancie, že si žalobca svoj nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby ustanovenej v § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Na premlčanie prihliadol okresný súd podľa § 54a OZ aj bez námietky žalovanej.
11. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
13. Súd prvej inštancie rozporne v bode 20. a 32. odôvodnenia uvádza, pre ktorú splátku žalobca dlh zosplatnil. Líšia sa aj údaje žalobcu uvedené v žalobe a predžalobnej upomienke z 28.09.2016. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. zastúpená Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine poukázal na predžalobnú upomienku z 28.09.2016, podľa ktorej poskytol žalobca žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní a upozornil ju na možnosť zosplatnenia dlhu. V žalobe uviedol, že k zosplatneniu dlhu došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením s tým, že splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, ktorá však neurčuje začiatok plynutia premlčacej doby. Hneď v ďalšom texte zas uviedol, že neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaná dostala do omeškania viac než tri mesiace, teda žalobcovi vzniklo podľa § 53 ods. 9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Z priloženej predžalobnej upomienky z 28.09.2016 je zrejmé, že táto operuje s neuhradenou splátkou splatnou v mesiaci 07/2016, pre ktorú mienil žalobca vyhlásiť úver za splatný a správne uviedol aj výšku dlhu ku dňu vyhotovenia predžalobnej upomienky sumou 348,95 Eur (5 x 69,79 Eur ako splátky splatné v máji, júni, júli, auguste a v septembri 2016). Predžalobná upomienka bola odoslaná žalovanej na adresu jej trvalého bydliska. K zosplatneniu úveru pristúpil právny predchodca žalobcu dňom 19.11.2016. Neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca nevyšpecifikoval, pre ktoré neuhradené splátky došlo k zosplatneniu úveru. Žalobca dôvodne namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 103 OZ a § 54a OZ, keď plynutie premlčacej doby v rozsahu troch rokov ustanovenej v § 101 OZ počítal súd prvej inštancie od najstaršej nezaplatenej splátky splatnej 20.05.2016, keď podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba zročného dlhu (pre nesplnenie niektorej zo splátok) odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú sa rozhodol veriteľ dlh zosplatniť. Právny predchodca žalobcu vyhlásil zročnosť celého dlhu pre nesplnenie splátky splatnej v mesiaci júl 2016 v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Právo vyplývajúce z ustanovenia § 565 OZ (zosplatniť pohľadávku pre nesplnenie niektorej splátky mohol právny predchodca žalobcu využiť s ohľadom na ustanovenie § 53 ods. 9 len po tom, ako sa žalovaná zostala do omeškania s plnením konkrétnej splátky v rozsahu troch mesiacov po predchádzajúcom upozornení veriteľa na možnosť zosplatnenia dlhu. Žalobca (jeho právny predchodca) nebol povinný zosplatniť dlh ihneď po zistení, že žalovaná splátky úveru neplní. Právo zosplatniť celú pohľadávku sa rozhodol veriteľ využiť za nesplnenú splátku v mesiaci júl 2016. Za výzvu podľa § 53 ods. 9 je potrebné považovať predžalobnú upomienku z 28.09.2016. Tri mesiace od omeškania tejto splátky splatnej 20.07.2016 uplynuli 20.10.2016 a do splatnosti najbližšej splátky, ktorá mala nastať 20.11.2017 žalobca pohľadávku v súlade s § 565 OZ zosplatnil.
14. Premlčacia doba podľa § 103 OZ mohla začať žalobcovi plynúť až odo dňa 21.07.2016 a jej koniec by pripadol na 20.07.2019. Žaloba bola na Okresný súd Banská Bystrica podaná 27.06.2019, teda pred uplynutím premlčacej doby. Odvolací súd vychádzajúc z iného právneho posúdenia veci než súd prvej inštancie na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovel. Priznaná pohľadávka predstavuje súčet dlžných 6 splátok, ktoré mala zaplatiť žalovaná v mesiacoch máj, jún, júl, august, september a október 2016 po 69,79 Eur, spolu 418,74 Eur a dlžnej istiny vyčíslenej ku dňu zosplatnenia úveru 19.11.2016 vo výške 2.424,39 Eur, spolu 2.843,13 Eur. Žalobcovi priznal odvolací súd aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 02.12.2016 až do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania bola určená podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a počiatok omeškania od dátumu, kedy je možné považovať oznámenie právneho predchodcu žalobcu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru za doručené žalovanej.
15. Žalobca bol v spore úspešný v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. mu vznikol voči žalovanej nárok náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom súdu prvej inštancie.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).