Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-75-2020.pdf
PDF · 82.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/75/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu Needham s.r.o., Moldavská cesta 8/A, 040 11 Košice, IČO: 45 299 897, proti žalovanému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, o zaplatenie 13.051,05 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/120/2016-260 zo dňa 8.10.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/120/2016-260 zo dňa 8.10.2019 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.051,05 EUR, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy 13.051,05 EUR odo dňa 3.11.2015 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 12.5.2016 v znení jej zmeny žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu titulom odplaty za zdravotnú (lekárenskú) starostlivosť poskytnutú pacientom žalovaného. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.5.2012 Zmluvu č. 43FLEK027412 o poskytovaní a úhrade lekárenskej starostlivosti v zmysle § 7 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 581/2004 Z.z.), ktorej predmetom bolo zabezpečenie poskytovania a úhrada lekárenskej starostlivosti a úprava vzťahov, vznikajúcich medzi žalobcom a žalovaným pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalobca pacientom žalovaného na základe nimi predložených lekárskych predpisov vydal lieky 12 x HUMIRA 40 mg injekčný roztok v naplnenom pere sol inj (napl.skl.pero) 2x0,8 ml, 1 x HUMIRA 40 mg injekčný roztok v striekačke sol inj (striek.skl.napl.) 2x0,8 ml. Dňa 29.7.2015 uskutočnil žalovaný v prevádzkarni žalobcu kontrolu, ktorej výsledky zachytil v Protokole o kontrole č. 15211317. Žalobca následne podal proti Protokolu o kontrole č. 15211317 námietky listom zo dňa 19.8.2015 podľa ust. čl. 6 ods. 9 Zmluvy č. 43FLEK027412. Žalovaný tieto námietky neakceptoval a vydal Protokol o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. 15211317. Žalovaný následne odmietol uhradiť faktúru vystavenú žalobcom pod č. 3508010070 zo dňa 30.9.2015 v časti sumy 13 051,05 EUR s poukazom na zistenie dátumového nesúladu medzi evidenciou výdaja lieku žalobcom a fakturovaním lekárenskej starostlivosti v mesiaci september 2015 zdravotnej poisťovni.
3. Žalobca v konaní nerozporoval skutočnosť, že na sklad prijal fakturované lieky až po deklarovanom a fakturovanom dátume ich výdaja, avšak podľa jeho názoru takéto konanie malo svoj legitímny dôvod. Konanie žalobcu, hoci aj v rozpore s formálnymi požiadavkami zmluvy a právnych predpisov, nezakladá právo žalovaného odoprieť zaplatenie faktúry žalobcu ani žiadať už zaplatené čiastky späť. K oneskorenému výdaju liekov pacientom došlo v dôsledku výpadku liečiva na trhu, ktoré nebolo možné zadovážiť u distribútora liečiv v zákonných lehotách. Na liečivo Humira sa viaže platnosť lekárskeho predpisu v trvaní 7 dní, vzhľadom k situácii na trhu žalobca vydával liečivo po zákonnej lehote lekárskeho predpisu a netrval na prísnom formálnom postupe, t.j. neposielal pacientov opätovne k odbornému lekárovi za účelom vystavenia nového lekárskeho predpisu. Žalobca zdôraznil, že na strane poskytovateľa sa nejedná o snahu získať neprimeraný alebo neodôvodnený prospech. Poskytovateľ - žalobca sa snaží v súdnom konaní dosiahnuť úhradu liekov, ktoré skutočne vydal, čo žalovaný nikdy nepoprel, v sumách určených nie svojvoľne ale príslušnými právnymi predpismi (jedná sa o tzv. kategorizované lieky) a mal za to, že neuhradením tejto lekárenskej starostlivosti sa naopak neoprávnene obohatí zdravotná poisťovňa v rozpore s dobrými mravmi aj zmluvou uzavretou s poskytovateľom - žalobcom. Žalovaný tvrdil, že v meste Banská Bystrica, kde má sídlo aj žalobca a kde ordinujú pracoviská, ktoré liečbu liekom Humira indikujú, bol liek Humira dostupný. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia predložil súdu internú evidenciu výdaja lieku v období 1/2014 - 5/2015. Žalovaný tvrdil, že výsledky kusovej kontroly liekov č. 15211317, ktoré vykonal žalovaný, preukázali porušenie povinnosti žalobcu riadne a v súlade so skutočným stavom kusovú evidenciu liekov tak, aby zdravotná poisťovňa mohla účinne skontrolovať správnosť predpisovania a výdaja liekov, t.j. zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti výdaj základného sortimentu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín do 24 hodín, t.j. platnosť lekárskeho predpisu 7 dní. Podľa Protokolu o kontrole č. 15211317 žalobca nepredložil nadobúdací doklad na 12 balení lieku Humira C372 18 a 1 balenie lieku Humira C 40795, ktoré fakturoval žalovanému s dátumami poskytnutia lekárenskej starostlivosti.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní neboli sporné otázky dátumového nesúladu v dokladoch, predloženie dokladov poskytovateľom o nadobudnutí liekov a vydanie liekov poistencom žalovaného. V zmluve č. 43FLEK027412 zo dňa 28.5.2012 v znení jej dodatku zo dňa 16.5.2013 sa strany sporu, ako zmluvné strany v čl. 3 bod 3 písm. g) dohodli, že poskytovateľ vydá liek, dietetickú potravinu a zdravotnícku pomôcku len na lekárske predpisy, výpisy z lekárskych predpisov a lekárske poukazy, ktoré spĺňajú náležitosti podľa zákona č. 362/2011 Z.z. s výnimkou dôležitých liekov, o ktorých vydaní rozhodne osoba oprávnená vydať liek. Zák. č. 362/2011 Z.z. definuje pojem liek ako liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok opravených technologickým procesom do liekovej formy a určenú na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Liečivo je chemicky jednotná alebo nejednotná látka ľudského, rastlinného, živočíšneho alebo chemického pôvodu, ktorá je nositeľom biologického účinku. Uvedená právna norma neobsahuje definíciu pojmu "dôležitý liek". Súd poukázal na skutočnosť, že úlohou liekovej politiky je zabezpečiť dostupnosť účinných, bezpečných a kvalitných liekov a nájsť rovnováhu medzi protichodnými záujmami a cieľmi jednotlivých zúčastnených strán. Prioritnou úlohou každej zúčastnenej strany by malo byť zabezpečenie ochrany verejného zdravia, prístupu pacientov k bezpečným a účinným liekom, zlepšenie kvality starostlivosti a zároveň zabezpečenie, aby farmaceutické výdavky nerástli natoľko, aby to narušilo tieto a ďalšie ciele. Súd mal za to, že žalovaný postupoval pri realizácii kontroly a následnom odmietnutí úhrady poskytovania lekárenskej starostlivosti prísne formalistickým spôsobom, pričom podotkol, že osoba oprávnená vydať liek Humira sledovala v prvom rade záujem prinavrátenia zdravia pacientovi, netrvala na šikanóznom výkone právnej normy a reálne liek pacientom žalovaného vydala. Súd poukázal čl. 3 bod 3 písm. g) zmluvy č. 43 FLEK027412, s použitím zák. č. 362/2011 Z.z. a konštatoval, že tak mohla učiniť.
5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovaného je základnou domnienkou pre posudzovanie tohto prípadu ust. § 2 ods. 4 zák. č. 362/2011 Z.z., v zmysle ktorého nedovolené zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami iným spôsobom, ako ustanovuje tento zákon. Žalobca porušil zák. č. 362/2011 Z.z., kedy nezabezpečil výdaj základného sortimentu liekov do 24 hodín a vydával lieky po ukončení platnosti lekárskeho predpisu, ktorý je platný sedem dní na hromadne vyrábaný humánny liek. Ust. § 120 ods. 3 písm. b) zák. č. 362/2011 Z.z. jednoznačne ustanovuje, že platnosť lekárskeho predpisu na liek Humira je 7 dní a súčasne taxatívne zakazuje vydať liek po uplynutí platnosti lekárskeho predpisu. Žalobca pri svojej činnosti porušoval zákon, a tým nedovolene nakladal s liekmi. Zároveň fakturácia lieku Humira
a liečiva metronidazolum použitého pri príprave individuálne pripravovaných liekov vo výške 13.051,05 EUR bola neoprávnene vykázaná a fakturovaná lekárenská starostlivosť. Na základe uvedeného navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť.
6. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 12.5.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že žalobca vydal správne lieky tým pacientom, ktorí predložili platný lekársky predpis a boli držiteľmi platného zdravotného preukazu žalovaného, pričom námietky žalovaného nesmerujú vecne k poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale len k formálnym aspektom súvisiacich s evidenciou dokladov. Žalovaný v konaní nepoprel, že žalobca sa snaží dosiahnuť úhradu liekov, ktoré skutočne vydal, v sumách určených príslušnými právnymi predpismi. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, a to, že žalovaný postupoval pri realizácii kontroly a následnom odmietnutí úhrady poskytovania lekárenskej starostlivosti prísne formalistickým spôsobom, pričom osoba oprávnená vydať liek Humira sledovala záujem prinavrátenia zdravia pacientovi, netrvala na šikanóznom výkone právnej normy a reálne liek pacientom žalovaného vydala a konštatoval, že tak mohla učiniť. Je zrejmé, že v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti (v tomto prípade výdaj lieku na lekársky predpis) môžu nastať situácie, že liek nie je momentálne v dispozícii lekárne alebo v distribúcii alebo nastane je výpadok vo výrobe. Je na mieste mať na zreteli v prvom rade zdravie pacientov ako najvyššej ľudskej hodnoty a správať sa tak, aby ochrana tejto hodnoty bola zabezpečená čo v najväčšom rozsahu a teda, aby pacient bol na prvom mieste. Je nesporné, že predmetné lieky boli pacientom vydané a žalobcovi patrí odplata za zdravotnú (lekárenskú) starostlivosť poskytnutú pacientom žalovaného na základe Zmluvy č. 43FLEK027412 o poskytovaní a úhrade lekárenskej starostlivosti v zmysle zák. č. 581/2004 Z.z. Formalistický prístup žalovaného by jednoznačne smeroval k oddialeniu výdaja lieku pacientom a tým možnému ohrozeniu alebo zhoršeniu ich zdravotného stavu.
11. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporaidal súd prvej inštancie a vzhľadom k tomu, že odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, v ďalšom sa odvolací súd obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.
13. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).