Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-46-2021.pdf
PDF · 93.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/46/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: X. V.. N. U., H. D. Y., H. Č.. XX, 2. V.. N. U., H. D. Y., H. Č.. XX, zastúpených JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, proti žalovaným: 1. Ľ. Q., H. D. Y., V. Č.. X, 2. V.. Z. Q., H. D. Y.V., V. Č.. X, zastúpeným JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Letná č. 47, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.11.2015, č.k. 22C/173/2013-106 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom trovy dovolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania v sume 348,50 eura.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcov na určenie, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. C. bytového domu na ul. V. Č.. X D. Y. a príslušného spoluvlastníckeho podielu zapísaného na LV č. XXXXX, kat. územie N..
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili darovaciu zmluvu v súvislosti so spôsobom vyporiadania užívania a vlastníctve nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dedičstva po poručiteľovi B. C., otcovi žalobkyne v druhom rade a žalovanej v druhom rade. Predmetom darovacej zmluvy bol hore uvedený byt. Darovacou zmluvou zo dňa 8.4.1998 žalobcovia darovali žalovanej v druhom rade byt č. XX, na X. C. bytového domu v Y., na ulici V. Č.. X a príslušný spoluvlastnícky podiel. Podľa žalovaných sa takým spôsobom riešili na základe ponuky žalobcov vzájomné vzťahy súvisiace s vlastníctvom a užívaním nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičského konania. Žalobcovia namietali, že sa jednalo o zastretý právny úkon.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcov nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z výpovede účastníkov a svedkyne V.. C. nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o existencii zastretého právneho úkonu. Podľa názoru súdu je právne bezvýznamné ako zmluvná strana nazýva právny úkon, podstatné je, či právny úkon obsahuje podstatné náležitosti toho zmluvného záväzku, ku ktorému prejav vôle zmluvnej strany smeroval. Sporové strany i svedkyňa zhodne vypovedali o okolnostiach uzavretia darovacej zmluvy,
ktorá bola navrhnutá žalovanej v druhom rade žalobcami v záujme vyriešenia vzájomných záväzkov i otázky bývania. Vôľa uzavrieť darovaciu zmluvu bola nepochybne daná tak na strane darcov, ako aj obdarovanej a táto vôľa smerovala k bezodplatnému prevodu nehnuteľnosti. To, či a v akom rozsahu mali byť darovacou zmluvou vysporiadané nároky žalovanej v druhom rade z titulu užívania nehnuteľnosti nie je v danom prípade podstatné. Zákon totiž nezakazuje ani nevylučuje, aby v prípade, ak jeden z oprávnených získava do výlučného vlastníctva vec, sa s ostatnými oprávnenými vyrovnal naturálnym či finančným plnením, resp. získal vec aj bez protiplnenia, a to všetko na základe dohody strán založenej na zásade zmluvnej voľnosti. Pretože súd nezistil žiadne dôvody pre neplatnosť darovacej zmluvy, súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcov na určenie vlastníckeho práva. Opakovane tiež poukázal na skutočnosť, že keby tu aj existovali dôvody neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu zastierania právneho úkonu zámennej zmluvy, žalobe by nebolo možné vyhovieť pre absenciu povinnosti žalobcu na vrátenie toho, čo titulom údajnej zámennej zmluvy mali nadobudnúť, vo výroku navrhovaného súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k žalovanému v prvom rade bola žaloba zamietnutá i z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Žalobcovia sa dovolajú rozhodnutia, že sú vlastníkmi konkrétnej nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej je ako výlučný vlastník na LV zapísaný žalovaný v prvom rade, na základe darovacej zmluvy. Okolnosť, že žalovaná v druhom rade bola účastníčkou darovacej zmluvy, ktorej posúdenie platnosti či neplatnosti je len predbežnou otázkou v tomto konaní, nemá vplyv na okruh účastníkov sporu v konaní o určenie vlastníckeho práva, ktoré podľa evidencie nehnuteľnosti svedčí len žalovanému v 1. rade.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. O.s.p. a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedeného bytu, alternatívne aby zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa ich názoru súdu prvej inštancie si v odôvodnení rozhodnutia vzájomne protirečí. Na jednej strane uvádza, že úmyslom účastníkov bolo uzavrieť darovaciu zmluvu, na druhej strane taktiež pripúšťa, že darovacia zmluva bola uzatvorená v súvislosti s vysporiadaním dedičstva ako kompenzácia za dedičský podiel žalovanej v druhom rade. Ďalej mali za to, že z výpovede účastníkov konania je zrejmé, že išlo o vyrovnanie dedičského podielu žalovanej v druhom rade na darovanej nehnuteľnosti, teda o akúsi kompenzáciu dedičského podielu vo forme naturálneho plnenia. Bez akýchkoľvek pochybností je teda zrejmý úmysel účastníkov konania pri uzatváraní spornej darovacej zmluvy, teda že úmyslom tohto úkonu nebol len bezodplatný prevod vlastníckeho práva k spornému bytu. Je neakceptovateľný záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého úmyslom účastníkov konania medzi sebou bolo uzatvoriť údajne darovaciu zmluvu. V danom prípade nejde zo strany žalobcu o nárok na vrátenie hnuteľnej veci, ktoré môže podmieňovať protiplnením, ale určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorého účel sa dosiahne až zápisom do katastra nehnuteľností a nezávisí teda od vôle a konania navrhovateľov. Z uvedeného dôvodu až následne po zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je možné zo strany protistrany žiadať vrátenie protiplnenia. Nestotožňujú sa ani s názorom súdu, podľa ktorého nepripustil námietku zaujatosti ani objektívnosti svedkyne Z. C.. Pre posúdenie objektívnosti a dôveryhodnosti svedkyne je nutné posudzovať nielen jeho vzájomné vzťahy s účastníkmi konania, ale taktiež aj pravdivosť jeho tvrdení prezentovaných v konaní. Je zrejmé, že svedkyňa Z. C. má voči žalobcom negatívny postoj a v konaní prezentovala viacero nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení s cieľom poškodiť ich. Súd sa tak nevysporiadal s námietkou o nedôveryhodnosti tejto svedkyne. Ďalej namietali skutočnosť, že súd prvého stupňa postupoval evidentne v rozpore s § 132 O.s.p., keď nezobral do úvahy všetky skutočnosti vyplývajúce z výpovedí jednotlivých účastníkov, ale za účelom overenia si tvrdení žalobcov a celkovo posúdenia okolností, ktoré boli dôvodom uzatvorenia spornej darovacej zmluvy odmietol tiež vykonať dokazovanie pripojením spisu 24C/86/2012. Sú toho názoru, že zo samotného odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vonkoncom nezaoberal ich tvrdeniami prezentovanými v konaní, a to ani tvrdeniami, resp. námietkami zásadnými (napr. úmysel účastníkov konania prostredníctvom sporného zmluvného vzťahu vyrovnať dedičský podiel žalovanej v druhom rade na darovanej nehnuteľnosti; dôveryhodnosť svedkyne Z. C.). Súd sa nevysporiadal ani s výpoveďou žalovanej v druhom rade, pre ktoré je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že úmyslom darovacej zmluvy nebol bezodplatný prevod vlastníckeho práva, ale malo ísť o zámenu bývania, t.j. kompenzáciu dedičského podielu žalovanej v druhom rade vo forme naturálneho plnenia.
7. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Podľa ich názoru žalobcovia darovaním určite, vážne a zrozumiteľne prejavili svoju vôľu odstúpiť byt bezodplatne žalovanej v druhom rade a vysporiadať si veci nepatriace do dedičského konania po nebohom B. C.. Aj z tohto dôvodu je darovacia zmluva platným právnym úkonom.
8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy ak dospel k záveru, že skutočnosť, že účastníci darovacou zmluvou vyporiadavali morálne, či finančné nároky medzi sporovými stranami, ju nerobia zastretým právnym úkonom, ani úkonom neplatným pre rozpor so zákonom, či dobrými mravmi, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
10. K odvolaniu žalobcov je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak ním spochybňujú správnosť záveru súdu prvej inštancie o nedostatku vážnosti vôle účastníkov darovacej zmluvy z 8.4.1998.
11. Podľa § 41a Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
12. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medzi iným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.
13. Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne). U simulovaného konania, v ktorom absentuje vážnosť vôle simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Ak však ide o neplatnosť zloženého právneho úkonu (pozostávajúceho z viacerých jednostranných právnych úkonov), alebo ide o viacstranný právny úkon, na ktorom participuje viacero subjektov (tak ako je to v tomto prípade) pre nedostatok vážnosti vôle jeho strán možno o simulácii uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť takýto úkon (napr. simulovanú zmluvu, či inú dohodu) nemá žiadna zo strán. Pokiaľ jedna strana chce právny úkon uzavrieť a prejaví reálnu vôľu byť takýmto právnym úkonom (jeho obsahom) viazaná, zatiaľ čo druhá strana koná „naoko“ (predstiera vôľu) a táto okolnosť nie je dobromyseľnému účastníkovi úkonu známa, jedná sa zo strany konajúcej v simulácii (nevážne) len o mentálnu rezerváciu, ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Vychádza sa pritom z názoru, že to, čo si simulujúca strana myslí, nie je rozhodné; pre normotvorný proces právneho úkonu je rozhodujúci jedine prejav vôle, ďalšie (napr. to, čo si strana myslí, jej pohnútka) nie je rozhodné. Iba to, čo obsahuje prejav vôle - je obsahom zmluvy - a len obsah zmluvy je záväzný.
14. V prejednávanej veci ako vyplýva z obsahu spisu účastníci uzatvorili darovaciu zmluvu dňa 8.4.1998, na základe ktorej žalovaná v druhom rade nadobudla sporný byt do výlučného vlastníctva. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci tejto zmluvy označenej ako „Darovacia zmluva“ nepredstierali len uzavretie tejto darovacej zmluvy, ale sa jedná o platný právny úkon, nakoľko žalovanej v druhom rade bolo navrhnuté uzavretie darovacej zmluvy v záujme riešenia vzájomných záväzkov i otázky bývania. Uzatvorením tohto právneho úkonu - darovacej zmluvy nie je simulovaným právnym úkonom, pretože spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že vôľa účastníkov uzavrieť darovaciu zmluvu bola nepochybne daná tak na strane darcov, ako aj na strane obdarovanej a táto vôľa smerovala k bezodplatnému prevodu nehnuteľnosti. Je tomu tak preto, lebo nemožno uzavrieť na základe vykonaného dokazovania, že vôľu uzavrieť takýto úkon nemala žiadna zo strán.
15. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že samotná okolnosť, či a v akom rozsahu mali byť darovacou zmluvou vysporiadané nároky žalovanej v druhom rade z titulu užívania nehnuteľnosti, nie je v danom prípade podstatné. Aj v prípade, ak by žalobcovia vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu iba predstierali, išlo by z ich strany len o mentálnu rezerváciu, ktorá nespôsobí neplatnosť právneho úkonu. Ako bolo vyššie uvedené, pre normotvorný proces právneho úkonu je rozhodujúci jedine prejav vôle, ďalšie nie je rozhodné. Iba to, čo obsahuje prejav vôle - je obsahom zmluvy - a len obsah zmluvy je záväzný. Vzhľadom na to, že darovacia zmluva má všetky zákonom požadované náležitosti, správne súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k žalovanému v prvom rade zamietol.
16. Rovnako súd správne zamietol žalobu i vo vzťahu k žalovanej v druhom rade a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
17. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcov v tom, že súd prvej inštancie v konaní nevykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Košice II sp. zn. 24C/86/2012. K tomu je potrebné uviesť, že súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne zdôvodnil dôvody, pre ktoré nevykonal dokazovanie uvedeným spisom a to najmä, že nepovažoval takýto dôkaz za podstatný pre rozhodnutie vo veci samej, s čím sa možno stotožniť.
18. Rovnako sa súd v dôvodoch rozhodnutia vyporiadal aj k namietanej zaujatosti svedkyne V.. C. a náležite to odôvodnil.
19. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcami uvádzané odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnom zistení skutkového stavu veci a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
20. Žalobcovia v odvolacom konaní úspech nemali, úspech v odvolacom konaní mala žalovaná v druhom rade, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
21. Žalobcovia však boli úspešní v dovolacom konaní, preto im odvolací súd priznal náhradu postupom podľa § 453 ods. 3 C.s.p. náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.
22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).