Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Co-33-2021.pdf
PDF · 78.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/33/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: žalobcu: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. P. XXXX, proti žalovanému: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. J. XXX/ XX, o nejasnom podaní, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu č.k. 4C/61/2020-37 zo dňa 14. októbra 2020 a doplňujúcemu uzneseniu č.k. 4C/61/2020-43 zo dňa 10. novembra 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca uviedol, že žalovaný ho urazil na cti, čo by vo všeobecnej rovine zodpovedalo hypotéze právnej normy podľa § 11-15 Občianskeho zákonníka a právomoci súdu podľa § 3,4 CSP. V navrhovanom výroku žalobca uviedol (a vyplýva z neho), že konkretizáciou urážky na cti mal žalobca na mysli ,,krivú výpoveď" žalovaného v priestupkovom konaní, ktoré prebiehalo medzi žalobcom a žalovaným. Súd nemá právomoc zasahovať do právomoci orgánov činných v trestnom konaní, do právomoci orgánov všeobecnej vnútornej správy a ani do orgánov všeobecnej obchodnej inšpekcie. Okresný súd nemá ani právomoc dozorovať ich činnosť. Svoje práva v uvedených konania mal žalobca uplatniť v rámci riadneho inštančného postupu v uvedených konaniach a v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré konanie pred uvedenými orgánmi upravujú. Z návrhu výroku vyplýva, že žalobca tvrdenia uvedené pred uvedenými orgánmi považuje za ,,krivú výpoveď", preto dospel k záveru, že z rozsudočného návrhu zároveň vyplýva, že krivú výpoveď považuje za urážku na cti. Krivú výpoveď upravenú v § 346 Trestného zákona majú právomoc prejednať orgány činné v trestnom konaní ako trestný čin a nie všeobecné súdy v rámci občianskeho konania. Pre nedostatok svojej právomoci na prejednanie veci ako neodstrániteľnej procesnej podmienky, konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko mu podľa obsahu súdneho spisu žiadne nevznikli.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí, že súd prvej inštancie posúdil jeho žalobu ako nejasné podanie. Odôvodnenie žaloby má všetky náležitosti podania a je v nej aj uvedené, aké kroky vykonal pred správnymi orgánmi, ale neúspešne. Súd v odôvodnení rozhodnutia nepoprel, že má právomoc vo veci konať podľa § 3,4 CSP a podľa § 11-15 Občianskeho zákonníka. V žalobe nežiadal o zásah do právomoci uvedených orgánov v správnom konaní, ale žalobu podal vo vzťahu k § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch pre krivú výpoveď a nemajetkovú ujmu. Pred príslušnými orgánmi preukázal vinu žalovaného, čo aj vyplýva z predložených listín a dôkazov. Urážku na cti nepovažuje za krivú výpoveď, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, teda súd dospel k nesprávnemu rozhodnutiu, že žalovaný nie je obvinený z krivej výpovede žalobcom. Okresný súd má právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci a nie je ani daná žiadna procesná prekážka, ktorá by bránila súdu v rozhodnutí. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Súd prvej inštancie vydal doplňujúce uznesenie, ktorým doplnil výrok uznesenia tak, že konanie vedené na Okresnom súde Čadca č.k. 4C/61/2020 zastavuje a po právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi Okresnej prokuratúra Čadca. Žalovanému nárok na náhradu trov konania v tejto časti nepriznal. Právomoc všeobecných súdov je definovaná v § 3,4 CSP, avšak z rozsudočného návrhu vyplýva, že žalobca považuje krivú výpoveď za urážku na cti a krivá výpoveď je upravená v trestnom zákone, kde právomoc konať majú orgány činné v trestnom konaní a nie súd v rámci občianskoprávneho konania. Z tohto dôvodu konanie zastavil pre neodstrániteľnú procesnú podmienku nedostatku právomoci. Uviedol, že opomenul na daný skutkový a právny stav aplikovať § 9 a 10 CSP, pretože v pôvodnom konaní neuviedol orgán, ktorému vec po právoplatnosti rozhodnutia postúpi; teda konanie zastavil podľa § 9 a 10 CSP a len podporne uviedol ustanovenie § 161 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.
4. Proti dopĺňaciemu uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie opäť nevenoval pozornosť druhému navrhovanému výroku o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnil v žalobe vo výške 5.000,- EUR. Uvedeným postupom súd porušil ustanovenie § 216 ods. 1 CSP, teda že je viazaný žalobným návrhom a nerozhodol o uplatnenej nemajetkovej ujme. Súd nemal právo zastaviť konanie v celom rozsahu. Súd konanie zastavil rozhodnutím č.l. 4C/61/2020-37, ale zároveň pripustil, že má právomoc konať. Spochybnil právomoc súdu a splnenie podmienok na vydanie doplňujúceho uznesenia. Ani v jednom bode uznesenia súd neuviedol, že v priestupkovom konaní vykonal potrebné úkony pred týmito orgánmi, ale neúspešne. Navyše, súd prvej inštancie ho nesprávne poučil o možnosti, resp. nemožnosti podať opravný prostriedok proti doplňujúcemu uzneseniu. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané § (359 CSP), proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní v intenciách § 379 a 380 CSP, ktoré v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Podľa § 127 CSP ods. CSP ,,Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis."
7. Podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP,,(1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť."
8. Podľa § 130 CSP ,,Súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť."
9. Podľa § 132 ods. 1 CSP ,,V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh."
10. Záver súdu prvej inštancie, že podaním doručeným súdu dňa 04.08.2020 žalobca podáva trestné oznámenie proti žalovanému Petrovi Šulganovi, je nesprávny. Z obsahu žalobcovho podania nevyplýva, že by mal v úmysle podať trestné oznámenie za výrok žalovaného, ktorý ho mal uraziť a ktorý bol riešený v priestupkovom konaní. Z obsahu podania žalobcu je pravdepodobné, že podáva žalobu na ochranu osobnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie nemal z obsahu podania žalobcu jasné, čo ňou žalobca sleduje, mal ho vyzvať na odstránenie vád podania podľa § 129 CSP, prípadne postupovať podľa § 130 CSP.
Vzhľadom na žalobný návrh 2. výroku o uplatnení si nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- EUR za urážlivý výrok žalovaného možno taktiež predpokladať, že žalobca sleduje podanie žaloby podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.
11. V rámci zaručeného práva účastníka na spravodlivý proces sú súdy povinné poskytnúť účastníkom konania poučenie o tom, aké práva a povinnosti im procesné predpisy priznávajú a ukladajú. V danom prípade absentuje poučovacia povinnosť súdu prvej inštancie aj podľa § 160 CSP. V konaní je podstatné, aby bola strana poučená v čase, kedy je to podľa stavu konania pre ňu potrebné (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 19. júna 2008, sp. zn. 21 Cdo 3676/2007).
12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom úlohou súdu prvej inštancie bude vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania a poučiť ho o jeho právach a povinnostiach ako strany v konaní.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)