Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_4P-47-2020.pdf
PDF · 83.87 KB
No categories available
4P/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého S. S., J.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov Ľ. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. A. XX, G., zastúpeného JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, Bardejov a D. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. M.-XXXX, K., K. X, V., prechodne bytom A. XX, G., zastúpenej procesným opatrovníkom E. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. A. XXX, o úpravu rodičovských práv a povinnosti, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 6P/9/2017-39 zo dňa 04.08.2017 vo výrokoch o úprave práv a povinností rodičov k maloletému S. S., J.. XX.XX.XXXX tak, že:
Z v e r u j e maloletého S. S.D., J.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletému S. S. mesačnou sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov vždy do 15.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám otca maloletého.
V prevyšujúcom rozsahu návrh otca na určenie výživného z a m i e t a.
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/47/2020- 58 zo dňa 02.12.2020 a to ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 30.3.2020 žiada otec maloletého, aby súd zmenil rozsudok OS Bardejov č.k. 6P 9/2017 - 39 zo dňa 4.8.2017 tak, že zverí maloletého S. S. do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, zaviaže matku maloletého prispievať na výživu maloletému po 450 Eur mesačne od 1.11.2019 do budúcna. Matke pre jej neschopnosť samostatne konať pred súdom, bola ustanovená za opatrovníčku jej matka, ktorá s návrhom okrem výšky výživného súhlasila. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého matke a určiť výživné podľa možností matky, s prihliadnutím na potreby dieťaťa. V priebehu tohto konania súd neodkladným opatrením č.k. 4P 47/2020 - 58 zo dňa 2.12.2020 zveril maloletého do starostlivosti otca a určil matke minimálne výživné na maloletého S. 2. Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadrením otca a opatrovníčky matky, výsluchmi svedkov, potvrdeniami o pomeroch rodičov maloletého, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6P 9/2017, ostatným spisovým materiálom.
3. Rozsudkom OS Bardejov č.k. 6P 9/2017 - 39 zo dňa 4.8.2017 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého, toho zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné rodičom neurčil.
Dňa 24.11.2019 utrpela matka maloletého zástavu srdca, v dôsledku čoho je do dnešného dňa v stave tzv. bdelej kómy, nekomunikuje, nevníma okolie, je umiestnená v jej stavu zodpovedajúcom sociálnom zariadení E. U. - E. O. G. I. S. H. I. V., kde starostlivosť o matku z 80% hradí spolková krajina, v ktorej je zriadená nezisková organizácia vykonávajúca starostlivosť o matku a zvyšok hradí matka zo sociálnej dávky, ktorá jej bola priznaná a to vo výške 31,7 Eur denne. Od dôchodkovej poisťovne matka dostáva invalidný dôchodok, z ktorého dostáva iba minimálnu časť, pretože zvyšok je použitý na nemocničnú liečbu ( napr. vo februári 2021 jej bolo priznaných 436,12 Eur a vyplatených iba 129,48 Eur). Matka má zároveň splácať pôžičku, ktorá bola braná pre účely nadobudnutia bytu v G., v ktorom býva otec s maloletým.
4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodiny č. 36/2005 Z. z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
5. Podľa § 24 Zákona o rodine V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
6. Podľa § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Súd zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti otca, s ktorým maloletý žije v spoločnej domácnosti a o ktorého sa otec výlučne stará odvtedy, čo jeho matka utrpela úraz, v dôsledku ktorého je v stave hlbokého bezvedomia ( bdelej kómy) ako následku poruchy vedomia a ktorá sa nedokáže o maloletého žiadnym spôsobom postarať. Zároveň v dôsledku takého poškodenia zdravia, v ktorom je matka vylúčená z akejkoľvek vedomej činnosti, súd určil matke minimálne výživné podľa Zákona o rodine, pretože matka nie je schopná zarobiť si na potreby seba ani maloletého žiadnou sumou, keďže to stav kómy objektívne vylučuje. Otec musí vyvinúť úsilie zarobiť si na potreby maloletého dieťaťa podľa svojich schopností, ktoré nie sú nijako mimoriadne znížené ( napr. nepriaznivým zdravotným stavom) a čo otec doteraz bez rozumného zdôvodnenia nerobil a bol väčšinu času po rozvode nezamestnaný zo subjektívnych dôvodov. Výživu maloletého zaobstarávala najmä matka a tá to v súčasnosti nedokáže. Matka nemá žiadny majetok, ktorý by bolo možné použiť na výživu dieťaťa, navyše otec stihol podať návrh na vysporiadanie BSM, v ktorom sa budú riešiť vzájomné majetkové nároky rodičov maloletého, ktoré v tomto konaní súd nemá dôvod zohľadňovať. Každopádne matka nemá žiadny príjem, ani nehnuteľnosti v zahraničí, ak jej V. vypláca akúkoľvek dávku pomoci pri starostlivosti o ňu, nejedná sa o príjem, ktorý by bolo možné použiť aj na potreby maloletého S., ale tento príspevok je výlučne použitý na starostlivosť o matku v ústave v V.. Navyše matka má v V. pôžičku, ktorá bola poskytnutá v súvislosti s nadobudnutím bytu, v ktorom býva otec s maloletým, pričom otec danú pôžičku žiadnym spôsobom nespláca napriek tomu, že užíva to, na čo bola pôžička vzatá. Ak aj matke zostane po splatení nákladov na starostlivosť o ňu z jej dôchodku a dávky nejaká nízka finančná hotovosť, musí byť použitá na splatenie záväzku matky. Vyššie výživné je v tomto prípade vylúčené objektívnym stavom matky.
10. Súd preto zmenil rozsudok OS Bardejov č.k. 6P 9/2017 - 39 zo dňa 4.8.2017 vo výrokoch o výživnom a osobnej starostlivosti spôsobom, ktorý vysvetlil v predchádzajúcom odseku a ktorý je účinný až od právoplatnosti jednotlivých výrokov. Preto nebolo možné určiť výživné spätne a aj z tohto dôvodu súd výživné v prevyšujúcom rozsahu zamietol. Účinky zmeny rozsudku totiž nastávajú až jeho právoplatnosťou. Súd zároveň zrušil uznesenie č.k. 4P 47/2020 - 58 zo dňa 2.12.2020, ktoré upravovalo pomery rodičov do skončenia tohto konania, pretože dve rozhodnutia nemôžu upravovať tú istú vec ( v tomto prípade pomery maloletého dieťaťa) a v neodkladnom opatrení súd časovo neohraničil platnosť daného uznesenia napr. do právoplatného skončenia tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo rozhodnutie vyhlásené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.