Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4C-20-2013.pdf
PDF · 78.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/20/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO : 36 038 351 proti odporcovi: Smrečina Hofatex a.s., Panenská 24, Bratislava, IČO: 36 224 049, správca úpadcu Pospíšil & Partners, k.p. so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava o zaplatenie 60.541,49 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov s tým, že darovacia zmluva uzatvorená medzi, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 60.541,- Eur s prísl. titulom nezaplatenia za dodávku energetickej drevnej štiepky. Žalobca uviedol, že za dodávku drevnej štiepky žalobca vyúčtoval faktúru č. 634001550 zo dňa 23.7.2012 na sumu 60.541,49 Eur so splatnosťou 21.9.2012. Žalobca tvrdil, že doposiaľ žalovaný za služby nezaplatil.
2. Súd zistil, že na majetok žalovaného je od 27.5.2013 vyhlásený konkurz, ktorý je zverejnený v Obchodnom vestníku SR č. 100/2013. Z obchodného vestníka vyplýva, že konkurz žalovaného je vedený pod sp. zn. 3R/6/52012 a bol ustanovený správca Mgr. Jozef Maruniak, so sídlom Hviezdoslavovo nám.14,81102 Bratislava.
3. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3R/6/2019 zo dňa 3.9.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 173/2012 zo dňa 3.9.2013 bol Mgr. Jozef Maruniak odvolaný z funkcie správcu úpadcu a na jeho miesto súd ustanovil Pospíšil & Partners, k.p. so sídlom Šoltésovej 20, 81108 Bratislava.
4. Súd zaslal správcovi úpadcu ( žalovaného) písomnú výzvu zo dňa 18.3.2021 (s poukazom na novelizované znenie ust. § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., účinné od 1. 1. 2020), ktorou ho vyzval, aby sa vyjadril v lehote 30 dní od doručenia výzvy súdom, či podáva návrh na pokračovanie v konaní podľa ust. § 47 ods. 4 zák. 7/2005Z.z. Výzva bola doručená správcovi dňa 25.3.2021. Správca konkurznej podstaty na výzvu súdu v lehote 30 dní od doručenia v stanovenej nereagoval, zostal nečinný a nepodal návrh na pokračovanie v konaní.
5. Súd zaslal žalovanému písomnú výzvu, (s poukazom na novelizované znenie ust. § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., účinné od 1. 1. 2020), ktorou ho vyzval, aby sa vyjadril v lehote 30 dní od doručenia výzvy súdom či podáva návrh na pokračovanie v konaní podľa ust. § 47 ods. 4 zák. 7/2005Z.z. Žalovaný výzvu súdu prevzal dňa 10.4.2021 a na výzvu nereagoval, zostal nečinný.
6. Podľa § 44 ods. 1 ZoKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
7. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
8. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, účinného od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
9. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 § 206j ZoKR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1.januárom 2020.
10. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206 j ZoKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu. Žalovaný a ani správca úpadcu, na výzvu súdu nepodali návrh na pokračovanie v konaní.
11. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom, resp. žalovaným na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR, o ktorom rozhodne procesným postupom podľa § 144 a nasl. C.s.p.
12. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom ako aj žalovaným má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej právnej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
13. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené
uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.“
14. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR , ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní. Späťvzatím žaloby sa podľa Civilného sporového poriadku rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred súdom na to, aby mohol súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s CSP ( § 144 a nasl.) zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje.
15. V danom prípade súd je toho názoru, že súd nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa ust. § 47 ods. 4 ZoKR je procesný postup súdu, keď súd nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali priamo zo zákona a súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, konanie vo veci zastaví.
16. Ďalej súd poukazuje na to, že nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania žalovaného a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila a preto súd konanie vo veci zastavil.
17. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 144 ods. 1 CSP, ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP, aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR. Preto súd konanie vo veci zastavil.
18. Pokiaľ ide o náhradu trov konania tak súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP a § 257 CSP. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné ustáliť procesne zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nepodala návrh na pokračovanie v konaní s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali priamo zo zákona. Súd v danom prípade posúdil vec v zmysle ust. § 257 CSP a je toho názoru, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a je vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.