Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-227-2020.pdf
PDF · 81.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/227/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci navrhovateľa - Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX a manželky navrhovateľa - R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, zastúpenej JUDr. Pavlom Balogom, advokátom s miestom výkonu činnosti Rimavská Sobota, Železničná 6/1, o rozvod manželstva, úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode - Q. P., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota takto,
rozhodol:
I.Súd manželstvo Q. P., nar. XX.XX.XXXX a R. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. X, r o z v á d z a.
II.Súd zveruje maloleté dieťa Q. P., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
III.Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Q. P. výživným vo výške po 100 Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV.Súd styk otca s maloletým Q. P. neupravuje.
V.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva, úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode z dôvodu, že jeho manželstvo je dlhodobo nefunkčné a nie je predpoklad jeho obnovenia.
2.Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.
3.Právny zástupca manželky navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasia. Vypovedal, že konzultovali s otcom dieťaťa ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a rodičia sa dohodli na tom, že maloletý zostane v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne vo výške po 100 €. Styk otca so synom nežiadajú upraviť súdnou cestou, nakoľko na styku sa rodičia vedia dohodnúť.
4.Manželka navrhovateľa sa pripojila k výpovedi svojho právneho zástupcu. Uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti už dva roky. Za príčinu rozpadu manželstva označila skutočnosť, že
manžel dlhodobo sa nezdržiaval doma, v dôsledku čoho vznikali medzi nimi hádky. Vypovedala, že otec na výživu syna pravidelne prispieva a dáva jej 250 € mesačne, čo sú prídavky na dieťa, ktoré poberá v I.. Mimo maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. Manželka navrhovateľa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi.
5.Kolízny opatrovník v prípade rozvodu navrhol maloleté dieťa ponechať v osobnej starostlivosti matky a výživné určiť vo výške 100 € mesačne.
6.Podľa §-u 23 Zákona o rodine
1)Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine
1)V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine
1)Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého rodiča zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
1)Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;
2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
7.Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 13. 05. 2003, z manželstva pochádzajú dve deti, z toho je maloletý len syn Q.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú
trvale hlboko rozvrátené a nie je predpoklad jeho obnovenia. Príčinou rozpadu manželstva je dlhodobá odlúčenosť manželov a tým vzniknuté vzájomné odcudzenie. Ohľadom maloletého dieťaťa sa rodičia dohodli na tom, že maloletý zostane v osobnej starostlivosti matky a otec bude na jeho výživu prispievať mesačne vo výške 100 €. Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo rozvrátené a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne vo výške 100€. Pri určovaní výšky otcovej vyživovacej povinnosti k maloletému súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec aj doteraz riadne prispieval na potreby svojho syna a zakupuje mu potrebné veci.
8.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorou bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.