Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_4T-23-2021.pdf
PDF · 91.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Petrom Zacharom v trestnej veci obžalovanej V. W., nar. XX.XX.XXXX S. F. Z., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. mája 2021, takto
rozhodol:
Obžalovaná: V. W. V. D. L. P. S. Á., nar. XX. XX. XXXX S. F. Z., trvale bytom F. Z., W. Y. XXXX/XX, okres Rimavská Sobota, bez pracovného pomeru,
sa u z n á v a z a v i n n ú, ž e
v období od mesiaca november 2018 do 29.12.2020 v Rimavskej Sobote nezabezpečovala riadne v školských rokoch 2018/2019, 2019/2020 a 2020/2021 ako matka a zákonná zástupkyňa povinnú školskú dochádzku svojho syna O. W., nar. XX.XX.XXXX S. F. Z., žiaka 0-tého ročníka a 1. ročníka Základnej školy s materskou školou, Dúžavská cesta 11/1054 Rimavská Sobota, nakoľko žiak mal. O. W. vymeškal počas obdobia od novembra 2018 do 15.02.2021 spolu 427 vyučovacích hodín neospravedlnene, aj napriek tomu, že bola na túto skutočnosť zo strany Základnej školy s materskou školou, Dúžavská cesta 11/1054 Rimavská Sobota opakovane písomne upozornená a podľa § 19 ods. 3 Zákona o výchove a vzdelávaní - školského zákona číslo 245/2008 Z.z. je žiak mal. O. W. školopovinný,
t e d a
vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a uvedený skutok spáchala závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l a
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona.
Z a t o s a
o d s u d z u j e
podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, § 53 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest domáceho väzenia vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 53 ods. 3 Tr. zákona je odsúdená p o v i n n á:
1. v čase osobného voľna od 00:00 hod. do 24:00 hod. s výnimkami nevyhnutne potrebného času na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese Rimavská Sobota, Dúžavská cesta 1543/10, okres Rimavská Sobota, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, 2. viesť riadny život, 3. podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.
Podľa § 53 ods. 5 Tr. zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdená opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka alebo orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podala dňa 15.04.2021 pod č. konania 2 Pv 454/20/6609-15 obžalobu na obvinenú V. W., nar. XX.XX.XXXX S. F. Z., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe ako je to uvedenej v tejto obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol uznať obžalovanú vinnou vzhľadom na vykonané dokazovanie a aj vyhlásenie obžalovanej na hlavnom pojednávaní a zvážiť možnosť uložiť obžalovanej alternatívny trest, teda trest domáceho väzenia, nakoľko situácia ohľadom vzdelávania dieťaťa sa zlepšila.
Opatrovník mal. Poškodeného JUDr. Ján Čipka uviedol, že je za to, aby matka jeho klienta nešla do výkonu trestu odňatia slobody, pretože je to v záujme dieťaťa.
Obžalovaná V. W. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásila, že sa cíti byť vinná zo skutku, ktorý je jej v obžalobe kladený za vinu.
Samosudca následne obžalovanej po jej vyhlásení o tom, že sa cíti byť vinná, položil otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. poriadku, a to podľa:
písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, písm. d/ - či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohla radiť o spôsobe obhajoby, písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, písm. g/ - či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu, písm. h/ - či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin.
Obžalovaná na všetky položené otázky povedala „áno“.
Následne samosudca podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku zistil stanovisko prokurátora a opatrovníka mal. poškodeného k vyhláseniu obžalovanej, pričom prokurátor ako aj opatrovník uviedli, že nemajú námietky voči tomu, aby bolo vyhlásenie obžalovanej o vine prijaté.
Na uvedenom základe samosudca podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej, že sa cíti byť vinná zo spáchania skutku, kladeného jej v podanej obžalobe za vinu.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásila, že je vinná a na následne položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedala „áno“. Súd preto takéto vyhlásenie obžalovanej prijal a nevykonával dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, ale vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste v zmysle ustanovenia § 257 ods. 8 Tr. poriadku a to v nasledovnom rozsahu:
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 269 Tr. poriadku vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa obsahu spisu, a to prečítaním hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany ohľadom obžalovanej zo dňa 16.02.2021, podľa ktorého správanie a vystupovanie obžalovanej je na požadovanej úrovni, v súlade s ústavným poriadkom a časovým rozvrhom dňa, posudku z miesta trvalého bydliska zo dňa 16.02.2021. Ďalej bol na hlavnom pojednávaní prečítaný výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, podľa ktorého bola obžalovaná viac ako 50 krát priestupkovo postihnutá, odpis Registra trestov Generálnej prokuratúry SR, podľa ktorého bola obžalovaná doposiaľ 6 krát súdne trestaná, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/145/2018 zo dňa 30.11.2018, právoplatným dňa 08.04.2019 pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b/ Trestného zákona a odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a správy probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 17.05.2021 ohľadom správy z predbežného šetrenia - preverenia možností uloženia a riadneho výkonu trestu domáceho väzenia, podľa ktorej probačná a mediačná úradníčka odporučila uložiť trest domáceho väzenia.
Na základe prijatého vyhlásenia obžalovanej o tom, že sa cíti byť vinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, ako aj z dokazovania, ktoré bolo v predmetnej trestnej veci vykonané mal súd za preukázané, že obžalovaná V. W.:
v období od mesiaca november 2018 do 29.12.2020 v Rimavskej Sobote nezabezpečovala riadne v školských rokoch 2018/2019, 2019/2020 a 2020/2021 ako matka a zákonná zástupkyňa povinnú školskú dochádzku svojho syna O. W., nar. XX.XX.XXXX S. F. Z., žiaka 0-tého ročníka a 1. ročníka Základnej školy s materskou školou, Dúžavská cesta 11/1054 Rimavská Sobota, nakoľko žiak mal. O. W. vymeškal počas obdobia od novembra 2018 do 15.02.2021 spolu 427 vyučovacích hodín neospravedlnene, aj napriek tomu, že bola na túto skutočnosť zo strany Základnej školy s materskou školou, Dúžavská cesta 11/1054 Rimavská Sobota opakovane písomne upozornená a podľa § 19 ods. 3 Zákona o výchove a vzdelávaní - školského zákona číslo 245/2008 Z.z. je žiak mal. O. W. školopovinný.
Súd následne konanie obžalovanej kvalifikoval ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona, pretože vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a uvedený skutok spáchala závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas.
Podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 211 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Podľa § 138 písm. b/ Tr .zákona dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“ trestného činu, to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. V prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší čas“ kratší ako pri
trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou. Podstatné je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť alebo trestnú činnosť krátkeho trvania. Páchanie trestných činov po dlhší čas prichádza do úvahy najmä pri trestných činoch trvácich, ak páchateľ udržiaval protiprávny stav po dobu podstatne dlhšiu, než stačí k dokonaniu tohto trestného činu (7To/70/2013).
Objektom trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zákona je záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov. Znak vydanie nebezpečenstvu spustnutia je naplnený, ak si taká osoba v dôsledku konania páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové črty alebo sklony a záujmy, ktoré spravidla vedú k morálnemu úpadku (ten však v konkrétnom prípade nemusí nastať).
Nemravným životom je život vedený v rozpore so zásadami morálky (vonkajšie prejavy a návyky, ktoré presahujú morálne pravidlá a dostávajú sa do rozporu so zákonom). O umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako osemnásť rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov. Zvádzanie k záhaľčivému alebo nemravnému životu má širší obsah ako navádzanie, lebo tu ide o priamu výzvu (slovom, skutkom) na také správanie, ktoré môže u takej osoby aj pri pasívnom správaní vyvolať záujmy a návyky, ktoré spravidla vedú k záhaľčivému alebo nemravnému životu.
Pri rozhodovaní o vine súd vychádzal z vyhlásenia obžalovanej, a preto v tomto smere nevykonával bližšie dokazovanie, ale konštatoval vinu obžalovanej v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zákona, pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd pri ukladaní trestov obžalovanej vychádzal z vyššie citovaných zásad ukladania trestov a hodnotil aj pomer zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
V prejednávanej veci súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Súd u obžalovanej vzhliadol aj jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaná bola už za trestný čin odsúdená. Z uvedeného dôvodu súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona a uložil obžalovanej trest domáceho väzenia vo výmere 6 mesiacov.
Súd uvádza, že tradičný trest odňatia slobody a umiestnenie odsúdenej v ústave na výkon trestu je ostrakizujúci a sťažuje prepusteným na slobodu zaradenie do riadneho života. Naproti tomu uloženie alternatívnych trestov zasahuje do života odsúdenej v obmedzenej miere, ktorá odsúdenej umožňuje ďalej vykonávať svoju prácu a viesť doterajší rodinný život. V skutočnosti alternatívny trest dokonca posilňuje vedenie riadneho života (napr. zákaz vychádzok v noci). Preto aj sociálna inklúzia po skončení trestu je omnoho jednoduchšia a pravdepodobnosť recidívy nižšia.
Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej nie je potrebné uložiť trest ako nepodmienečný. Trest domáceho väzenia súd považoval za dostačujúci na prevýchovu a nápravu obžalovanej, zohľadniac tak generálnu ako aj individuálnu prevenciu.
Na uvedenom základe bol preto obžalovanej podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, § 53 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený trest domáceho väzenia vo výmere 6 mesiacov.
S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a uvedený skutok spáchala závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku). Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.