Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD. L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. mája 2021 v trestnej veci obž. K. I. pre zločin znásilnenia podľa , , s poukazom na Tr. zákona a , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 18. februára 2021 sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe

obžalovaného K. I., nar. X. X. XXXX v D., trvale bytom I. č. XX, okres D., t.č. ÚVV Prešov,

podľa o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa , písmeno a/, písmeno b/ s poukazom na písmeno b/ a písmeno c/ , ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že

ako manžel A. I., s ktorou býva v spoločnej domácnosti na adrese I. XX, okres D., od presne nezisteného dňa roka 2010 do 8. 12. 2019 najmä počas víkendov v rôznych časových intervaloch, vždy pod vplyvom alkoholu vykonával s ňou pohlavný styk tým, že ju chytil za ruky, vtiahol do spálne, tam ju hodil na posteľ, A. I. sa bránila, vravela, že to nechce, snažila sa ho poškriabať, kopala doňho, no aj napriek tomu s ňou vykonal pohlavný styk, pričom jej spôsobil povrchové zranenia na rukách, a naposledy dňa 08.12.2019 ráno okolo 08.00 hod. ju chytil za ramená, kopol do izby, ľahol si na ňu, vtedy mu vravela, že to nechce, snažila sa ho poškriabať, napriek tomu s ňou vykonal pohlavný styk, pričom pri následnom lekárskom ošetrení boli u A. I. zistené podliatiny na dolnej časti pravého predlaktia,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 18. februára 2021 sp. zn. bol obžalovaný K. I. uznaným vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa , , s poukazom na Tr. zákona a , na tom skutkovom základe, že

ako manžel A. I., s ktorou býva v spoločnej domácnosti na adrese I. XX, okres D., od presne nezisteného dňa roka 2010 do 8. 12. 2019 najmä počas víkendov v rôznych časových intervaloch, vždy pod vplyvom

alkoholu vykonával s ňou pohlavný styk tým, že ju chytil za ruky, vtiahol do spálne, tam ju hodil na posteľ, A. I. sa bránila, vravela, že to nechce, snažila sa ho poškriabať, kopala doňho, no aj napriek tomu s ňou vykonal pohlavný styk, pričom jej spôsobil povrchové zranenia na rukách, a naposledy dňa 08.12.2019 ráno okolo 08.00 hod. ju chytil za ramená, popol do izby, ľahol si na ňu, vtedy mu vravela, že to nechce, snažila sa ho poškriabať, napriek tomu s ňou vykonal pohlavný styk, pričom pri následnom lekárskom ošetrení boli u A. I. zistené podliatiny na dolnej časti pravého predlaktia.

Za to bol obžalovanému uložený podľa s použitím trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa písmeno a) okresný súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa bolo zároveň uložené obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil ako sám tak aj prostredníctvom obhajkyne. Obžalovaný je presvedčený, že súd nezohľadnil ani jeden dôkaz svedčiaci v jeho prospech a „vytrháva“ skutočnosti, ktoré mu zapadajú do rámca a vykonané dôkazy vyhodnotil neprimerane. Poukazuje na znalecký posudok MUDr. Caisovej-Škultétyovej, podľa ktorého nebola u neho zistená sexuálna deviácia a netrpí psychickou chorobou či poruchou. Nie je nebezpečný ani pre spoločnosť a je na zvážení súdu, akú formou ochranného liečenia mu nariadi. Svedok MUDr. Ján Jedinák, ktorá je obvodový lekár poškodenej, uviedol, že poškodená mu nič také, čo sa mu kladie za vinu, nespomínala a táto má problémy s alkoholom, pričom dvakrát jej navrhol protialkoholické liečenie, ktoré odmietla. Zranenie poškodenej mohlo vzniknúť tak, že ju nechtiac silnejšie chytil a keďže zaregistroval na jej tvári, že ju to bolelo, tak sa jej ospravedlnil a odišiel preč a k styku nedošlo. Ak by sa poškodená bránila škriabaním a kopaním, tak by mal zranenia aj on. Rozoberá závery znaleckého posudku z odboru psychológie vypracovaného na poškodenú, čo sudkyňa nezohľadnila a ani okrajovo sa s tým nevysporiadala. Ohľadne výpovedí spoločných detí - Y. I. a B. X., aj tu súd vytrháva z kontextu len to, čo uzná za vhodné a to len proti nemu. Syn uviedol, že keď bol doma, nevidel okrem hádok žiadne týranie, bitku a aj keď sa mu poškodená sťažovala v čase keď bola opitá, že ju týra, nadáva a znásilňuje, on jej neveril. Dcéra B. X. uviedla, že obaja rodičia majú problémy s alkoholom ale už 15 rokov nežije s rodičmi. Osobne nebola svedkom násilného konfliktu medzi rodičmi. O údajnom znásilnení vie od brata Y., ktorý to má tiež od mamy. Jeho manželka ma takmer vždy tendenciu pôsobiť dobrým dojmom a to aj za účelom skresľovania vecí. Deti neboli nikdy svedkovia žiadneho údajného týrania alebo akéhokoľvek fyzického násilia. Taktiež rozoberá jeho ponechávanie vo väzbe a ust. a aj s ohľadom na judikatúru ústavného súdu a domnieva sa, že došlo k oslabeniu dôvodov väzby. Namieta aj odročovanie hlavných pojednávaní, čo sa stalo celkovo 8 krát. Priznal sa, že manželke nechtiac silnejšie stlačil ruku, o čom svedčí aj zadovážená lekárska správa a tak z jeho pohľadu mal mať ublíženie na zdraví nie znásilnenie. Obžaloba je založená na nesprávne zistenom skutkovom stave a vôbec sa nezakladá na pravde. Žiada jeho odvolaniu vyhovieť a napadnutý rozsudok zrušiť vo všetkých výrokoch.

Z dôvodov odvolania preložených obhajkyňou vyplýva, že obžalovaný spáchanie skutku jednoznačne popiera a trvá na svojej nevine. Odmieta, aby pohlavný styk vykonával násilím. Nesúhlasí ani s tvrdením poškodenej ako došlo k zraneniu kolena a s tým, že pije alkohol každý deň, čo potvrdil aj svedok Y. I.. K nadužívaniu alkoholu poškodenou sa vyjadril aj jej lekár MUDr. Jedinák, pričom uvádza skutočnosti, ktoré uviedol tento svedok na hlavnom pojednávaní. Obdobne postupuje aj pri výpovediach svedkov X. a Y. I.. Podľa znaleckého posudku PhDr. Solárovej, PhD., poškodená trpí závislosťou na alkohole a v prípade špecifickej vierohodnosti by poškodená bola spôsobilá podstatnú časť prežitého reprodukovať správne a menej skreslene skôr v stave jej toxicky nenarušeného vedomia v čase prežitých udalostí. Svedkyňa vypovedala len v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a k veci nevypovedala. Zastáva názor, že v rámci výsluchu v prípravnom konaní OČTK nezistili relevantne skutkový stav. Otázkami kladenými pri výsluchu v prípravnom konaní nebolo zisťované, či k sexu dochádzalo po požití alkoholu, či z jednej alebo obidvoch strán. Z dôvodu mnohoročnej alkoholovej závislosti bolo vhodné vykonať psychiatrické vyšetrenie poškodenej, tak ako to odporučila v závere znalkyňa z odboru psychológia. Taktiež všeobecná vierohodnosť poškodenej je celkovo hodnotená ako významne znížená. V konaní nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa

žalovaný skutok stal tak, ako je uvedený v odsudzujúcom rozsudku. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, alebo aby krajský súd vo veci rozhodol sám.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné avšak z iných ako uvádzaných dôvodov.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd podrobne rozobral jednotlivé dôkazy, ktoré v rámci súdneho konania vykonal (výpovede obžalovaného, prečítanú výpoveď poškodenej A. I. z prípravného konania, svedkov B. X., Y. I., MUDr. Jedináka, znalkyne MUDr. Caisovej-Škultétyovej, znalecký posudok z odboru psychológia ako aj ďalšie listinné dôkazy) s tým, že obrane obžalovaného neuveril, pretože jeho tvrdenia boli vyvrátené predovšetkým výpoveďou svedkyne poškodenej A. I., ktorá v prípravnom konaní podrobne opísala správanie sa obžalovaného, keď sa dožadoval pohlavného styku, tento prebiehal zakaždým po celú dobu, ako žijú v I. násilným spôsobom, kedy proti svojej vôli sa mu musela podrobiť, aj napriek tomu, že sa bránila, či už kričaním, alebo škriabaním obžalovaného po tvári. K tomu dochádzalo počas týždňa, keď bol ich syn v práci. Obžalovaný jej aj vulgárne nadával, žiarlil, denne vo veľkom množstve požíval alkohol. V súlade s výpoveďou poškodenej vyzneli aj výpovede svedkov a to B. X. a Y. I., detí obžalovaného, ktorí sa o daných skutočnostiach dozvedeli od svojej matky, resp. B. X. od svojho brata Y. I., ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti. Pri tzv. latentnej trestnej činnosti ako je znásilnenie je pochopiteľné, že jej svedkami sú v drvivej väčšine prípadov samotní aktéri pohlavného styku, tobôž keď sa odohráva v domácom prostredí medzi manželmi, ako to bolo aj v danom prípade, navyše keď k tomu dochádzalo stále v izbe rodinného domu a v čase, keď bol ich syn Y. v práci, ako to zhodne obaja uvádzali vo výpovediach. Títo svedkovia svojimi výpoveďami vyvrátili aj obranu obžalovaného, že poškodenej nikdy fyzicky neublížil. Vzhľadom na závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. Antóniu Solárovou súd prvého stupňa nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedkyne poškodenej A. I.. Znalkyňa konštatovala, že v prípade špecifickej vierohodnosti by poškodená ešte bola spôsobilá podstatnú časť prežitého reprodukovať správne a menej skreslene skôr v stave jej toxicky nenarušeného vedomia v čase prežitých skutočností. V prospech toho, že ide u poškodenej o osobu, ktorej bolo vysoko pravdepodobne dlhodobo spôsobované ťažké psychické príkorie skutkami sexuálneho charakteru, svedčí forenzne- psychologicky prítomnosť najmä znakov patriacich parciálne k tzv. syndrómu týranej osoby, resp. obeti zo sexuálneho násilia: pasívne a submisívne správanie obeti naučená bezmocnosť, sebazničujúce reakcie (v podobe alkoholovej závislosti), prítomné stredne ťažkého stupňa. V súlade s tvrdením poškodenej (...aj dva hodziny ležim pri nemu, co me nepušci proste, žeby som ležela, len hladká s totym, kým še mu zdvihne...) vyzneli aj závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou MUDr. Danicou Caisovou-Škultétyovou, psychiatričkou a sexuologičkou, ktorá znaleckým vyšetrením dospela k záveru, že obžalovaný trpí erektílnou disfunkciou, čo ale ako uviedla znalkyňa pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní neznamená, že muž nie je schopný pohlavného styku na 100%. Aj nie celkom dostačujúca erekcia môže viesť k pokusom o zasunutie penisu do pošvy a nedá sa vylúčiť, že sa to aj podarí. V danom okresný súd poukázal aj na samotné vyjadrenia obžalovaného tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, kedy vypovedal, že pohlavný styk vykonával s poškodenou viac menej pravidelne, pričom neuvádzal akékoľvek problémy s erekciou, ktoré by mu bránili samotný styk vykonať, vyjadril sa len k tomu, že pohlavný styk netrvá dlho, má svoj vek. Vzhľadom na uvedené, potom prvostupňový súd dospel k záveru, že výpoveď poškodenej možno vyhodnotiť ako dôveryhodnú, konzistentnú zodpovedajúcu jej mentálnej úrovni ako aj aktuálnemu zdravotnému stavu a táto je v súlade aj s obsahom ňou podaného trestného oznámenia, výpoveďami vyššie uvedených svedkov a záverov znaleckých posudkov a na strane druhej výpoveď obžalovaného ako tendenčnú, v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný skutok.

Z takto popísaného stavu je zrejmé, že súd prvého stupňa výrok o vine obžalovaného založil predovšetkým na základe výpovede poškodenej A. I. z prípravného konania zo dňa 11.12.2019, keďže táto na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať a taktiež na jej trestnom oznámení.

Odvolací súd vo vzťahu k trestnému oznámeniu konštatuje, že ho poškodená podala dňa 10.12.2019 o 19.10 hodine. Ako ale vyplýva z dychovej skúšky poškodenej vykonanej dňa 10.12.2019 o 17.28

hodine, teda asi jeden a pol hodiny pred podaním trestného oznámenia, u poškodenej bola nameraná hodnota alkoholu 1,4 mg/l vydychovaného vzduchu, teda cca 2,92 promile alkoholu v krvi, čo možno hodnotiť ako ťažký stupeň opitosti, ktorý sa prejavuje blábolivou rečou, neschopnosťou samostatnej chôdze, psychickými poruchami, výraznejším poruchami chovania, obsahovo je človek postupom pitia ťahaný do negatívneho spektra emócií - alkohol má depresogénne vlastnosti. Z uvedeného je zrejmé, že poškodená podávala trestné oznámenie pod značným vplyvom alkoholu, čo vo výraznej miere znižuje jeho výpovednú hodnotu. K trestnému oznámeniu ako takému, krajský súd zároveň dodáva, že ním sa síce oznamujú skutočnosti, ktoré podľa oznamovateľa nasvedčujú, že zrejme došlo (z jeho pohľadu) k spáchaniu trestného činu, takéto oznámenie však ešte samo osebe nepreukazuje v ňom uvedené skutočnosti. Tieto sa zisťujú a preukazujú postupom upraveným v , resp. v štádiu po začatí trestného stíhania vo veci - dôkaznými prostriedkami. V danom prípade nejde totiž o výsluch oznamovateľa, ale o oznamovanie skutočností a okolností, ktoré podľa jeho názoru môžu zakladať protiprávne konanie. Trestné oznámenie pritom predstavuje úkon realizovaný ešte pred začatím trestného konania, pričom je samo o sebe podnetom (podkladom) pre začatie vykonávania úkonov trestného stíhania v konkrétnej veci. Nemožno preto takémuto „dôkazu“ a skutočnostiam v ňom uvedeným prisudzovať väčší význam ako je napr. výsluch svedka, pretože listinné dôkazy je možné predkladať v rámci súdneho konania bez ohľadu na vôľu strán, teda aj bez ich súhlasu. Skutočnosti uvedené v trestnom oznámení je preto potrebné po začatí trestného stíhania dokazovať postupmi stanovenými , najmä výsluchom oznamovateľa v procesnom postavení svedka. Trestné oznámenie je uskutočnené totiž v procesnom štádiu, ktoré slúži k vypátraniu podkladov pre vec závažných, vedúcich k zisteniu, ktoré dôkazy budú vykonávané v ďalších fázach trestného stíhania.

Ako už bolo vyššie uvedené, poškodená A. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.06.2020 využila svoje právo a odmietla vypovedať, pretože obžalovaný je jej manžel. Okresný súd preto podľa prečítal jej výpoveď z prípravného konania z čl. 59-74 zo dňa 11.12.2019. Krajský súd v rámci prieskumného konania podrobil uvedenú zápisnicu podrobnej kontrole a zistil nasledovné. Poškodená bola vypočutá dňa 11.12.2019 (teda po vznesení obvinenia jej manželovi) v čase od 14.01 hod. do 14.24 hod, pričom výsluch bol zaznamenaný na videozáznam. Na strane čl. 65 je uvedené a podpísané vyjadrenie svedka - poškodenej k poučeniu a k veci, z ktorého vyplýva, že vypočúvaná osoba poučeniu v plnej miere porozumela, berie ho na vedomie. Po poučení podľa , výslovne vyhlasuje, že toto svoje právo využíva a nakoľko je obvinený jej mužom vypovedať preto nechce a nebude. Súčasťou zápisnice o výsluchu poškodenej je aj prepis nahratého výsluchu nachádzajúci sa na č. l. 67 - 74.

Zistiac uvedený rozpor medzi vyhlásením poškodenej o tom, že nebude vypovedať a jej následne zaznamenanou výpoveďou, krajský súd vypočul príslušníkov PZ, ktorí daný výsluch uskutočnili, resp. boli tam prítomní. Z výsluchu mjr. Mgr. Jany Dudžákovej vyplýva, že v tejto veci vystupovala ako vyšetrovateľka, ale na úplné podrobnosti si už nepamätá. Poškodená podala trestné oznámenie a následne po vznesení obvinenia bola vypočutá 1-krát, čo bolo aj zaznamenané na videozáznam. Poškodená bola riadne poučená o svojich právach a až teraz dodatočne bolo zistené, že je v zápisnici uvedené zlé vyjadrenie poškodenej o tom či využíva alebo nevyužíva svoje právo odmietnuť vypovedať s tým, že je tam uvedená administratívna chyba, ktorá nastala tým, že došlo ku kopírovaniu zápisnice o výsluchu z inej trestnej veci. O chybnom zápise, čo sa týka poškodenej sa dozvedela a zistila, až keď bolo zo strany krajského súdu žiadané o nové DVD výsluchu poškodenej, kedy zistila túto administratívnu nesprávnosť a zároveň si pozrela aj DVD v akom rozsahu je tam uvedené poučenie poškodenej a jej vyjadrenie k nemu. Uviedla ale, že poškodená vypovedala spontánne.

Z výpovede npor. Vladimíra Šterbaka je zrejmé, že na túto trestnú vec si pamätá len okrajovo a bol prítomný pri výsluchu poškodenej od samého začiatku, teda už od jej samotného poučenia ako aj pri výsluchu, ktorý bol zaznamenaný na video a taktiež bol prítomný pri prečítaní a podpise zápisnice o výsluchu poškodenej dňa 11.12.2019. Ako sa vyjadrila poškodená po poučení o svojich právach si však už nepamätal.

Krajský súd na verejnom zasadnutí prehral aj úvodnú časť obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu poškodenej zo dňa 11.12.2019 od 00.00 - do 01.55 min. týkajúcu sa vyjadrenia poškodenej k zákonným poučeniam, ktorý korešponduje jeho doslovnému prepisu uvedenom v úvode strany na čl. 67, pričom z prehratého záznamu vyplýva, že poškodená na otázku vyšetrovateľky, či porozumela všetkým

poučeniam len prikývla hlavou na znak súhlasu. Absentuje teda akékoľvek vyjadrenia poškodenej ku jej zákonným právam a najmä k právu odoprieť vypovedať podľa , .

Na jednej strane tak stojí podpísaná zápisnica o výsluchu jednak poškodenou A. I. ako aj hore uvedenými príslušníkmi PZ zo dňa 11.12.2019, kde je doslovne uvedené, že poškodená po poučení podľa , výslovne vyhlasuje, že toto svoje právo využíva a nakoľko je obvinený jej mužom vypovedať preto nechce a nebude a na druhej strane tvrdenie vyšetrovateľky o tom, že išlo o administratívnu chybu spôsobenú kopírovaním zápisnice o výsluchu z inej trestnej veci. Na prehratom obrazovo-zvukovom zázname z výsluchu poškodenej sa pritom nenachádza žiadne vyjadrenie poškodenej ku jej právu odmietnuť vypovedať. V zmysle výslovné vyhlásenie svedka po poučení či svoje právo odoprieť vypovedať podľa využíva alebo nevyužíva musí byť vyjadrené takým spôsobom, aby neboli pochybnosti o jeho prejavenej vôli odoprieť výpoveď alebo vypovedať. Svedka nemožno nútiť, aby k tomu použil priamo formuláciu uvedenú v zákone.

Odvolací súd sa následne zoberal procesnou použiteľnosťou uvedeného výsluchu a dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné zápisnicu o výsluchu poškodenej A. I. zo dňa 11.12.2019 vyhodnotiť ako uskutočnenú zákonne predpísaným spôsobom, vychádzajúc z jej podpísaného vyjadrenia, že odmieta vypovedať, a teda nie je možné ju ani prípustným spôsobom oboznámiť jej prečítaním na hlavnom pojednávaní. Právo svedka odoprieť výpoveď, ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobám uvedeným v veta prvá je dôsledkom ústavnej ochrany a táto má prednosť pred dosiahnutím účelu trestného stíhania ( ), a to aj vtedy, ak by v dôsledku jej uplatnenia dokazovanie v konkrétnej veci trpelo tzv. dôkaznou núdzou. Ak je totiž výpoveď svedka z prípravného konania, ktorý má právo odoprieť vypovedať podľa , , jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť svoj názor o vine obžalovaného, musí byť takýto dôkaz vykonaný procesne perfektným spôsobom, pričom prokurátor musí vziať do úvahy závažnosť výpovede svedka v prípravnom konaní a existenciu nebezpečenstva, že výsluch svedka pred súdom nebude možné vykonať, napr. z dôvodu využitia práva podľa , . V záujme preukázania dôvodnosti postavenia obvineného pred súd ( ) treba vykonať dôkazy v prípravnom konaní tak, aby tieto boli použiteľné aj v konaní pred súdom, lebo v opačnom prípade prokurátor berie na seba riziko neunesenia dôkazného bremena v súdnom konaní, a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam, relevantným ako kvalifikačný moment z hľadiska uznania viny, čomu zodpovedá výrok súdu podľa alebo písm. c/ , alebo skutková a kvalifikačná úprava žalovaného činu v prospech obžalovaného. Krajský súd pritom podotýka, že úlohou súdu na hlavnom pojednávaní nie je napomáhať dokazovaniu, tvoriacemu podklad pre uznanie viny, čo platí aj vo vzťahu k pochybnostiam o ktoromkoľvek kvalifikačnom momente, vrátane okolností, podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby (rozsahu činu a iné).

V súvislosti s uvedeným je potom potrebné poukázať na to, že v prípade existencie rozporov, v tomto konkrétnom prípade medzi podpísaným vyhlásením poškodenej o využití jej práva nevypovedať v zápisnici o jej výsluchu a aj napriek tomu jej následne zaznamenanou výpoveďou, nemožno jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

Krajský súd je preto toho názoru, že je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech). Táto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.

V tejto súvislosti odvolací súd ešte dodáva, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek

rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Aj tento prípad preukazuje, aké dôležité a nevyhnutné je riadne a zákonné zabezpečenie dôkazov orgánmi prípravného konania. Pochybenie v naznačenom smere spravidla znamená nemožnosť náležitého zistenia a preukázania skutkového stavu v rozsahu požadovanom ustanovením <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3507546&FragmentId2=3507546&VirtualDate=1.+1.+2001>, resp. vedie k vzniku a pretrvávaniu pochybnosti o priebehu skutkového deja a tým k povinnosti súdu uplatniť pravidlo "in dubio pro reo".

V danom prípade tak chýba akýkoľvek priamy dôkaz (po skonštatovaní procesnej nepoužiteľnosti výsluchu poškodenej), ktorý by obžalovaného usviedčal zo žalovanej trestnej činnosti. Ani z výsluchov detí obžalovaného - B. X. a Y. I. takýto záver nemožno učiniť. Svedkyňa B. X. totiž mimo iného uviedla, že rodičov už 15 rokov nenavštevuje kvôli ich užívaniu alkoholu a s mamou je len v telefonickom kontakte. Nejaké informácie má od brata Zdenka a nebola svedkom ničoho. O znásilnení vie len z počutia od brata a mamy, pričom spočiatku si myslela, že keď s ňou poškodená - mama telefonuje, že je to spôsobené trasom, ale neskôr zistila, že mala vypité. Svedok Y. I. vypovedal, že keď bol doma nevidel žiadne týranie, žiadnu bitku, bol svedkom iba hádok rodičov. Mama užíva alkohol takisto ako otec - obžalovaný. Mama sa mu sťažovala na týranie a znásilňovanie, ale keď sa na to opýtal otca, tak ten povedal, že to nie je pravda. Svedok MUDr. Ján Jedinák, ošetrujúci lekár poškodenej, nemal žiadne vedomosti o údajnom násilnom správaní sa obžalovaného voči poškodenej. Podľa správy z gynekologickej ambulancie MUDr. Márie Petrekovej zo dňa 10.12.2019, neboli evidované známky znásilnenia na rodidlách poškodenej.

Krajský súd tak ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo (teda bez rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, sa stal. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Odvolací súd preto záverom sumarizuje, že žiadnym z procesne vykonaných dôkazov nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok stal a aby obžalovaný konal takým spôsobom, ako mu to kládla obžaloba za vinu. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle totiž vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru. Aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov na základe vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť záver, ktorý najviac zaťažuje obžalovaného, a to práve s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, ktorý vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie konkrétne dôkazné bremeno a tam, kde sú akékoľvek pochybnosti, musia byť vyložené v prospech obžalovaného. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a pokiaľ neexistuje ucelená reťaz dôkazov, tak priamych ako aj nepriamych pre vyslovenie bezpečného záveru, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa stal a spáchal ho obžalovaný a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, je nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo.

S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie odvolací súd má za to, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali to, že sa stal skutok tak ako je uvedený v obžalobe. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa .

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.