Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Ek/209/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Bibby Factoring Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 36700495, právne zastúpený: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom Grösslingová 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47255480, konajúca konateľom Mgr. Tomáš Baštic, advokát, proti povinnému: TANKER, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 96/45, 060 01 Kežmarok, IČO: 31731945, právne zastúpený JUDr. Martin Špak, advokát, so sídlom Odborárov 49, 05201 Spišská Nová Ves, IČO: 46367543, o vymoženie 742.321,63 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Erik Fekete, so sídlom exekútorského úradu Puškinova 16, 080 01 Prešov, sp. zn. , rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. februára 2021 z a m i e t a.

II. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. februára 2021, v celkovej výške 1157,36 Eur.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 15.01.2021 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe č. k. 14/2020/CADRE zo dňa 15.12.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2021 a vykonateľnosť dňa 12.01.2021 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 26.01.2021 súdneho exekútora Mgr. Erik Fekete, so sídlom exekútorského úradu Puškinova 16, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 252Ex 76/21 Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 26.01.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19.02.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník považoval tvrdenie povinného o tom, že pohľadávku oprávnenému uhradil a teda je daný dôvod na zastavenie exekúcie, za nedôvodné. Povinný totiž vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že uhradil dňa 25.01.2021 istinu vo výške 742.321,63 Eur aj spolu s príslušenstvom (úrok z omeškania a trovy prvostupňového konania) a preto žiada exekúciu zastaviť. Oprávnený uviedol, že súhlasí s čiastočným zastavením exekúcie v časti istiny, úrokov z omeškania aj trov prvostupňového konania, avšak trvá na pokračovaní exekúcie v časti trov právneho zastúpenia v exekúcii, nakoľko návrh

na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie mal za preukázané z výpisu z účtu povinného, že povinný dňa 25.01.2021 uhradil istinu vo výške 742.321,63 Eur, úrok z omeškania vo výške 76.509,11 Eur a trovy prvostupňového konania spolu vo výške 39.096,41 Eur (čo uznal aj sám oprávnený). Pokiaľ povinný namieta zastaviť celú exekúciu z dôvodu úhrady celej istiny a príslušenstva, vyšší súdny úradník dal povinnému do pozornosti fakt, že exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Erik Fekete je vedená dôvodne z toho dôvodu, že úhrady vykonané povinným dňa 25.01.2021 boli uhradené až po začatí exekučného konania t.j. po doručení návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu (15.01.2021) a preto má povinný povinnosť platiť trovy exekučného konania v sume 2.462,50 Eur. V danom prípade súd exekúciu nezastavuje, pretože ide o plnenie vymáhaného nároku povinným v rámci prebiehajúceho exekučného konania, na ktoré prihliada a o ktorom rozhoduje poverený súdny exekútor, a nie súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Tvrdenie povinného, že sa s oprávneným dohodol na plnení do 22.01.2021, vyšší súdny úradník považoval za irelevantné, pretože oprávnený mohol podať návrh na vykonanie exekúcie aj v rozmedzí od 22.01.2021 do 24.01.2021 a stále by bol návrh na vykonanie podaný dôvodne, nakoľko povinný zaplatil až 25.01.2021. Na základe vyššie uvedeného vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Keďže povinný ani oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnili žiadne trovy exekúcie, vyšší súdny úradník o nich nerozhodoval.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, nakoľko sa nestotožňuje s právnym názorom súdu uvedeným v napadnutom uznesení, a rovnako tak nesúhlasí s vyhodnotením skutkového stavu súdom. Povinný preto v sťažnosti uvádza, že: „Je nespochybniteľné, že Povinný dňa 25. 1. 2021 uhradil istinu, ktorá bola predmetom návrhu Oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd v ods. 14 napádaného Uznesenia podľa nášho názoru nesprávne vyhodnotil skutkový stav, nakoľko bol presvedčený, že je právne irelevantné, že povinný zaplatil istinu dňa 25. 1. 2021, nakoľko Oprávnený mal právo podať návrh na vykonanie exekúcie aj pred týmto dátumom, na čo ho oprávňoval vykonateľný exekučný titul. Súd sa podľa nášho názoru dôsledne nezaoberal skutočnosťou, za akých okolností bolo začaté exekučné konanie a teda či Oprávnený vôbec dodržal spoločnú dohodu, na ktorú sa zaviazal počas rokovania s Povinným. Z krokov Opraveného vyplýva, že Oprávnený si vôbec nectil dohodu, ktorá bola s Povinným uzatvorená a Povinného uvádzal do omylu s tým, že Povinného ubezpečoval že nepostúpi túto vec na jej súdne vymáhanie a že poskytol Povinnému dodatočnú lehotu na to, aby Povinný rokoval s Dlžníkom, spoločnosti APARTMENT INVEST s. r. o. ( Podľa Zmluvy o pristúpení k záväzku ) na úhrade tohto vymáhaného záväzku. JUDr. Ing. Štefan Šalapa ako konateľ spoločnosti APARTMENT INVEST s. r. o. ( Dlžník ) taktiež osobne rokoval dňa 15. 1. 2021 od 8:00 hod s konateľom Oprávneného, v ktorom aj tejto osobe potvrdil, že poskytne spoločnosti APARTMENT INVEST s. r. o. lehotu od 18. 1. 2021 do 22. 1. 2021 na úhradu tohto vymáhaného záväzku a že si tento nárok neuplatní voči Povinnému. Dňa 25. 1. 2021 v ranných hodinách Povinný kontaktoval Oprávneného, či bola pripísaná zo strany spoločnosti APARTMENT INVEST s. r. o. vymáhaná suma. Oprávnený Povinnému oznámil, že spoločnosť APARTMENT INVEST s. r. o. svoju uhradzovaciu povinnosť nesplnila a preto Povinný istinu, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania uhradil. Povinný odoslal ešte v tento deň Oprávnenému e-mail s bankovým výpisom, že istina s trovami rozhodcovského konania boli uhradené. Z postupu Oprávneného je zrejmé, že Oprávnený nepostupoval tomto prípade v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Z uvedeného je teda zrejmé, že aj keď Oprávneným mal exekučný titul na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, s prihliadnutím na obsah rokovania medzi Povinným a Oprávneným, je nutné konštatovať, že postup Oprávneného pri uplatnení svojho práva na výkon rozhodnutia nebol vykonaný v súlade so zákonom, resp. podľa takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Ak výkon práva nepožíva právnu ochranu, je nevyhnutné konštatovať, že Oprávnený zavinil vznik exekučného konania, nakoľko postupoval v rozpore s dojednaním medzi Povinným a Oprávneným a preto vzhľadom k tomu, že výkon takéhoto práva nemá právnu ochranu, je nevyhnutné, aby súd trovy exekučného konania, vrátane trov exekútora, uložil ako povinnosť k nahradeniu práve Oprávnenému. Povinný navrhuje, aby sudca, ktorý bude rozhodovať o tejto sťažnosti napadnuté uznesenie zmenil a to tak, že exekučné konanie voči Povinnému zastaví a zaviaže Oprávneného k náhrade trov exekučného konania.“

6. K sťažnosti povinného, sa na výzvu súdu vyjadril oprávnený, ktorý v predmetnom vyjadrení uviedol, že: „Oprávnený zásadne nesúhlasí s argumentáciou Povinného a navyše ju z hľadiska predmetu konania, o ktorom bolo napadnutým Uznesením rozhodnuté, považuje za právne irelevantnú. Povinný v sťažnosti proti Uzneseniu, ani v návrhu na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu a konkrétny obsah dojednaní či už medzi Oprávneným a Povinným, alebo medzi Oprávneným a jeho ďalšími vyššie uvedenými dlžníkmi. Naproti tomu podstatnou a nespochybniteľnou skutočnosťou je, že Povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu vykonateľným exekučným titulom, v dôsledku čoho bol Oprávnený nútený uplatniť exekučným titulom priznaný nárok podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie bolo začaté dňom 15.01.2021, kedy bol súdu doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Až po začatí exekučného konania Povinný uhradil Oprávnenému nasledovné čiastky: dňa 25.01.2021 čiastku 9 363,41 EUR (trovy právneho zastúpenia priznané exekučným titulom), dňa 26.01.2021 čiastku 29.733,-EUR (súdny poplatok v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul), dňa 26.01.2021 čiastku 742.321,63 EUR (istina), dňa 26.01.2021 čiastku 76.509,11 EUR (úroky z omeškania). Aj po vykonaní vyššie uvedených úhrad (po začatí exekučného konania) tak zostával Povinnému záväzok uhradiť oprávnenému trovy právneho zastupovania v exekučnom konaní špecifikované v návrhu na vykonanie exekúcie celkovo vo výške 2 462,50 EUR. Je zrejmé, že v danom prípade neboli splnené predpoklady uvedené v citovaných ustanoveniach Exekučného poriadku, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom, čo správne konštatoval aj súd v odôvodnení napadnutého Uznesenia. Čo sa týka zásad poctivého obchodného styku, na ktoré sa Povinný v sťažnosti odvoláva, je nutné opätovne zdôrazniť, že Povinný žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu konkrétnych dohôd, ktoré by eventuálne Oprávneného zaväzovali neuplatniť si nárok priznaný exekučným titulom voči Povinnému v exekučnom konaní. Bez ohľadu na to, zásady poctivého obchodného styku, ktoré predstavujú inštitút hmotného práva, rozhodne nezahŕňajú vzdanie sa práva oprávneného z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie, a teda práva procesne uplatniť svoj nárok v prípade, kedy tento jeho vykonateľný nárok nebol dobrovoľne uspokojený. Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by odôvodňovalo zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré uvádza Povinný, a ktoré navyše ani neboli nijako preukázané a Oprávnený ich popiera. V tejto súvislosti si dovoľujeme podotknúť, že podľa tvrdenia Povinného v sťažnosti, mal byť nárok Oprávneného uspokojený do 22.01.2021. Aj sám Povinný však priznáva, že k takémuto plneniu nedošlo, čo má samo osebe za následok bezpredmetnosť argumentácie Povinného.“ Na základe vyššie uvedeného má oprávnený za to, že sťažnosť povinného je nedôvodná, a preto navrhuje, aby ju súd zamietol a zaviazal povinného nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, a to v celkovej výške 1157,36 Eur.

7. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

13. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré vyšší súdny úradník dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Na margo uvedeného teda súd považuje skutkový stav zistený v danej veci vyšší súdnym úradníkom, za zistený správne a v náležitom rozsahu, pričom právne posúdenie aplikované na daný skutkový stav je vecne správne a zákonné.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti konštatuje, že v prejednávanej veci, z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe č. k. 14/2020/CADRE zo dňa 15.12.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2021 a vykonateľnosť dňa 12.01.2021. Návrhom na začatie exekúcie, doručeným súdu dňa 15.01.2021 sa oprávnený domáhal voči povinnému uhradenia pohľadávky vo výške 742321,63 Eur s príslušenstvom, ktorú pohľadávku vrátane jej príslušenstva (t.j. trovy právneho zastúpenia v základnom konaní, trovy konania v základnom konaní predstavujúce súdny poplatok a úroky z omeškania) povinný v celom rozsahu uhradil štyrmi platbami vykonanými v dňoch 25.01.2021 a 26.01.2021. Uhradenie uvedených platieb povinný preukázal súdu aj dokladmi o úhrade.

15. Už z uvedených skutočností je zrejmé, že pokiaľ ide o všetky čiastočné úhrady povinného (spolu 4), tieto povinný realizoval až po začatí exekučného konania a exekúcie. Možno preto konštatovať, že sa tak stalo až pod tlakom samotnej exekúcie. Exekučné konanie ako aj exekúcia boli teda začaté dôvodne, preto nemožno exekúciu považovať za nezákonnú. Tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania (začaté dňa 15.01.2021), ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď nárok oprávneného povinný plnil až po začatí exekučného konania, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom už nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenia iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie preto vyšší súdny úradník správne zamietol ako nedôvodný.

16. Súdny exekútor zastaví exekúciu iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a súd tak urobí iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V posudzovanej veci súd preto konštatuje, že nezistil, že by bol daný dôvod na zastavenie exekúcie ani v zmysle § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a ani v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a exekúcia nebola ukončená ani iným spôsobom v zmysle § 61o Exekučného poriadku. Po vykonanej úhrade istiny a jej príslušenstva po začatí exekučného konania, tak predmetom exekúcie zostávajú trovy exekúcie (oprávneného ako aj súdneho exekútora), ktoré sú tak stále nárokom vymáhaným v naďalej prebiehajúcej exekúcii.

1. Okrem uvedeného súd k obrane povinného týkajúcej sa porušenia zásady poctivého obchodného styku v zmysle ustanovenia zo strany oprávneného uvádza, že tejto obrane povinného nie je možné priznať právnu ochranu, a to z dôvodu, že zo strany povinného neboli žiadnym relevantným spôsobom preukázané jeho tvrdenia o údajných vzájomných dohodách s oprávneným, ktoré by bránili oprávnenému domáhať sa jeho zákonného práva výkonu rozhodnutia. Inými slovami povedané, za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo a nekoná v rozpore s právom. Na druhej súd poznamenáva, že to bol práve povinný, ktorý evidentne zásady poctivého obchodného styku porušil, keď bol oprávnený nútený domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky voči povinnému súdnou cestou (resp. cestou rozhodcovského súdu), a následne k jej riadnemu uspokojeniu nedošlo zo strany povinného ani v lehote určenej na plnenie v zmysle exekučného titulu, ktorý sa stal práve pre nesplnenie si povinnosti zo strany povinného vykonateľným.

17. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

18. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Súd konštatuje, že oprávnený bol v exekučnom spore o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Súd preto rozhodoval o trovách exekučného konania oprávneného.

1. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

2. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

3. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

4. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Súd konštatuje, že oprávnený má v tomto konaní o sťažnosti povinného, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3, vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z .z. v platnom znení, a to za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k sťažnosti. Súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške 1157,36 Eur, t.j. (1 x 1/2 z výpočtového základu - 742321,63 Eur) za jeden úkon právnej služby 853,60 Eur, spolu s režijným paušálom pre rok 2021, vo výške 10,87 Eur + 20% DPH t.j. 192,89 Eur.

5. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.

6. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).