Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F. XXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, konajúcim na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 4.783,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 15. októbra 2020, č.k. -122, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.783,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.783,44 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.02.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 10.450 eur. Žalobca mal úver splatiť v 120 mesačných splátkach s výškou splátky 180,31 eur. Celková čiastka k zaplateniu bola stanovená na sumu 20.223,60 eur. Žalobca má za to, že zmluva neobsahuje o spotrebiteľských úveroch, konkrétne náležitosti podľa ustanovenia , , , , , zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa , zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca ku dňu podania žaloby na úver uhradil sumu 15.433,88 eur a vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preplatil žalovanému sumu 4.783,44 eur. Žalovaný žiadal zamietnuť žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. Dňa 19.02.2013 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver v celkovej výške 10.450 eur, pričom suma 4.650 eur bola žalobcovi vyplatená dňa 28.02.2013 a zvyšná suma 5.800 eur bola žalobcovi vyplatená dňa 06.03.2013. Je toho názoru, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Adresa veriteľa je uvedená v časti 3 ods. 12 zmluvy. Doba trvania zmluvy je uvedená v časti 1 ods. 2 bod 2.1 zmluvy. Je uvedená splatnosť prvej mesačnej splátky a počet mesačných splátok, z ktorých je dátum poslednej splátky zrejmý. Dátum splatnosti poslednej splátky je termín konečnej splatnosti úveru. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2018 sp. zn. . Úroková sadzba je

uvedená v časti 1 ods. 1 bod 1.1 zmluvy. Správne je uvedený aj údaj o RPMN, keď do celkových nákladov nie je zahrnuté poistenie, keďže toto nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Celková čiastka úveru je uvedená bez započítania poistného.

2. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako dlžník, ktorý nekoná v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom dňa 19.02.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 10.450 eur, ktorý bol splatný v 120 mesačných splátkach po 180,31 eur. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, bola 20.223,60 eur, RPMN 16,06%, fixná ročná úroková sadzba 14,99%, priemerná RPMN 12,92%. V časti 1 bode 1.2 zmluvy je dohodnuté, že v prípade nepreukázania účelu úveru do šiestich mesiacov od poskytnutia úveru, je veriteľ oprávnený zvýšiť dohodnutú výšku úrokovej sadzby o 3% ročne. Z listu predchodcu žalovaného zo dňa 01.03.2013 vyplýva, že predchodca žalovaného oznámil žalobcovi vyplatenie sumy 4.650 eur. Z listu predchodcu žalovaného zo dňa 07.03.2013 vyplýva, že predchodca žalovaného oznámil žalobcovi, že mu bol poskytnutý úver v celej výške. Zároveň uviedol základné podmienky splácania, a to výšku mesačnej splátky 180,31 eur, počet mesačných splátok 120, termín konečnej splatnosti 15.03.2023. Z listu predchodcu žalovaného zo dňa 31.10.2013 vyplýva, že predchodca žalovaného oznámil žalobcovi že vzhľadom na nepreukázanie účelu úveru mu bola zvýšená úroková sadzba na 17,98%. Zároveň uviedol základné podmienky splácania, a to výšku mesačnej splátky 200,44 eur, počet mesačných splátok 103, termín konečnej splatnosti 15.03.2023 a výšku úveru 10.174 eur. Žalobca žalovanému od 15.04.2018 do 15.01.2020 uhradil 4.610,12 eur.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, , až 4, , (ďalej len „“). Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so žalovaným, mal súd prvej inštancie preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca s právnym predchodcom žalovaného uzatvoril dňa 19.02.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zároveň nebolo sporné, že predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver vo výške 10.450 eur a žalobca celkovo na predmetný úver splatil sumu 15.233,44 eur. Súd pri preskúmavaní náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch zistil, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahuje správny údaj RPMN, nakoľko RPMN je uvedená vo výške 16,06%, pri jej výpočte však predchodca žalovaného nezahrnul do nákladov splátky poistenia. Takýto postup nebol správny, nakoľko podľa , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, je do celkových nákladov úveru potrebné započítať aj poistné, pokiaľ dojednanie o poistení bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. V danej veci je zrejmé, že dojednanie poistenia bolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko znenie ustanovenia bodu 1.1. v časti 3 zmluvy je naformulované tak, že predpokladá výber jedného zo súborov poistenia v tomto bode uvedeného. Z formulácie textu zmluvy v uvedenom bode nevyplýva, že by žalobca mohol poistenie aj odmietnuť, prípadne uzavrieť zmluvu aj bez poistenia. Je pritom zrejmé, že ide o formulárový text zmluvy, ktorý pripravil predchodca žalovaného pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalobca nemal možnosť do tohto textu zasiahnuť. Za takéhoto stavu bolo teda potrebné náklady na poistenie započítať do celkových nákladov spotrebiteľa. Právny predchodca žalovaného tak neurobil, preto výška RPMN v zmluve je uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa (v prípade zahrnutia poistného do výpočtu výšky RPMN by RPMN bola vyššia). V súvislosti s tým je potom potrebné úver z predmetnej zmluvy posudzovať podľa za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd konštatoval, že je nesprávne uvedený aj údaj celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Pri počte splátok 120 a pri výške splátky 180,31 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť, predstavuje sumu 21.637,20 eur (120 x 180,31 = 21.637,20), a nie sumu 20.223,60 eur, ktorá je uvedená v zmluve. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je uvedený nesprávne. Spotrebiteľ sa tým zároveň dostáva do situácie, kedy nevie koľko presne má veriteľovi zaplatiť, keďže celková výška úveru je určená nejednoznačne. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že v prípade počítania celkovej čiastky s výškou mesačnej splátky bez zahrnutého poistenia je celková čiastka na zaplatenie uvedená správne a to z dôvodu, že do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť musia byť zahrnuté všetky náklady vrátane poistenia, keďže poistenie je súčasťou nákladov, ktoré spotrebiteľ musí v rámci uzatvorenej zmluvy zaplatiť. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 10.450 eur a nakoľko

sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca mal žalovanému splatiť vyššie uvedenú sumu. Do dňa podania žaloby uhradil právnemu predchodcovi žalovaného a žalovanému celkovo sumu 15.233,44 eur, čo ani žalovaný nepopieral. Žalobca poskytnutý úver preplatil, pričom s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť tak urobil bez právneho dôvodu. Žalobca sa teda o žalovanú sumu na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil podľa ustanovenia . Preto je žalovaný povinný vydať nadobudnuté bezdôvodné obohatenie. Súd vzhľadom na vyššie uvedené uložil žalovanému vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške 4.783,44 eur (15.233,44 eur - 10.450 eur = 4.783,44 eur).

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal v spore úplný úspech.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namieta, že spotrebiteľský úver, poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.02.2013 vo výške 10.450 eur, bol súdom prvej inštancie posúdený ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávneho údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ročná percentuálna miera nákladov je v úverovej zmluve vypočítaná správne a v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Z ustanovenia § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyplýva, že do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom patria aj náklady na poistné (doplnkové služby) jedine v prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poistnom, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Ak uzatvorenie zmluvy o poistnom je fakultatívne, hodnota poistného sa nezapočítava do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V predmetnom prípade poistenie nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, z tohto dôvodu nie je možné poistenie započítať do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré sú relevantné pre výpočet RPMN. Záver súdu prvej inštancie, že poistné bolo potrebné zahrnúť do výpočtu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a teda aj do výšky RPMN, aj keď nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok, je nesprávny. Žalovaný namietal nesprávnosť aj záveru súdu prvej inštancie, že údaj celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, je nesprávny. Pri koncipovaní zmluvy a výpočte jednotlivých údajov v úverovej zmluve žalovaný vychádzal striktne z platnej právnej úpravy. Podľa ust. § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Ak sa poistné, ktoré nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, nezapočítava do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, potom sa táto položka nezapočítava ani do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; definícia „celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, vychádza zo súčtu celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Z časti 3. ods. 1. bodu 1.2 druhej vety úverovej zmluvy vyplýva, že dlžník berie na vedomie, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach spotrebiteľského úveru je vyjadrený percentom z mesačnej splátky úveru/revolvingového úveru a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky. To znamená, že v časti 1., ods. 1., bode 1.1. úverovej zmluvy je výška mesačnej splátky uvedená spolu s poistným vo výške 6,99 % z mesačnej splátky (t.j. vo výške 180,31 eur). Výška mesačnej splátky bez poistného tak predstavuje 168,53 eur (t.j. 180,31 x100 /106,99 = 168,53). Celková čiastka k zaplateniu (vypočítaná v súlade so ZSÚ) je správna, a to 20.223,60 eur (120 x 168,53 eur). Rozsudok, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 4.783,44 eur titulom bezdôvodného obohatenia, je nesprávny, nakoľko spotrebiteľský úver, poskytnutý žalovaným podľa úverovej zmluvy, nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril a uviedol, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s uvedenou výškou RPMN, pričom konštatoval, že znenie ustanovenia bodu 1.1. v časti 3 úverovej zmluvy je naformulované tak, že predpokladá výber jedného zo súborov poistenia v tomto bode. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že z úverovej zmluvy nie je zrejmá možnosť spotrebiteľa odmietnuť poistenie, a preto ho jednoznačne treba pokladať za povinné a priamo súvisiace s úverom. Poistné je potrebné zahŕňať do výšky RPMN, nakoľko je bezprostredne viazané na vznik spotrebiteľského úverového vzťahu, bez ktorého by poistenie nemalo žiaden význam. Nezohľadniť takéto navýšenie celkových nákladov

pri výpočte RPMN možno jednoznačne považovať za nekalú praktiku a snahu obchádzať zákonné ustanovenia. Uzatvorením poistenia žalovaný vopred vnútil žalobcovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu, teda pri dojednávaní podmienok spotrebiteľského úveru, vo sfére jeho záujmu. Teda, ak chcel žalobca získať úver, musel podpísať predloženú predtlač listín. V tomto prípade sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do takéhoto zmluvného vzťahu so žalovaným. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. . Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného ohľadom výšky celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, nakoľko poistné je potrebné považovať za súčasť celkových nákladov spotrebiteľa, spojených s úverom, ako už bolo uvedené vyššie. Súd sa náležite vysporiadal s tvrdeniami žalovaného o výpočte celkovej sumy, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, bez nákladov na poistenie. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania, pričom v súlade s odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.

8. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov, skutkovo odôvodnil z konkrétnych zistení, ktoré pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad uvedených v ust. . Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na neho odkazuje v zmysle .

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.783,44 eur z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver, a to na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 19.02.2013, s výškou úveru 10.450 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 180,31 eur, pri RPMN 16,06 %, priemernou RPMN 12,92 %, s fixnou úrokovou sadzbou 14,99 %, termín konečnej splatnosti dňa 15.03.2023, s poplatkom za poistenie 6,99 % (zvolený Rozšírený súbor poistenia). Celková čiastka k zaplateniu predstavovala sumu 20.223,60 eur. V časti 1 bode 1.2 zmluvy je dohodnuté, že v prípade nepreukázania účelu úveru do šiestich mesiacov od poskytnutia úveru, je veriteľ oprávnený zvýšiť dohodnutú výšku úrokovej sadzby o 3% ročne. Z listu zo dňa 01.03.2013 a zo dňa 07.03.2013 vyplýva, že predchodca žalovaného oznámil žalobcovi vyplatenie sumy 4.650 eur a následne bolo oznámené žalobcovi, že mu bol poskytnutý úver v celej výške. Z listu zo dňa 31.10.2013 vyplýva, že právny predchodca žalovaného oznámil žalobcovi, že vzhľadom na nepreukázanie účelu úveru mu bola zvýšená úroková sadzba na 17,98%. Zároveň uviedol základné podmienky splácania, a to výšku mesačnej splátky 200,44 eur, počet mesačných splátok 103, termín konečnej splatnosti dňa 15.03.2023 a výšku úveru 10.174 eur. Žalobca žalovanému od 15.04.2018 do 15.01.2020 uhradil 4.610,12 eur. 10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb uzatvorená dňa 19.02.2013 podľa ustanovení je zmluvou spotrebiteľskou, pričom zároveň aj zmluvou na ktorú sa vzťahuje Z. z o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z ust. je zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa svojho charakteru spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalovaný, ktorý poskytol žalobcovi úver, je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a žalobca je spotrebiteľom- fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Spornou zostala skutočnosť, či predmetná zmluva obsahuje správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, teda či žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na zaplatenie všetkých pohľadávok uplatnených žalobou. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o

spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá je v spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne, z dôvodu ktorého je v zmysle § 11 uvedeného zákona potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa v odvolaní bránil tým, že žalobca pri uzatváraní zmluvy zvolil aj poistenie úveru, pričom poistné nemohlo byť zahrnuté do RPMN z dôvodu, že nebolo podmienkou na uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy a tak tento poplatok nemohol byť zarátaný do celkových nákladov úveru. Uvedená odvolacia námietka je nedôvodná. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa , musí okrem iného obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere //. Pre prípad absencie týchto náležitostí zákon stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov //. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov úveru, sa musia v zmysle v spojení s o spotrebiteľských úveroch použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, pričom do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere je formulárová zmluva, ktorej znenie vopred pripravil samotný žalovaný. Z obsahu samotnej úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že v základných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v bode 1.1. je uvedený medzi ostatnými náležitosťami aj poplatok za poistenie 6,99 %, pričom údaj o poistení je rovnako ako ostatné základné podmienky úveru vopred pripravený žalovaným a samotný formulár zmluvy neumožňoval žalobcovi zasiahnuť akýmkoľvek spôsobom do zmluvy. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanému, že poistenie bolo dobrovoľné, nakoľko poistenie ako také má žalobca vopred naformulované v zmluve, pričom pri zvolení súboru poistenia sa nenachádza údaj o možnosti neuzavrieť toto poistenie. Podľa odvolacieho súdu je z uvedených skutočností nepochybné, že aby žalobca získal spotrebiteľský úver ponúknutý žalovaným, za podmienok vyplývajúcich z návrhu zmluvy, musel prijať aj poistenie splácania úveru. Získanie úveru za ponúkaných podmienok bolo teda podmienené tým, že žalobca poistí svoju schopnosť splácať úver a zaviaže sa na platenie poistného. Poplatky za poistenie preto spadajú do celkových nákladov žalobcu ako spotrebiteľa spojených s predmetnými spotrebiteľskými úvermi a mali byť preto zahrnuté do výpočtu RPMN úverov. Je nepochybné, že pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného. v zmysle uvedeného je úver, ktorý žalobca na základe predmetnej úverovej zmluvy čerpal bezúročný a bezpoplatkový. Z toho nevyhnutne potom vyplýva, že plnenia, ktoré žalovaný prijal od žalobcu nad rámec istiny čerpaných úverov predstavujú jeho bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalobcovi vydať. Do dňa podania žaloby uhradil žalobca sumu vo výške 15.233,44 eur, pričom žalobca poskytnutý úver preplatil, pričom s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť tak urobil bez právneho dôvodu. Žalovaný sa o žalovanú sumu na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil podľa ustanovenia , žalovaný je tak povinný vydať nadobudnuté bezdôvodné obohatenie vo výške 4.783,44 eur (15.233,44 eur - 10.450 eur = 4.783,44 eur) žalobcovi.

12. Na základe uvedených záverov, ktoré samé už odobrujú vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nepovažuje odvolací súd za potrebné sa bližšie vyjadrovať k odvolacej námietke žalovaného, ktorý namieta správnosť záveru súdu prvej inštancie o absencii údaja o celkovej výške úveru.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).