Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-37-2021.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Subarea
15Co/37/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Obec Nová Ves, IČO: 00 650 200, so sídlom 991 05 Nová Ves 200, zast. Advokátskou kanceláriou VICTORIA, s. r. o., IČO: 51164353, so sídlom Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú konajú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa ťažby dreva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 11C/11/2021-38 zo dňa 03.03.2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu v I. výroku p o t v r d z u j e.
II. Uznesenie okresného súdu v II. výroku z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Veľký Krtíš zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie odôvodnil s tým, že žalobcom navrhované neodkladné opatrenie by znamenalo takmer úplné obmedzenie činnosti žalovaného, vyplývajúce mu zo zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ako aj vyhlášky č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby dreva a označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva. Zo Zákona o lesoch jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o svojvoľný postup, ale o postup podrobne zákonom predpísaný. Poukázal na to, že zákonom o lesoch zákonodarca stanovil nielen zásady ochrany lesných pozemkov a ochrany lesa, ale určil aj presné pravidlá pri ťažbe, sústreďovaní, preprave a uskladňovaní dreva, ustanovil osoby, ktoré sa na tomto procese svojou rozhodovacou činnosťou priamo spolupodieľajú a osoby, ktoré dodržiavanie zásad stanovených zákonom kontrolujú. Súd nemôže nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorým zakáže vykonávať ťažbu, resp. nakladať s drevnou hmotou, pretože ju žalovaný v zmysle Zákona o lesoch nemôže vykonávať svojvoľne, ale len v medziach zákona a až po predchádzajúcom súhlase odborného lesného hospodára. Ak by žalovaný konal protiprávne, je to vec orgánov činných v trestnom konaní, ktoré môžu v súčinnosti s odborným lesným hospodárom, lesnou strážou a príslušným lesným úradom zakročiť. Žalobca nijako nepreukázal potrebu neodkladne upraviť jeho pomery, resp. ohrozenie jeho práv, preto mal súd za to, že nie sú splnené zákonné predpoklady a podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie oprel o ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 2 CSP. 3. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. Namietal, že v návrhu uviedol konkrétne dôvody, prečo žiada dočasne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko medzi nimi prebieha spor o určenie vlastníckeho práva, a nie spor o postupe a odbornej činnosti podľa Zákona o lesoch a príslušnej vyhlášky. Súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či môže žalobcovi v prípade uznania jeho vlastníctva v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3C/22/2020 k predmetným nehnuteľnostiam vzniknúť nenapraviteľná ujma, ktorú už nebude možno napraviť uvedením do predošlého stavu alebo náhradou škody v prípade vyťaženia drevnej hmoty z lesa nachádzajúceho sa
na nehnuteľnostiach, ktorý je predmetom sporu vo veci samej. V prípade, že žalobca nebude úspešný v spore o určenie vlastníckeho práva, neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav pre žalovaného, nakoľko žalovanému sa obmedzí len činnosť ťažby dreva, nie jeho obhospodarovanie podľa zákona a vyhlášky. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že tento sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal dôkazmi, ktoré žalobca predložil do konania - fotodokumentáciou a čestným prehlásením. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd jeho návrhu vyhovie. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v I. výroku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s doplnením ďalších dôvodov v nadväznosti na odvolacie námietky. 8. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu, a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení, a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej, a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie právoplatného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Práve takéto okolnosti v konkrétnej veci nie sú osvedčené do takej miery, ktorá by poukázala na dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. V tomto konkrétnom prípade sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Žalobca ako odvolateľ namietal v odvolaní, že osvedčil potrebu jeho nariadenia. Odvolací súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožňuje. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, čím dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Odvolací súd, zdôrazňujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi v sporovom konaní (§ 379 CSP) a vychádzajúc z konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že odvolateľ aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne nepreukázal, že nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci na základe konkrétnych
- v návrhu tvrdených a fotodokumentáciou a čestným prehlásením podložených okolností, je dôvodné. Odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne také okolnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 10. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej o určenie vlastníctva (k lesným pozemkom, TTP atď.) vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš na základe žaloby podanej dňa 08.05.2020, proti žalovanému titulom výmeru č. XXXXX/XX- D./B zo dňa 20.10.1947, ktorý bol vydaný povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal dňa 08.02.2021 s odôvodnením, že na označených parcelách žalovaný vykonáva ťažbu dreva, ktorú skutočnosť žalobca preukázal priloženou fotodokumentáciou ako aj čestným prehlásením F. V., ktorý je zastupujúcim starostom obce Nová Ves.
Potrebu neodkladnej dočasnej úpravy pomerov žalobca odôvodnil skutočnosťou, že v prípade vyťaženia dreva môže vzniknúť žalobcovi nenapraviteľná ujma a tento stav nie je možné navrátiť do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie však správne posúdil neopodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, odvolací súd sa s uvedenou voľnou úvahou okresného súdu pri zamietnutí neodkladného opatrenia stotožňuje. Žalobca konkrétne nepreukázal v akom rozsahu žalovaný vykonáva ťažbu, aká konkrétna škoda, v akej výške žalobcovi hrozí, resp. že by žalovaný postupoval protiprávne. Správne okresný súd poukázal na to, že žalovaný musí postupovať podľa Zákona o lesoch, kde je postup podrobne zákonom upravený, a nemôže sa jednať o svojvoľný postup. Naviac, tak ako na to správne poukázal okresný súd, žalobcom navrhované neodkladné opatrenie by predstavovalo takmer úplné obmedzenie činnosti žalovaného, ktoré vykonáva na základe Zákona o lesoch. Žalobca len všeobecne poukazuje na to, že konanie žalovaného by viedlo k neodstrániteľným následkom, a to bez konkrétnych dôkazov. 11. Vzhľadom na všetky konštatované skutočnosti tak žalobca v návrhu a nariadenie neodkladného opatrenia, ani v odvolaní, nepreukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáhal a v rozsahu, v akom sa ho domáhal. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobca neosvedčil v dostatočnej miere naliehavosť a neodkladnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v I. výroku ako vecne správne potvrdil, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v tomto konaní nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, nakoľko k nariadeniu neodkladného opatrenia došlo v priebehu konania o určenie vlastníctva medzi stranami sporu, ktoré konanie nie je právoplatne skončené. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil výrok o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko neexistovali dôvody pre vydanie rozhodnutia o trovách konania, keď rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v súlade s § 262 ods. 1 CSP. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne súd vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej ohľadom určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. 13. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).