Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/54/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhDr. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhDr. v právnej veci žalobcov: 1/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho vo K. S. č. X/XX, 2/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v B. č. XXX, 3/ A.. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v B. č. XXX, 4/ A.. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v A., na ul. Z. č. XX, 5/ A.. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v B. č. XXX a 6/ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v A. - Z., na ul. M. B. č. XXXX/XX, zastúpených BONA FIDE DAM, občianske združenie so sídlom v Ružomberku, na ul. Mostovej č. 1346/31, IČO: 42 348 048, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Žižkovej č. 11, IČO: 36 854 140, o neplatnosť úverovej zmluvy s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 30.03.2023 č.k. -530, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o priznaní intervenientovi na strane žalovanej náhrady trov konania v rozsahu 100 %.

Zrušuje rozsudok vo výroku o priznaní intervenientovi na strane žalovanej náhrady trov konania v rozsahu 100 % a v tejto časti konanie zastavuje.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému a intervenientovi na strane žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobcovia podanou žalobou žiadali, aby súd rozhodol o nekalosti a neprijateľnosti jednotlivých podmienok v úverových a záložných zmluvách uzatvorených medzi žalobcami a pôvodným žalovaným OTP Banka Slovensko, a.s., o neprijateľnosti a neplatnosti podmienky, podľa ktorej čerpanie a dočerpanie úveru na výstavbu bytu je podmienené predložením faktúr, resp. dokladov na nákup stavebného materiálu, vystavených po dátume podania žiadosti o úver, použitých na výstavbu nehnuteľnosti, ktoré mali byť uhradené na účet dodávateľa a o absolútnej neplatnosti jednotlivých zmlúv o hypotekárnom úvere uzatvorených medzi žalobcami a žalovaným. Ďalej sa domáhali určenia, že žalobcovia neboli povinní plniť žiadny dlh na základe neplatného právneho úkonu, nakoľko žiadne plnenie im na základe právneho úkonu nebolo zo strany žalovaného poskytnuté a že z úverovej zmluvy nevznikol žiadny peňažný záväzok.

3. Žalobcovia uzatvorili s vlastníkom rozostavanej budovy - Stavebné bytové družstvo Y., na ulici W. Z. v A. zmluvu nazvanú ako „Zmluva o zaradení do výstavby na ul. W. Z. v A.“, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal, že zabezpečí prevažne do marca 2003, resp. marca 2004 výstavbu jednotlivých stavieb -

bytov. V tejto zmluve bolo okrem iného dohodnuté, že zhotoviteľ sa zaviazal k riadnemu prevedeniu a zabezpečeniu výstavby obytného bloku a objednávateľ k prevzatiu a zaplateniu diela. Objednávateľ vystavil zhotoviteľovi plnú moc v rozsahu potrebnom na zabezpečenie prípravy, realizácie a odovzdania objektu do užívania, resp. podľa ktorého po ukončení výstavby sa objednávateľ zmluvne rozhodne o správcovstve bytu a bloku. Dňa 01.07.2003 adresoval zhotoviteľ jednotlivým vlastníkom bytov v bytovom dome list, v ktorom ich informoval o harmonograme výstavby s dátumom ukončenia v októbri 2003 a o tom, že z ich peňazí plní záväzok voči Fondu národného majetku SR ako vlastníkovi budovy, v ktorej sa nachádzajú predmetné byty. V polovici roku 2006, dva roky po tom, ako mali byť byty odovzdané, zhotoviteľ byty neodovzdal, ale napriek zaplateným cenám neboli dokončené ani na štádium úplnej hrubej stavby na základe čoho žalovaný prostredníctvom záložného práva realizoval jeho výkon cez dražobnú spoločnosť, ktorá speňažila celú budovu.

4. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcov poprel. Žalobcom poskytol hypotekárny úver, kde štandardne pri takýchto projektoch, išlo o čerpanie úveru vždy na účet predávajúceho, t.j. developera, na ktorého boli v tomto prípade finančné prostriedky prevedené.

5. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

6. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, nahodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom.

7. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona.

8. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Súdy pri rozhodovacej činnosti pristupujú k tomuto dôvodu nedovolenosti rezervovane a hľadajú skôr iné príčiny nedovolenosti alebo neplatnosti, než je rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu s dobrými mravmi.

9. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

12. V konaní nebola preukázaná nekalosť a neprijateľnosť jednotlivých podmienok v úverových a záložných zmluvách uzatvorených medzi žalobcami a žalovaným, respektíve absolútna neplatnosť jednotlivých zmlúv o hypotekárnom úvere uzatvorených medzi žalobcami a žalovaným. Prvoinštančný súd rovnako nevzhliadol žiadny rozpor s normami spotrebiteľského práva a dobrými mravmi. V tejto súvislosti sa poukázalo na skutočnosť, že banka nenesie zodpovednosť za to, že developer si nezabezpečil správnu kalkuláciu nehnuteľností a teda, že kúpne ceny budúcich vlastníkov bytov nepostačovali na výstavbu nehnuteľností, pričom žalovaný od žalobcov nič nepožaduje. Žalobcom bol poskytnutý dostatočný priestor na to, aby preukázali odôvodnenosť svojho nároku, avšak v

tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Zástupca žalobcov sa od začiatku konania nezúčastnil žiadneho pojednávania (okrem pojednávania dňa 09.06.2020, na ktoré bola splnomocnená jeho právna zástupkyňa), na ktoré bol riadne predvolaný. S prihliadnutím na zistené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno.

13. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. a ,

14. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Ako dôvod uviedli, že tento úkon je len úkonom z opatrnosti, keďže len z neoficiálnej informácie sa dozvedeli o vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 30.03.2023. Zástupcovi žalobcov rozsudok a ani žiadna iná písomnosť nebola nijako doručená, napriek tomu, že mnohokrát súdu opakovane oznámili, že z dôvodov na strane štátu zástupca žalobcov nemá prístup do elektronickej schránky, a preto žiadali o doručovanie normálnou poštou. Ide o pretrvávajúci problém s prístupom do elektronickej schránky, kedy v dôsledku chyby na strane štátu - ministerstva vnútra nie je možné do schránky sa dostať. Ani o pojednávaní konanom dňa 30.03.2023 a ani o predchádzajúcich pojednávaniach sa nikdy riadne nedozvedeli a dozvedeli sa o nich len náhodne zo zoznamu pojednávaní na webe. Predseda občianskeho združenia zastupujúceho žalobcov Bc. A. B. bol dňa 30.03.2023 u lekára na nutnom zdravotnom ošetrení. Pre toto a všetky ďalšie okolnosti žalobcovia nemali dostatočnú možnosť a lehotu sa pojednávania zúčastniť a pripraviť. Pracovník ministerstva vnútra síce telefonicky tvrdil, že už to Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rieši a mali by to napraviť, čo sa ale nestalo.

15. Vo veci bol podaný i návrh na pripustenie zmeny žaloby. O návrhu rozhodnuté nebolo. Udialo sa tak údajne až na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

16. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol adresovaný i návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti. Žiadne rozhodnutie týkajúce sa tohto návrhu žalobcom doručené nebolo.

17. Rovnako žalobcovia požiadali súd o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Na uvedené zo strany súdu vôbec nebolo reagované.

18. Taktiež žalobcovia požadovali, aby bolo rozhodnuté o neprípustnosti účasti intervenienta - Stavebné bytové družstvo Y., nakoľko išlo o subjekt, ktorý nekalými postupmi a dohodami s bankou zapríčinil celú situáciu.

19. Jadrom práva na spravodlivý proces sú jednotlivé požiadavky na konanie, ktoré robia zo súdneho procesu proces spravodlivý. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán a skutkovými skutočnosťami zistenými vykonaným dokazovaním. Najdôležitejšími požiadavkami a zárukami sú požiadavky verejnosti a ústnosti, celkovej rovnosti zbraní, dokazovania len riadnym a zákonom pripusteným spôsobom a riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Dodržiavanie povinností odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnenie rozhodnutia, napĺňa ako neoddeliteľná súčasť stanoveného postupu ústavné kritéria vyplývajúce preň z a Dohovoru o ochrane ľudských práv a Základných slobôd. Ak povinnosť odôvodniť rozhodnutie nie je splnená, jedná sa o zásadné porušenie práva na spravodlivý proces, keďže strana sa fakticky dozvie iba to, ako súd rozhodol a nie relevantné dôvody, pre ktoré tak rozhodol. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že súd je povinný vyrovnať sa s kľúčovými námietkami strán. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom súčasťou práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je aj právo účastníkov súdneho konania, aby sa súd vyrovnal s ich argumentmi a návrhmi. Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument. Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy.

20. Aj keď žalobcovia obsah rozsudku súdu prvej inštancie nepoznajú, je vylúčené, aby bol zákonný a obsahoval riadne odôvodnenie. Súd od začiatku rezignoval na jeho úlohu a vôbec nemal záujem vec reálne riešiť.

21. Všetky zmluvy obsahujú množstvo nekalých podmienok a jedná sa o zmluvy, ktorých uzatváranie bolo výsledkom nekalých postupov a praktík a žalobcovia sú presvedčení, že nielenže sú nekalé jednotlivé zmluvné podmienky, ale neplatná je ako celok celá zmluva o poskytnutí hypotekárneho úveru, nielen pre rozpor s normami spotrebiteľského práva, ale tiež pre rozpor s dobrými mravmi. Ide o zmluvy formulárové, vopred pripravené, obsah ktorých nemohli spotrebitelia vôbec ovplyvniť. Jedná sa o zmluvy typové, obsah ktorých je obsiahnutý nielen v zmluvách uzatvorených s nimi, ale nepochybne tiež v množstve zmlúv ďalších, v zmluvách, ktoré uzatváral žalovaný s ďalšími spotrebiteľmi. Žalobcovia ako subjekty, ktorých by mal údajne zaväzovať obsah týchto v podstatnej miere totožných zmlúv uzatváraných pri jednej príležitosti, s jedným cieľom a v prospech jedného a toho istého subjektu (zhotoviteľa), žiadali ako subjekty dotknuté rovnakým druhom a spôsobom nekalého konania, ústiaceho do návrhu zmlúv v podstate s totožným obsahom, aby sa súd uvedeným zaoberal v celku v jednom konaní, kde bude zrejmé, že nešlo len o poškodenie individuálneho spotrebiteľa, a preto považujú za potrebné s ohľadom na vysokú mieru pravdepodobnosti vo vzťahu ku skutočnostiam, že takéto dojednania boli používané vo väčšom počte zmlúv, aby súd jednotlivé klauzuly jednotlivo preveril a posúdil ich zlučiteľnosť vo vzťahu k rovnováhe medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

22. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

23. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

24. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

25. Pokiaľ ide o námietky žalobcov o porušení ich práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie je možné sa stotožniť.

26. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

27. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “.

28. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

29. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

30. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust.

31. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

32. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani nijak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

33. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa s listinami zo spisu dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia k základu nároku, ktoré súd prvej inštancie posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní; v konaní súdu prvej inštancie a skutkovom závere, ku ktorému z vykonaných dôkazov dospel nebol odvolacím súdom zistený žiaden z dôvodov preukazujúcich nesprávne zistenie skutkového stavu.

34. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu ( Základných princípov ). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie strán sporu.

35. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

36. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

37. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

38. Za právne bezvýznamnú je potrebné považovať i námietku, podľa ktorej prvoinštančný súd nereagoval na žiadosť žalobcov o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci.

39. Podľa ust. , súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o a/ možnosti zastúpenia, b/ jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

40. Ust. zakotvuje všeobecnú poučovaciu povinnosť, t.j. vždy poučí stranu o práve zvoliť si advokáta a o jeho práve obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Predmetným ustanovením sa zdôrazňuje význam práva na právnu pomoc poskytovanú buď prostredníctvom advokáta alebo prostredníctvom Centra právnej pomoci. Poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci je alternatívou k zastúpeniu advokátom pre fyzické osoby, ktoré v dôsledku svojej materiálnej situácie nemôžu využívať právne služby advokáta. Uvedené poučenie by mal poskytovať súd na začiatku konania. Toto poučenie ale nebude súd poskytovať strane, ktorá už je v konaní zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

41. Hoci sa ust. vzťahuje ku všeobecnej poučovacej povinnosti podľa , , teologickým výkladom možno s určitosťou dospieť k záveru, že súd v tomto prípade nemusí poučovať ani podľa Tento záver možno najlepšie demonštrovať na situácii, ak je spotrebiteľ zastúpený právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Zastúpenie právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa prichádza do úvahy len v spotrebiteľských sporoch. Ak by súd v spotrebiteľských sporoch musel poučovať spotrebiteľa podľa aj v prípade, ak je zastúpený právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, ust. by nikdy nenašlo uplatnenie, keďže ust. by ho vždy vylučovalo. To určite zámerom zákonodarcu nebolo, nemožno predsa predpokladať, že zákonodarca úmyselne prijal neaplikovateľné ustanovenie. Nič na tom nemení ani fakt, že dané ustanovenie je z hľadiska systematiky osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu o konaní ( ). Uvedené závery potvrdzuje aj fakt, že žiadne ustanovenie explicitne neukladá súdu povinnosť poučiť spotrebiteľa aj v prípade, keď je tento zastúpený, vrátane zastúpenia právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa.

42. Pri aplikácii ustanovení o poučovacej povinnosti na súdenú vec, je potrebné uviesť, že žalobcovia boli počas celého konania zastúpení právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, o čom svedčia plnomocenstvá žalobcov z júna 2016 (č.l. 59, 60, 61, 62 a 63 spisu). Právna pomoc žalobcom bola tak riadne poskytovaná už odo dňa začatia súdneho konania, pričom toto zastupovanie trvá i naďalej.

43. Neodôvodnenou je i argumentácia žalobcov o pretrvávajúcom probléme s prístupom do elektronickej schránky zástupcu žalobcov, v dôsledku čoho im žiadna písomnosť nebola doručená. Išlo o tvrdenie žalobcov, a preto bolo ich povinnosťou toto svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom preukázať. Žalobcovia si túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnili.

44. Zástupca žalobcov je právnickou osobou založenou na ochranu spotrebiteľa so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e - Governmente) v znení neskorších predpisov, bola automaticky aktivovaná elektronická schránka na doručovanie elektronicky úradných dokumentov orgánov verejnej moci, medzi ktoré patria aj všeobecné súdy.

45. Podľa , súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

46. V prípade, ak má strana, resp. jej zástupca aktivovanú elektronickú schránku, súd musí prioritne doručovať do tejto elektronickej schránky, pričom doručovanie sa spravuje v takom prípade ustanoveniami zákona o e - Governmente, konkrétne až tohto zákona, ktorý v časti o elektronickom doručovaní má charakter špeciality k ustanoveniam o doručovaní. Nie je na vôli strany sporu alebo iného zúčastneného subjektu, akou formou bude súd doručovať písomnosti. Povinnosť doručovať písomnosti do elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle strany, či iného subjektu.

47. Vo vzťahu k elektronickému doručovaniu súdnych písomností zásadné stanovisko vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze z 10. septembra 2019 vydaného vo veci . Podľa tohto Nálezu, pokiaľ okresný súd podľa doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t.j. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e - Governmente) v znení neskorších predpisov, musí žalovaný dôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa (ako aj pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie), preukázať ako adresát elektronickej úradnej správy domáhajúci sa rozhodnutia orgánu verejnej moci o neúčinnosti elektronického doručenia podľa Zákona o e - Governmente, t.j. že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením (písm. a)) alebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať (písm. b)). Tým samozrejme nie je dotknuté oprávnenie žalovaného podať príslušnému orgánu verejnej moci osobitný návrh podľa Zákona o e - Governmente.

48. Vyššie uvedené zásadné stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky k elektronickému doručovaniu súdnych písomností je aplikovateľné nielen v prípade strany žalovanej, ale tiež pri doručovaní písomností zástupcovi žalobcov.

49. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok, s výnimkou výroku o priznaní intervenientovi na strane žalovanej náhrady trov konania v rozsahu 100 %, ako vecne správny potvrdil.

50. Zároveň v súlade s ust. zrušil rozsudok vo výroku o priznaní intervenientovi na strane žalovanej náhrady trov konania v rozsahu 100 % a v tejto časti konanie zastavil ( ).

51. Ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina (č.l. 529 spisu), intervenient na strane žalovaného Stavebné bytové družstvo so sídlom v Y. na ul. A., bol dňa 08.04.2022 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu.

52. Podľa ust. ak strana zanikne počas konania skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

53. Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných podmienok konania. Rozumie sa ňou mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi priznáva. Zákon odkazuje na hmotné právo, preto procesnoprávna subjektivita splýva so subjektivitou hmotnoprávnou. Otázku hmotnoprávnej subjektivity rieši , resp. .

54. V zmysle ust. spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Túto spôsobilosť majú od svojho vzniku a táto spôsobilosť zaniká až dňom ich zániku, t.j. výmazom z príslušného registra alebo spôsobom určeným v osobitnom zákone.

55. Podľa ust. spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

56. Keďže intervenient na strane žalovanej v priebehu konania zanikol bez právneho nástupcu, nebolo mu možné ani priznať náhradu trov konania v dôsledku straty spôsobilosti na práva a povinnosti, medzi ktoré sa zaraďuje i právo na náhradu trov konania.

57. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, tieto boli priznané žalovanému ako strane majúcej v odvolacom konaní plný úspech v rozsahu 100 % v súlade s ust. , a , s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

58. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C SP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (6 429 ods. 1 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).