Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/35/2021

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v právnej veci navrhovateľky P.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Č.. XX, XXX XX F. - I., proti povinnému Základná škola Veľká Ida, 044 55 Veľká Ida, štatutárny zástupca - riaditeľka školy Mgr. Terézia Besterciová, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I.Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II.Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľka podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 20.04.2021 sa domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží osobe povinnej, aby sa zdržala protiprávneho konania a upustila od jeho trvania, neobmedzovala vstup do školského zariadenia navrhovateľky a jej maloletého syna T. P. bez platného právneho dôvodu, aby jej synovi bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské povinnosti. Ďalej, aby bolo nariadené zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň jej zakáže, aby zasahovala do práv syna navrhovateľky a jej základných práv, a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií.

2.Navrhovateľka v časti I. svojho návrhu cituje rôzne ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, Charty základných práv Európskej únie, , zákona č. 576, , o výchove a vzdelávaní, , , o tvorbe právnych predpisov a zbierke zákonov.

3.Následne pod ods. II v návrhu uvádza, že dňa 19.04.2021 navrhovateľkinmu synovi maloletému T. P. nebol umožnený vstup do školského zariadenia Základná škola Veľká Ida za účelom plnenia si školských povinností prezenčnou formou z dôvodu nepreukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie Covid-19 maloletým T. ako i navrhovateľkou ako zákonným zástupcom, čoho priamym dôsledkom je tá skutočnosť, že jej synovi garantované právo na vzdelanie ako i školským zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené, a to bez platného právneho zákonného dôvodu napriek tomu, že navrhovateľka ako aj celá rodina bola v tom čase úplne zdravá, dodržiavajúc a uplatňujúc si základné práva maloletého T. a svoje ako jeho zákonného zástupcu garantované SR ako aj ďalšie práva na ochranu osobných údajov a jej syna, zdravotnej dokumentácie a platný právny stav na území SR, riaditeľka školy nebola ochotná navrhovateľke odpovedať na emailovú komunikáciu zo dňa 14.04.2021, v ktorej ju žiadala, aby upustila od nezákonného jednania, komunikovala s navrhovateľkou iba triedna učiteľka jej syna, kde sa odvolávala na platné nariadenia vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Ráno 19.04.2021 sa stretla s pani riaditeľkou, ktorá jej oznámila, že bez negatívneho testu sa maloletý nemôže zúčastniť

prezenčnej výučby. Na základe týchto informácií chcela odovzdať riaditeľke predžalobnú výzvu na zdržanie sa a upustenie od protiprávneho konania, ktorú jej chcela odovzdať oproti podpisu. Riaditeľka jej túto výzvu odmietla prevziať, zabuchla pred ňou dvere. Následne po tejto udalosti podala na OO PZ v Komárovciach trestné oznámenie vo veci prečinu - nátlak na riaditeľku školy pani W.. Vzhľadom k tomu, že školu v zastúpení pani riaditeľky S. W. v emaile upozornila na upustenie od protiprávneho konania, ktorého sa dopúšťala tým, že bez preukázania sa negatívneho RT - PCR/antigénového/ kloktacieho výsledku testu na ochorenie Covid-19 navrhovateľku ako zákonného zástupcu a jej syna T. a neumožňuje im vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si ústavnej a zákonom garantovanej povinnej školskej dochádzky, opierajúc a o vyššie uvedený právny stav a zároveň aj presnú citáciu predpisov.

4.Ďalej navrhovateľka vo svojom podaní poukazuje aj na zo dňa 17.03.2021, ktoré vydala vláda SR, svojím uznesením k návrhu na opakované predlženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, bod f. odporúča hlavnému hygienikovi SR, ods. f 3 vydať vyhlášku, ktorou sa uloží povinnosť prevádzkovateľom a zamestnávateľom vrátane škôl a školských zariadení prijať hygienické opatrenia, a to zákazom vstupu zamestnancov alebo iných osôb na pracoviská, alebo do iných priestorov zamestnávateľa a prevádzkovateľa vrátane škôl a školských zariadení, ak sa nepreukážu negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie, na ochorenie Covid-19, nie starším ako ustanovuje toto uznesenie alebo negatívnym výsledkom RT - PCR testu na ochorenie Covid-19.

5.Poukázala na čl. 28 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré zaväzuje štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávať právo dieťaťa na vzdelanie a s cieľom postupného uskutočňovania tohto práva a na základe rovných možností najmä zavádzať pre všetky deti bezplatné a povinné základné vzdelanie; podnecuje rozvoj rôznych foriem stredného vzdelania zahŕňajúcich všeobecné a odborné vzdelanie, ktoré ho robia prijateľným a dostupným pre každé dieťa a prijímať opatrenia na podporu pravidelnej školskej dochádzky a na zníženie počtu tých, ktorí školu nedokončia. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby sa disciplína v škole zabezpečila spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa a v súlade s týmto Dohovorom. Ďalej, že v samotnej Ústave SR je v čl. 42 ods.1 garantované ústavné právo na vzdelanie, ktoré nie je obmedzené, a teda nemôže byť žiadnym spôsobom ani obmedzené, priznáva všetkým občanom právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách; že podľa školského zákona má dieťa alebo žiak právo na rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu, že podľa školského zákona práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným predpisom, pričom výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť podľa školského zákona v súlade s dobrými mravmi, že nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého žiaka, žiak, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu, že škola a školské zariadenia podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že si uplatňuje svoje práva podľa tohto tzv. antidiskriminačných zásad, ktorý sa týka zásad rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní, s konštatovaním, že pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky. Zároveň k týmto svojim stanoviskám priložila aj stanovisko komisárky pre deti Q. S., uvedené na stránke <https://komisarpredeti.sk/stanovisko-komisarky-pre-deti-viery-tomanovej-k- nedobrovolnemu-testovaniu-maloletych-deti-na-covid-19-2>, kde sa uvádza nasledovné: „vychádzajúc z garancie, ktoré v súvislosti s právom na vzdelanie garantuje každému dieťaťu bez rozdielu Dohovor o právach dieťaťa a Právny poriadok SR vrátane SR zastáva názor, že testovanie maloletých detí, žiakov na Covid-19 bez súhlasu rodičov nie je dovolené, nie je v súlade s ústavným právom na vzdelávanie podmieňovať účasť žiaka na prezenčnej výučbe podrobením sa testu na Covid-19, ak tento žiak nevykazuje symptómy nakazenia chorobou. Rovnako má výhrady proti ďalšiemu zabezpečovaniu výučby na 2. stupni základných škôl a stredných škôl on-line spôsobov. Nútené testovanie detí nie je v súlade s platným právnym stavom.

6.Ďalej uviedla, že v slovenskom Právnom poriadku neexistuje ani ďalší právny predpis, na základe ktorého by bol ktokoľvek povinný dať sa testovať na ochorenie Covid-19, pričom vynucovanie si povinnosti predložiť akýsi právne irelevantný papier o nezákonnom testovaní obyvateľstva zo strany školského zariadenia je nielen hrubá neznalosť SR, medzinárodných dohovorov, školského zákona a ostatných zákonov, ale aj možné páchanie trestného činu nátlaku v zmysle ustanovení až 4 Tr. zákona a taktiež obmedzovania osobnej slobody v zmysle ustanovenia Tr. zákona a trestného činu apartheidu a diskriminácie skupiny osôb v zmysle ustanovenia Tr. zákona. Ani škola, ani policajt, či ktokoľvek iný nemá žiadne zákonné oprávnenie požadovať od ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky, v tomto prípade jej ako zákonnej zástupkyni dieťaťa, predloženie testu, diagnostiky na ochorenie Covid-19 a tým si podmieňovať právo na prístup k vzdelaniu. Žiaden výslovne neustanovujú okruh osôb, ktoré sú oprávnené požadovať od občanov Slovenskej republiky výsledok testu, diagnostiky formou PCR testu alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie Covid-19. Ďalej uviedla, že v žiadnom právnom predpise na území SR sa neuvádza, že občan je povinný sa preukazovať kdekoľvek, kedykoľvek a komukoľvek akýmkoľvek testom na ochorenie Covid-19, pričom výter z nosohltanu antigénovým testom je odoberanie biologického materiálu z človeka zabezpečeného na to oprávneným zdravotníckym pracovníkom. Z daného dôvodu výsledok takéhoto testu možno požadovať za súčasť zdravotnej dokumentácie daného človeka, ktorý podstúpil takýto test, že každý zdravotnícky úkon, teda aj testovanie, podlieha tzv. informovanému súhlasu v zmysle ust. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, ktorý má každá osoba právo odmietnuť, poskytnúť v zmysle ods. 2 a cit. zákona. Výsledok takéhoto testu sa považuje za zdravotnú dokumentáciu, ktorou je súbor údajov o zdravotnom stave osoby podľa , ktorých ochrana a utajenie podlieha špeciálnemu režimu ustanovenému v 3. časti citovaného zákona, z ktorého jasne vyplýva, že požadovať informáciu o zdravotnom stave nemá žiaden z vyššie uvedených subjektov, že za pozornosť stojí tiež skutočnosť, že odoberanie biologického materiálu z človeka (výter z nosohltanu) možno považovať za zdravotný výkon - ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pred poskytovaním zdravotnej starostlivosti je pritom ošetrujúci pracovník povinný informovať dotknutú osobu o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnosti voľby navrhovaných postupoch a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, že v danom prípade ide o poučenie a informovaný súhlas, ktorý je Slovenskou republikou vyžadovaný podľa ust. a tým, že vláda SR a ďalšie subjekty pri testovaní na Covid-19 neposkytujú poučenie a nepožadujú písomný informovaný súhlas dotknutých osôb, porušujú podstatným spôsobom predmetný zákon, že čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd deklaruje každému právo na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, pričom štátny orgán nemôže do tohto výkonu práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom. Zároveň podľa o ochrane osobných údajov sa zakazuje spracovanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia fyzickej osoby, ktorými sa rozumejú osobné údaje týkajúce sa fyzického zdravia alebo duševného zdravia fyzickej osoby, vrátane údajov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorými sa odhalili informácie o ich zdravotnom stave.

7.Úrad na ochranu osobných údajov potvrdil vo svojom stanovisku zo dňa 30.10.2020 tú právnu skutočnosť, že neexistuje právny základ na vyžiadanie si takejto informácie, ako uvádza: „Úradu bol pracovný návrh vyhlášky, ktorej vypracovanie ukladá uznesenie vlády SR č. 693/2020 v bode c/.1 doručený. Úrad vykonal právnu analýzu s ohľadom na ochranu osobných údajov, ktorú zaslal ÚVZ SR. Na základe tejto analýzy dospel k tomu, že ustanovenie , ktoré má vyhláška vykonávať, táto v navrhovanom znení nereflektuje. S ohľadom na uvedené, úrad nateraz zotrváva na svojom stanovisku zo dňa 29.10.2020, uznesenie Vlády SR č. 678 aj 693 z pohľadu ochrany osobných údajov, nepovažuje k dnešnému dňu za dostatočný právny základ na spracovanie údajov týkajúcich sa zdravia atď..

8.Zároveň uvedený certifikát je osobným údajom, ktorý informuje o zdravotnom stave, či už negatívny alebo pozitívny, preto navrhovateľka má za to, že údajný certifikát nespĺňa základné náležitosti, ktoré certifikát musí obsahovať v zmysle zákona o ochrane osobných údajov.

9.Test na Covid-19 sa vykonáva metódou steru z nosa, čiže odoberaním biologického materiálu. Odoberanie biologického materiálu z ľudského tela je zdravotný výkon, a teda poskytovaním zdravotnej

starostlivosti, pričom v súlade so na zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas zákonného zástupcu maloletých detí, že ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a zdravotných rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnosti voľby navrhovaných postupoch a o zdravotných rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti zákonného zástupcu, ako osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je maloleté dieťa, a teda to znamená, že v rámci informácie je zdravotnícky pracovník povinný informovať zákonného zástupcu okrem iného aj o tom, či použitý spôsob vykonania testu na Covid-19 je uznanou medicínskou metódou, či test samotný je certifikovaný, uznanou certifikačnou autoritou, o všetkých prípadných následkoch použitej metódy testovania a o následkoch použitého testu a to bez nátlaku.

10.Zároveň dala do pozornosti aj tú právnu skutočnosť, že ako aj všetky uznesenia vlády predtým prijaté, týkajúce sa plošného testovania, s tým spojených reštrikcií sú právnymi aktmi, ktoré slúžia ako forma rozhodovania vlády SR vo vzťahu k organizácii, činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Nemajú teda postavenie normatívneho právneho aktu (všeobecne záväzného právneho predpisu), ale ide iba o individuálny správny akt, ktorý zaväzuje len adresátov uznesenia vo vnútri štátnej správy (ministerstva a pod.), preto z neho nemôžu plynúť záväzky pre fyzickú alebo právnickú osobu, mimo takto definovanej sústavy štátnej správy. Uznesenia, ktoré boli takýmto spôsobom vydané, nemajú všeobecnú záväznosť, je to individuálny správny akt.

11. Ďalej citovala ustanovenia vyhlášky č. 187/2021 ÚVZ SR, ktorá umožňuje školám a školským zariadeniam, aby neumožnili na pracovisko vstup osobám bez preukázania sa negatívneho testu na ochorenie Covid-19, ktoré podľa názoru navrhovateľky sú v priamom rozhovore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, taktiež aj s článkami SR, nariadením GDPR ako aj zákonom na ochranu osobných údajov a ďalšími, keďže vyhláška je všeobecne záväzný predpis vydávaný ministerstvami alebo ostatnými na to zmocnenými orgánmi štátnej správy a to na základe nie je zákon, ktorý by upravoval pracovnoprávne vzťahy medzi dvoma subjektmi týchto vzťahov. Všetky tieto vyhlášky „samo určené“ ako všeobecne záväzné (bez toho, aby podliehali splnomocňovaciemu ustanoveniu o ich všeobecnej záväznosti) nie sú vyhlásené v Zbierke zákonov, ale iba vo vestníku vlády, čím s poukazom na nemajú charakter všeobecne záväzného právneho predpisu. Citovala nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 10.12.2014, že samotnú povinnosť možno uložiť uznaným prameňom práva - jednak zákonom, alebo tak môže urobiť na základe výslovného zákonného splnomocnenia aj pod zákonný právny predpis (vykonávací právny predpis), ktorý sa bude pohybovať v medziach tohto splnomocnenia.

12. Ďalej uviedla, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi, keďže neboli vyhlásené vo vestníku vlády.

13.Navrhovateľka ďalej prehlásila, že t.č. ona ako zákonný zástupca je bez akýchkoľvek príznakov nejakého respiračného ochorenia, pričom v slovenskom Právnom poriadku stále platí prezumpcia dezinfekčnosti, ďalej, že dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny vo svojom čl. 1 deklaruje, že zmluvné strany budú chrániť dôstojnosť a identitu všetkých ľudí a zaručia každému bez diskriminácie rešpektovanie jeho integrity a iných práv a základných slobôd v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, pričom v čl. 2 - priorita ľudskej bytosti je uvedené, že záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti.

14.Ďalej dala do pozornosti rozsudku Weimarského súdu v Nemecku sp. zn. Ref: , ktorý dňa 8.4.2021 nemecký súd rozhodol, že dve weimarské školy musia okamžite prestať vyžadovať od detí nosenie rúšok a akýchkoľvek iných pokrývok tváre (ako napr. respirátory FFP2), ďalej deti nemusia dodržiavať odstupy ani sa zúčastňovať testovania na prítomnosť vírusu SARS- COV-2.

15.Ohľadne PCR testov sa súd stotožnil s vyjadrením expertky - prof. Dr. O., že tieto testy dokážu zachytiť iba to, čo sa vo vzorke nachádza, vírusové RNA, no nedokážu určiť, či ide o živé vírusy schopné ďalšej replikácie.

16.Dr. O. - expert na molekulárnu biológiu uviedol, že ak sa aj PCR test vykoná správne, nedokáže určiť, či sa jedná o aktívny alebo už mŕtvy patogén, prípadne len jeho zvyšky, z toho vyplýva záver, že pomocou PCR testu sa za žiadnych okolností nedá povedať, či pozitívne testovaná osoba na vírus SARS-COV-2 je infekčná a teda nebezpečná pre svoje okolie, aby sa to dalo zistiť, boli by potrebné ďalšie diagnostické testy zamerané na izoláciu tohto vírusu. V ďalšom citovala rozhodnutie uvedeného rozsudku, v ktorom okrem iného je uvedené, že nátlak vytvorený na školopovinné deti, aby nosili rúška, udržiavali odstup jeden od druhého i ďalších osôb, poškodzuje deti fyzicky, psychologicky, vzdialenostne a rozvojovo bez toho, aby bol vyvážený niečím iným než v najlepšom prípade bezvýznamným prínosom pre nich samých a tretie osoby. Školy nezohrávajú v pandémii významné miesta nákazy. Na zabránenie iba jednej nákazy týždenne, by muselo 100 tisíc detí celý týždeň trpieť následkami nosenia rúšok, nazvať to iba neproporčným opatrením by bolo adekvátnym popisom, naopak ukazuje to na skutočnosť, že odtrhnutie vládnych nariadení od reality dosiahlo v tejto oblasti historických proporcií.

17.Navrhovateľka má za to, že obchádzanie ústavných článkov, prijímanie vládnych uznesení, či vyhlášok, ktoré obsahujú nezákonné ustanovenia, je v konečnom dôsledku protiústavné, z týchto dôvodov nie je možné požadovať počas núdzového stavu bez zmeny ústavného zákona, aby sa fyzické osoby kdekoľvek a kedykoľvek, komukoľvek preukazovali výsledkami testov na Covid-19 alebo potvrdenia o ich absolvovaní, a teda nemôžu od navrhovateľky požadovať modrý test certifikát školské zariadenia a jej zamestnanci, či predstaviteľ obchodnej prevádzky, ale ani policajt, že súčasne toto protiprávne konanie školského zariadenia a jej zamestnancov nie je ospravedlnené tým, že na základe vlády SR a ostatných orgánov štátnej správy sú uvádzaní do omylu, a preto konajú v mylnej domnienke zákonnosti, že fyzickú osobu, občana nezaväzujú uznesenia vlády SR najmä č. 160/2021 zo 17.03.2021 a ani vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 187/2021.

18. Navrhovateľka sa teda domáha ochrany pre účely miesta sídla školy aj príslušných priestoroch a inak než takýmto spôsobom sa predmetnej ochrany domáhať ani nemôže, keďže ochrana smeruje proti konaniu protistrany podmieňujúcej jej vstup do priestorov školy kladením de iure, neexistujúcich podmienok podľa posudzovaných vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva a v aktuálnom čase vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 187 (prípadne ďalších aktov vydaných v sérii tejto úpravy), na ktoré zmeny nemá dosah; je to v rozpore s , SR, kde preukazovanie sa výsledkom testu nie je žiadnou právnou povinnosťou a v rozpore s SR a čl. 3 v spojení s čl. 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 28 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa.

19.Má za to, že súdu musí byť zrejmé, že právny akt ukladajúci neexistujúce povinnosti, je nevykonateľný a je teda nulitný, trpí nedostatkom skutkového a právneho základu, čím je faktické plnenie absolútne nemožné, ide o právny nezmysel, ktorý nemá vykonateľnú právnu váhu, že nulita aktu má za následok, že ak nebol nikdy de iure vydaný, že predmetom konania je ochrana práv navrhovateľa práve pred takýmto nulitným právnym aktom, ktorý de iure neexistuje a pred vynucovaním v ňom uloženej povinnosti, ktorá taktiež neexistuje, že v prejednávanej veci ide o nedovolené vynucovanie neexistujúcej podmienky voči navrhovateľke bez splnenia ktorej je dieťaťu odopierané právo na vzdelanie a plnenie školskej dochádzky, že pre účely tohto konania je právne podstatné to, že vynucovaná povinnosť vyhlášky nie je právnou povinnosťou podľa citovaných ustanovení zákona, že nariaďovanie a vynucovanie zákonom neuloženej povinnosti, alebo neposkytnutie právnej ochrany pred vynucovaním zákonom neuloženej povinnosti, zakladá trestnú zodpovednosť subjektov, že predmetom konania je tiež otázka ohrozovania mravnej výchovy zo strany protistrany, ktorú musí vybaviť aj bez návrhu, že trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže sa dopúšťa nielen priamy páchateľ, ale každý verejný činiteľ, ktorý voči tomuto nezakročí a nekoná, že povinnosti sa ukladajú na základe zákona, nie podľa znení výrokov, postavených aktov, že pokiaľ zákon neobsahuje príslušnú povinnosť, je právne irelevantné, že túto povinnosť obsahuje podriadený právny akt.

19.Na záver teda skonštatovala, že podaným návrhom žiada, aby súd riešil merito jej veci a poskytnutie požadovanej ochrany a nie aby neadekvátnym formalizmom hľadal v rozpore s a z SR prekážky ako jej právnu ochranu nedať a žiada súd o zabezpečenie ústavného práva na vzdelanie svojmu dieťaťu bez kladenia jej ako zákonného zástupcu nezákonných a neľudských podmienok a umožnenie plnenia povinnej školskej dochádzky. Navrhovateľka má za to, že súdu bola dostatočným spôsobom preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko ide v tomto prípade

o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy, a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie.

20.V závere poukázala na skutočnosť, že 12.04.2021 podala skupina advokátov, vedcov, lekárov, zástupcov iných profesií a občianskych aktivistov svoj podnet na Medzinárodný trestný súd v Haagu, pričom skupina ľudí prebiehajúcich v celoplošných testovaniach závažné porušenie v medzinárodných záväzkoch Slovenskej republiky vyplývajúcich z ustanovení rímskeho štatútu a iných medzinárodných záväzkov. K návrhu doložila rodný list maloletého dieťaťa, zápisnicu o trestnom oznámení (čl. 18).

21.Súd mal z obsahu podania navrhovateľky a listinných dôkazov k tomu pripojených za osvedčené, že syn maloletý T. P., nar. XX.XX.XXXX navštevuje Základnú školu vo Veľkej Ide, kde je žiakom 8. ročníka, zároveň predložila súdu aj emailovú komunikáciu týkajúcu sa nástupu do školy dňa 19.04.2021 (č.l. 21), komunikácia so školou, (resp. s riaditeľkou školy).

22.Z tvrdení samotného navrhovateľa mal súd za osvedčené, že navrhovateľka sa odmieta podrobiť RT

- PCR ako aj antigénového testu, resp. kloktaciemu testu (syna) na ochorenie Covid-19.

23.Súd rozhodoval v zmysle ust. a , , , , a , ; ustanovení , ods.1, , a SR; ustanovení čl. 1, čl. 5, čl. 6 a čl. 11 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu; ustanovenia o riadení štátu v krízových situáciách mimo času, vojny a vojnového stavu; ustanovení , , , , a , o ochrane, podpore a rozvoja verejného zdravia a o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; ustanovenia vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa zo dňa 20.03.2021 a v zmysle časti C uznesenia vlády SR č. 160 zo dňa 19.03.2021.

24.Podľa ust. a pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

25.Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26.Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

27.Podľa ust. § 1 ods. 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa zo dňa 20.03.2021 (ďalej len „vyhláška“): „Podľa § 48 ods. 4 písm. e), s), x) a z) zákona sa v období od 20. marca 2021 do 28. apríla 2021 z dôvodu ochrany života a zdravia všetkým prevádzkovateľom zariadení, vrátane škôl a školských zariadení, nariaďuje zakázať vstup osobám, okrem osôb podľa § 1 ods. 2, do vnútorných a vonkajších priestorov ich prevádzok; tým nie sú dotknuté obmedzenia prevádzok podľa osobitného predpisu.

28.Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. b), g) vyhlášky zákaz podľa § 1 ods. 1 sa nevzťahuje na: b) osobu, ktorá sa preukáže potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo potvrdením o negatívnom výsledku antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní, g) dieťa do desiatich rokov veku.

29.Podľa ust. § 1 ods. 3 vyhlášky za účelom overenia, že sa na osobu nevzťahuje zákaz vstupu podľa § 1 ods. 1 je prevádzkovateľ zariadenia oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do vnútorných alebo vonkajších priestorov prevádzky predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazuje niektorú zo skutočností podľa § 1 ods. 2; do tohto dokladu je prevádzkovateľ zariadenia oprávnený nahliadnuť.

30.Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V zmysle ust. môže súd nariadiť neodkladné opatrenie ak sú splnené podmienky podľa , teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu a jeho príloh. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.

31.Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

32.Z obsahu návrhu navrhovateľa je zrejmé, že sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa . Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno osvedčenia zaťažuje samotného navrhovateľa. Zároveň platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

33.Súd teda najskôr skúmal to, či navrhovateľ v danom prípade osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a dospel k záveru, že neosvedčil.

34.Z obsahu návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán vyvodzuje z toho, že školské zariadenie podmienením účasti jej syna na prezenčnom spôsobe vyučovania preukázaním sa potvrdenia o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19 jedným zákonným zástupcom žijúcim s dieťaťom v spoločnej domácnosti, porušuje garantované právo na vzdelanie a zákonom garantovanú povinnú školskú dochádzku, ako aj právo na súkromie a právo na ochranu osobnosti. Inak povedané, navrhovateľ sa domáha v podstate toho, aby súd v rámci neodkladného opatrenia nariadil povinnému, aby umožnil synovi navrhovateľky plniť si povinnú školskú dochádzku prezenčnou formou bez povinnosti jej zákonného zástupcu (navrhovateľa) preukázať sa potvrdením o negatívnom teste na ochorenie COVID-19, keďže sa odmieta podrobiť testovaniu.

35.Pre posúdenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán je podľa názoru súdu rozhodujúce to, že na celom území Slovenskej republiky z dôvodu pandémie stále trvá núdzový stav, ktorý bol vyhlásený Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 zo dňa 30.09.2020 a opakovane predĺžený

naposledy Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 160 zo dňa 17.03.2021. Podľa článku 5 ods. 4 Ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, v čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písm. j). Podľa citovaného ustanovenia vláda Slovenskej republiky naposledy svojím uznesením č. 160/2021 obmedzila s účinnosťou od 20. marca 2021slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 20. marca 2021 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa, do odvolania, najneskôr však do konca núdzového stavu, teda uplynutím 28. apríla 2021. Vláda Slovenskej republiky týmto uznesením okrem iného rozhodla, že toto obmedzenie sa nevzťahuje v čase od 05.00 hod. do 20.00 hod. aj na cestu dieťaťa do a z materskej školy, žiaka prvého stupňa základnej školy, dieťaťa alebo žiaka špeciálnej školy do školy a školského zariadenia, a cestu späť, ak sa jeden zákonný zástupca žijúci s ním v spoločnej domácnosti preukáže negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní alebo ak zákonný zástupca žijúci v spoločnej domácnosti prekonal ochorenie COVID-19 a má o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace, alebo ak zákonný zástupca žijúci v spoločnej domácnosti bol zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, alebo ak zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia zákonných zástupcov žijúcich v spoločnej domácnosti neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19. Z tohto uznesenia teda vyplýva, že výnimku zo zákazu vychádzania na cestu do a zo školského alebo predškolského zariadenia, majú iba deti a jeden ich zákonný zástupca, ktorý sa zúčastní testovania na ochorenie COVID-19 a má negatívny výsledok testu. Navrhovateľka vo svojom návrhu v podstate žiada, aby povinný ako školské zariadenie, umožnil jej synovi navštevovať školu prezenčne bez povinnosti navrhovateľky preukázať sa platným negatívnym testom na ochorenie COVID-19. Zároveň z návrhu vyplýva jednoznačná vôľa navrhovateľky nezúčastňovať sa testovania na ochorenie COVID-19, a teda aj keby mu súd vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil, nemalo by to pre navrhovateľku žiadny reálny význam. Totiž povinný by nemohol umožniť synovi navrhovateľky navštevovať školu prezenčnou formou, keďže vláda svojím uznesením č. 160 v časti C rozhodla, že bez absolvovania testovania na ochorenie COVID-19 jedným zákonným zástupcom žiaka prvého stupňa základnej školy, nie je možné v zmysle bodu 17 cestovať s dieťaťom do základnej školy. Preto za situácie, keď je osvedčená nevôľa navrhovateľa zúčastňovať sa testovania na ochorenie COVID-19, je zbytočné nariaďovať navrhované neodkladné opatrenie, keďže syn navrhovateľky, v dôsledku obmedzenia práva pohybu a pobytu zákazom vychádzania bez absolvovania testovania zákonného zástupcu na ochorenie COVID-19, nebude môcť prezenčne do školy nastúpiť. Súd teda uzatvára, že v danom prípade navrhovateľka potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán uložením navrhovaného neodkladného opatrenia neosvedčila a navyše v súčasnej dobe sa už testovanie/kloktanie, (v čase vydania neodkladného opatrenia) nevyžaduje.

36.Právna záväznosť uznesení vlády Slovenskej republiky obmedzujúcich základné práva a slobody pre každého vrátane navrhovateľa ako formy rozhodnutí vlády vydaných v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom vyplýva z článku 5 ods. 3 a článku 11 ods. 1 Ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Tento záver potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze spis. zn. -104, v bode 60 na strane 29, kde je uvedené: „Ustanovenie čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu ustanovuje výslovne MOŽNOSŤ, nie povinnosť, obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti (V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti). Touto skutočnosťou argumentuje aj vláda vo svojom vyjadrení. Rovnako čl. 11 ods. 1 Ústavného zákona o bezpečnosti štátu vymedzuje tri druhy rozhodnutí vlády súvisiacich s núdzovým stavom: (a) rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, (b) rozhodnutie o skončení núdzového stavu a (c) rozhodnutie o obmedzení základných práv a slobôd a uložení povinností. Napokon túto koncepciu naznačuje aj dôvodová správa k čl. 5 Ústavného zákona o bezpečnosti štátu: „V súlade s princípom pozitívneho vymenovania sa v odseku 3 návrhu ústavného zákona vymedzuje súpis základných práv a slobôd, ktoré môže vláda Slovenskej republiky obmedziť na ohrozenom území pri vyhlásení núdzového stavu alebo počas jeho trvania. Vláda Slovenskej republiky tak môže urobiť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia. V nadväznosti na zveruje návrh ústavného zákona vláde Slovenskej republiky právomoc obmedziť taxatívne vymenované základné práva a slobody, a to s cieľom riešiť núdzový stav v štáte. Vláda Slovenskej republiky môže obmedziť všetky podmienky práva

a slobody súčasne alebo len niektoré z nich, pričom je pri rozhodovaní o tomto rozsahu viazaná závažnosťou ohrozenia bezpečnosti v súvislosti s núdzovým stavom. Všetky citované základné práva a slobody však možno obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.“ Z čl. 5 ods. 3 a čl. 11 ods. 1 Ústavného zákona o bezpečnosti štátu teda vyplýva, že vláda môže počas núdzového stavu obmedziť základné práva, ale nie je povinná tak urobiť a tiež v bode 62 na strane 29, kde je uvedené: „Ako už bolo uvedené, na základe núdzového stavu možno fakultatívne uznesením vlády priamo obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti.“. Teda názor navrhovateľa, že uzneseniami vlády Slovenskej republiky nemožno zaväzovať fyzické a právnické osoby a obmedzovať základné práva a slobody, nie je správny.

37.Vzhľadom na to, že v konaní nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán, súd už nepovažoval za potrebné skúmať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa mala poskytnúť ochrana. Napriek uvedenému však súd dodáva, že záver navrhovateľa o neplatnosti vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva a jej rozporu s je nesprávny. Úrad verejného zdravotníctva SR totiž vyhlášku, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa zo dňa 20.03.2021 vydal v rámci svojej právomoci zverenej mu , ktorý ho na to výslovne splnomocňuje. Preto Úrad verejného zdravotníctva SR uložil povinnosti touto vyhláškou vrátane povinnosti školám a školským zariadeniam v na základe zákona, teda v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. a) .

38.Súd teda po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky dospel k záveru, že nie je dôvodný v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s v celom rozsahu zamietol.

39.Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej dochádza k ukončeniu konania, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia, a to podľa úst. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný a povinnému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie písomne v troch vyhotoveniach ( ).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. ( )