Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7CoP-24-2021.pdf
PDF · 100.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, G., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, G., právne zastúpená AK JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, Žilina a otca: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, Y. Q. O., Česká republika, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/102/2019-198, zo dňa 23. októbra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil otcovi Q. S., nar. XX.XX.XXXX platiť zvýšené výživné na maloletého Q. W., nar. XX.XX.XXXX, v sume 170,- € mesačne od 26.03.2019 a v sume 200,- € mesačne od 01.09.2020, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 26.03.2019 do 31.10.2020 vo výške 966,14 € uložil otcovi zaplatiť v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k maloletému Q. bola upravená rozsudkom Okresného súdu Praha - východ, č.k. 30Nc/449/2014-29 zo dňa 07.05.2015, v čase, keď maloletý nemal ani 2 roky. V čase rozhodovania prvoinštančného súdu o návrhu na zvýšenie výživného maloletý navštevoval 1. ročník základnej školy. Zmenu pomerov tak prvoinštančný súd konštatoval nielen na strane maloletého, ktorý je podstatne starší a vyspelejší, ale i na strane jeho rodičov. V čase posledného rozhodovania podľa daňového priznania otca za rok 2014 výsledok hospodárenia predstavoval 154 407,- Kč, zároveň podľa potvrdenia o príjme jeho priemerná čistá mesačná mzda za obdobie od 10/2017 do 03/2015 predstavovala 12 948,- Kč. Matka bola v tom čase poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 7 300,- Kč, mala v osobnej starostlivosti zvereného i maloletého syna X. V., nar. XX.XX.XXXX. Otcovi boli rozsudkom Okresného súdu Praha - západ zo dňa 25.07.2013, č.k. 25P/37/2013-40, do striedavej osobnej starostlivosti zverené maloleté deti P. a K. S.. Matka maloletého od 02.09.2016 do 30.09.2020 pracovala v spoločnosti MEDCENTRUM s.r.o., so sídlom Žilina ako zdravotná sestra s priemerným čistým mesačným príjmom, uvedeným v bode 9 odvolaním napadnutého rozhodnutia. Otec od 01.06.2018 pracuje v spoločnosti Dopravní podnik hl.m. Prahy a.s., so sídlom v Prahe - Vysočany s priemerným čistým mesačným príjmom tak, ako bol popísaný za jednotlivé obdobia v bode 10 odvolaním napadnutého rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané zdravotné problémy maloletého Q., ktoré sa začali prejavovať už pred
nástupom do materskej školy. Viackrát bol hospitalizovaný pre podozrenie z epilepsie. Pri ďalších hospitalizáciách bol zistený cervikokraniálny syndróm, VAS cervikálny, CHDT zapríčinený základnou diagnózou, cysta v corpus pineale 8x7 mm. V roku 2018 bol hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti z dôvodu neuroboreliózy a seróznej meningitíty s následkom parézy faciálneho nervu zapríčinenej kliešťom. Dodnes má hraničné hodnoty borélie, je v sledovaní neurológom, každého polroka má kontrolu na ambulanciách ortopedickej, imunoalergologickej, infektologickej, kardiologickej. S nástupom do materskej školy vznikli náklady na začiatku každého roka v podobe poplatku 50,- € za ZRŠ, poplatkov za škôlku mesačne 17,- €, približne 24,- € za stravu, na podnet pediatra absolvuje každý rok plavecký výcvik, v januári 2019 bola faktúra za polrok 44,- €, navštevuje florbal, s čím sú takisto spojené náklady na výstroj a mesačný poplatok 10,- €. Maloletému sú podávané lieky v celkovej hodnote okolo 60,- €. Bol viackrát hospitalizovaný v nemocnici v Žiline, v Martine, matka musela čerpať PN, následne na jeho zotavenie OČR, čo malo vplyv na jej zárobok. Náklady na bývanie vynakladá 200,- € + poplatok za internet 17,- €, náklady na stravu maloletého doma približne 40,- €, oblečenie, obuv približne 20,- € - 25,- € mesačne. V čase podania návrhu bola zamestnaná ako zdravotná sestra v MEDCENTRE Žilina s hrubým príjmom 802,- € + rodinné prídavky v sume 23,- €. Z dôvodu zatvorenia škôlky počas letných prázdnin je nútená dať syna do denného tábora, kedy je predpokladaný poplatok za týždeň 120,- €. Na syna X. z predošlého vzťahu otec platí výživné vo výške 3 500,- Kč, syna si berie na prázdniny, je s ním v pravidelnom kontakte. O maloletého Q. otec nejaví žiaden záujem, po odsťahovaní na Slovensko nedostal od neho okrem výživného nič, nespomenie si na jeho meniny, narodeniny, ani na Vianoce. S nástupom do 1. ročníka základnej školy stúpli výdavky na maloletého, matka musela nevyhnutne zabezpečiť špeciálnu ortopedickú ergonomickú tašku, ktorú kúpila za 80,- €, školské pomôcky, maloletý sa stravuje v školskej jedálni, navštevuje školský klub. V čase rozhodovania súdu matka bola práceneschopná, pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa bol ukončený dohodou. Matka mala prisľúbenú prácu od 01.01.2021. Na strane otca súd zistil zvýšenie príjmu oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Vynakladá príspevok na bývanie u matky 7 000,- Kč, 500,- Kč internet, 600,- Kč kredit na mobil, spláca dlhy, ktoré bližšie nešpecifikoval. P. chodí dvakrát do týždňa na florbal, polročne platí 1 500,- Kč, K. navštevuje tanečnú jedenkrát týždenne, kde platí 725,- Kč polročne, stravné zdokladoval v priemere 500,- až 550,- Kč mesačne na každé z detí. Vynakladá tiež výdavky na oblečenie a obuv. Prvoinštančný súd rozdelil obdobie, za ktoré zvyšoval výživné na čas, kedy maloletý navštevoval materskú škôlku a kedy začal navštevovať základnú školu. Nevyhovel návrhu matky a výživné určil odo dňa podania návrhu na súd, teda od 26.03.2019. Uviedol, že z listín predložených matkou maloletého k podanému návrhu je zrejmé, že v priebehu roka 2016 s otcom maloletého písomne riešila zmenu priezviska, ktorá si vyžadovala viac ako len napísanie jedného listu otcovi, napriek tomu návrh na zvýšenie výživného nepodala. Prekážkou pre podanie návrhu nebola ani nevedomosť o tom, kde sa otec maloletého nachádza, či nedostatočné informácie o jeho pobyte, nakoľko otec sa z pôvodnej adresy neodsťahoval. Nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa ani v zlom zdravotnom stave dieťaťa, na ktorý matka maloletého poukazovala, práve vzhľadom na jej aktivity, ktoré vo vzťahu k otcovi v súvislosti so zmenou priezviska maloletého vyvinula. Zohľadniac potom schopnosti, možnosti, majetkové pomery otca tak, ako boli v konaní preukázané, ako i odôvodnené potreby maloletého dieťaťa podmienené nielen jeho vekom, návštevou materskej školy, neskôr 1. ročníka základnej školy, ale predovšetkým jeho zdravotnými problémami a s tým súvisiacimi výdavkami na voľnočasové aktivity, lieky, na to, že príjem matky je ovplyvňovaný častými PN, OČR z dôvodu opakovaných hospitalizácií dieťaťa, že otec sa o maloletého Q. absolútne nezaujíma, ustálil sumu zvýšeného výživného na čas od 26.03.2019 do 31.08.2020 na 170,- € mesačne a od 01.09.2020 na sumu 200,- € mesačne, ktorú uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň určil nedoplatok na výživnom za obdobie od 26.03.2019 do 31.10.2020 ako rozdiel medzi otcom plateným výživným a sumou zvýšeného výživného. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie matka maloletého. Zastala názor, že súd prvej inštancie mal správne zistený skutkový stav, avšak i napriek tomu vec nesprávne právne posúdil. Dôsledkom toho je poškodenie záujmu maloletého dieťaťa. Od poslednej úpravy výživného v 05/2015 sa príjem otca takmer strojnásobil, čo sa nepremietlo vo výške výživného. Vyslovila presvedčenie, že je v schopnostiach a možnostiach majetkových pomerov otca prispievať na výživu dieťaťa sumou 250,- € mesačne od 01.09.2016, kedy nastúpilo do škôlky a od 01.09.2020 už do 1. ročníka základnej školy. Mala za to, že súd nedostatočne zhodnotil zhoršený zdravotný stav maloletého dieťaťa, vyžadujúci zvýšené náklady na lieky, celkovú starostlivosť. Otec sa vôbec osobne o dieťa nestará, ani nezaujíma, okrem výživného nijakým iným spôsobom na výživu neprispieva. Od 24.11.2020 má dieťa navyše zistenú ďalšiu diagnózu - ekzém, s čím sú opäť spojené zvýšené náklady na lieky,
hygienu a ošatenie. Práve táto skutočnosť viedla matku k tomu, aby proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu podala odvolanie a pre dieťa dosiahla zvýšenie výživného, ktoré zodpovedá zvýšeným výdavkom, spojenými najmä so zakúpením liekov a vitamínov, stravovaním dieťaťa, ktoré si vyžaduje osobitný prístup. Trpí histamínovou intoleranciou, ktorá znamená vážne obmedzenia v stravovaní. Zistením ekzému sa u dieťa navýšili náklady na osobitné oblečenie a špecifickú hygienu. Práve nezáujem zo strany otca sa prejavuje na psychike dieťaťa a v neposlednom rade i na jeho zhoršenom zdravotnom stave. Otec si neuvedomuje, aký má dopad na psychiku dieťaťa, navyše chlapca, to, že vyrastá bez akéhokoľvek kontaktu s ním. Uvedené je možné podľa nej napraviť iba podstatným zvýšením výživného a ani ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca nemajú a nemôžu mať vplyv na to, aby maloletému dieťaťu nebolo priznané uplatnené zvýšenie výživného. Poukaz súdu, že podľa zaužívanej súdnej praxe sa výživné určuje v rozsahu 20% -30% z čistého príjmu povinného rodiča dokazuje, že súd dostatočne neprihliadol na zhoršený zdravotný stav maloletého dieťaťa, individuálne okolnosti prípadu a na to, že otec sa o dieťa osobne vôbec nestará. Ako matka zabezpečila dieťaťu kvalitné bývanie v byte svojej matky, vytvorila mu vhodné výchovné podmienky bez akéhokoľvek pričinenia otca. Od septembra 2020 dieťa navštevuje 1. ročník ZŠ, s čím sa podstatne zvýšili jeho výdavky spojené so vzdelávaním. Odmietla záver súdu o tom, že by nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr. V konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu príjmu otca napriek tomu si otec dobrovoľne svoju zákonnú povinnosť - platiť zvýšené výživné neplnil, čo nemožno pripísať na ťarchu maloletého dieťaťa a v jeho neprospech. Súd tak absurdne došiel k záveru, že pokiaľ matka nepodá návrh na zvýšenie výživného, v čase zvýšenia príjmu otca, maloleté dieťa nemá nárok na zvýšenie výživného. Naviac, súd mal podrobne zdokumentovaný dlhodobý zhoršený zdravotný stav maloletého, ktorý si vyžadoval zvýšenú osobnú starostlivosť matky. Nemala preto priestor na hľadanie advokáta, zisťovanie, ako sa podáva návrh na zvýšenie výživného. To, že v roku 2016 požiadala otca o zmenu priezviska dieťaťa, ju nestálo žiadne úsilie, v tom období rovnako žiadala otca o zvýšenie výživného, na čo sa neobťažoval ani reagovať. Súd má v prvom rade chrániť najlepší záujem maloletého dieťaťa (článok 24 ods. 2 Charty základných práv EÚ, článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 4 CMP a pod.), ktoré má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča - povinného. Pokiaľ má súd podľa nej preukázané zvýšenie životnej úrovne otca, má preukázaný aj zákonný nárok dieťaťa na zvýšenie výživného. Opačný výklad by bol príliš formalistický, odnímajúci dieťaťu jeho práva a chrániaci povinného rodiča. Nesprávne súd, podľa nej, určil výšku zvýšeného výživného i za obdobie, na ktoré toto výživné prináleží, čo sa prejavilo i vo sfére vznikajúceho nedoplatku na výživnom. V nadväznosti na to žiadala zrušiť, resp. zmeniť aj druhú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia spôsobom uvedeným v podanom odvolaní.
3. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení vyslovil súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 až § 67 CNP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. I napriek tomu, že matka návrh na zvýšenie výživného na súd podala 26.03.2019, domáhala sa zvýšenia výživného spätne odo dňa nástupu maloletého Q. do materskej škôlky, teda odo dňa 01.09.2016. Bolo preto potrebné posúdiť, či dôvody pre nepodanie návrhu v tom čase boli dôvodmi hodnými osobitného zreteľa brániacimi matke o zvýšenie výživného požiadať.
14. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva zo snahy o zamedzenie zneužívania možnosti priznávať výživné i za čas pred podaním návrhu. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný, včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa vždy posudzujú podľa konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu a nemožno ich paušalizovať. Žiada sa však, aby tieto okolnosti boli predovšetkým objektívne a na strane rodiča, ktorý spravidla návrh o zvýšenie výživného, resp. o priznanie výživného, podáva. V prejednávanej veci takéto okolnosti súd na strane matky nezistil. V tejto súvislosti prvoinštančný súd správne vyhodnotil aktivity matky, ktoré vynaložila pri dosiahnutí zmeny priezviska maloletého. I odvolací súd teda zastal názor, že v súčinnosti s úradom práce sociálnych vecí a rodiny matka mohla aktuálne obstarať záležitosti súvisiace i so zvýšením výživného v prospech Q., prípadne takýto návrh podať i sama. Naviac, z obsahu spisu bolo preukázané, že v určitých obdobiach otec dobrovoľne prispel na výživu dieťaťa i nad súdom určenú sumu. Zvýšeným podielom sa tak zúčastňoval na plnení vyživovacej povinnosti popri matke.
15. Za nedôvodné považoval odvolací súd i námietky matky ohľadne súdom ustálenej sumy zvýšeného výživného. Za potrebné považoval dať do pozornosti predovšetkým vek maloletého dieťaťa a to, že už pred nástupom do materskej školy mu súd zohľadniac všetky okolnosti prípadu priznal výživné 170 € a od nástupu do 1. ročníka základnej školy 200 €. Takto priznané výživné podľa názoru odvolacieho súdu plno pokrýva odôvodnené potreby Q. navýšené i v súvislosti so zhoršením jeho zdravotného stavu s tým súvisiacimi voľnočasovými aktivitami a dorovnáva i osobnú starostlivosť vynakladanú matkou. S pribúdajúcim vekom sa potreby dieťaťa budú stupňovať, čím bude priamo úmerne narastať i suma výživného. Je preto potrebné ponechať primeranú rezervu a priestor k tomu, aby bolo možné i do budúcna zabezpečiť dosiahnutie zodpovedajúcej sumy výživného a zároveň pamätať na jej vymožiteľnosť. S poukazom na ustanovenie § 387 ods.2 CSP sa odvolací súd plne stotožnil s podrobným odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, ktoré považoval za vyčerpávajúce, bez potreby modifikovať, prípadne dopĺňať jeho znenie. Ako také ho postupom podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. Za dôvod pre zvýšenie výživného nepovažoval ani to, že maloletému pribudlo ďalšie ochorenie
- ekzém, nakoľko matka nepreukázala aké zvýšené výdavky v tejto súvislosti vynakladá a na základe ňou popísaných skutočností nebolo možné ani zadefinovať, či sa jedná o ochorenie prechodné alebo trvalé. Absentoval tak relevantný, skutkový podklad pre ustálenie adekvátnej kompenzácie matkou v tejto súvislosti vynakladaných zvýšených výdavkov.
16. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ( § 396 ods.1 CSP, § 52 CMP).
17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)