Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12T-55-2020.pdf
PDF · 84.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-12T/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudkyňou JUDr. Luciou Kovačinovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.05.2021, trestnej veci obžalovaného Z. H., nar. XX.XX.XXXX N. S. C., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zák., takto
rozhodol:
obžalovaný Z. H. X. N. X. K. B. M. , nar. XX.XX.XXXX N. S. C., trvale bytom D. XXX, X. S. C., H.
j e v i n n ý , ž e
hoci bol ako otec dcéry Z. H., študentky vysokej školy, bytom u matky Z. H., povinný prispievať na jej výživu podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4P/31/2014-59, zo dňa 26.06.2014, právoplatného dňa 04.07.2014, sumou vo výške 100,- €, ktoré výživné mal zasielať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry Z. H., bytom D. XXX, X. S. C., plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca júl 2018 úmyselne vyhýbal tým, že aj keď mal v období od 25.06.2018 do 30.06.2018 pracovať v spol. R. O. B..K.. C., do zamestnania nenastúpil, následne pracoval u viacerých zamestnávateľov na trvalý pracovný pomer, od 03.07.2018 do 01.09.2019 v spoločnosti L. U., K..Q..X.., S. C., kde s ním bol rozviazaný pracovný pomer za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, od 19.08.2019 do 20.09.2019 v spol. K. G.-D. B. K. K..Q..X.. S. C., pričom s ním bol rozviazaný pracovným pomer kvôli neospravedlneným absenciám, od 02.10.2019 do 18.10.2019 v spol. E. K. K..Q..X.. S. C., kde s ním bol opäť rozviazaný pracovný pomer v skúšobnej dobe, dňa 11.11.2019 mal nastúpiť do zamestnania v spol. M-L. K..Q..X.. X., avšak na pracovisko sa ani nedostavil, od 22.11.2019 do 28.11.2019 pracoval v spol. C. K..Q..X.., pričom vyživovaciu povinnosť si u zamestnávateľov nenahlásil, počas kritického obdobia sa o prácu zodpovedne nezaujímal, nepodnikal, nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, o dávky v hmotnej núdzi nepožiadal, od 27.11.2019 pracoval na dohody o vykonaní práce, avšak napriek tomu výživné pravidelne a v plnej výške neplatil a na výživu svojej dcéry v D. a ani na inom mieste pravidelne a v plnej výške neprispieval, o dcéru sa nezaujímal a vyživovaciu povinnosť si neplnil ani iným spôsobom, čím mu vznikol za obdobie od júla 2018 do apríla 2021 vrátane, dlh na výživnom voči dcére Z. H. v celkovej výške 1.948,04 Eur, nakoľko časť dlhu na výživnom vo výške 1.451,96 € uhradil,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o
podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 1 (slovom: jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak ako je uvedené vo výroku.
Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky. Obžalovaný sa síce v troch prípadoch z hlavného pojednávania ospravedlnil, a to vždy z dôvodu súvisiaceho s COVID 19 (zvýšená teplota, karanténa a pod.), avšak ani v jednom prípade súdu nezaslal doklad preukazujúci tieto skutočnosti, pričom obžaloba mu bola riadne doručená, obžalovaný mal možnosť ku skutku sa vyjadriť pred orgánom činným v trestnom konaní a na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti bol upozornený.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkýň Z. H. a Z. H., oboznámením rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4P/31/2014, rodného listu, potvrdenia o štúdiu, rozhodnutia o prijatí na vysokú školu, poštových poukážok, podkladov z exekúcie a správ na obžalovaného.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 29.3.2021 po prečítaní obžaloby uviedol, že po Veľkej noci má ísť na lepšiu robotu a zameškané výživné by na budúci mesiac uhradil.
Svedkyňa Z. H. uviedla, že obžalovaný čiastočne výživné na dcéru Z. H. neplatí od roku 2018, v roku 2020 a 2021 neuhradil výživné vôbec. Obžalovaný sa s dcérou nestretáva, nezaujíma sa o ňu, vôbec nie sú v kontakte. Dcéra stále študuje, po ukončení bakalárskeho štúdia v štúdiu pokračuje. O dcéru však bolo vždy postarané, pomáhali jej rodičia a v súčasnosti dcére pomáha aj priateľ.
Svedkyňa Z. H., dcéra obžalovaného, uviedla, že obžalovaný sa o ňu nezaujíma, nevidela ho dlhšiu dobu, priamo jej nedával žiadne peniaze. V súčasnosti študuje na dennom štúdiu, z dôvodu pandémie súvisiacej s COVID 19 jej boli odložené štátne skúšky. Počas celej doby však zo strany matky bolo o ňu riadne postarané a nič jej nechýbalo.
Ďalej mal súd z listinných dôkazov preukázané, že Z. H. je dcérou obžalovaného, rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.4.2014, č.k. 4P/31/2014-59 právoplatným 04.07.2017 bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu Z. H. výživným vo výške 100,- € mesačne od 1.3.2014, ktoré bude poukazovať vždy do 25. dňa v mesiaci vopred od 01.03.2014 do 20.04.2014 k rukám matky a od 21.04.2014 k rukám Z. H..
Z predložených poštových poukážok a podkladov z exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade A.. B. H.X. pod sp. zn. EX 398/2014 bolo zistené, že obžalovaný uhradil na výživnom sumu 1.451,96 €, ktorá suma bola v obžalobe zohľadnená.
Súd mal ďalej preukázané, že Z. H. bola študentkou dennej formy štúdia na Pedagogickej fakulte V. Z. C. v C. C. pod 06.09.2016 do 20.05.2019, kedy ukončila bakalársky stupeň, následne od akademického roku 2019/2020 bola prijatá na dennú formu štúdia na úplný vysokoškolský študijný program.
Ďalej súd zistil, že obžalovaný nie je zapísaný v živnostenskom registru, na úrade práce bol naposledy evidovaný v období od 09.07.2016 do 02.10.2016. V období od 03.07.2018 do 01.09.2019 bol
zamestnaný v spoločnosti L. U., K..Q..X.., kde dostal výpoveď za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, od 19.8.2019 do 20.9.2019 bol zamestnaný v spoločnosti K. G.-D. B. K., K..Q..X.., pracovný pomer bol ukončený z dôvodu neospravedlnených absencií v práci. Od 02.10.2019 do 18.10.2019 pracoval v spoločnosti E. K., K..Q..X.., pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Dňa 11.11.2019 mal nastúpiť do spoločnosti Z.-L., K..Q..X.., avšak sa vôbec nedostavil na pracovisko. Ani v jednej z uvedených spoločností vyživovaciu povinnosť nenahlásil.
Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu. Tento mal preukázaný najmä výpoveďou svedkýň a v neposlednom rade sám obžalovaný nepoprel, že výživné riadne neplatil, keďže ako sám uviedol, mal záujem toto doplatiť, čo však aj napriek poskytnutej lehote neurobil. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný počas kritického obdobia nepodnikal, nezaujímal sa zodpovedne o prácu, pokiaľ aj bol zamestnaný vyživovaciu povinnosť nenahlásil. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči Z. H. v období od júla 2018 do apríla 2021. Po právnej stránke potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zák., teda, že najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, v prvom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, v druhom prípade bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.07.2019, sp. zn. 0T/60/2019 právoplatným 12.07.2019 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. na podmienečný trest odňatia slobody 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov do 13.07.2020. Obžalovaný bol sedemkrát priestupkovo postihnutý , naposledy v roku 2019, pričom v štyroch prípadoch sa jednalo o dopravné priestupky, v dvoch prípadoch o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a v jednom prípade za priestupok proti majetku.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 49 ods. 1, 2 Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ tr. zák., teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov. V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. potom súd vychádzal z trestnej sadzby 1 - 5 rokov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je nepochybné, že obžalovaný sa uvedenej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 0T/60/2019, a preto v zmysle Trestného zákona bolo potrebné ukladať mu
nepodmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o výmeru trestu, súd mal za to, že na zabezpečenie nápravy obžalovaného a ochranu spoločnosti bude postačujúce uložiť mu trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, teda v trvaní 1 rok. Uvedený trest podľa názoru súdu je primeraný a zároveň rešpektuje hľadiská generálnej a individuálnej prevencie.
Súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
a po zhodnotení všetkých týchto skutočností, s prihliadnutím na jeho doterajší život a závažnosť jeho konania dospel k záveru, že na jeho nápravu bude postačujúce uloženie
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.