Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23R-2-2023.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
23R/2/2023
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: MECCANICA, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom: Považská 40, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 554 596, o návrhu dlžníka na nahradenie súhlasu skupiny nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci a potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom, takto
rozhodol:
I. Súd n a h r á d z a súhlas skupiny nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci (1. skupina) s reštrukturalizačným plánom dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 27.03.2024 a ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia.
II. Súd p o t v r d z u j e reštrukturalizačný plán dlžníka MECCANICA, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom: Považská 40, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 554 596, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 27.03.2024, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia.
III. Súd k o n č í reštrukturalizáciu dlžníka MECCANICA, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom: Považská 40, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 554 596, povolenú uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 23R/2/2023
- 102 zo dňa 30.08.2023, právoplatným dňa 07.09.2023.
odôvodnenie:
1. Reštrukturalizačné konanie dlžníka MECCANICA, s.r.o., so sídlom: Považská 40, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 554 596, začalo na návrh dlžníka uznesením vydaným Okresným súdom Nitra (ďalej len „súd“) č. k. 23R/2/2023 - 93 zo dňa 02.08.2023, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 152/2023 dňa 09.08.2023, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2023.
2. Uznesením č. k. 23R/2/2023 - 102 zo dňa 30.08.2023, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 170/2023 dňa 06.09.2023, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka, do funkcie správcu ustanovil UBC 2020, k.s., so sídlom kancelárie: Rybáreň 6837/4, 934 01 Levice, značka správcu S 2009, a vyzval všetkých veriteľov dlžníka na prihlásenie pohľadávok.
3. Dňa 05.04.2024 predložil dlžník súdu v zákonnej lehote návrh na nahradenie súhlasu skupiny nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci s reštrukturalizačným plánom dlžníka a v zmysle § 153 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z., reštrukturalizačný plán dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 27.03.2024 (ďalej len „plán“) na jeho potvrdenie súdom. Správca ako predseda schvaľovacej schôdze predložil súdu zápisnicu zo schvaľovacej schôdze zo dňa 27.03.2024 spolu s listinou prítomných.
4. Podľa predloženého plánu dlžníka boli pre účely hlasovania o prijatí plánu vytvorené dve skupiny a to 1. skupina nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci, 2. skupina nezabezpečených veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, ktoré sa uspokojujú ako podriadené pohľadávky.
5. Na schvaľovacej schôdzi veriteľov konanej dňa 27.03.2024 za prítomnosti konkurzného súdu bol plán dlžníka prijatý 2. skupinou nezabezpečených veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky - veriteľ č. 3 a Sociálna poisťovňa - veriteľ č. 5), podľa § 148 ods. 1 písm. b) ZKR, nebol prijatý 1. skupinou nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci (Slovenská konsolidačná, a.s. – veriteľ č. 4 prítomný na schvaľovacej schôdzi hlasoval proti prijatiu plánu), podľa § 148 ods. 1 písm. b) ZKR.
6. Navrhovateľ – dlžník svoj návrh odôvodnil tým, že schvaľovacej schôdze dlžníka sa zúčastnili traja veritelia, z toho jeden v skupine pre nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci a dvaja v skupine pre nezabezpečených veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci. Záverečný návrh reštrukturalizačného plánu bol prijatý na schvaľovacej schôdzi nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, avšak nebol schválený skupinou nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci. Na základe uvedeného dlžník navrhol, aby súd nahradil súhlas nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci s nasledovným odôvodnením: a) v prípade konkurzného konania veritelia zaradení do skupiny pre nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci, budú v zjavne horšom postavení, ako v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom. V prípade konkurzného konania by boli veritelia uspokojení na úrovni 15% prihlásených pohľadávok. V rámci skupiny, v ktorej návrh plánu nebol prijatý navrhol dlžník uspokojenie na úrovni 50%, b) jedna z dvoch skupín hlasovala pre prijatie plánu. Napriek tomu, že § 152 ods. 1 písm. b) ZKR vyžaduje schválenie plánu väčšinou skupín, pri existencii dvoch skupín väčšinu možno dosiahnuť len hlasovaním všetkých skupín, čím by inštitút nahradenia súhlasu skupiny stratil zmysel. Na základe uvedeného má predkladateľ za to, že je splnená podmienka § 152 ods. 1 písm. b) ZKR, c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.
7. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.
8. Podľa § 151 ods. 2 ZKR, návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.
9. Podľa § 152 ods. 1 ZKR, ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak, b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.
10. Podľa § 152 ods. 2 ZKR, o nahradení súhlasu súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu.
11. Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.
12. Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak
a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas svojím rozhodnutím, d) ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e), e) plán nie je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod, f) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, g) miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia, h) plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, majú byť podľa záväznej časti plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky.
13. Podľa § 148 ods. 1 ZKR, na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
14. Podľa § 148 ods. 3 ZKR veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu (zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov - ďalej len „zákon o štátnej pomoci“) sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.
15. Podľa § 148 ods. 5 ZKR, na účely hlasovania o prijatí plánu sa veriteľ, ktorému boli priznané hlasovacie práva považuje za veriteľa, ktorého pohľadávka bola zistená, v rozsahu priznaných hlasovacích práv.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona o štátnej pomoci, štátnou pomocou na účely tohto zákona sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Štátna pomoc sa môže poskytnúť v súlade s týmto zákonom, osobitnými zákonmi a právnymi predpismi Európskeho spoločenstva (ďalej len „spoločenstvo“) vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona o štátnej pomoci, zakazuje sa poskytovanie štátnej pomoci, ktorá narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru alebo poskytovanie služieb, ak poskytnutie štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi spoločenstva.
18. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o štátnej pomoci, štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.
19. Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej pomoci, nepriamou formou štátnej pomoci je najmä poskytnutie úľavy na dani alebo penále, pokute, úroku alebo na iných sankciách podľa osobitného predpisu.
20. Podľa čl. 107 bod 1. Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky (určitých podnikateľov) alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
21. Úloha súdu v reštrukturalizačnom konaní smeruje najmä k dohľadu nad zákonnosťou procesu reštrukturalizácie, pričom z preskúmavacej právomoci súdu je v zásade vylúčené posudzovanie ekonomickej možnosti, či efektívnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka. Výnimku z tejto zásady predstavuje však prípad špecifického inštitútu reštrukturalizačného konania - nahradenia súhlasu skupiny veriteľov nesúhlasiacej s plánom. Súd sa oboznámil s plánom dlžníka zo dňa 16.02.2024, ktorého návrh na prijatie odporučil veriteľský výbor dňa 01.03.2024. Predložený plán bol schválený v jednej z vytvorených skupín veriteľov, pričom v druhej schválený nebol. V týchto intenciách sú v ustanovení § 152 ods. 1 ZKR taxatívne vymenované tri zásady, pri splnení ktorých je súd oprávnený nahradiť súhlas nesúhlasiacej skupiny s plánom. Súd pre potreby tohto rozhodnutia vykonal test každého z nich:
a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak,
Ad a) Z predloženého plánu vyplýva, že nezabezpečení veritelia v 1. skupine nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci budú v prípade prijatia plánu uspokojení v rozsahu 50 % istiny zistenej pohľadávky a v 2. skupine nezabezpečených veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci budú v prípade prijatia plánu uspokojení v rozsahu 100 % istiny zistenej pohľadávky, v lehote 60 mesiacov od potvrdenia plánu súdom. Súd zisťoval i výšku pravdepodobného uspokojenia skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom z predloženého plánu vyplýva, že miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci (1. skupina) z majetku úpadcu po odpočítaní nákladov konkurzného konania by bola vo výške 15,77 % hodnoty pohľadávok. Rozdiel oproti uspokojeniu v reštrukturalizačnom konaní v danom prípade predstavuje viac ako 34 %. V prípade konkurzného konania sa dá predpokladať, že nezabezpečení veritelia by boli uspokojovaní len vo veľmi nízkej miere. Vzhľadom na uvedené je pravdepodobné, že nezabezpečení veritelia by v konkurznom konaní boli uspokojení minimálne. Reštrukturalizácia dlžníka má pre jeho veriteľov taktiež výhodu v tom, že v prípade reštrukturalizačného konania sú stanovené konkrétne lehoty a termíny na uspokojenie pohľadávok veriteľov. V prípade konkurzu veritelia nemajú žiadnu právnu istotu časovo určených termínov uspokojenia ich pohľadávok. Súd na základe uvedených údajov jednoznačne konštatuje, že miera uspokojenia veriteľov v 1. skupine nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci je podstatne vyššia ako v prípade zamietnutia plánu súdom.
b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou,
Ad b) Na schvaľovacej schôdzi hlasovali o prijatí plánu celkovo dve skupiny, pričom v jednej skupine (2. skupina nezabezpečených veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci) bol plán prijatý 100 % hlasmi. Ustanovenie § 152 ods. 1 písm. b) ZKR spôsobuje interpretačný problém v prípade, ak sú v pláne iba dve skupiny veriteľov a jedna nesúhlasí s prijatím plánu. V záujme dosiahnutia účelu reštrukturalizačného konania a poskytnutia väčšej miery uspokojenia veriteľom dlžníka oproti konkurzu je potrebné súhlasiť s názorom vyšších súdnych autorít, že ak sú splnené všetky ostatné podmienky, je
potrebné rozhodnúť o nahradení súhlasu skupiny veriteľov nesúhlasiacej s plánom. V opačnom prípade by došlo k likvidačnému konkurzu, v ktorom by boli veritelia uspokojení v menšom rozsahu, čo je v rozpore s koncepciou zákona, ktorý dáva prednosť reštrukturalizácii pred likvidačným konkurzom.
c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok. Ad c) Za prijatie plánu hlasovali celkovo dvaja prítomní veritelia oprávnení hlasovať s počtom 352.531 hlasov a proti prijatiu plánu hlasoval veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s. s počtom hlasov 109.716, t. j. plán bol schválený prítomnými veriteľmi s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok čo predstavuje 76,26 % všetkých prítomných hlasov veriteľov.
22. Z reštrukturalizácie dlžníka môže vyplynúť štátna pomoc z odkladu splatnosti pohľadávok veriteľov, ktorí sú orgánmi verejnej správy, keďže týmto je dlžník v stave získať finančné prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania, či iné sankcie spojené s predchádzajúcim nesplnením povinností plynúcich z verejného práva. Právo Európskej únie však nerozlišuje medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý je v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných veriteľov. Pred štát je postavená úloha (v tomto prípade je v pozícii štátu súd) svojím „správaním“ (v tomto prípade rozhodovaním) nedeformovať hospodársku súťaž na trhu. Súd v prípade, keď rozhoduje o nahradení súhlasu skupiny veriteľov z verejného sektora, musí vykonať tzv. test veriteľa v trhovom hospodárstve. Test spočíva v porovnaní, čo by v danej situácii za daných trhových podmienok urobil hypotetický veriteľ, ktorého cieľom by bolo získať plnenie zo svojej investície. Hypotetický súkromný veriteľ je efektívny účastník na trhu, ktorý je schopný identifikovať a efektívne využívať všetky primerané prostriedky na chránenie svojich záujmov.
23. Uspokojenie s plánom nesúhlasiaceho veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., v danom reštrukturalizačnom konaní je na úrovni 50 % istiny zistenej pohľadávky v lehote 60 mesiacov od potvrdenia plánu súdom. V prípade konkurzu ide o nezabezpečeného veriteľa, ktorého uspokojenie by bolo v podstatne nižšej miere ako po prijatí plánu, a preto súd považuje spôsob uspokojenia pohľadávok veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., v reštrukturalizačnom konaní za ekonomicky výhodnejší.
24. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že podľa čl. 107 bod. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 278/1993 Z. z., je štátna pomoc nezlučiteľná s vnútorným trhom resp. zakázaná, ak narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru alebo poskytovanie služieb, ak poskytnutie štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi spoločenstva.
25. V danej veci nevyplývajú žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že by poskytnutie úľavy v rámci plánu bolo spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi spoločenstva, a preto súd zastáva názor, že v danom prípade poskytnutá štátna pomoc nie je zakázaná ani nezlučiteľná s vnútorným trhom.
26. Vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky zákonné podmienky stanovené § 152 ods. 1 ZKR, súd nahradil súhlas skupiny nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci (1. skupina veriteľov) s prijatím plánu dlžníka.
27. V zmysle § 153 ods. 1 ZKR, súd reštrukturalizačný plán dlžníka MECCANICA, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom: Považská 40, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 554 596, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 27.03.2024 a ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia, potvrdil, nakoľko nezistil dôvody na jeho zamietnutie v zmysle § 154 ods. 1 ZKR.
28. Z obsahu súdneho spisu súdu a ani pri výkone dohľadu súdu v zmysle § 131 ZKR, súd nezistil podstatným spôsobom porušené ustanovenia uvedeného zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ktoré by malo nepriaznivý vplyv na niektorého účastníka plánu. Taktiež nebolo zistené podvodné konanie pri prijatí predmetného reštrukturalizačného plánu alebo poskytnutie osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu. Plán bol schválený schvaľovacou schôdzou dňa 27.03.2024 druhou skupinou veriteľov (skupina nezabezpečených veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci), prijatie plánu skupinou nezabezpečených veriteľov, ktorí nie sú poskytovateľmi štátnej pomoci (1. skupina), ktorá ako jedna
z dvoch vytvorených skupín pre hlasovanie neschválila plán dlžníka na schvaľovacej schôdzi, je nahradené rozhodnutím súdu. Reštrukturalizačný plán nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. O skončení reštrukturalizácie súd rozhodol podľa § 153 ods. 1 ZKR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Za deň doručenia tohto uznesenia sa považuje nasledujúci deň po jeho zverejnení v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).
Prílohu tohto uznesenia tvorí reštrukturalizačný plán potvrdený súdom, č. l. 189.