Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-33-2020.pdf
PDF · 93.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 777 974, zastúpeného Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou, so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanému R. Č., nar. XX. XX. XXXX, B., Š. XXX, o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej „žaloba“), doručeným upomínaciemu Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27. 11. 2019, uplatnil žalobca voči žalovanému pohľadávku vo výške 70,70 eura s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 04. 07. 2019 do zaplatenia, náklady, spojené s uplatnením pohľadávky 3,- eurá a trovy konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný sa dňa 03. 07. 2019 o 17:29 hod. na linke č. 1, číslo vozidla 7515, na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom, t. j. cestoval bez platného cestovného lístka. Žalovaný odmietol uhradiť cestovné vo výške 0,70 eura a sankčnú úhradu za nepreukázanie platného cestovného lístka počas jazdy vo výške 70,- eur na mieste. Kontrolujúcou osobou právneho predchodcu žalobcu - Dopravným podnikom Bratislava, bolo dňa 03. 07. 2019 vystavené Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 19010325. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi Dopravným podnikom Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736 a žalobcom, bola pohľadávka, vyplývajúca z tohto hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, postúpená na žalobcu. Žalobcovi vzniklo v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) právo na vymáhanie predmetnej pohľadávky. V zmysle bodu A.3.1 v spojení s bodom A.5.3 písm. f) Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji, nastúpením do dopravného prostriedku vyjadruje cestujúci svoj neodvolateľný súhlas s podmienkami prepravy, obsiahnutej v PP IDS BK a žalovaný, ako cestujúci, je ďalej povinný sa na výzvu oprávnenej osoby preukázať platným cestovným lístkom alebo zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu. Sadzba sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka je v cenníku, uvedenom v prílohe 1 PP IDS BK, stanovená na sumu 70,- eur. Žalobca doporučeným listom zo dňa 04. 05. 2020 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky a prostredníctvom právneho zástupcu ho vyzval listom zo dňa 12. 05. 2020 na úhradu pohľadávky. Na základe toho si žalobca uplatňuje aj náhradu nákladov, spojených s uplatnením tejto pohľadávky v sume poštovného 2 x 1,50 eura, spolu 3,- eurá.
2. Na základe tohto návrhu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 10Up/1377/2019 zo dňa 16. 12. 2019. Platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanému, o čom upomínací súd upovedomil žalobcu prípisom zo dňa 31. 07. 2020. Žalobca reagoval oznámením, že navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov, týmto došlo k zrušeniu platobného rozkazu a upomínací súd dňa 06. 08. 2020 postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“).
3. Uznesením zo dňa 26. 08. 2020, č. k. 6Csp/33/2020-62, súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil vadu podania tak, že listinnými dôkazmi preukáže svoju vecnú aktívnu legitimáciu. Na túto výzvu reagoval žalobca prostredníctvom advokátky podaním, doručeným súdu dňa 31. 08. 2020, ktoré však neobsahovalo opísanie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 132 ods. 1 CSP. Týmto podaním boli súdu predložené iba listiny bez akéhokoľvek vysvetlenia, a to podací hárok odosielateľa Inkasáreň s.r.o., Bratislava, č. EPH178516174, pozostávajúci zo 66 listov, odovzdaný na poštovú prepravu dňa 30. 10. 2019, podací hárok č. EPH179460825, pozostávajúci z 3 listov, odovzdaný na poštovú prepravu dňa 08. 11. 2020, kde odosielateľkou bola právna zástupkyňa žalobcu a podací hárok EPH179471868, pozostávajúci zo 64 listov, odovzdaný na poštovú prepravu dňa 08. 11. 2019, kde odosielateľkou bola takisto advokátka Mgr. Zuzana Bírová. Na týchto hárkoch je uvedené množstvo adresátov bez vyznačenia, ktorá časť listín sa vzťahuje na danú vec. Zároveň súdu bola doručená aj Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, uzavretá dňa 03. 04. 2019 medzi postupcom Dopravným podnikom Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736 a postupníkom Inkasáreň s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 777 974, ako aj Prepravný poriadok integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji, verzia 3.3 - platná od 01. 07. 2018 a verzia 3.4 - platná od 19. 08. 2018.
4. Podľa zistenia tunajšieho súdu sa žalovaný na adrese, kde je prihlásený k trvalému pobytu, nezdržuje. Aktuálnu adresu bydliska žalovaného sa nepodarilo zistiť ani opakovaným šetrením prostredníctvom polície a nebol zistený ani jeho telefonický kontakt. Pretože sa žiadnymi dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť aktuálnu adresu žalovaného, súd postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a dňa 25. 03. 2021 zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. Žaloba sa potom považuje za doručenú žalovanému dňa 16. 04. 2021.
5. Predmetom sporu je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj keď sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu, bez príslušenstva, neprevyšuje 1 000,- eur, súd nerozhodol postupom podľa § 297 písm. b) CSP verejne vyhláseným rozsudkom, ale nariadil vo veci pojednávanie na deň 20. 05. 2021. Dôvodom boli najmä opakované obdobné žaloby, podávané žalobcom, bez preukázania vecnej aktívnej legitimácie. Žalobca sa však prostredníctvom advokátky ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci aj v jeho neprítomnosti. Predvolanie na pojednávania žalovanému bolo doručené fikciou podľa § 111 ods. 3 CSP. V súlade s ustanovením § 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie sa bude konať aj v neprítomnosti strán.
6. Z tvrdenia žalobcu a ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 03. 07. 2019 linkou č. 1 Dopravného podniku Bratislava; z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení možno len predpokladať, že žalovaný cestoval v Meste Bratislava električkou. Druh použitého dopravného prostriedku je významný pre právne posúdenie nároku, t. j. či sa na danú vec má aplikovať zákon 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, alebo zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Žalobca síce v žalobe citoval obidve právne normy, ale nekonkretizoval, ktorá z týchto noriem sa vzťahuje na túto konkrétnu vec - v dôsledku toho dôvody žaloby sú v tejto časti neurčité.
7. Podľa Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 03. 07. 2019, variabilný symbol 19010325, bolo kontrolou, vykonanou pravdepodobne o 17:20 hod. (zle čitateľný text) na úseku zastávok Námestie SNP a Poštová zistené, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka. Pri kontrole odmietol zaplatiť cestovné 0,70 eura a postih 70,- eur. Prípisom zo dňa 28. 10. 2019, adresovaným žalovanému, žalobca oznámil, že v súlade s čl. 3 bod 3.5 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 04. 2019 mu Dopravný podnik Bratislava, a.s. postúpil svoju pohľadávku v celkovej sume 70,70 eura. Ďalším prípisom zo dňa 05. 11. 2019, adresovaným žalovanému, upozornil žalobca prostredníctvom advokátky Mgr. Zuzany Bírovej, že táto pohľadávka nebola uhradená ani sčasti, a preto bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 127,71 eura do 3 kalendárnych dní od doručenia.
8. Medzi Dopravným podnikom Bratislava, ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom, bola uzavretá dňa 03. 04. 2019 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej však neboli konkrétne pohľadávky, teda ani pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. Podľa dojednaní v Rámcovej zmluve jednotlivé pohľadávky mali byť postupníkovi postupované počas trvania tejto zmluvy ako „Súbor
pohľadávok mesačne“, pričom o odovzdaní a prevzatí zoznamu pohľadávok a dokladov podľa bodu 3.7 zmluva o postúpení pohľadávok sa zmluvné strany zaviazali spísať „Preberací protokol“ v 2 vyhotoveniach.
9. Napriek tomu, že súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, preukazujúcich jeho vecnú aktívnu legitimáciu, žalobca takýto dôkaz nepredložil - v zmysle dojednania v Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok takýmto dôkazom by bol napr. preberací protokol, ktorý by obsahoval aj pohľadávku, vzniknutú Dopravnému podniku Bratislava voči žalovanému, ktorá je uplatnená v tomto konaní.
10. Podľa § 488 Obč. zák., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 524 Obč. zák. (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, ktorému z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok. Skúmanie vecnej aktívnej legitimácie je pritom základom každého súdneho konania a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu potom vždy vedie k zamietnutiu žaloby.
13. V konaní bolo preukázané, že zmluvný vzťah vznikol medzi Dopravným podnikom Bratislava a žalovaným, ktorý cestoval dňa 03. 07. 2019 linkou č. 1 v Bratislave bez cestovného lístka. Potom vecne aktívne legitimovaným na podanie žaloby bol Dopravný podnik Bratislava, ktorý však nárok voči žalovanému neuplatnil. Žalobca, ktorý uplatnil nárok, síce odvodzoval tento z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ale napriek výzve súdu nepreukázal postúpenie tejto konkrétnej pohľadávky.
14. Podľa § 526 Obč. zák. (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
15. Z ustanovenia § 526 Obč. zák. vyplýva, že postúpenie pohľadávky je postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. V prípade, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázala zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ teda k postúpeniu pohľadávky došlo pred začatím tohto súdneho konania, aktívnu vecnú legitimáciu postupníka by zakladalo už oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Takéto oznámenie by však muselo byť relevantné, t. j. muselo by sa dostať do sféry poznania dlžníka. Iba v prípade, ak oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bolo dlžníkovi riadne doručené pred začatím súdneho konania, je postupník v spore vecne aktívne legitimovaný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Obo 210/2001 zo dňa 11. 06. 2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 409/2013 zo dňa 11. 09. 2014).
16. Odhliadnuc od absencie opísania rozhodujúcich skutočností, spojených s postúpením pohľadávky, súdu nebol predložený ani dôkaz o tom, že by postupca, t. j. Dopravný podnik Bratislava, vôbec komunikoval so žalovaným ohľadne postúpenia pohľadávky. V prípise zo dňa 04. 05. 2020 v kolónke „podpis“ je síce uvedený údaj „Dopravný podnik Bratislava, a.s., zast. Inkasáreň s.r.o., X. E., prokurista“, ale súdu nebolo predložené žiadne splnomocnenie, ktoré by oprávňovalo Inkasáreň s.r.o. (za ktorú konal prokurista X. E.) zastupovať Dopravný podnik Bratislava. Navyše žalobca ani netvrdil, že postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému postupca, ktorému toto právo vyplýva zo zákona, pretože uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému oznámil žalobca. Bez ohľadu na to, že s oznámením postúpenia pohľadávky zo strany postupníka, t. j. žalobcu, zákon nespája žiadne právne účinky, v konaní nebolo preukázané ani doručenie tejto písomnosti žalovanému. Pokiaľ žalobca mienil preukázať doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 10. 2019 predloženými podacími hárkami nepreukázal, že zásielky boli aj doručené. Súd poukazuje na to, že podľa § 132 ods. 2 CSP strana
sporu nemôže nahradiť skutkové tvrdenia dôkazmi (ani vyžadovať od súdu, aby v predložených 135 listoch „hľadal“ dôkaz, ktorý sa týka tejto veci). Navyše žalovaný sa dlhodobo nezdržiava na adrese, kde je prihlásený k trvalému pobytu, preto ak aj žalobca zasielal žalovanému Oznámenie o postúpení pohľadávky na adresu, uvedenú v prípise (Široká 911, Važec), na tejto sa žalovaný v čase doručovania písomností nezdržiaval, takže žalobca nepreukázal, že odoslané zásielky boli aj doručené.
17. Pretože žalobca zrejme nedisponuje dôkazom o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému (§ 526 Obč. zák.), svoju aktívnu vecnú legitimáciu mohol preukázať predložením zmluvy o postúpení tejto konkrétnej pohľadávky. Takou však nie je Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, uzavretá dňa 03. 04. 2019, pretože ňou nedošlo k postúpeniu konkrétnych pohľadávok. Rámcovou zmluvou bolo len dojednané, že pohľadávky budú postupníkovi postupované počas trvania zmluvy ako súbor pohľadávok mesačne, pričom o odovzdaní a prevzatí zoznamu pohľadávok a dokladov podľa bodu 3.7 sa zmluvné strany zaviazali spísať Preberací protokol v 2 vyhotoveniach. Napriek tomu, že súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, preukazujúcich jeho vecnú aktívnu legitimáciu, žalobca takýto dôkaz nepredložil (napr. Preberací protokol, ktorý by obsahoval aj pohľadávku, vzniknutú Dopravnému podniku Bratislava voči žalovanému, uplatnenú v tomto konaní). V takom prípade by už pre preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nebolo právne významné, či a kto doručil žalovanému Oznámenie postúpenie pohľadávky.
18. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že pohľadávka voči žalovanému mu bola postúpená na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ani nepreukázal dodržanie postupu podľa § 526 ods. 1 Obč. zák., t. j. riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky vyhotoveného postupcom. Pretože žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu, súd žalobu zamietol.
19. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Vzhľadom na výsledok konania vznikol nárok na náhradu trov žalovanému. Tento si však náhradu trov neuplatnil, zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy konania a nakoľko bol v konaní pasívny, nie je možné zistiť ani jeho stanovisko k náhrade trov konania. Súd potom dospel k záveru, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, a preto mu nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.