Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-30-2018.pdf
PDF · 87.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-3T/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 5. 2021 v Košiciach takto
rozhodol:
obžalovaný
S. S., nar. XX.XX.XXXX v H., bytom N. J. S. č. XXX
je vinný, že
dňa 20. 12. 2010 v čase o 09,27 hod. viedol v H. po ul. Tr. H. osobné motorové vozidlo zn. N. X. EČV: H.I v strednom jazdnom pruhu štvorprúdovej komunikácii s deliacou čiarou s rýchlostným limitom 80 km/hod. a pri odbočke na X. IX potom, ako poškodená M. G. vstúpila z ľavej strany z pohľadu vodiča na priechod pre chodcov, nereagoval na túto okolnosť znížením rýchlosti vozidla, čím podľa znaleckého posudku z odboru doprava cestná mohol zabrániť zrážke, nedal jej prednosť, hoci vstúpila na priechod pre chodcov ale iba zatrúbil, čím porušil ust. § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o cestnej premávke“), pričom keď sa následne poškodená M. G. asi po dvoch sekundách od vstupu na priechod pre chodcov pohybovala po vozovke už mimo priechodu pre chodcov, vo vzdialenosti asi 4-5 metrov pred priechodom pre chodcov došlo k vzájomnému stretu medzi poškodenou a vozidlom obžalovaného, ktoré sa v tom čase pohybovalo bez brzdenia rýchlosťou 67,0 - 71,0 km/hod., pričom pri tejto zrážke poškodená M. G. utrpela vnútrolebečné poranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste podľahla,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona),
tým spáchal
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukázaním na ust. § 138 písm. h/ Tr. zákona.
Za to mu ukladá:
Podľa § 149 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 30 (tridsať) mesiacov.
odôvodnenie:
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka M. E., znalca Ing. Z. S., PhD, prečítaním svedeckých výpovedí V. E., S. E., Mgr. S. L., znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia a listinných dôkazov.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej nadväznosti, nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá procesná strana, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obž. S. S. po zákonnom poučení v úvode hlavného pojednávania , vrátane poučenia o možnosti urobiť prehlásenie o vine, resp. nevine, vyhlásil, že neurobí žiadne prehlásenie. Požiadal o vypočutie za prítomnosti obhajcu, o ustanovenie ktorého na hlavnom pojednávaní súčasne požiadal a to z dôvodu, že nemá dostatočné finančné prostriedky, aby si hradil trovy obhajoby. Po ustanovení obhajcu, obžalovaný na ďalšom hlavnom pojednávaní využil právo nevypovedať, preto boli prečítané zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania (čl. 277). Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že riadil osobné motorové vozidlo zn. Seat Leon rýchlosťou asi 75 km/hod. a plne sa venoval jeho riadeniu. Vozovka bola mokrá, viditeľnosť bola primeraná zimnému obdobiu, mal zapnuté predpísané svetlá. Premával v ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej vozovky, pred ním išli nejaké vozidlá, vpravo neregistroval žiadne auto. Keď sa nachádzal na úseku cesty s odbočkou na sídlisko X. IX, vbehla do vozovky z ľavej strany chodkyňa, ktorú predtým vôbec nevidel. Strhol volant doprava, brzdil a trúbil, napriek tomu do nej narazil autom. Vedel, že na vozovke je priechod pre chodcov, chodkyňa však vbehla na vozovku mimo priechodu. Po zrážke s chodkyňou volal na č. 112, prišiel k chodkyni, ležala za priechodom pre chodcov v smere jeho jazdy. Obžalovaný vyjadril ľútosť, že došlo k nehode, zabrániť jej však napriek svojej snahe nevedel.
Svedok M. E., brat poškodenej M. G., vypovedal, že nebol svedkom dopravnej nehody, iba obstarával jej pohreb. Dozvedel sa, že na mieste činu boli jeho dve sestry, jedna mala ísť do obchodu. Všetko sa odohralo veľmi rýchlo, iba to mu povedala sestra s prezývkou P., ktorá medzičasom zomrela.
Pretože svedok V. E. sa podľa zistenia polície zdržiava od r. 2012 v Kanade, bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania. Svedok vypovedal, že v inkriminovanej dobe stál s manželkou S. E.ovou na zastávke MHD s názvom „V.“, tvárou boli otočení na sídlisko X. B. a na vozovku Tr. H.. Keď sa pozrel vľavo, či neprichádza autobus od sídliska H., videl ženu, ktorá vstúpila na priechod pre chodcov od sídliska X. IX smerom ku garážam na protiľahlej strane vozovky. Pretože sa podobala na jeho sestru, sledoval ju ďalej a videl, ako z plynulej chôdze asi v polovici vozovky prešla do behu. V tom čase sa pred priechodom pre chodcov asi vo vzdialenosti 5 - 10 m v smere jazdy na sídlisko H. nachádzalo osobné motorové vozidlo striebornej farby, ktoré ju zrazilo svojou prednou časťou. Chodkyňa preletela asi dva metre ponad vozidlo a dopadla na koniec priechodu pre chodcov. Vodič začal brzdiť, vozidlo sa šmýkalo v smere jazdy, potom vystúpil a prišiel k zrazenej chodkyni, ktorá ležala hlavou smerom na sídlisko H. pri pravom okraji vozovky.
Z výpovede svedkyne S. E. vyplýva, že sa pozerala na zastávke MHD smerom ako aj jej manžel, ktorý stál po jej ľavej strane. Zbadala, ako po náraze letí telo ponad auto pohybujúce sa smerom na sídlisko H.. Osoba, ktorá bola zrazená, sa pohybovala po priechode pre chodcov a bola už skoro na jeho konci.
Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorí vypracovali znalci MUDr. O. P. a MUDr. L. A., sa u poškodenej M. G. jednalo o násilnú smrť. Chodkyňa bola zrazená osobným motorovým vozidlom, prechádzala z pohľadu vodiča zľava doprava, utrpela vnútrolebečné poranenia nezlučiteľné so životom pri mnohopočetných poraneniach trupu a končatín. Vzhľadom na charakter poranení a konečnú polohu je možné predpokladať, že v momente nárazu nestála, nemala zaťažené dolné končatiny, bola v kroku alebo v behu.
Súdny znalec z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. Z. S., PhD. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, ktorý v prípravnom konaní vypracoval písomne. Znalec dospel k záveru, že poškodená M. G. vstúpila s najvyššou pravdepodobnosťou do vozovky v priestore riadne vyznačeného priechodu pre chodcov. Po čase asi 2 sekúnd po vstupe na priechod vykročila z pásu priechodu vpravo v smere jej pohybu a ďalej sa pohybovala po vozovke mimo priechodu pre chodcov. Celkový čas poškodenej vo vozovke do miesta zrážky predstavuje 7,8 - 8,9 sekúnd. V čase, kedy vstúpila do vozovky na riadne vyznačený priechod pre chodcov, sa vozidlo, ktoré riadil obžalovaný, nachádzalo 151 - 185 m pred miestom zrážky. Z tejto vzdialenosti obžalovaný nemal technickú možnosť posúdiť, či sa pohybuje po priechode pre chodcov alebo je mimo neho. Ak by obžalovaný reagoval na vstup poškodenej do vozovky na priechode pre chodcov a začal by intenzívne brzdiť, zastavil by vozidlo na dráhe 50- 60 m. Ak by začal vozidlo spomaľovať polovičným brzdným spomalením, vozidlo by zastavil po prejedení dráhy 83,5 - 94,5 m. V danom úseku vozovky je rýchlostný limit 80 km/hod. V čase 2 - 2,2 sekundy pred zrážkou sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou 70-75 km/hod. a v čase zrážky rýchlosťou 67-71 km/hod. Znalec stanovil ako prevádzkovú rýchlosť, ktorá by obžalovanému umožnila včasné rozpoznanie vzniku nebezpečnej situácie zo strany ostatných účastníkov prevádzky v danom úseku, vzhľadom k tomu, že sa približoval k priechodu pre chodcov a že sa po vozovke pohybovala poškodená, rýchlosť 65 - 70 km/ hod. Ako bezprostrednú príčinu vzniku nehodového deja po stránke technickej znalec konštatoval to, že obžalovaný na vstúpenie poškodenej do vozovky, ktoré nebolo náhle, nereagoval spôsobom, ktorým by zrážku odvrátil, hoci na to mal po technickej stránke možnosť, pretože namiesto brzdenia trúbil, načo poškodená nezareagovala. Poškodená aj obžalovaný sa mohli včas vidieť a predvídať pohyb toho druhého, obaja mohli zmeniť smer pohybu.
Zo záznamu dopravnej nehody je zrejmé, že obžalovaný popísal priebeh nehody tak, že viedol vozidlo v ľavom jazdnom pruhu, kde narazil do poškodenej, ktorá prechádzala vozovku t e s n e p r e d p r i e ch o d o m pre chodcov v smere z X.a IX do centra. Miestom dopravnej nehody je štvorprúdová komunikácia o šírke 16 m, predelená dvojitou neprerušovanou čiarou. Okolie vozovky tvoria trávnaté zasnežené pásy. V smere jazdy obžalovaného po pravej strane je riadne viditeľná zvislá dopravná značka č. IP 6 Priechod pre chodcov, na vozovke riadne viditeľná vodorovná značka V6a Priechod pre chodcov. Z hľadiska poveternostnej situácie je viditeľnosť neznížená a rozhľadové podmienky sú dobré. Vlastníkom motorového vozidla nie je obžalovaný, je ním Z. S..
Podľa zápisu o dychovej skúške na kontrolu alkoholu v dychu bol výsledok merania u obžalovaného dňa 20. 12. 2010 o 9,53 hodine 0,00 mg/l.
Na základe týchto výsledkov dokazovania mohol súd dospieť k nepochybnému záveru, že sa žalovaný skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil po stránke objektívnej znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Po stránke subjektívnej konal obžalovaný vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona, lebo vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť a spácha čin závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. h/ Tr. zákon závažnejším spôsobom konania je porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
Za dôležitú povinnosť sa vo všeobecnosti považuje povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie.
Svedkovia V. E. a S. E.ová potvrdili, že poškodená vstúpila na vozovku na priechode pre chodcov a znalec z odboru cestnej dopravy jednoznačne konštatoval, že poškodená nevytvorila obžalovanému ako vodičovi náhlu prekážku a vyvrátil jeho obranu, že mu náhle vbehla do vozovky mimo priechodu pre chodcov. Obžalovaný ju mohol vidieť, keď vstúpila na priechod pre chodcov, keď sa s vozidlom nachádzal vo vzdialenosti 151 - 185 m. Znalec konštatoval, že obžalovaný mohol vozidlo zastaviť aj bez intenzívneho brzdenia a to polovičným brzdným spomalením po prejdení dráhy 83,5 - 94,5 m.
Pokiaľ ide o správanie sa poškodenej pri prechádzaní cez vozovku, bolo preukázané, že na vozovku vstúpila na priechode pre chodcov a pohybovala sa po ňom cca 2 sekundy, až následne pri nezmenenom smere svojho pohybu z neho vybočila do vzdialenosti nie väčšej ako cca 4 - 5 metrov, čím porušila ako účastníčka cestnej premávky ust. § 53 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič je p o v i n n ý d a ť p r e d n o s ť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky.
Podľa názoru súdu obžalovaný nesledoval dostatočne situáciu v cestnej premávke. Bol povinný rátať s tým, že chodkyni, ktorá vstúpila na priechod pre chodcov, je povinný dať prednosť, teda si počínať ako vodič motorového vozidla tak, aby ju neohrozil. Keďže nemohol predvídať, akým spôsobom sa bude poškodená po priechode pre chodcov ďalej pohybovať, napr. či zrýchli krok, rozbehne sa alebo na ňom ostane stáť, otočí sa a bude sa vracať alebo či opustí pás priechodu pre chodcov, bol povinný ihneď reagovať na jej prítomnosť na priechode pre chodcov minimálne po dobu 2 sekúnd primeraným znížením rýchlosti, aby zabránil prípadnej kolízii, čo však neurobil a iba na chodkyňu zatrúbil.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré sú uvedené v ust. § 34 a nasl. Tr. zákona. Prihliadal najmä na okolnosti spáchania trestného činu, osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného, pričom poľahčujúce a priťažujúce okolnosti súd nezistil. Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený iba evidenčne, v evidenčnej karte vodiča má 11 záznamov o blokových pokutách, ktoré mu boli uložené v r. 2006 - 2009. Vodičský preukaz mu bol zadržaný rozhodnutím ODI OR PZ Košice pre rýchlosť jazdy v máji 2009, zákazy činnosti vedenia motorových vozidiel mu boli uložené troma rozhodnutiami súdov v priebehu roka 2012. Obž. S. S. má v registri trestov od r. 2010 päť záznamov, prvý sa týka schválenia zmieru. Keďže nasledujúce štyri odsúdenia už majú fikciu zahladenia, nie sú priťažujúcou okolnosťou. Súd bral pri rozhodovaní o výmere trestu na zreteľ aj to, že prokurátor podal obžalobu až po viac ako siedmich rokoch od spáchania činu, čo nezapríčinil obžalovaný.
Pokiaľ ide o náhradu škody, ktorú uplatnil M. E., brat poškodenej M. G. a zástupkyňa zdravotnej poisťovne O., a.s., Mgr. S. L., súd vyslovil uznesením na začiatku hlavného pojednávania, že nároky nemôžu byť uplatnené v adhéznom konaní voči obžalovanému, pretože nie je prevádzkovateľom osobného motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedá jeho prevádzkovateľ, Z. S., pretože sa jedná o zvláštny prípad zodpovednosti za škodu, bez zreteľa na zavinenie, o objektívnu zodpovednosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.