Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/2/2021

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: T. G., B.. XX.X.XXXX, Š. XXXX/XX, XXX XX L., zastúpenej spoločnosťou JUDr. IVANA VACULČIAKOVÁ s.r.o., advokátska kancelária, Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Y. Y., B.. X.X.XXXX, XXX XX O. X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Elektronickým podaním zo dňa 15.1.2021, označeným ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, hore označená advokátka ako zástupkyňa žalobkyne navrhla, aby súd vydal uznesenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť (rozhodol o povinnosti žalovaného) uviesť nehnuteľnosti - parc. č. XXX/XX o výmere 1279 m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX/XX o výmere 728 m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX/XX o výmere 735 m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX/XXX o výmere 31 m2, druh pozemku: orná pôda, evidované na Liste vlastníctva č. XXX, pre obec O., katastrálne územie O., okres L. (ďalej len „nehnuteľnosti“) do pôvodného stavu, a o povinnosti žalovaného zdržať sa vykonávania akýchkoľvek zásahov na týchto nehnuteľnostiach, s povinnosťou uhradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

2. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností (s tým, že vlastnícke právo k nim nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2017 so žalovaným v pozícii predávajúceho k parcele č. XXX/XX, a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2017 s predávajúcim Y. U., nar. XX.X.XXXX k parcele č. XXX/XX a parcele č. XXX/XX), a tieto sú súčasťou územia, na ktorom v súčasnosti prebieha výstavba rodinných domov v rámci projektu ,,O. na kruhu“, obytný súbor rodinných domov.

3. Poukázala na to, že na liste vlastníctva č. XXX k týmto nehnuteľnostiam je v časti ,,Ťarchy“ zapísané Zriadenie vecného bremena - vecné bremeno (in rem) cez parcelu C KN XXX/XX vytvorenú geometrickým plánom č. 20/2013, G1-355/13 spočívajúce v práve prechodu peši a motorovými vozidlami po celej parcele, v práve uloženia akýchkoľvek inžinierskych sietí v prostriedku cesty, v práve vstupu za účelom výstavby, prevádzkovania, údržby, opravy a výmeny inžinierskych sietí v prospech každého vlastníka parcely C KN XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, a Vecné bremeno in rem na pozemok parcela C KN XXX/XXX vytvorená na základe geometrického plánu č. 181/2017, G1-1934/2017 spočívajúce v práve prechodu peši a motorovými vozidlami po celej parcele, v práve uloženia akýchkoľvek inžinierskych sietí v prostriedku cesty, v práve vstupu za účelom výstavby, prevádzkovania, údržby, opravy a výmeny inžinierskych sietí v prospech každého vlastníka parcely C KN XXX/XXX. Dodala, že parcela č. XXX/XX, ktorá je zaťažená vecným bremenom, je parcelou vo vlastníctve žalovaného a je na nej plánovaná prístupová komunikácia k rodinným domom, resp. pozemkom, na ktorých je plánovaná

výstavba rodinných domov, a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nie sú zaťažené žiadnym vecným bremenom.

4. Uviedla, že žalobkyňa sa v súčasnosti nezdržiava na Slovensku, pretože žije v zahraničí, kde pracuje ako lekárka, a odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na nich neprebieha zo strany žalobkyne žiadna výstavba, ani nie sú z jej strany vykonávané žiadne terénne či podobné úpravy, stále sú evidované ako orná pôda a žalobkyňa si plánuje v budúcnosti na nich postaviť rodinný dom.

5. Ďalej uviedla, že dňa 27.11.2020 bola matka žalobkyne - pani H. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá žije v L., zo strany vlastníka pozemku susediaceho s nehnuteľnosťami, upovedomená o tom, že na jej nehnuteľnostiach prebiehajú stavebné práce vykonávané zo strany Východoslovenskej distribučnej, a.s. (ďalej len ,,VSD“) s tým, že zo strany VSD boli na týchto nehnuteľnostiach uložené a následne zeminou zakopané elektrické káble, k čomu, bezodkladne po tom, ako sa o tom dozvedela, privolala policajnú hliadku, pričom ale policajným záznamom o šetrení tohto skutku do podania tohto návrhu nedisponuje. Zároveň sa mailovou formou obrátila priamo na VSD so žiadosťou o riešenie tohto nezákonného stavu, ktorý jej v maile zo dňa 1.12.2020 uviedol, že „došlo k jednoznačnému pochybeniu na strane zákazníka ? žiadateľa o pripojenie p. Y., ktorý vybavil stavebné povolenie pre zákaznícku stavbu: O., Na kruhu 1. a 2. stavba, 25 RD, avšak sa zistil nesúlad medzi projektovou dokumentáciou a skutočným stavom katastra. Vytýčenie stavby v teréne zabezpečoval p. Y.. VSD a.s. momentálne uviedlo pozemok XXX/ XX do pôvodného stavu, kvôli ďalšiemu postupu bude zvolaný kontrolný deň.“ Z odpovede VSD je podľa žalobkyne zrejmé, že VSD pripustil pochybenie a parcelu XXX/XX vo vlastníctve žalobkyne uviedol do pôvodného stavu, a že bol zistený nesúlad medzi projektovou dokumentáciou a skutočným stavom katastra, pričom žalobkyňa projektovou dokumentáciou nedisponuje s tým, že VSD jej ju odmieta poskytnúť.

6. Uzavrela, že vzhľadom k tomu, ako je formulované vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia akýchkoľvek inžinierskych sietí v prostriedku cesty (parcela XXX/XX), inžinierske siete mali byť vedené cez túto parcelu vo vlastníctve žalovaného a v žiadnom prípade nie cez parcely vo vlastníctve žalobkyne, a neexistuje žiadne oprávnenie žalovaného na to, aby akýmkoľvek spôsobom zasahovali do vlastníckeho práva žalobkyne (pozn. súdu: v zmysle žalobkyňou predloženého vyjadrenia VSD pritom ich inžinierske siete, po zistení nesúladu medzi projektovou dokumentáciou a skutočným stavom katastra, v súčasnosti cez parcely žalobkyne nevedú, parcelu uviedli do pôvodného stavu, a z ničoho nevyplýva, že by ich tam po jej upozornení chceli uložiť znova). Dodala, že navyše zo strany žalovaného už v minulosti (cca jún 2020) došlo k nezákonného zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne - poškodenie betónových stĺpikov osadených na nehnuteľnostiach žalobkyňou, a bezdôvodný zásah na nehnuteľnosti

- vybetónovaný pás v šírke 50 cm pozdĺž celého pozemku žalobkyne, bez jej súhlasu a bez akejkoľvek náhrady (pozn. súdu o zjavných súvislostiach so stavebným konaním: betónovanie prebehlo zrejme v súvislosti s výstavbou cesty, ktorá, ak sa realizuje, tak nepochybne či už v intenciách stavebného povolenia na jej výstavbu, alebo bez takého povolenia, či v rozpore s ním, na ktoré je príslušný stavebný úrad). Na základe vyššie uvedeného žiada o okamžité navrátenie pozemku do pôvodného stavu, a to „odstránením nedôvodne položeného betónu na nehnuteľnostiach žalobkyne“ s tým, že k ďalším neodôvodneným zásahom do vlastníckeho práva žalobkyne dochádza nepretržite aj od januára 2021, keď sú opätovne na pozemku žalobkyne umiestnené káble neznámeho pôvodu. V obrubníku bol tiež vykonaný výrez, zrejme ako príprava na výkon ďalších prác bez vedomia žalobkyne. Má za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný, keďže z pozície investora najíma jednotlivé subjekty, ktoré realizujú výstavbu prístupovej komunikácie či sietí, čo nakoniec vyplýva aj z priloženej mailovej komunikácie s VSD, a podľa nej je potrebná neodkladná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať, a nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobkyne. Vyslovila názor, že v prípade tzv. zdržovacích nárokov typických pre ochranu vlastníckeho práva, môže byť navrhovateľ skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti domáhať sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí, a preto je podľa nej daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia s navrhovaným obsahom.

7. K uvedenému podaniu advokátky, ktoré bolo predložené v elektronickej podobe, bola priložená (okrem iného) len neautorizovaná kópia plnomocenstva (žalobkyne) bez zaručenej konverzie, ktorá je v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe NS SR (vyžadujúcej písomný originál splnomocnenia, alebo splnomocnenie v elektronickej podobe s autorizáciou splnomocniteľa podľa

Z.z. o e-Governmente, či vykonaním zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným pospisom splnomocniteľa z listinnej podoby do elektronickej podľa v spojení s tohto zákona) nedostatočná, a použiteľné splnomocnenie nebolo predložené ani dodatočne do času rozhodnutia súdu ( ).

8. Ďalším podaním doručeným súdu 20.4.2021, označeným ako doplnenie návrhu a návrh na pristúpenie subjektu na strane žalovaného, hore označená advokátka uviedla, že z dôvodu, že vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne neboli uvedené do pôvodného stavu a situácia sa žiadnym spôsobom nevyriešila, žalobkyňa dňa 3.4.2021 oslovila spoločnosť GASKOMPLET PREŠOV, s.r.o., o ktorej má vedomosť, že na pokyn žalovaného neoprávnene zasiahla do vlastníckeho práva žalobkyne, aby odstránili betón z nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, z odpovede ktorej je podľa nej zrejmé, že spoločnosť o svojom pochybení vie a odvoláva sa na žalovaného, ktorý z pozície „zástupcu investora“ odsúhlasil realizáciu projektovej dokumentácie (pozn. súdu: podľa priloženej e-mailovej komunikácie žalobkyne, označenej v predmete ako „žiadosť o okamžité odstránenie nedovolenej stavby vašou firmou na mojom pozemku“, pritom zástupca uvedenej spoločnosti - v súvislosti s oznámením žalobkyne o plánovanej výstavbe oplotenia a jej upozornením, že neodstránený betón na jej pozemku bude musieť byť pri tom poškodený - podľa predloženej komunikácie okrem iného uviedol, že obrubníky sú osadené podľa projektovej dokumentácie, na hranici pozemku, pričom betónová opierka zasahuje do pozemku žalobkyne, a že z ich strany nie je problém odbúrať prečnievajúci betón z jej pozemku, len sa tým naruší stabilita obrubníka a krajnica cesty, a navrhujú ju búrať tesne pred realizáciou oplotenia), a navrhla, aby súd spoločnosť GASKOMPLET PREŠOV, s.r.o. pripustil do konania na strane žalovaného. Dodala, že podľa predloženej fotodokumentácie na nehnuteľnosti žalobkyne vstupujú a prechádzajú po nich nákladné autá (pozn. súdu: bližšej špecifikácie ich vzťahu k žalovanému), pričom je evidentné, že z ich strany došlo aj k zničeniu obrubníka (pozn. súdu: ktorý pritom, podľa predloženého e-mailu žalobkyne: „hranica pozemku je váš obrubník“, žalobkyni nepatrí). Uzavrela, že žalobkyňa si plánuje svoje nehnuteľnosti oplotiť, aby zabránila ďalším neoprávneným zásahom, avšak najprv je podľa nej nevyhnutné zabezpečiť navrátenie nehnuteľností do pôvodného stavu (pozn. súdu: čo však ohľadom vymedzenia rozsahu tohto stavu, vrátane špecifikácie času „pôvodného“ stavu, nijako jasne a určite nevymedzila), preto žiada, aby súd rozhodol v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá riadny, úplný a aj zrozumiteľný a určitý (po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho vydanie podaný oprávnenou osobou (osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu) a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo ( , resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa do jeho zrušenia podľa )

upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha (v tomto prípade zrejme vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s právom na ich nerušené užívanie), a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán (k čomu však označený navrhovateľ neuviedol nič), a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli (vážne či ťažko napraviteľne) ohrozené, a ochranu týchto záujmov (sledovaný účel) nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88), a vtedy keď to nie je naliehavé, teda ak nehrozí (vážna) škoda a pomery možno aj neskôr (ľahko) napraviť (aj inak). Navrhovateľ neodkladného opatrenia teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku voči žalovanému, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (teda v tomto prípade že žalovaný je povinný „uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu“, a zdržať sa vykonávania „akýchkoľvek“ zásahov na nehnuteľnostiach), a skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán práve navrhovaným spôsobom, a tiež skutočnosti o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane jej naliehavosti, určitosti, primeranosti a rozsahu). Neodkladným opatrením, o ktorom sa rozhoduje v skrátenom konaní, totiž pomery strán nemožno upravovať nad naliehavú nevyhnutnú mieru (ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu). Formulácia navrhovaného neodkladného opatrenia (jeho petit) musí byť pritom navyše nepochybne aj určitá a zrozumiteľná tak, aby rozhodnutie, ak mu súd vyhovie (a povinnosti z neho vyplývajúce), mohli byť zároveň aj jasné a vykonateľné, nakoľko v opačnom prípade by bolo zbytočné (nepotrebné).

10. V danom prípade návrh podala advokátska kancelária ako zástupca označenej žalobkyne, k jej návrhu však nebolo predložené účinné splnomocnenie (písomným originálom splnomocnenia, alebo splnomocnením v elektronickej podobe s autorizáciou splnomocniteľa podľa o e-Governmente, či vykonaním zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným pospisom splnomocniteľa z listinnej podoby do elektronickej podľa v spojení s tohto zákona), a teda v čase rozhodovania súdu ( ) tak nebolo riadne preukázané, že je oprávnená na zastupovanie žalobkyne, a že návrh tak podala oprávnená osoba.

11. Okrem toho sa domáha ochrany toho, aby žalovaný „uviedol nehnuteľnosti do pôvodného stavu“ bez toho aby bolo zrejmé určité, zrozumiteľné a vykonateľné vymedzenie z toho vyplývajúcej povinnosti (jej jednoznačná identifikácia), a zároveň aj (protirečivo) toho (vnútorne rozporne s povinnosťou konať

- uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu), aby sa žalovaný „zdržal sa vykonávania akýchkoľvek zásahov na nehnuteľnostiach“. Pojem uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu je navyše tak všeobecný a neurčitý, že nie je zrejmé čo presne a v akom rozsahu sa ním má v danom prípade na mysli, a kedy presne tak možno takúto povinnosť považovať za (dostatočne) splnenú. Z okolností uvedených navrhovateľkou sa navyše javí, že v konkrétnych okolnostiach tohto prípadu by napokon mohlo ísť aj o konanie o odstránenie alebo úpravu stavby alebo jej časti (vyhotovenej eventuálne celkom alebo z časti bez stavebného povolenia alebo v rozpore so stavebným povolením), na ktoré je však (vrátane určovania rozsahu, spôsobu, podmienok a lehôt jej odstránenia, aj za účelom dodržania predpísaných postupov a s tým súvisiacej ochrany stavieb v okolí) podľa príslušný stavebný úrad (ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie) , a nie súd. Aj vo vzťahu k petitu, podľa ktorého označená žalobkyňa žiada, aby bol žalovaný povinný „zdržať sa vykonávania akýchkoľvek zásahov na nehnuteľnostiach“, súd poukazuje na to, že aj uvedená povinnosť je formulovaná veľmi všeobecne, neurčito, pričom aj povinnosti ukladané neodkladným opatrením (podobne ako každým iným rozhodnutím súdu) by mali byť nepochybne dostatočne určité a konkrétne

- napr. v zmysle ust. aby strana niečo (konkrétne) vykonala, niečoho (konkrétneho) sa zdržala, alebo niečo (konkrétne) znášala - najmä ak v danom prípade nie je ani zrejmé (a osvedčené) aký konkrétny (vážny či ťažko napraviteľný) zásah na nehnuteľnostiach (zo strany žalovaného) ďalej hrozí. Navyše, takto všeobecne formulovaná povinnosť (zdržať sa zásahov do cudzieho vlastníctva) ani nijako nevybočuje z medzí upravených už normami objektívneho práva

(napr. ust. a , či zákazovými normami trestného práva), a jej osobitné všeobecné ukladanie (duplicitne) i neodkladným opatrením aj z toho dôvodu ani potrebné nie je.

12. A napokon, označená navrhovateľka nijako neosvedčila, a najmä nevysvetlila (neuviedla), ani rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov a naliehavosť (potrebu) jej riešenia (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy) neodkladným opatrením, aj v porovnaní s (podľa nej možno napr. z nejakého vážneho dôvodu nedostatočnou, nevhodnou či oneskorenou) možnosťou úpravy či nápravy pomerov strán v eventuálnom konaní o riadnej žalobe vo veci samej. Uvedené je o to vypuklejšie, že označená žalobkyňa (aj v súvislosti s jej úvahami o tom, že pri tzv. zdržovacích nárokoch sa môže domáhať predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí) sa nedomáha iba zdržovacieho nároku, ale (podľa obsahu návrhu najmä) reštitučnej povinnosti „uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu“. V tejto súvislosti pritom súd pripomína, že neodkladné opatrenie sa v zmysle ust. vydáva, (len) ak je potrebné bezodkladne upraviť súčasné (aktuálne) pomery, alebo je (aktuálna) obava, že exekúcia bude ohrozená, a nepochybne nemá mať reparačnú, ale len ochrannú (preventívnu) funkciu.

13. „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné náležitosti návrhu v zmysle 42 ods. 3 a súčasne musí spĺňať aj náležitosti návrhu v zmysle . Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností, odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. To znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2011, sp. zn. )

14. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

15. V návrhu tiež úplne absentuje aj uvedenie akýchkoľvek rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich predpoklad, že by sledovaný účel (ochranu záujmov žalobkyne - napr. na náhradu možnej škody) nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Nedostatok vyššie uvedených základných náležitostí návrhu, aj spolu s nedostatkom (nepredložením) účinného plnomocenstva, na ktoré sa odvoláva, pritom dosahuje takú intenzitu, že bráni v určitom a zrozumiteľnom konaní o takomto neodkladnom opatrení pokračovať, a preto súd tento návrh podľa ako zjavne neúplný a neurčitý (i v súvislosti s jeho prípadnou nevykonateľnosťou) odmietol.

17. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Žalovaný bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať mu podľa náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanej strane v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a toto uznesenie sa žalovanému v zmysle ust. ani nedoručuje, a o jeho eventuálnych neskorších trovách môže byť rozhodnuté v prípadnom odvolacom konaní, a neúspešná žalobkyňa na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).