Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-61-2019.pdf
PDF · 100.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-2T/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudkyňou JUDr. Lenkou Salokovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.05.2021 takto
rozhodol:
obžalovaný:
W. W. N. V. N. U. G. - nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom W. XXXX/XXX, M., okres Košice -okolie
j e v i n n ý , ž e
- dňa 23.8.2018 v čase okolo 06.15 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Lada 4x4 M2121 zelenej farby evidenčného čísla C.-XXX V., s ktorým premával po ceste 11/550 v smere od obce B. na mesto M. G. K. v okrese Košice - okolie, kde na 7. km na rovnom úseku cesty pred odbočkou na obec V., časť I. začal odbočovať vľavo na lesnú cestu v čase, keď už bol predbiehaný vozidlom zn. Ford Fiesta červenej farby evidenčného čísla C.-XXXDY, ktoré riadila Š. J., nar.XXXX, následkom čoho vozidlo zn. Lada narazilo prednou ľavou časťou do prednej pravej časti vozidla zn. Ford, po náraze bolo vozidlo zn. Ford odhodené vľavo mimo vozovku, kde zostalo stáť na kolesách v priekope zarastenej kríkmi, pri dopravnej nehode utrpela Š. J. zranenie a to kompresívnu zlomeninu dvanásteho hrudného stavca so zasahovaním kostných hmôt v oblasti zadnej hornej hrany do miechového kanála, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia do 4 mesiacov, pričom bude pociťovať bolesti väčšej intenzity s fixáciou chrbtice korzetom po dobu troch mesiacov od operácie chrbtice, čo zahŕňa pomoc inej osoby, čím porušil ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení /ďalej len zákon o cestnej premávke/, podľa ktorého vodič je povinný pred odbočovaním a počas odbočovania dávať znamenie o zmene smeru jazdy, nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním a je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť,
t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona - porušenie ustanovenia zákona, kde pri odbočovaní nedal znamenie o zmene smeru jazdy,
t ý m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 6 (šesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného W. W., poškodenej Š. J., svedka B. K., prečítaním svedeckej výpovede N. I., výsluchom znalca z odboru dopravy, výsluchom znalca z odboru zdravotníctva, oboznámením so znaleckými posudkami a všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Všetky dôkazy súd vyhodnotil samostatne aj vo vzájomnej súvislosti a rovnakou mierou sa venoval dôkazom svedčiacim v prospech aj neprospech obžalovaného a dospel k záveru, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V prípravnom konaní uviedol obžalovaný W. W., že premával rýchlosťou cca 70km/hod, keď bol asi 50 m pred odbočkou začal spomaľovať, počas toho videl v spätnom zrkadle za ním idúce červené vozidlo nachádzajúce sa v tom čase na horizonte. Skontroloval, či oproti nejde vozidlo a začal odbáčať vľavo, keď už mal ľavé koleso na stredovej čiare, tak cez okno zbadal vedľa to červené vozidlo, ktoré ho predbiehalo, pričom ľavým blatníkom šuchlo o predné ľavé koleso vozidla obžalovaného, následkom čoho červené auto vyletelo do priekopy. Obžalovaný aj spolujazdec vystúpili z vozidla a na červenom aute otvorili vodičove dvere, kde sedela poškodená a pomohli jej vystúpiť, potom pomohli jej matke. Obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinný v tejto nehode.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v podstate zotrval na svojej výpovedi, podľa neho bolo za ním idúce motorové vozidlo v dostatočnej vzdialenosti, keď začal odbáčať, skontroloval trikrát smerovku, vozidlo za ním bolo asi vo vzdialenosti 100 metrov, smerovku zapol asi 50 m pred odbočovaním. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný, ale doplnil, že v čase, kedy začal vykonávať odbočovaní manéver, bola poškodená určite ešte v jeho jazdnom pruhu.
Poškodená Š. J. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 23.8.2018 viezla matku k lekárovi, cesta bola suchá, viditeľnosť dobrá. Keď prechádzala úsekom pred I., po prejdení horizontu pokračovala v jazde rovným úsekom, kde bola prerušovaná stredová čiara a rýchlosť nebola obmedzená dopravnými značkami. Poškodená išla rýchlosťou 80 km/hod., pričom pred sebou videla motorové vozidlo, ktoré išlo dosť pomaly a keďže nedávalo žiadne znamenie o tom, že by chcelo niekam odbočiť, poškodená ho plynule dobehla, zvýšila rýchlosť na max 90 km/hod., včas zapla ľavú smerovku a predbiehala ho cez protismerný ľavý pruh. Už keď poškodená obiehala vozidlo, všimla si, že aj to vozidlo zaplo ľavú smerovku a vtedy ucítila náraz do predného ľavého blatníka, následkom čoho stratila kontrolu nad vedením vozidla, auto prešlo mimo cestu dole svahom do kríkov. Hneď po nehode obaja chlapci z druhého auta poškodenej aj jej matke pomohli. Vodič druhého auta tvrdil, že mal zapnutú smerovku, poškodená mu povedala, že to nie je pravda, pretože ona smerovku predtým nevidela. Po príchode policajtov obaja povedali svoje verzie nehody, následne policajt rozhodol, že na vine je vodič druhého vozidla a uložil vodičovi blokovú pokutu.
Na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že smerovku videla až keď bola na úrovni obiehaného vozidla, policajt na mieste vyhodnotil, že obiehať mohla, pretože tam nebola značka hlavná a vedľajšia
cesta. Poškodená nemala vedomosť o tom, že je tam nejaká vedľajšia cesta, obžalovaný išiel pomaličky, nevedela, že bude odbočovať, preto sa rozhodla ho obehnúť. Ľavú, zadnú smerovku obžalovaného zaregistrovala až keď bola na jeho úrovni prednou časťou a to už bola vo vedľajšom pruhu.
Svedok B. K. na polícii uviedol, že počas jazdy bol spolujazdcom obžalovaného, všimol si, že vo väčšej vzdialenosti za nimi ide osobné auto, v časti I. mali v pláne odbočiť doľava, kolega zapol ľavú smerovku a keď postupne spomaľoval, došlo k nárazu. Po náraze poškodená tvrdila, že nemali zapnutú smerovku, svedok uvádzal, že obžalovaný smerovku určite zapol ale nevie sa vyjadriť, v akej vzdialenosti.
Na hlavnom pojednávaní svedok zotrval na svojej výpovedi.
Svedkyňa N. I. na polícii uviedla, že bola spolujazdkyňou poškodenej, sedela pripútaná vpredu ale nevie sa vyjadriť, ako došlo k nehode.
Zo záznamu z dopravnej nehody - opisu udalosti, ktorý spísal príslušník OR PZ Košice-okolie ODI na mieste nehody vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič W. W. si pri odbočovaní vľavo na lesnú cestu nevšimol, že je predchádzaný vozidlom zn. Ford Fiesta.
Zo znaleckého posudku z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave a iné vyplýva záver, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič W. W. riadil svoje osobné motorové vozidlo LADA 4x4 ev. č. C.-XXXDO na ceste II/550 medzi B. a V. časť I., kde cca 500 m pred I. pri odbočovaní vľavo na lesnú cestu si nevšimol, že je predchádzaný vozidlom zn. Ford Fiesta ev. C. - XXX V., červenej farby, ktoré riadila Š. J., ktoré ohrozil a následne po kontaktne skončilo mimo cesty vľavo v priekope. Technickou príčinou dopravnej nehody bolo vytvorenie prekážky v dráhe vozidla Ford Fiesta riadeného vodičkou J., vozidlom Lada 4x4 riadeného vodičom W., ktoré sa pred odbočovaním vľavo nepresvedčil, či nie je predchádzaný, jeho technika jazdy z technického hľadiska nebola správna. I keď nemožno preukázať neskoré zapnutie smerovky pred odbočovaním, vodič sa následne pred odbočovaním vľavo na lesnú cestu nepresvedčil, či nie je predchádzaný. Technika jazdy vodičky J. bola vychádzajúc z jej variantu z technického hľadiska správna. V úseku je dovolená rýchlosť 90km/hod.. Rýchlosť vozidla bola primeraná.
Znalec T.. K. bol vypočutý na hlavnom pojednávaní a to opakovane, a v celom rozsahu zotrval na záveroch znaleckého posudku a potvrdil jeho závery. Keďže obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že obžalovaný videl poškodenú v svojom jazdnom pruhu, znalec bol požiadaný o nasimulovanie priebehu dopravnej nehody na základe vyjadrenia obžalovaného a tiež k tomu, či nedošlo k mŕtvemu uhlu a vypracovanie doplnku k znaleckému posudku.
Pred vypracovaním doplnku k znaleckému posudku si bol znalec osobne ohliadnuť miesto nehody, a nasimuloval priebeh dopravnej nehody na základe tvrdenia obžalovaného teda tak, že vodič videl pred začatím odbočovacieho manévru vozidlo poškodenej ešte v svojom jazdnom pruhu. Aj po takto vykonanej simulácii nehodového deja znalec došiel k rovnakému záveru a to že, na začiatku odbočovania vozidla LADA bolo vozidlo Ford Fiesta už v ľavom jazdnom pruhu, jednoznačne sa teda jednalo o vytvorenie prekážky vozidlom Lada v dráhe vozidla Ford Fiesta, či sa jednalo o náhlu prekážku sa nedá predne určiť, keďže nie je možné jednoznačne určiť, či obžalovaný zapol smerovku včas, alebo vôbec. Znalec sa vyjadril, že mŕtvy uhol v tomto prípade vôbec neprichádza do úvahy, čo aj v posudku vysvetlil.
Záverom teda znalec uviedol, a to s poukazom na výpočty, konečné miesto zrážky, nasimulovanie nehodového deja a ohliadke na mieste samom, že na začiatku odbočovania vozidla LADA sa vozidlo Ford Fiesta nemohlo nachádzať v pravom jazdnom pruhu a celková analýza vychádzajúca z celkového zamerania vzdialenosti horizontu stúpania od ZBM dokázala technickú neprijateľnosť výpovedí a správnosť vypracovania znaleckého posudku, čo znalec potvrdil aj na doplňujúcom výsluchu na hlavnom pojednávaní.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva vyplýva, že poškodená Š. J. pri dopravnej nehode utrpela zranenia: kompresívna zlomenina dvanásteho hrudného stavca - typ A3 podľa AO klasifikácie so zasahovaním kostných hmôt v oblasti zadnej hornej hrany do miechového kanála. Z
lekárskeho hľadiska je zlomenina dvanásteho hrudného stavca úrazom ťažkým. Zlomeniny chrbtice spôsobujú bolesti väčšej intenzity hlavne v prvých dvoch týždňoch od úrazu a operácie, čo vyžaduje užívanie liekov na tíšenie bolesti a kľudový režim na lôžku. Po prepustení do ambulantnej starostlivosti poškodená musí dodržiavať chrbticový liečebný režim s pobytom na lôžku a fixáciou chrbtice korzetom pri postavení a chôdzi. Zaznamenaný typ zlomenina hrudného stavca - A3 podľa AO klasifikácie zodpovedá takémuto úrazovému mechanizmu vzniku pri dopravnej nehode.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po dôkladnom preverení možnej verzie spáchania skutku po vyjadrení obžalovaného, a po vyhodnotení dôkazov v prospech aj neprospech obžalovaného mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku a uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.2 Tr zákona, za ktorého spáchanie mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 12 mesiacov.
Proti vyhlásenému rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie.
Krajský súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.10.2020 uznesením sp.zn.6To72/20 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Košice-okolie na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd vo svojom uznesení uviedol, a to s poukazom na okresným súdom použitú argumentáciu, že bolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný nemal zapnutú smerovku, pričom technickou príčinou dopravnej nehody bolo vytvorenie prekážky v dráhe vozidla zn. Ford Fiesta práve vozidlom obžalovaného, ktorý sa pred odbočovaním vľavo nepresvedčil, či nie je predchádzaný, krajský súd poukázal taktiež na závery doplnku znaleckého posudku z odboru dopravy, ktorý tvrdenia obžalovaného vyhodnotil ako technicky neprijateľné.
Krajský súd vzhľadom na preverenie tvrdenia obžalovaného ohľadom dĺžky práceneschopnosti poškodenej nariadil okresnému súdu, aby doplnil dokazovanie opätovným vypočutím poškodenej k tomu, ako dlho trvalo jej liečenie, ako dlho bola práceneschopná a ako dlho bola ovplyvňovaná objektivizovaným zranením v obvyklom spôsobe života. Poškodenou vypovedané skutočnosti by mal následne posúdiť znalec z odboru zdravotníctva, ktorý vypracoval znalecký posudok a mal by zaujať odborný názor, či poškodenou vypovedané skutočnosti sú prijateľné z medicínskeho hľadiska a na základe toho potom posúdiť, či došlo k naplneniu pojmu ťažkej ujmy na zdraví v súlade so zákonným vymedzením tohto kvalifikačného znaku.
Na základe pokynu Krajského súdu Košice súd na hlavnom pojednávaní dopočul poškodenú k vyššie uvedeným otázkam týkajúcim sa jej zranenia a to za prítomnosti znalca z odboru zdravotníctva, ktorý vypracoval znalecký posudok a následne vypočul znalca M.. A..
Poškodená Š. J. na hlavnom pojednávaní po vrátení veci uviedla, že v dôsledku zranenia pri dopravnej nehode utrpela zlomeninu hrudného stavca, bola hospitalizovaná v deň nehody v nemocnici v Šaci, potom ju previezli na Rastislavovu ulicu, kde podstúpila operačný zákrok. Na 13. deň od úrazu dostala poškodená korzet a bola prepustená domov. Korzet nosila tri mesiace, mala ho na sebe celý deň s výnimkou noci, všetky činnosti vykonávala v korzete, bolesti už neskôr nemala, pichala si iba injekcie do brucha. Ďalej poškodená vypovedala, že v čase dopravnej nehody pracovala ako opatrovateľka starších osôb v Rakúsku, pracovala v turnusoch. Kvôli spôsobenému zraneniu však bola poškodená nútená poslať za seba zástup a to až na tri turnusy po sebe, pretože jej práca spočíva aj v zdvíhaní ťažkých vecí, osôb, nemohla sa zohýbať a jej ošetrujúci lekár jej nedoporučil nastúpiť do zamestnania nakoľko by mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu. Poškodená nosila denne korzet po dobu troch mesiacov, po utrpení úrazu nastúpila do zamestnania až v januári 2019.
Znalec z odboru zdravotníctva M.. J. A. na hlavnom pojednávaní po vrátení veci prvostupňovému súdu uviedol, že v celom rozsahu trvá na záveroch znaleckého posudku, ktorý podal /pričom v čase jeho
vypracovania bola poškodená ešte v liečbe/ a uviedol nasledovné: Z lekárskeho hľadiska zranenie, ktoré utrpela poškodená nemožno považovať za úraz ľahký, ľahký úraz by išlo vtedy keby sa jednalo o neúplnú zlomeninu napr. nalomenie stavcov, kde stačí doba liečenia do 6 týždňov. Ako vyplýva z priebehu liečenia, z charakteru zlomeniny, táto zlomenina vyžadovala operačný zákrok vzhľadom na možný posun úlomkov do miechového kanála, samotný úraz vyžaduje dobu liečenia nad 6 týždňov. Operácia zamedzila možnému posunu úlomkov a poškodeniu miechy. Bez operačného zákroku by mohla poškodená ochrnúť, čo jednoznačne potvrdilo aj CT, aj MR a to konštatoval znalec aj v znaleckom posudku, je to štandardný postup. Z lekárskeho hľadiska je úraz poškodenej ťažký. Liečenie spočíva v nevyhnutnej hospitalizácii, operácii, v nosení fixačného korzetu po dobu troch mesiacov a užívania liekov na tlmenie bolesti tie sú v prvých dvoch, troch týždňov dôležité, potom tá intenzita bolestí je malá. Liečba spočíva v tom, že každá zlomenina musí mať fixáciu aj chrbtica na určitý čas, aby sa zhojila, v tom spočíva celá liečba. Liečba na zhojenie stavca je nevyhnutná minimálne tri mesiace, čo sa týka kostnej prestavby a ten mesiac sa dáva na doliečenie, rehabilitačné procedúry, posilnenie svalového korzetu, pacienti chodia na rehabilitácie, kde ich učia cviky na to, aby chrbticové svalstvo zosilnelo, aby neboli v predklone, aby chodili vystretí.
Aj po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia na krajského súdu dospel prvostupňový súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 ods.1, ods.2 písm. a/ Trestného zákona.
Ako vyplýva zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, výpovedí poškodenej a výpovede znalca z odboru zdravotníctva M.. A., zranenie poškodenej je v priamej príčinnej súvislosti s nárazom, ktorý utrpela pri dopravnej nehode a mechanizmus jeho vzniku tomu zodpovedá. Poškodená po utrpení úrazu dňa 23.8.2018 bola 13 dní hospitalizovaná a podrobila sa operačnému zákroku. Následne nosila korzet každý deň okrem noci a to až tri mesiace, aby nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Vypočutý znalec vyhodnotil na hlavnom pojednávaní dĺžku liečenia ako adekvátnu a vyjadril sa, že tie štyri mesiace je doba liečenia dostatočná na to, aby sa zhojila tá zlomenia a chrbtica bola pevná. Znalec M.. A. zdôraznil, že u poškodenej bola nevyhnutná operácia, pretože poškodenej hrozilo, že by sa mohli niektoré úlomky chrbtice dostať do miechového kanála a ak by došlo k poškodeniu miechy, mohla aj ochrnúť, preto bola poškodenej stabilizovaná chrbtica operačným spôsobom za použitia interného vnútorného fixátora a následným nosením korzetu po dobu 3 mesiacov. Je teda nesporné, že poškodenej bolo pri dopravnej nehode spôsobené zranenie, ktorého liečba prevyšovala 42 dní a z lekárskeho hľadiska je to úraz ťažký.
Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, žije v spoločnej domácnosti s matkou, jeho správanie v mieste bydliska je nebolo riešené v priestupkovom konaní.
Zamestnávateľ, Lesy B. s.r.o., hodnotí obžalovaného kladne, je v trvalom pracovnom pomere, dosahuje vynikajúce pracovné výsledky, nebol disciplinárne riešený, jeho pracovná morálka je zodpovedná, je nekonfliktný.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný.
V evidenčnej karte vodiča nemá obžalovaný žiaden záznam.
Obhajca obžalovaného predložil na hlavnom pojednávaní návrh na prevzatie záruky od spolupracovníkov obžalovaného s tým, že obžalovaný sa pod vplyvom kolektívu napraví, kolektív spolupracovníkov obžalovaného sa zaviazal, že budú na kolegu výchovne vplývať. Zároveň sa zaviazali, že hlavne pred začiatkom pracovnej doby budú formou rozhovorov zisťovať jeho psychický stav čo do plnej koncentrovanosti na výkon pracovných povinností a osobitne na činnosť spočívajúcu vo vedení vozidla. Záverom spolupracovníci obžalovaného dodali, že Gerhard W. je spoľahlivým pracovníkom a keď došlo k spáchaniu skutku kladenému mu za vinu, išlo iba o krátkodobé zaváhanie.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd v súlade so zásadami ukladania trestu vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť doterajšiu beztrestnosť obžalovaného, priťažujúcu okolnosť súd nezistil.
Súd však prihliadol k okolnostiam skutku a to najmä k tomu, že obžalovaný nepožil alkohol a viedol vozidlo primeranou rýchlosťou.
Obžalovaný aj poškodená pochádzajú z jednej obce a poškodená vyslovene uviedla, že jej samej je ľúto, že k takej situácii vôbec došlo, pretože obžalovaného pozná, aj jeho celú rodinu. Tiež súd prihliadol na to, že obžalovaný bezprostredne po nehode vystúpil aj so spolujazdcom vozidla a hneď sa zaujímali o zdravotný stav poškodenej aj jej matky, obžalovaný im pomáhal vystúpiť a správal sa veľmi slušne. Obžalovaný má kladnú charakteristiku z obce aj zo zamestnania. Poškodená si neuplatnila nárok na náhradu škody, preto súd ani o škode nerozhodoval.
S poukazom na uvedené súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na minimálnu možnú dobu. Keďže sa obžalovaný trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil mu súd aj trest viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 6 /šesť/ mesiacov za použitia § 39 ods.1 Trestného zákona. Vzhľadom na pomery páchateľa, jeho osobu a možnosť nápravy súd mal za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania a preto uložil obžalovanému trest zákazu činnosti pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Súd vzal pri tom do úvahy, že pred vyhlásením rozsudku obžalovaný prejavil ľútosť a vyhodnotil aj správanie obžalovaného k poškodenej bezprostredne po dopravnej nehode.
Súd prihliadol aj na to, že obžalovaný je zamestnaný v spol. L. B. s.r.o. v pracovnej pozícii lesník v riadnom pracovnom pomere, a jeho zamestnávateľ uviedol, že má veľmi vysoký pracovný potenciál. Obžalovaný má vo svojej náplni vykonávať kontrolu porastov, výsadby lesa a podobne, pričom jeho revír má asi 300 hektárov, čo je bez použitia motorového vozidla viac-menej nemožné.
Pre vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru a to s prihliadnutím na charakter práce obžalovaného, s prihliadnutím aj na vyjadrenia kolegov obžalovaného a jeho nadriadených, na jeho vysokú pracovnú morálku, doterajšiu beztrestnosť a najmä charakter práce obžalovaného, pri ktorej potrebuje vodičské oprávnenie, že aj trest zákazu činnosti kratšieho trvania bude pre obžalovaného dostatočným ponaučením, aby bol v budúcnosti maximálne koncentrovaný pri vedení motorového vozidla.
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona - porušenie ustanovenia zákona, kde pri odbočovaní nedal znamenie o zmene smeru jazdy,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice- okolie.