Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/282/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: VKT, spol. s r.o., so sídlom Karpatské nám. 10A, 831 06 Bratislava - Rača, IČO: 31 582 451 zastúpeného: JUDr. Viera Horniaková, advokátka, so sídlom J. Kozačeka 6, 960 01 Zvolen IČO: 45 029 008, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102389827/2019 zo dňa 18.10.2019, č. 102389709/2019 zo dňa 18.10.2019 a č. 102389527/2019 zo dňa 18.10.2019 takto

rozhodol:

Žaloby z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňové kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) alebo jeho časti za zdaňovacie obdobia máj 2014, október 2014 a november 2014 opätovne podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). O výsledku týchto daňových kontrol vyhotovil Protokol č. 100554554/2019 zo dňa 04.03.2019 (za máj 2014), Protokol č. 100556722/2019 zo dňa 04.03.2019 (za október 2014), Protokol č. 100555233/2019 zo dňa 04.03.2019 (za november 2014), ktoré správca dane doručil žalobcovi spolu s výzvami na vyjadrenie k zisteniam uvedeným Protokoloch dňa 08.03.2019. Žalobca sa k jednotlivým protokolom vyjadril vyjadreniami zo dňa 02.04.2019. Správca dane určil termín ústnych pojednávaní na prerokovanie pripomienok žalobcu a ním predložených dôkazov na deň 13.05.2019. Žalobca sa ústnych pojednávaní nezúčastnil, o čom správca dane spísal úradné záznamy v zmysle Daňového poriadku.

2. Rozhodnutím č. 101246624/2019 zo dňa 24.05.2019 správca dane žalobcovi určil rozdiel dane zistený daňovou kontrolou vykonanou opätovne v sume 5 340,60 € na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014, nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní 6 300,46 € , nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní 959,86 €, rozdiel dane zistený riadnou daňovou kontrolou 0,00 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane za mesiac máj 2014“). Rozhodnutím č. 101247155/2019 zo dňa 24.05.2019 správca dane žalobcovi určil rozdiel dane zistený daňovou kontrolou vykonanou opätovne v sume 78 796,07 € na DPH za zdaňovacie obdobie október 2014, nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní 71 549,93 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 78 796,07 €, rozdiel dane zistený riadnou daňovou kontrolou 71 509,93 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu

dane za mesiac október 2014“). Rozhodnutím č. 101247405/2019 zo dňa 24.05.2019 správca dane žalobcovi určil rozdiel dane zistený daňovou kontrolou vykonanou opätovne v sume 63 885,95 € na DPH za zdaňovacie obdobie november 2014, nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní 58 010,63 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 63 845,95 €, rozdiel dane zistený riadnou daňovou kontrolou 57 970,63 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane za mesiac november 2014“).

3. Správca dane v rozhodnutí za mesiac máj 2014 poukázal na priebeh daňovej kontroly vykonanej opätovne podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku, pričom popísal úkony vykonané správcom dane počas opakovanej daňovej kontroly, ktorými preveroval oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2014, pričom zistil, že žalobca za zdaňovacie obdobie máj 2014 podal dodatočné daňové priznanie dňa 25.09.2018, v ktorom vykázal nadmerný odpočet vo výške 6 300,46 €. Rozdiel oproti riadnemu daňovému priznaniu zo dňa 25.06.2014 vo výške - 5 340,60 € žiadal vrátiť na základe storno faktúry č. ST/01 zo dňa 25.09.2018 vystavenej pre odberateľa K plus spol. s r.o., Ladomerská Vieska 100, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 45 644 535, DIČ: 2023070599, IČ DPH: SK 2023070599 (ďalej len „K plus spol. s r.o.“) s predmetom fakturácie „Storno vydanej faktúry č. 2014/002“, základ dane v sume - 26 703,00 €, DPH 20% v sume - 5 340,60 €, suma celkom - 32 043,60 €. Faktúra č. 2014/002 s dátumom dodania 30.05.2014 bola vystavená pre odberateľa K plus spol. s r.o., s predmetom fakturácie „Fakturujeme Vám služby na základe Sprostredkovateľskej zmluvy v mesiaci apríl - máj 2014 pre klienta V. A. AME 80% z fakturácie“, základ dane 26 703,00 €, DPH 20% 5 340,60 €, suma celkom 32 043,60 €.

4. Správca dane v rozhodnutí za mesiac október 2014 poukázal na priebeh daňovej kontroly vykonanej opätovne podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku, pričom popísal úkony vykonané správcom dane počas opakovanej daňovej kontroly, ktorými preveroval oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2014, pričom zistil, že žalobca za zdaňovacie obdobie október 2014 podal dodatočné daňové priznanie dňa 25.09.2018, v ktorom vykázal nadmerný odpočet vo výške 71 549,93 €. Rozdiel oproti riadnemu daňovému priznaniu zo dňa 25.06.2014 vo výške 78 796,07 € žiadal vrátiť na základe storno faktúr č. ST/02, č. ST/03 a č. ST/04 zo dňa 25.09.2018 vystavených pre odberateľa K plus spol. s r.o.. Predmetom fakturácie faktúry č. ST/02 bolo „Storno vydanej faktúry č. 2014/003“, základ dane v sume - 84 294,43 €, DPH 20% v sume - 16 858,32 €, cena s DPH - 101 153,32 €. Predmetom fakturácie faktúry č. ST/03 bolo „Storno vydanej faktúry č. 2014/004“, základ dane v sume - 144 346,80 €, DPH 20% v sume - 28 869,36 €, cena s DPH - 173 216,16 €. Predmetom fakturácie faktúry č. ST/04 bolo „Storno vydanej faktúry č. 2014/005“, základ dane v sume - 165 339,12 €, DPH 20% v sume - 33 067,82 €, cena s DPH - 198 406,94 €. Faktúry č. 2014/003 až 2014/005 boli vystavené pre odberateľa K plus spol. s r.o.. Faktúra č. 2014/003 s predmetom fakturácie „Fakturujeme Vám služby na základe Sprostredkovateľskej zmluvy v mesiaci september 2014 podľa prílohy“, ktorou bol „Zoznam realizovaných fakturácií spoločnosti V K T spol. r.o. voči mandantovi na základe Sprostredkovateľskej zmluvy medzi spoločnosťou V K T pol. s r.o. a spoločnosťou K plus spol. s r.o. v mesiaci september 2014“ (pre Karol Csernus, PD Tôň, Arrow Business Consulting, s.r.o., AGRO RÁTKA, TATRAS s.r.o., PD „Ipeľ“ Balog nad Ipľom) mala základ dane 84 294,43 €, DPH 20% 16 858,89 €, cenu s DPH 101 153,32 €. Faktúra č. 2014/004 s predmetom fakturácie „Fakturujeme Vám služby na základe Sprostredkovateľskej zmluvy v mesiaci september - október 2014 podľa prílohy“, ktorou bol „Zoznam realizovaných fakturácií spoločnosti V K T spol. r.o. voči mandantovi na základe Sprostredkovateľskej zmluvy medzi spoločnosťou V K T pol. s r.o. a spoločnosťou K plus spol. s r.o. v mesiaci september - október 2014“ (pre Santori melis, s.r.o., B&J Finance, s.r.o., REAM AGRO, s.r.o., AGRO IPEĽ, spol. r.o., MORKY PETRÁNEK, s.r.o., František Velič, ORAGRO, spol. s r.o.) mala základ dane 144 346,80 €, DPH 20% 28 869,36 €, cenu s DPH 173 216,16 €. Faktúra č. 2014/005 s predmetom fakturácie „Fakturujeme Vám služby na základe Sprostredkovateľskej zmluvy v mesiaci október 2014 podľa prílohy“, ktorou bol „Zoznam realizovaných fakturácií spoločnosti V K T spol. r.o. voči mandantovi na základe Sprostredkovateľskej zmluvy medzi spoločnosťou V K T pol. s r.o. a spoločnosťou K plus spol. s r.o. v mesiaci október 2014“ (pre NOVOGAL, a.s, Agroturistik Radka, s.r.o., TEAM AGRO s.r.o., Support and Consulting, s.r.o., ORAGRO-Z, s.r.o., AGROSOLUM s.r.o., A-Z lOKOMAT, s.r.o) mala základ dane 165 339,12 €, DPH 20% 33 067,82 €, cenu s DPH 198 406,94 €.

5. Správca dane v rozhodnutí za mesiac november 2014 poukázal na priebeh daňovej kontroly vykonanej opätovne podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku, pričom popísal úkony vykonané správcom dane počas opakovanej daňovej kontroly, ktorými preveroval oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2014, pričom zistil, že žalobca

za zdaňovacie obdobie november 2014 podal dodatočné daňové priznanie dňa 25.09.2018, v ktorom vykázal nadmerný odpočet vo výške 58 010,63 €. Rozdiel oproti riadnemu daňovému priznaniu zo dňa 25.06.2014 vo výške 63 885,95 € žiadal vrátiť na základe storno faktúr č. ST/05, č. ST/06 a č. ST/07 zo dňa 25.09.2018 vystavených pre odberateľa K plus spol. s r.o. Predmetom fakturácie faktúry č. ST/05 bolo „Storno vydanej faktúry č. 2014/006“, základ dane v sume - 185 130,70 €, DPH 20% v sume - 37 026,14 €, cena s DPH - 222 156,84 €. Predmetom fakturácie faktúry č. ST/06 bolo „Storno vydanej faktúry č. 2014/007“, základ dane v sume - 48 359,06 €, DPH 20% v sume - 9 671,81 €, cena s DPH -58 030,87 €. Predmetom fakturácie faktúry č. ST/07 bolo „Storno vydanej faktúry č. 2014/008“, základ dane v sume - 85 940,00 €, DPH 20% v sume - 17 188,00 €, cena s DPH - 103 128,00 €. Faktúry č. 2014/006 až 2014/008 boli vystavené pre odberateľa K plus spol. s r.o. Faktúra č. 2014/006 s predmetom fakturácie „Fakturujeme Vám služby na základe Sprostredkovateľskej zmluvy v mesiaci november 2014 podľa prílohy“, ktorou bol „Zoznam realizovaných fakturácií spoločnosti V K T spol. r.o. voči mandantovi na základe Sprostredkovateľskej zmluvy medzi spoločnosťou V K T pol. s r.o. a spoločnosťou K plus spol. s r.o. v mesiaci november 2014“ (pre J-STAV spol. s r.o., MOLDA stavebná firma, s.r.o., A-Z LOKOMAT s.r.o.) mala základ dane 185 130,70 €, DPH 20% 37 026,14 €, cenu s DPH 222 156,84 €. Faktúra č. 2014/007 s predmetom fakturácie „Fakturujeme Vám služby na základe Sprostredkovateľskej zmluvy v mesiaci november 2014 podľa prílohy“, ktorou bol „Zoznam realizovaných fakturácií spoločnosti V K T spol. r.o. voči mandantovi na základe Sprostredkovateľskej zmluvy medzi spoločnosťou V K T pol. s r.o. a spoločnosťou K plus spol. s r.o. v mesiaci november 2014“ (pre TEAM AGRO, s.r.o., Karol Csernus, Arrow Business Consulting s.r.o., Santori melis, s.r.o.) mala základ dane 48 359,06 €, DPH 20% 9 671,81 €, cenu s DPH 58 030,87 €. Faktúra č. 2014/008 s predmetom fakturácie „Fakturujeme Vám služby na základe Sprostredkovateľskej zmluvy v mesiaci november 2014 podľa prílohy“, ktorou bol „Zoznam realizovaných fakturácií spoločnosti V K T spol. r.o. voči mandantovi na základe Sprostredkovateľskej zmluvy medzi spoločnosťou V K T pol. s r.o. a spoločnosťou K plus spol. s r.o. v mesiaci november 2014“ (pre AMG s.r.o., AniCrop, a.s.) mala základ dane 85 940,00 €, DPH 20% 17 188,00 €, cenu s DPH 103 128,00 €.

6. V odôvodnení všetkých troch rozhodnutí správca dane zhodne skonštatoval, že Sprostredkovateľská zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako „sprostredkovateľom“ a K plus s.r.o. ako „záujemcom“, účinná bola v zmysle čl. VI tejto zmluvy dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami t.j. 05.01.2014, kedy za obidve zmluvné strany zmluvu podpisoval MVDr. K., ktorý bol v tom čase ich konateľom. Ku dňu 19.08.2016 bola funkcia konateľa MVDr. K. ukončená v spoločnosti K plus spol. s r.o. a od 22.10.2016 bolo zmenené aj sídlo spoločnosti K plus spol. s r.o. na adresu: Karpatské námestie 10A, Bratislava

- mestská časť Rača. Žalobca predložil k opätovným daňovým kontrolám za zdaňovacie obdobie máj 2014, október 2014 a november 2014 účtovné doklady, záznamy k DPH a zmluvy. Storno faktúry ST/01 až č. ST/07 neboli žalobcom k opätovnej daňovej kontrole predložené, boli len uvedené v záznamoch o DPH. Výzvami zo dňa 19.11.2018 správca dane vyzval žalobcu o vyjadrenie sa k vystaveniu storno faktúr, žiadal uviesť dôvod ich stornovania a zároveň žiadal predložiť vystavené storno faktúry spolu so súvisiacimi dôkazmi a dôkazy preukazujúce vrátenie finančných prostriedkov odberateľovi K plus spol. s r.o.. Žalobca vo svojich vyjadreniach zo dňa 10.12.2018 zopakoval rovnako ako na začiatku kontroly, že storno faktúry boli vystavené na základe výsledkov daňových kontrol u daňových subjektov žalobcu a K plus spol. s r.o. za príslušné zdaňovacie obdobia a následne vyrubenej dani z príslušných rozhodnutí. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že neopravoval základ dane, ale „po vykonanej kontrole dal v zmysle výsledkov kontroly do súladu stav konštatovaný v protokoloch z kontrol so stavom účtovným“. Predloženie dôkazov preukazujúcich vrátenie finančných prostriedkov z dôvodu vystavenia storno faktúr považoval za nezákonné a tieto dôkazy ani nepredložil.

7. Správca dane následne v odôvodneniach rozhodnutí uviedol, že v riadnej daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia január až december 2014 u žalobcu (výsledkom ktorej bol Protokol č. 102300698/2017 zo dňa 06.11.2017) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 129 480,56 € z toho: 71 509,93 € v zdaňovacom období október 2014 a 57 970,63 € v zdaňovacom období november 2014 na základe skutočnosti, že nebolo preukázané poskytnutie sprostredkovateľských služieb dodávateľom STAVING PRO s.r.o. žalobcovi. Správca dane v riadnej daňovej kontrole tiež zistil, že deklarované prijaté služby od dodávateľa STAVING PRO s.r.o. žalobca síce fakturoval ďalej odberateľovi K plus spol. s r.o., ale poskytnutie sprostredkovateľských služieb dodávateľom STAVING PRO s.r.o. a žalobcom odberateľovi K plus spol. s r.o. nebolo reálne uskutočnené. Na základe uvedeného žalobca neoprávnene vystavil faktúry č. 2014/002 až č. 2014/008 z dôvodu vzniku daňovej povinnosti. Správca dane v daňovej kontrole u odberateľa K plus spol. s r.o., ktorej výsledkom bol Protokol č. 103736044/2016 zo dňa

18.06.2016, preveroval dodanie služieb sprostredkovania odberateľovi K plus spol. s r.o. Rozsiahlym šetrením správca dane zistil, že predmetné služby neboli žalobcom poskytnuté odberateľovi. Z dôvodu, že žalobca žiadne služby odberateľovi K plus spol. s r.o. nedodal, faktúry č. 2014/002 až č. 2014/008 žalobca nevystavil k reálne dodaným službám, a preto daň uvedená v týchto faktúrach nie je uvedená pri dodaní služby z dôvodu vzniku daňovej povinnosti a je dlhovaná len z dôvodu jej uvedenia na faktúrach. Správca dane dospel k záveru, že daň na faktúrach č. 2014/002 až č. 2014/008 vystavených žalobcom bola uvedená z dôvodu, že sa žalobca a jeho odberateľ na takomto postupe účelovo dohodli (v prípade vtedy konajúci konateľ a spoločník platiteľa K plus spol. s r.o. bol MVDr. C. K. - od 14.07.2010 do 08.09.2016, ide o tú istú osobu), pričom žalobca si eliminoval odvedenie tejto dane zaúčtovaním faktúr od dodávateľa STAVTNG PRO s.r.o., ktorý nepotvrdil reálne dodanie predmetu jeho fakturácie. Zistenia správcu dane zistené v kontrole vykonanej u platiteľa K plus spol. s r.o. (Protokol č. 103736044/2016) potvrdil aj Krajský súd Banská Bystrica Rozsudkom sp. zn. právoplatným dňa 05.02.2018 a Rozsudkom spis. zn. právoplatným dňa 15.02.2018. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej „SD EÚ“) č. C-643/11 DPH, ktorú osoba uviedla na faktúre, je táto osoba povinná zaplatiť bez ohľadu na to, či skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu, pričom len zo skutočnosti, že daňová správa v opravnom daňovom výmere zaslanom vystaviteľovi tejto faktúry neopravila DPH, ktorú priznal, nemožno vyvodiť záver, že táto správa uznala, že uvedená faktúra zodpovedá skutočnému zdaniteľnému plneniu. Napriek tomu, že vo faktúrach č. 2014/002 až č. 2014/008 uviedol žalobca daň neodôvodnene, pretože nebola reálne dodaná konkrétna služba, žalobca bol povinný túto daň zaplatiť v súlade s ustanovením o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „“). Podľa bodu 48. Rozsudku SD EÚ č. C-643/11 nedôvodne vyfakturovaná daň môže byť opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju dobrú vieru alebo ak vystaviteľ faktúry v dostatočnom časovom predstihu úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ako sa uvádza v bode 37 tohto rozsudku. Správca dane preto v opätovnej daňovej kontrole skúmal, či vystaviteľ faktúry - žalobca konal v dobrej viere alebo v dostatočnom časovom predstihu zabránil nebezpečenstvu straty daňových príjmov. Na základe zistení v opätovnej daňovej kontrole správca dane konštatoval, že žalobca nekonal tak, aby v dostatočnom časovom predstihu úplne zabránil nebezpečenstvu straty daňových príjmov, pretože odberateľ si pred vyhotovením storno faktúr č. ST/01 až č. ST/07 odpočítal daň a strata na daňových príjmoch čase vyhotovenia predmetných opravných faktúr už bola reálna. Nakoľko žalobca opakovane tvrdil, že zabránil nebezpečenstvu straty daňových príjmov, správca dane preveroval skutočnosti o daňovom subjekte K plus spol. s r.o. z informačného systému finančnej správy lSFS-SD. Zo Žiadosti o vyňatie sumy 40 054,80 € z daňovej exekúcie vyplýva, že daňový subjekt K plus spol. s r.o. nemá záujem uhradiť dodatočný predpis po daňovej kontrole ukončenej Protokolom č. 103736044/2016.

8. V odôvodnení správca dane uviedol, že v opakovanej daňovej kontrole zistil, že pri vystavení faktúr s daňou pre odberateľa K plus spol. s r.o. žalobcom a následné vystavenie storno faktúr nie je možné brať do úvahy ako dobrú vieru vystaviteľa faktúr (žalobcu) z dôvodu, že žalobca sa na takomto postupe (vystavení faktúry s daňou) vopred dohodol s odberateľom napriek tomu, že vedel, že žiadnu službu neposkytuje (nedodáva). Žalobca nepreukázal vrátenie finančných prostriedkov spoločnosti K plus spol. s r.o. na základe storno faktúr, hoci ho správca dane k tomu vyzval. Žalobca vo svojich vyjadreniach namietal, že predmetná DPH bola zaplatená dvakrát, raz na základe Protokolu 102300698/2017 zo dňa 06.11.2017 a následného rozhodnutia a druhýkrát na základe riadneho daňového priznania žalobcu za mesiace máj 2014, október 2014 a november 2014. Správca dane v opravnom daňovom výmere zaslanom žalobcovi po vykonanej daňovej kontrole neopravil DPH, ktorú priznal, pretože uznal, že uvedená daň nie je odvedená zo skutočného zdaniteľného plnenia a je dlhovaná len z dôvodu jej uvedenia na predmetnej odberateľskej faktúre. Správca dane dospel k záveru, že žalobca a daňové subjekty podriadené MVDr. K. boli vytvorené výlučne za účelom získania neoprávnených výhod - čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zámerom optimalizovať daňovú povinnosť platiteľa K plus spol. s r.o.. Zmluvný vzťah medzi daňovými subjektmi žalobcu a K plus spol. s r.o. neodzrkadľoval skutočnú obchodnú realitu transakcií, ale predstavoval umelú konštrukciu s cieľom vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie dane zaplatenej na vstupe. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca - vystaviteľ faktúr č. 2014/002 až č. 2014/008 umožnil stratu daňových príjmov v mesiaci máj 2014 v sume 5 340,60 €, v mesiaci október 2014 v sume 78 796,07 €, v mesiaci november 2014 v sume 63 885,95 € a vystavením predmetných storno faktúr až po vykonaných kontrolách nezabránil strate daňových príjmov. Na základe uvedených skutočností správca dane preukázal, že žalobca nebol oprávnený v podanom dodatočnom daňovom priznaní DPH na základe vystavených storno faktúr č. ST/01 až ST/07 uplatniť vrátenie dane, ktorá je uvedená na vystavených faktúrach č. 2014/002 až č. 2014/008.

Rozhodnutia žalovaného 9. Žalobca proti vyššie uvedeným rozhodnutiam správcu dane podal odvolania, o ktorých žalovaný rozhodol napadnutými rozhodnutiami č. 102389827/2019 zo dňa 18.10.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného máj 2014“), č. 102389709/2019 zo dňa 18.10.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného október 2014“) a č. 102389527/2019 zo dňa 18.10.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného november 2014“), (ďalej len „rozhodnutia žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutia“). V napadnutých rozhodnutiach poukázal na výsledky opätovnej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia máj 2014, október 2014 a november 2014, na základe ktorých správca dane rozhodnutiami vydanými vo vyrubovacom konaní určil žalobcovi rozdiel na DPH za príslušné zdaňovacie obdobia. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí zhodne uviedol dôvody podaných odvolaní a zopakoval zistenia správcu dane počas opätovnej daňovej kontroly a dôvody rozhodnutí správcu dane. Rozhodnutia odôvodnil ďalej tým, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane, po preskúmaní odvolaniami napadnutých rozhodnutí správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojených spisových materiálov dospel k záveru, že námietky a argumentácie uvádzané žalobcom v odvolaniach nie sú dôvodné, pretože pri postupe správcu dane nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. Závery správcu dane spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vrátane rozsudku Súdneho dvora EÚ vytvárajú podľa žalovaného dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutých rozhodnutí, a preto sa žalovaný s nimi v celom rozsahu stotožnil považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne.

10. Následne sa žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam nasledovne: Námietky, ktorými žalobca namietal rozhodnutia správcu dane z dôvodu uvedenia rozsudku SD EÚ č. C-643/11 v predvýrokovej časti napadnutých rozhodnutí žalovaný nepovažoval za dôvodné, pretože SD EÚ zabezpečuje, aby sa výklad a uplatňovanie práva EÚ dodržiavalo a vykladalo rovnako vo všetkých členských štátoch, pričom judikatúra je rozhodovacou praxou SD EÚ, ktorú vytvárajú rozhodnutia tohto súdu v jednotlivých preskúmavaných záležitostiach. Pri výkone daňovej kontroly a v rámci vyrubovacieho konania je preto potrebné brat' do úvahy aj judikatúru SD EÚ. Vyslovil názor, že ak sa v daných prípadoch správca dane odvolával na príslušnú judikatúru SD EÚ, postupoval správne, ak v predvýrokovej časti rozhodnutia uviedol, že ho vydáva podľa tejto judikatúry. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že nestanovuje náležitosti predvýrokovej časti rozhodnutia a rozhodnutie vo veci obsahuje výrok rozhodnutia a nie jeho predvýroková časť.

11. Ani odvolacie námietky žalobcu, ktorými napádal nezákonnosť rozhodnutí správcu dane z dôvodu nezákonného postupu správcu dane v zmysle , a Daňového poriadku a žalovaný nepovažoval za relevantné, pretože nezistil, že by správca dane konal v rozpore s uvedenými právnymi predpismi. K námietke žalobcu ohľadom oprávnenosti podpisu napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že rozhodnutia správcu dane sú podpísané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a to na základe o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Daňového poriadku. V zmysle cit. písm. f) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. Rozhodnutia správcu sú vydané príslušným orgánom, ktorým je Daňový úrad Banská Bystrica a podpísané sú v zmysle Podpisového poriadku finančnej správy účinného od 01.01.2018, t.j. sú podpísané priamym vedúcim zamestnancom zamestnanca, ktorý písomnosť vyhotovil. Priamym nadriadeným je Ing. V. W. - vedúca oddelenia daňovej kontroly 3. Správca dane pri vydávaní napadnutých rozhodnutí postupoval v súlade s Daňového poriadku. Žalovaný nevidel ani opodstatnenosť a dôvodnosť námietok žalobcu týkajúcich sa kontroly mesačných zdaňovacích období. Daňový subjekt bol v roku 2014 u správcu dane registrovaným platiteľom s mesačným zdaňovacím obdobím, pričom aj podával riadne daňové priznania za kalendárny mesiac. Správca dane v riadnych daňových kontrolách, ako aj v predmetných opakovaných daňových kontrolách kontroloval mesačné zdaňovacie obdobia. Správca dane na základe podaných dodatočných daňových priznaní k zdaňovacím obdobiam máj 2014, október 2014 a november 2014 vykonal daňové kontroly v súlade s a Daňového poriadku, pričom v jednotlivých

Oznámeniach o daňovej kontrole uviedol aj príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie, za ktoré podal daňový subjekt dodatočné daňové priznanie.

12. K ďalším odvolacím námietkam, v ktorých žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, ako aj skutočnosť, že správca dane vyrubený rozdiel odôvodňoval na základe Rozsudku SD EÚ č. C-643/11, ktorého kauza, podľa názoru žalobcu je v určitej časti podobná s prejednávanou kauzou, nie však totožná, ako aj k námietke, že správca dane nevysvetlil poukázanie na judikatúru vo veci „LVK“ a „Halifax“, žalovaný uviedol, že ich nepovažuje za dôvodné a opodstatnené. Napadnuté rozhodnutia správcu dane sú podľa žalovaného dostatočne a riadne odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pričom správca dane vo svojich odôvodneniach dbal na ich celkovú presvedčivosť, premisy zvolené v rozhodnutiach, ale aj závery ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenia rozhodnutí obsahujú dostatok dôkazov, úvah sú zrozumiteľné. Rozhodnutia zodpovedajú základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a správca dane jednoznačne preukázal dôkazmi aj logickými úvahami, že žalovaný neprejavil pri vystavení storno faktúr dobrú vieru zabrániť strate daňových príjmov.

13. K námietkam žalobcu, že správca dane znemožnil uplatnenie práva daňového subjektu na spravodlivé konanie tým, že žalobcovi neumožnil zúčastniť sa ústneho pojednávania dňa 13.05.2019 žalovaný uviedol, že z administratívnych spisov zistil skutočnosti, v zmysle ktorých je zrejmé, že správca dane neznemožnil uplatnenie práva žalobcu na spravodlivé konanie, ale žalobca si nesplnil svoju povinnosť určiť splnomocneného zástupcu v prípade, ak sa nemohol zúčastniť prerokovania v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný zistil, že správca dane sa dňa 08.04.2019 telefonicky skontaktoval s daňovým subjektom za účelom dohodnutia termínov ústneho pojednávania v súvislosti s vyrubovacími konaniami. Z objektívnych príčin na strane žalobcu nebol dohodnutý termín ústneho pojednávania. Správca dane vedomý si objektívnej nemožnosti žalobcu zúčastniť sa prerokovania, umožnil uplatnenie práva daňového subjektu. Správca dane oznámil Oznámeniami zo dňa 09.04.2019, že určil deň prerokovania na deň 13.05.2019. Žalobca prevzal predmetné Oznámenia dňa 12.04.2019. Žalobca sa na Daňový úrad Banská Bystrica v stanovenom termíne nedostavil. V zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal povinnosť určiť si svojho zástupcu, čo žalovaný neurobil. Na možnosť udelenia splnomocnenia bol upozornený správcom dane aj vo vyššie uvedených Oznámeniach.

14. K námietke daňového subjektu, že správca dane svoje závery operia o judikatúru SD EÚ č. C-643/11, žalovaný uviedol, že správca dane v napadnutých rozhodnutiach dostatočne vysvetlil, prečo poukázal na rozsudok č. C-643/11 a vyvodil svoje závery v posudzovanej veci. Námietky daňového subjektu, že správca dane argumentoval ako keby rozhodoval v kauze subsumovateľnej pod rozsudok SD EÚ č. 255/02 Halifax nemajú podľa žalovaného oporu v napadnutých rozhodnutiach, pretože v nich správca dane takúto argumentáciu neuvádza. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktoré podľa jeho názoru súvisia a majú oporu v judikatúre SD EÚ, a to v rozsudku č. C-643/11. Podľa záveru rozsudku SD EÚ č. C-643/11 DPH, ktorú osoba uviedla na faktúre, je táto osoba povinná zaplatiť bez ohľadu na to, či skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu, pričom len zo skutočnosti, že daňová správa v opravnom daňovom výmere zaslanom vystaviteľovi tejto faktúry neopravila DPH, ktorú priznal, nemožno vyvodiť záver, že táto správa uznala, že uvedená faktúra zodpovedá skutočnému zdaniteľnému plneniu.

15. Keďže sa jednalo o opätovné daňové kontroly vykonané na základe dodatočných daňových priznaní, správca dane správne poukázal na výsledky vykonanej riadnej daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia. V rámci riadnej daňovej kontroly správca dane preveroval okrem iného aj dodanie služby odberateľovi K plus spol. s r. o. Rozsiahlym šetrením správca dane preukázal, že žalobca nedodal žiadne služby. Pretože žiadne služby odberateľovi K plus spol. s r. o. žalobca nedodal, faktúry č. 2014/002 až č. 2014/008, ktoré sú predmetom stornovania, žalovaný nevystavil k reálne dodanej službe, a preto daň, ktorá je v nich uvedená, nie je uvedená pri dodaní služby z dôvodu vzniku daňovej povinnosti. Pretože v uvedených faktúrach žalobca uviedol daň neoprávnene (pretože nebola reálne dodaná konkrétna služba), žalobca bol povinný túto daň zaplatiť v súlade s ustanovením . Podľa znenia každá osoba, ktorá uvedie na faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Uvedené znenie citovaného ustanovenia vychádza z článku 203 Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, v zmysle ktorého DPH platí každá

osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre bez ohľadu na povinnosť odviesť túto daň na základe plnenia, ktoré podlieha DPH.

16. Hoci žalobca v odvolaniach uviedol, že prejavil dobrú vieru, žalovaný sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, ktorý aj v zmysle bodu 48. Rozsudku SD EÚ č. C-643/11 (podľa ktorého nedôvodne vyfakturovaná daň môže byt' opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju dobrú vieru alebo ak vystaviteľ faktúry v dostatočnom časovom predstihu úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ako sa uvádza v bode 37 tohto rozsudku), v opätovných daňových kontrolách skúmal, či vystaviteľ faktúry - žalobca konal v dobrej viere. Správca dane v opätovných daňových kontrolách zistil, že žalobca nekonal tak, aby v dostatočnom časovom predstihu úplne zabránil nebezpečenstvu straty daňových príjmov, pretože odberateľ si pred vyhotovením storno faktúr č. ST/01 až č. ST/07 odpočítal daň a strata na daňových príjmoch v čase vyhotovenia opravných faktúr už bola reálna. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na ďalšie zistenie správcu dane, v zmysle ktorého zo Žiadosti o vyňatie sumy 40 054,80 € z daňovej exekúcie vyplýva, že daňový subjekt K plus spol. s r.o. nemá záujem uhradiť dodatočný predpis po daňovej kontrole ukončenej Protokolom č. 103736044/2016. V kontexte prejavenia dobrej viery žalovaný poukázal aj na zistenie správcu dane počas riadnej daňovej kontroly, na ktoré aj správca dane poukazuje v napadnutých rozhodnutiach, podľa ktorého správca dane preukázal a logickým úsudkom dospel k záveru, že žalobca a daňové subjekty ovládané MVDr. C. K. boli vytvorené výlučne za účelom získania neoprávnených výhod - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Zmluvný vzťah medzi daňovými subjektmi žalobcu a K plus spol. s r. o. neodzrkadľoval skutočnú obchodnú realitu transakcií, ale predstavoval umelú konštrukciu vytvorenú s cieľom vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie dane zaplatenej na vstupe. Žalovaný aj na základe uvedeného mal za to, že následné vystavenie storno faktúr nie je možné brať do úvahy ako dobrú vieru žalobcu. Podľa názoru žalovaného správca dane v napadnutých rozhodnutiach vysvetlil, prečo pri vyvodení záverov vychádzal z judikatúry SD EÚ - z rozsudku č. C-643/11 a dospel k záveru, že správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal, že žalobca svojim konaním nezabránil strate príjmov.

17. Na základe uvedených skutočností žalovaný dospel k názoru, že samotným predložením faktúr, v tomto prípade storno faktúr, nie je vyčerpaná dôkazná povinnosť daňovníka, nakoľko nemožno prijať iný záver ako ten, že samotná faktúra bez ďalších podporných dôkazov nemôže relevantne preukázať splnenie podmienok pre nárok na odpočítanie dane. V prejednávaných veciach správca dane svoje úlohy vyplývajúce mu z citovaných právnych noriem splnil a vo veciach sám vykonával dokazovanie za účelom čo najpresnejšieho zistenia skutkového stavu, pričom zhromaždené dôkazy následne starostlivo vyhodnotil. Z napadnutých rozhodnutí správcu dane pritom vyplýva, ktoré všetky dôkazy boli v konaní získané, ako ich správca dane vzájomne vyhodnotil a k akým skutkovým záverom a z nich vyplývajúcim právnym záverom dospel. Podľa názoru žalovaného rozhodnutia správcu dane spĺňajú zákonné požiadavky v zmysle § 63 ods. 1 a 5 Daňového poriadku. Odvolací orgán nezistil žiadnu nelogickú či nezákonnú úvahu správcu dane, ktorú správca dane vyvodzoval z informácií zhromaždených v priebehu daňových kontrol a ktoré tvorili skutkový základ pre skutkové a právne závery správcu dane. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 Daňového poriadku a v súlade s ustanovením § 3 ods. l Daňového poriadku postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Na základe uvedených skutočností žalovaný prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil.

Žalobné body

18. Žalobca sa žalobami podanými v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobia máj 2014, október 2014 a november 2014. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutia správcu dane za nezákonné z dôvodu, že ich vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí alebo opatrení, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí sú vo všetkých žalobách zhodné.

19. Žalobca predovšetkým namietal nezákonnosť daňových kontrol titulom nesplnenia podmienok k ich začatiu. Dôkazy produkované v predmetných konaniach sú podľa názoru žalobcu postihnuté nezákonnosťou, pretože pracovníci žalovaného vykonávajúci kontrolu u žalobcu si svoju povinnosť podľa o kontrole v štátnej správe (ďalej len „“) nesplnili, prinajmenšom čo do oznámenia doby trvania kontroly. Žalobca argumentoval, že začatie kontroly je zákonom podmienené kumulatívnym naplnením obsahu oznámenia (predmet, účel a doba trvania), absencia ktorejkoľvek náležitosti činí začatie kontroly nezákonným, v dôsledku čoho potom celá kontrolná činnosť je nadaná znakom nezákonnosti. Následne žalobca uviedol citáciu Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. : „Ak je zrejmé, že podkladom na vydanie rozhodnutia o uložení sankcie sú zistenia kontroly, ktorá bola vykonaná v rozpore so o kontrole v štátnej správe, je to dôvodom, aby súd takéto rozhodnutie ako nezákonné zrušil.“ Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva: „Ak rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vydané na základe podkladov z kontroly vykonanej postupom, ktorý je v rozpore so zákonom, potom aj rozhodnutie žalovaného, ktorý ho potvrdil, má tieto vady. Rozhodnutie je potrebné považovať za nezákonné.“

20. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť vydania prvostupňových rozhodnutí oprávnenou osobou. Poukázal na to, že zákon rigorózne nestanovuje spôsob konania riaditeľa daňového úradu (resp. Finančného riaditeľstva) v písomnom styku (ako je to napr. u obchodných spoločností), avšak za použitia analógie zákona možno dôvodiť, že osobou oprávnenou konať za daňový úrad bez ďalšieho je len riaditeľ daňového úradu (ktorý riadi, koná, podpisuje ...). Všetky ostatné osoby v postavení zamestnanca daňového úradu (hoci i do funkcie menované) môžu konať len na základe poverenia riaditeľa daňového úradu resp. prezidenta finančnej správy (zákon neupresňuje, či takéto poverenie má byť ústne alebo písomné, s ohľadom na základné zásady konania štátneho orgánu a ich následnú preskúmateľnosť, sa dá oprávnene predpokladať, že takéto poverenie bude mať písomnú formu). Ak daňový úrad teda vydáva podľa § 63 Daňového poriadku také rozhodnutie, ktoré nie je podpísané riaditeľom daňového úradu (prezidentom), možno spravodlivo predpokladať, že takéto rozhodnutie musí byť podpísané na takýto úkon riaditeľom daňového úradu povereným zamestnancom z radov zamestnancov zodpovedajúcich prezidentom finančnej správy určenej vnútornej organizačnej štruktúre. Pre dodržanie zásady právnej istoty subjektov zúčastnených na daňovom konaní by mal byť daňový subjekt oboznámený so skutočnosťou, či rozhodnutie podľa Daňového poriadku podpisujúci zamestnanec je na takýto úkon poverený. Skutočnosť udelenia poverenia na podpis rozhodnutia podľa Daňového poriadku by mala byť zrejmá zo samotného rozhodnutia (prinajmenšom však z administratívneho spisu), pretože inak toto rozhodnutie nie je možné preskúmať. Zákon v žiadnom svojom ustanovení neuvádza výslovne, ktorý orgán je na vydanie rozhodnutia príslušný. Postup daňových orgánov v tejto otázke podľa žalobcu vykazuje skôr znaky zvykového práva. Z prvostupňových rozhodnutí to zrejmé nie je. Sú síce podpísané konajúcou osobou označenou ako „vedúci oddelenia daňovej kontroly 3“, žiadny všeobecne záväzný predpis účinný v Slovenskej republike takto označený orgán nepozná. Ani administratívne spisy žalovaného v danej veci pochybnosti o existencii poverenia konkrétneho zamestnanca na podpis napadnutých rozhodnutí nerozptyľujú, keďže žiadne takéto poverenia vydané riaditeľom daňového úradu (resp. inou oprávnenou osobou) neobsahujú. Obdobne z obsahu administratívnych spisov nie je podľa žalobcu možné preskúmať, ktorá konkrétna osoba napadnuté rozhodnutia vyhotovila a tak isto nie je možné preskúmať, či osoba podpisujúca rozhodnutia je osobou bezprostredne nadriadenou uvedenej osobe. Pokiaľ aj daňové úrady argumentujú Podpisovým poriadkom finančnej správy, tento nemá povahu všeobecne záväzného právneho aktu. Ide o interný normatívny akt, čo je inštrukcia pôsobiaca v rámci organizácie nemajúca všeobecne záväznú povahu. Žalovaným vo všeobecnosti uplatňovaný argument poukazujúci na Podpisový poriadok finančnej správy neobstojí, pretože osoba, ktorá podpísala rozhodnutia, nezodpovedá ani kritériám predpokladaným samotným Podpisovým poriadkom finančnej správy. Podľa 3. dielu, 3. oddielu, bodu (36) Podpisového poriadku FS písomnosti zaradené v 3. skupine podpisuje priamy vedúci zamestnanec zamestnanca, ktorý písomnosť vyhotovil, ak ďalej nie je uvedené inak. Napadnuté rozhodnutia neobsahujú údaj o tom, kto túto písomnosť vyhotovil a teda nie je ani možné preskúmať, či písomnosť vyhotovila oprávnená osoba, kto bol jej bezprostredne nadriadeným zamestnancom a či následne rozhodnutie vydala osoba oprávnená. Uvedenú skutočnosť „oprávnenosti“ osoby podpisujúcej prvostupňové rozhodnutia žalobca stručne, avšak cielene, namietal už v odvolaniach. Žalovaný sa s touto námietkou vysporadúval v napadnutých rozhodnutiach, v ktorých

uviedol, že priamym nadriadeným je Ing. V. W. - vedúca oddelenia daňovej kontroly 3, čím však podľa žalobcu žiadnym spôsobom nie je preukázaná oprávnenosť práve tejto osoby.

21. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť správnej úvahy vo vzťahu k neoprávnenému prospechu. Žalovaným ničím nepreukázané tvrdenia o tom, že žalobca a iné daňové subjekty vytvorili zmluvný vzťah neodzrkadľujúci skutočnú obchodnú realitu transakcií, ale tento predstavoval umelú konštrukciu vytvorenú výlučne za účelom získania neoprávnených výhod - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, keď žalovaný nepreukázal, v čom mala umelá konštrukcia spočívať, keď nepreukázal, v čom mala neoprávnená výhoda spočívať alebo v čom spočívala, keď nebola kvantifikovaná výška tejto domnelej výhody, sa podľa žalobcu javia ako jednoznačne šikanózne a poznačujúce týmto duchom celé konanie. Táto časť správnej úvahy žalovaného sa javí pre myšlienkový pochod žalovaného ako najdôležitejšia, pretože táto determinuje jeho celkový postoj k hodnoteniu produkovaných dôkazov, návrhov a tvrdení. Práve táto správna úvaha je poznačená znakom nezákonnosti, keďže jej odôvodnenie neobsahuje žiadne dôkazy smerujúce k verifikácii uvedeného tvrdenia, keď nie je možné ani identifikovať výšku domnelého prospechu, ktorý ako dôsledok závadového konania mal vzniknúť ako predpoklad pre vznik možnosti úvahy o závadovom konaní.

22. Žalobca napokon namietal, že sa žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami. Žalobca vo svojich odvolaniach namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí správcu dane čo do výpočtu súm zistených správcom dane a uvedených vo výroku rozhodnutí správcu dane. Z celého obsahu prvostupňových rozhodnutí podľa žalobcu nie je možné zistiť, akým matematickým postupom sa správca dane dopracoval k sumám uvedeným v petite prvostupňových rozhodnutí a ku ktorému riadku daňového priznania tento údaj prislúcha. Uvedenou námietkou sa žalovaný v celom znení odôvodnení napadnutých rozhodnutí nezaoberal, abstrahoval od nej, a týmto svojím konaním porušil § 72 ods. 2, prvá veta, v spojení s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keďže sa nezaoberal napadnutými prvostupňovými rozhodnutiami v rozsahu požadovanom v odvolaniach a v odôvodnení sa nevysporiadal s námietkami žalobcu. Ku kritickému hodnoteniu takto obsahovo nedostatočného odôvodnenia žalobca uviedol citáciu niektorých bodov Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.01.2017 sp. zn. . Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s príslušnými prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%.

Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám zhodne navrhol žaloby zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. Žalovaný trval na svojich žalobami napadnutých rozhodnutiach a nesúhlasil s návrhom žalobcu, aby ich správny súd spolu aj s príslušnými rozhodnutiami správcu dane zrušil a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. So žalobnými dôvodmi uvedenými v žalobe žalovaný nesúhlasil a mal za to, že nie sú dôvodné.

24. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia správcu dane v rozsahu požadovanom žalobcom v odvolaniach. Podľa názoru žalovaného správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutia, pričom postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Daňové kontroly, ako aj rozhodnutia vydal správca dane, ktorý je v zmysle a Daňového poriadku vecne i miestne príslušný daňovému subjektu, t. j. žalobcovi. Žalovaný poukázal na nedôvodnosť argumentácie žalobcu k nezákonnosti daňových kontrol z titulu nesplnenia podmienok ich začatia, pretože sa netýka postupu správcu dane pri správe daní. Správca dane vykonal daňové kontroly a vydal rozhodnutia v súlade s Daňovým poriadkom, ktorý upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správu daní. Žalovaný vydal rozhodnutia v súlade so o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Daňovým poriadkom.

25. K žalobnej námietke nepreskúmateľnosti vydania prvostupňových rozhodnutí oprávnenou osobou žalovaný uviedol, že sa s touto žalobnou námietkou zaoberal a vysporiadal vo svojich napadnutých rozhodnutiach, preto ju považoval za nedôvodnú. Žalovaný trval na svojom vyjadrení, v ktorom uviedol,

že rozhodnutia správcu dane sú podpísané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a to na základe o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Daňového poriadku. V zmysle cit. písm. f) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. Rozhodnutia správcu dane sú vydané príslušným orgánom, ktorým je Daňový úrad Banská Bystrica a podpísané sú v zmysle Podpisového poriadku finančnej správy účinného od 01.01.2018 t.j. sú podpísané priamym vedúcim zamestnancom zamestnanca, ktorý písomnosti vyhotovil. Priamym nadriadeným je Ing. V. W. - vedúca oddelenia daňovej kontroly 3. Správca dane pri vydávaní rozhodnutí postupoval v súlade s Daňového poriadku. V zmysle o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, prezident Finančnej správy riadi Finančnú správu a zodpovedá za činnosť Finančnej správy ministrovi. V zmysle citovaného zákona, ako aj o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Daňového poriadku, poverení na výkon daňových kontrol u žalovaného boli zamestnanci správcu dane Ing. Q. D. a Ing. Z. X., taktiež vyrubovacie konania po daňových kontrolach vykonali kontrolóri Ing. Q. D. a Ing. Z. X.. Vyrubovacie konania vykonal a rozhodnutia vo vyrubovacom konaní vydal správca dane, ktorý začal daňové kontroly. Daňové kontroly, ako aj rozhodnutia vydal Daňový úrad Banská Bystrica, ktorý je v zmysle a daňového poriadku vecne i miestne príslušný daňovému subjektu, t. j. žalobcovi.

26. K žalobnej námietke nepreskúmateľnosti správnej úvahy vo vzťahu k neoprávnenému prospechu žalovaný uviedol, že túto námietku a argumentáciu v tejto časti žalôb považuje za nedôvodné a nekonkrétne. Žalovaný v kontexte prejavenia dobrej viery, na ktorú sa žalobca odvolával v odvolaní, poukázal aj na zistenie správcu dane počas riadnej daňovej kontroly, podľa ktorého správca dane preukázal a logickým úsudkom dospel k záveru, že žalobca a daňové subjekty ovládané MVDr. C. K. boli vytvorené výlučne za účelom získania neoprávnených výhod - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že zmluvný vzťah medzi daňovými subjektami žalobcu a K plus spol. s r. o. neodzrkadľoval skutočnú obchodnú realitu transakcií, ale predstavoval umelú konštrukciu vytvorenú s cieľom vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie dane zaplatenej na vstupe. Správca dane preveroval dodanie služby odberateľovi K plus spol. s r. o. Rozsiahlym šetrením správca dane preukázal, že žalobca nedodal žiadne služby. Pretože žiadne služby odberateľovi K plus spol. s r. o. žalobca nedodal, faktúry č. 2014/002 až č.2014/008, ktoré boli predmetom stornovania, žalobca nevystavil k reálne dodanej službe a preto daň, ktorá je uvedená v týchto faktúrach nie je uvedená pri dodaní služby z dôvodu vzniku daňovej povinnosti. Správca dane žiadal žalobcu o predloženie dôkazov preukazujúcich vrátenie finančných prostriedkov z dôvodu vystavenia storno faktúr, čo žalobca považoval za nezákonné a tieto dôkazy ani nepredložil.

27. K žalobnej námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutí spočívajúcej v tom, že sa žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal s námietkami žalobcu, v ktorých namietal, že správca dane neodôvodnil sumy uvedené v rozhodnutiach, žalovaný uviedol, že žalobné námietky nepovažuje za dôvodné a opodstatnené. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú zákonné, netrpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a sú dostatočne odôvodnené. Žalovaný v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia správcu dane v rozsahu požadovanom žalobcom v odvolaniach. Uvedenú námietku žalobcu žalovaný nepovažuje za relevantnú. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že odvolací orgán má za to, že námietky uvádzané daňovým subjektom nie sú dôvodné, pretože odvolací orgán pri postupe správcu dane nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade so zásadou zákonnosti, ktorá je definovaná v Daňového poriadku v nadväznosti na znenie článku 2 ods. 2 . Výkonom daňovej kontroly správca overil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie DPH a postupoval v súlade so zákonnými princípmi tak, aby nedochádzalo k neprimeraným zásahom do práv a povinností kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane vyvodil svoj záver aj v zmysle judikatúry SD EÚ, a to v zmysle Rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-643/11. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenia Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. V zmysle Daňového poriadku správca

dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Žalovaný má za to, že sumy sú správcom dane jednoznačne určené jednak vo výrokoch rozhodnutí správcu dane a aj ich výpočet je zrejmý z odôvodnení na strane 2 rozhodnutí správcu dane a z odôvodnení na strane 6 a 7 rozhodnutí žalovaného. V zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, v odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Z obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí správcu dane vyplýva, že tieto rozhodnutia obsahujú zákonom stanovené náležitosti. Podľa názoru žalovaného správca dane v odôvodneniach svojich rozhodnutí riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane dodržal zásadu zákonnosti, chránil záujmy štátu a pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a iných osôb. Správca dane sa snažil správne a úplne zistiť skutkový stav, zohľadnil všetky navrhnuté a predložené dôkazy daňovým subjektom potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na základe vykonaných dôkazov dospel správca dane k záverom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach. Správca dane pri výkone daňových kontrol a vyrubovacích konaniach postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní v zmysle Daňového poriadku, zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení .

28. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. -79 zo dňa 28.04.2021 spojil na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , a s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. . Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05.2021.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa veci prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v žalobách dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné.

30. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch nezákonnosti napadnutých rozhodnutí uvedených v žalobách. Doplnila odôvodnenie žalôb vo vzťahu k uplatnenej námietke nesprávneho právneho posúdenia a ozrejmila, z akého dôvodu žalobca podal dodatočné daňové priznania. Vyjadrila sa k argumentácii žalovaného uvedenej v písomných vyjadreniach k žalobám vo vzťahu k aplikácii rozsudku SD EÚ, ktorý sa zaoberal podmienkami opravy , resp. storna faktúr a uviedla, že žalobca chcel zabrániť strate daňových príjmov.

31. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

32. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

33. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

34. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

35. Podľa , každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

36. Podľa § 1 ods. 1, 2 písm. a) Daňového poriadku (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,

37. Podľa § 3 Daňového poriadku, (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

38. Podľa § 16 ods. 2, 4 Daňového poriadku (2) Ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (4) Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že a) daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší, b) daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená, c) daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo d) daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

39. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

40. Podľa § 44 ods. 1 a 4 Daňového poriadku (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. (4) Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, 35) c) na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva, d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. 35)v znení neskorších predpisov. v znení neskorších predpisov.

41. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

42. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 písm. f) a 5 Daňového poriadku, (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa) (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

43. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 1)

44. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací

orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

45. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane o určení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobia máj 2014, október 2014 a november 2014. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách ( ). V preskúmavaných veciach nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

46. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno- právnymi a procesnými predpismi.

47. Námietku nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre jej začatie, s argumentáciou žalobcu, že neboli splnené podmienky stanovené v a to vo vzťahu k nedostatočne uvedeným náležitostiam oznámenia o začatí kontroly, správny súd posúdil ako nedôvodnú a nebolo možné z tohto dôvodu konštatovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že daňová kontrola je súčasťou výkonu správy daní, ktorá je upravená v Daňovom poriadku. je osobitný procesný predpis, ktorý v zmysle upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Správou daní sa v zmysle Daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Daňová kontrola sa spravuje ustanoveniami a nasl. Daňového poriadku. Daňovou kontrolou správca dane v zmysle Daňového poriadku zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola slúži na získanie a zhromaždenie podkladov pre následné rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. V preskúmavanom prípade správca dane vykonával u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu v zmysle Daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že na začatie, priebeh a výkon daňovej kontroly sa neaplikujú ustanovenia , ktorý v zmysle tohto zákona upravuje kontrolu plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy, ktorú vykonávajú Úrad vlády Slovenskej republiky a iné orgány štátnej správy podľa tohto zákona, a teda má úplne iný účel a vykonávajú ho úplne iné orgány. Nakoľko obsahuje v treťom diele prvej hlavy druhej časti komplexnú úpravu daňovej kontroly, na jej začatie, priebeh a skončenie sa nevzťahujú ustanovenia . Žalobca teda v uvedenej žalobnej námietke namietal aplikáciu a porušenie zákona, ktorý sa na daňovú kontrolu nevzťahuje. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že správcom dane boli pri daňových kontrolách vykonaných opätovne za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobia dodržané náležitosti začatia daňových kontrol vyžadované v zmysle Daňového poriadku a to vrátane náležitostí oznámení správcu dane o začatí daňovej kontroly, v súvislosti s ktorými správny súd nezistil žiadne pochybenie správcu dane. Oznámenia o začatí daňovej kontroly obsahovali v súlade s Daňového poriadku miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobia, pričom správca dane určil žalobcovi lehotu na

predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Doba trvania kontroly, ako to nesprávne namietal žalobca s poukazom na ust. , nie je v zmysle Daňového poriadku predpísanou náležitosťou Oznámenia o začatí daňovej kontroly. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vydané vo veci kontroly vykonávanej podľa , na ktoré v podaných žalobách poukazuje žalobca, nie je možné v danom prípade aplikovať, nakoľko sa nejedná o skutkovo a právne rovnakú vec, nebol aplikovaný rovnaký právny predpis a predmetom rozhodovania bolo uloženie sankcie. Z uvedených dôvodov správny súd posúdil žalobnú námietku nezákonnosti rozhodnutí z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, ako nedôvodnú.

48. Ďalej žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť vydania prvostupňových rozhodnutí oprávnenou osobou z dôvodu, že nie je zrejmé, či boli vydané oprávnenou osobou. Ani táto žalobná námietka nespôsobuje nezákonnosť prvostupňových rozhodnutí správcu dane. Uvedená žalobná námietka bola odôvodnená tým, že rozhodnutia správcu dane sú nepreskúmateľné, pretože nie je možné zistiť, či osoba, ktorá ich podpísala, je osoba oprávnená a to z dôvodu, že neboli dodržané náležitosti rozhodnutia podľa § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku, ďalej z dôvodu, že z rozhodnutí správcu dane nie je zrejmé, ktorý zamestnanec správcu dane ich vyhotovil a nie je ani zrejmé, či osoba, ktorá rozhodnutia podpísala, bola osoba poverená. Žalobca argumentoval, že ani v rozhodnutiach správcu dane, ani v ich prílohách, nie je takýto údaj uvedený, prílohy rozhodnutí neobsahujú písomné poverenie tejto osoby a nie je to zrejmé ani z obsahu administratívnych spisov. Podľa § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku je formálnou náležitosťou rozhodnutia vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. Správny súd zistil, že rozhodnutia správcu dane nepochybne obsahujú všetky náležitosti stanovené v § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku, keďže obsahujú vlastnoručný podpis poverenej zamestnankyne správcu dane s uvedením jej mena, priezviska a funkcie (Ing. V. W., vedúca oddelenia daňovej kontroly 3) a odtlačok úradnej pečiatky (v tomto prípade odtlačok úradnej pečiatky Daňového úradu Banská Bystrica). Správny súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe nenamietal a ani netvrdil, že rozhodnutia správcu dane sú podpísané osobou, ktorá nie je oprávnená. Z postavenia orgánov verejnej správy vyplýva, že rozhodnutie vydáva orgán verejnej správy, ktorému je priznaná určitá právomoc a predpokladá sa (v súlade s ), že koná v súlade so zákonom a teda že ho vydal orgán, ktorý je na to oprávnený, čo ani nebolo v tomto konaní sporné. Jedná sa o tzv. prezumpciu správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, podľa ktorej sa rozhodnutia orgánov verejnej správy považujú za zákonné a správne až do chvíle, keď sa nepreukáže opak. Ak by žalobca namietal, že rozhodnutie bolo podpísané neoprávnenou osobou, takáto vada by za určitých okolností bola spôsobilá spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, avšak žalobca v konaní netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by v daných prípadoch prezumpciu správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy vyvrátili. Z ustanovenia Daňového poriadku, ani zo žiadneho iného ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva pre správcu dane povinnosť uvádzať ako predpísanú náležitosť rozhodnutia označenie zamestnanca, ktorý vyhotovuje rozhodnutie, ani povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uvádzať, ktorý zamestnanec je oprávnený pospisovať rozhodnutie, resp., že konkrétna podpísaná osoba je na daný úkon zákonným spôsobom poverená. Rovnako z nich nevyplýva ani povinnosť, aby súčasťou resp. prílohou vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola listina obsahujúca písomné poverenie osoby, ktorá je oprávnená podpísať rozhodnutie v prípade, že sa nejedná o štatutárny orgán orgánu verejnej správy. Neuvedenie takýchto údajov v rozhodnutí nemôže teda spôsobiť nezrozumiteľnosť rozhodnutia, ako sa mylne domnieva žalobca. V danom prípade vychádzajúc z Organizačného poriadku a Podpisového poriadku finančnej správy, s ktorými sa správy súd oboznámil vyplýva, že takéto rozhodnutia je oprávnený podpisovať priamy vedúci zamestnanec zamestnanca, ktorý rozhodnutie vyhotovil. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že by z obsahu administratívnych spisov nebola preskúmateľná skutočnosť, že rozhodnutia bolí podpísané oprávnenou osobou. Z obsahu administratívnych spisov totiž vyplýva, že v jednotlivých daňových opakovaných kontrolách vykonávaných u žalobcu Poverenie na výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vydala Ing. V. W. ako vedúca oddelenia daňovej kontroly 3 pre svojich podriadených zamestnancov Ing. Q. D. a Ing. Z. X.. Všetky listiny správcu dane podpisovali buď títo jeho dvaja poverení zamestnanci, ktorí vykonávali daňovú kontrolu a následne vykonávali aj vyrubovacie konanie, alebo niektoré listiny v prípade, že nemohli byť podpísané poverenými zamestnancami, počas celého trvania daňovej kontroly a vyrubovacieho

konania v zmysle 3. oddielu 3. dielu Podpisového poriadku finančnej správy podpisovala Ing. V. W. ako vedúca oddelenia daňovej kontroly 3. Z obsahu administratívnych spisov je zrejmé, že Ing. V. W. bola oprávnená na vykonanie opakovanej daňovej kontroly u žalobcu určiť konkrétnych zamestnancov, ktorým bola priamou nadriadenou. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný a správca dane v súvislosti s podpisovaním rozhodnutí správcu dane odkazujú na Podpisový poriadok finančnej správy, tento nie je možné použiť z dôvodu, že je len interným normatívnym aktom, avšak žalobca neuviedol, aký to má vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a zákonnosť rozhodnutí správcu dane. Pokiaľ žalobca namietal spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal so žalobcovou námietkou týkajúcou sa oprávnenosti Mgr. W. na podpisovanie rozhodnutí správcu dane, správny súd uvádza, že túto námietku posúdil ako vyjadrenie nesúhlasu s vyhodnotením odvolacej námietky žalobcu žalovaným. Vyjadrenie nesúhlasu nie je samé o sebe spôsobilé privodiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka nie je dôvodná a nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutí správcu dane.

49. V žalobnom bode X. jednotlivých žalôb žalobca namietal „nepreskúmateľnosť správnej úvahy vo vzťahu k neoprávnenému prospechu“. Žalobca za ničím nepreukázané považoval žalovaným uvádzané tvrdenia o tom, že žalobca a iné daňové subjekty vytvorili zmluvný vzťah neodzrkadľujúci skutočnú obchodnú realitu transakcií, ale tento predstavoval umelú konštrukciu vytvorenú výlučne za účelom získania neoprávnených výhod - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa 20.10.2016 „Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci.“ Ak je použitie správnej úvahy náležité zdôvodnené v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy, jej aplikáciu nemožno vnímať ako jeho ľubovôľu. Vo vyrubovacích konaniach správca dane hodnotil skutočnosti zhrnuté v protokoloch o daňovej kontrole a námietky žalobcu proti týmto protokolom, ktoré boli právne významné pre určenie dane. Výsledkom vyrubovacieho konania bola správna úvaha správcu dane ako dôsledok hodnotenia dôkazov, ktorú uviedol v rozhodnutiach, ktorými určil žalobcovi rozdiel v sume na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie/ obdobia.

50. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov dospel k záveru, že uvedená námietka žalobcu nemá oporu v odôvodnené rozhodnutí správcu dane ani žalovaného, nakoľko samotná správna úvaha o tom, že žalobca a iné daňové subjekty vytvorili zmluvný vzťah neodzrkadľujúci skutočnú obchodnú realitu transakcií, ale tento predstavoval umelú konštrukciu vytvorenú výlučne za účelom získania neoprávnených výhod - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vychádzala zo skutočného stavu veci zisteného v administratívnom konaní. Správca dane v odôvodneniach rozhodnutí skonštatoval, že dňa 05.01.2014 bola medzi žalobcom ako „sprostredkovateľom“ a K plus s.r.o. ako „záujemcom“, uzatvorená Sprostredkovateľská zmluva, pričom za obidve zmluvné strany konal a zmluvu podpisoval MVDr. K., ktorý bol v tom čase ich konateľom. Z vykonaných šetrení a dokazovania (z výsledku riadnej daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2014, ktorej výsledkom bol Protokol č. 102300698/2017 zo dňa 06.11.2017, ako aj z výsledku daňovej kontroly u odberateľa K plus spol. s r.o., ktorej výsledkom bol Protokol č. 103736044/2016 zo dňa 18.06.2016) vyplynul skutkový záver správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal reálne dodanie služieb odberateľovi K plus spol. s r.o. Z dôvodu, že žalobca žiadne služby odberateľovi K plus spol. s r.o. nedodal, faktúry č. 2014/002 až č. 2014/008 žalobca nevystavil k reálne dodaným službám, a preto DPH, uvedená v týchto faktúrach, nie je uvedená pri dodaní služby z dôvodu vzniku daňovej povinnosti a je dlhovaná len z dôvodu jej uvedenia na faktúrach. Napriek tomu bol žalobca povinný túto daň zaplatiť v súlade s ustanovením . Na základe zistení v opakovanej daňovej kontrole správca dane konštatoval, že žalobca nekonal tak, aby v dostatočnom časovom predstihu úplne zabránil nebezpečenstvu straty daňových príjmov, pretože jeho odberateľ (K plus spol. s r.o.) si pred vyhotovením storno faktúr č. ST/01 až č. ST/07 odpočítal daň a strata na daňových príjmoch v čase vyhotovenia predmetných opravných faktúr už bola reálna. Použitím správnej úvahy správca dane dospel k záveru, že nie je možné brať do úvahy dobrú vieru žalobcu, ktorý hoci vedel, že žiadne služby nedodáva, sa na postupe spojenom s vystavením faktúr s daňou vopred s odberateľom dohodol. Žalobca a daňové subjekty podriadené MVDr. K. (medzi ktoré patril aj odberateľ K plus

spol. s r.o.) boli podľa správcu dane vytvorené výlučne za účelom získania neoprávnených výhod - čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zámerom optimalizovať daňovú povinnosť platiteľa K plus spol. s r.o.. a zmluvný vzťah medzi žalobcom a jeho odberateľom K plus spol. s r.o. neodzrkadľoval skutočnú obchodnú realitu transakcií, ale predstavoval umelú konštrukciu s cieľom vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie dane zaplatenej na vstupe. Prvostupňové rozhodnutia správcu dane boli založené na tom, že žalobca svojím vyššie popísaným konaním nezabránil vzniku straty daňových príjmov, a preto neboli naplnené podmienky na to, aby bol žalobca oprávnený v podaných dodatočných daňových priznaniach DPH, na základe ním vystavených storno faktúr, uplatniť si vrátenie dane, ktorá bola uvedená na ním vystavených faktúrach k odberateľovi reálne nedodaným službám. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa zákonnosti uvedenej správnej úvahy uviedol, že nezistil žiadnu nelogickú či nezákonnú úvahu správcu dane, ktorú správca dane vyvodzoval z informácií zhromaždených v priebehu daňových kontrol a ktoré tvorili skutkový základ pre skutkové a právne závery správcu dane. Keďže sa jednalo o opakované daňové kontroly vykonané na základe dodatočných daňových priznaní žalobcu a správca dane podľa žalovaného správne poukázal na výsledky predtým vykonanej riadnej daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia. Žalobca v podaných žalobách bližšie nekonkretizoval, resp. neuviedol, v čom by mala byť správna úvaha správcu dane a žalovaného v rozpore s obsahom vykonaného dokazovania alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť správnej úvahy, ale poukázal len na parciálnu časť odôvodnenia rozhodnutí žalovaného, ktoré považoval za nepreskúmateľné. Z rozhodnutí správcu dane ako aj napadnutých rozhodnutí vyplýva, že tieto obsahujú jednotlivé zistené skutočnosti, ich vyhodnotenie, úvahy orgánov verejnej správy, pričom v odôvodneniach poukázali aj na prislúchajúcu judikatúru SD EÚ a príslušné procesnoprávne a hmotnoprávne predpisy. V rozhodnutiach je jasne uvedené, ktoré podstatné skutočnosti viedli orgány verejnej správy k záveru, že neboli v prípade žalobcu splnené podmienky na uplatnenie práva vrátenie nadmerného odpočtu DPH v rozsahu uvedenom v jednotlivých žalobcom podaných dodatočných daňových priznaniach. Žalovaný vo viacerých odsekoch napadnutých rozhodnutí odôvodňoval, prečo nemohol žalobcovi uznať vrátenie nadmerného odpočtu (opravenú výšku dane uvedenú v dodatočných daňových priznaniach s poukazom na storno sporných faktúr) a to s poukazom na bod 48. Rozsudku SD EÚ C-643/1, pričom sa stotožnil s argumentáciou uvedenou v predmetnom rozsudku a poukázal na závery z neho vyplývajúce. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného i správcu dane vyplýva, že žalobcovi bol za jednotlivé zdaňovacie obdobia určený rozdiel dane s poukazom na , v zmysle ktorého je každá osoba, ktorá na faktúre alebo inom doklade o predaji uvedenie daň, je povinná zaplatiť túto daň. Toto ustanovenie je transpozíciou čl. 203 Smernice EÚ 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. V zmysle judikatúry SD EÚ, ktorý poskytol výklad citovaného článku Smernice napr. v rozsudku C-643/11, v ktorom SD EÚ o.i. riešil prejudiciálnu otázku, či sa má čl. 203 Smernice vykladať v tom zmysle, že DPH, ktorú osoba uviedla na faktúre, je táto osoba povinná zaplatiť bez ohľadu na to, či skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu, dospel SD EÚ k záveru, že DPH, ktorú osoba uviedla na faktúre, je táto osoba povinná zaplatiť bez ohľadu na to, či skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu. Žalobca v preskúmavanom prípade podal dodatočné daňové priznania za kontrolované zdaňovacie obdobia v zmysle Daňového poriadku s odôvodnením zosúladenia stavu vzhľadom na výsledky predchádzajúcich daňových kontrol a následne vydaných rozhodnutí správcu dane i žalovaného, ktorých zákonnosť bola potvrdená žalobcom označenými rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici (vo vzťahu k jeho dodávateľovi K-plus, s.r.o.), v dôsledku čoho žalobca vystavil storno faktúry a následne podal dodatočné daňové priznania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok SD EÚ C-643/11 (bod 37), v zmysle ktorého „Dodržiavanie zásady daňovej neutrality je zabezpečené možnosťou členského štátu stanoviť, že nedôvodne vyfakturovaná daň môže byť opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju dobrú vieru alebo v dostatočnom predstihu úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových príjmov.“ Správca dane v preskúmavanom prípade opakovanými daňovými kontrolami po podaní dodatočných daňových priznaní posudzoval splnenie podmienok na „ opravu vyfakturovanej dane“ v intenciách citovaného rozsudku SD EÚ a konštatoval, že tieto podmienky neboli splnené, resp. neboli žalobcom preukázané a svoju úvahu relevantne odôvodnil. Dôkazným bremenom žalobcu v tomto prípade bolo preukázať podmienky na storno faktúr a na podanie dodatočného daňového priznania/priznaní. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol, splnenie týchto podmienok nepreukázal a napokon ani v žalobách netvrdil, že by tieto podmienky preukázal. Pokiaľ žalobca namietal, že v napadnutých rozhodnutiach absentuje správna úvaha, táto námietky nemá oporu v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí a správny súd jeho tvrdenie považuje len za vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením žalovaného, resp. správcu dane. Z rozhodnutí správcu dane, ktoré boli potvrdené napadnutými rozhodnutiami žalovaného je zrejmé, že obsahujú zistenia z opakovaných

daňových kontrol a závery vyplývajúce z rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 09.11.2017 a č.k. zo dňa 08.12.2017, týkajúcich sa dodávateľa žalobcu (K-plus, s.r.o.), ďalej že žalobca nepredložil dôkazy o vrátení finančných prostriedkov (po stornovaní faktúr) spoločnosti K-plus, s.r.o., ako aj to, že žalobca len tvrdil/deklaroval existenciu dobrej viery a to, že zabránil strate príjmov, ale podľa správcu dane tieto svoje tvrdenia žalobca nepreukázal a ani správca dane takéto skutočnosti nezistil, pričom tento záver správca dane odôvodnil. Použitá správna úvaha bola v odôvodneniach rozhodnutí orgánmi. verejnej správy dostatočne vysvetlená, nevybočila z medzí zákona a vychádzala z riadneho zistenia skutočného stavu veci. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedených dôvodov správny súd v rámci preskúmania napadnutých rozhodnutí v rozsahu uvedenom v tomto žalobnom bode jednotlivých žalôb, nemohol konštatovať dôvodnosť žalobcovej námietky.

51. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj ďalšiu žalobnú námietku, v ktorej žalobca namietal, že sa žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, konkrétne s námietkou, ktorou žalobca v odvolaniach namietal, že rozhodnutia správcu dane sú nepreskúmateľné z dôvodu, že nie je zrejmé, ako správca dane dospel k sume uvedenej vo výrokoch rozhodnutí, ktorými bola určená výška rozdielu dane. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak (§ 63 ods. 2 Daňového poriadku), pričom v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo(§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Nepreskúmateľným nie je len rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale za nepreskúmateľné je možné označiť aj také rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietané porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku by teda vo svojich dôsledkoch mohlo znamenať vadu nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí. Správny súd poukazuje na odôvodnenie Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané rozhodnutia takýmito vadami netrpia. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného za všetky tri kontrolované zdaňovacie obdobia vyplýva, že žalovaný sa s uvedenou námietkou vysporiadal a skonštatoval, že táto námietka nie je dôvodná, pretože rozhodnutia správcu dane sú dostatočne a riadne odôvodnené, pričom ich odôvodnenia obsahujú dostatok dôkazov, rozhodnutia obsahujú správnu úvahu a sú zrozumiteľné. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnení rozhodnutí žalovaného ako aj s odôvodnením rozhodnutí správcu dane sa správny súd s takýmto hodnotením obsahových náležitostí prvostupňových rozhodnutí uvedeným v napadnutých rozhodnutiach stotožnil. Pokiaľ žalobca vyjadril svoj nesúhlas s takýmto hodnotením, nemá to za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny súd preto vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú, nemajúcu oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného. Zo samotných výrokov rozhodnutí správcu dane je zrejmé, z ktorých súm bol za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia vypočítaný rozdiel dane, pričom na strane 2. rozhodnutí správcu dane je uvedený príslušný výpočet, ktorý je okrem toho zrejmý aj z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného uvedeného na ich 6. a 7. strane. Navyše táto suma vyplýva priamo aj zo žalobcom podaných dodatočných daňových priznaní, v ktorých žalobca sám uvádza, o vrátenie akého nadmerného odpočtu žiada.

Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k záveru, že zodpovedajú zákonným požiadavkám vyžadovaným v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko obsahujú uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy orgánu verejnej správy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Odvodnenia napadnutých rozhodnutí napĺňajú aj požiadavky kladené na odôvodnenie v zmysle žalobcom citovaného Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.1.2017 sp. zn. . Žalobcom tvrdená námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného bola preto ako nemajúca oporu v obsahu preskúmavaných rozhodnutí správnym súdom posúdená ako nedôvodná.

52. K žalobným námietkam nezákonnosti napadnutých rozhodnutí ako aj rozhodnutí správcu dane z dôvodu, že ich vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, správny súd uvádza, že sa jedná len o všeobecné, nekonkrétne námietky žalobcu, ktoré žalobca v žalobe bližšie nekonkretizoval. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné. Správny súd je viazaný tak rozsahom, ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobách. Nie je však ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá teda oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať z obsahu preskúmavaných administratívnych spisov a napadnutých rozhodnutí a ani žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívnych spisov a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum. Takto uplatnené námietky žalobcu neboli bližšie skutkovo a právne ozrejmené spôsobom, ktorý by ich individualizoval pre dané prípady. Správny súd v rámci preskúmania napadnutých rozhodnutí z takto vymedzených všeobecne formulovaných dôvodov nemohol na tieto časti žalôb relevantne prihliadať a v ich rozsahu preskúmať napadnuté rozhodnutia. Keďže uvedené námietky neboli zo strany žalobcu podopreté žiadnou skutkovou, ani právnou argumentáciou, správny súd ich pre ich nekonkrétnosť, resp. všeobecnosť vyhodnotil ako nedôvodné. Pre úplnosť správny súd uvádza, že doplnenie žalobných bodov uskutočnené právnou zástupkyňou žalobcu na súdnom pojednávaní konanom dňa 20.05.2021 správny súd nemohol prihliadnuť z dôvodu, že uvedené doplnenie bolo navrhnuté po uplynutí lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby vyplývajúcej z ustanovenia , podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V správnom súdnictve platí prísna koncentračná zásada vyplývajúca z ustanovenia , v zmysle ktorého žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd a z ustanovenia , v zmysle ktorého žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby,

53. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného a im predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane, ako aj postupu orgánu verejnej správy z dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nie sú zo žalobcom uvedených dôvodov nezákonné, a preto žaloby ako nedôvodné s poukazom na zamietol.

54. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

55. O trovách konania rozhodol správy súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

56. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.