Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-28-2017.pdf
PDF · 148.97 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol. s r.o., so sídlom: Biela 5, 040 01 Košice, IČO: 36 2147 735, v zastúpení: JUDr. Milanom Szőllősym, advokátom, so sídlom: Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom: Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, v zastúpení: SD LEGAL, s.r.o., so sídlom: Žriedlova 3, 040 01 Košice, o zaplatenie 9.811,92 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.811,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.811,92 Eur od 28.10.2014 do zaplatenia a to všetko na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome obytný dom A. XX so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. 3698/94, evidovanom na LV č. XXXXX pre okres Košice IV, obec B. – C., katastrálne územie Južné mesto, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pôvodní žalobcovia 1-30 sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.8.2017 domáhali voči žalovanému titulom poistného plnenia sumy 9.811,92 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 28.10.2014 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.
2. Žalobcovia v žalobe tvrdili nasledovné skutočnosti: Dňa 18.12.2006 pre poistenie nehnuteľnosti (obytná budova a spoločné časti domov, rozvody elektriny), a aj pre riziko požiaru, bol v Košiciach uzavretý poistno-právny vzťah (návrh na uzavretie poistnej zmluvy číslo XXXXXXXX, poistná zmluva číslo XXXXXXXXXX) s počiatkom poistenia 1.1.2007. Poistná zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako poistníkom, poistení sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, Ostravská č. 16, č. súp. XXXX Košice. Poistenie bolo dojednané, po predchádzajúcej ohliadke budovy zástupcom poisťovateľa, dňa 18.12.2006 pre riziko poistnej udalosti: požiar, voda, víchrica elektromotory, strojovne, sklo, stavebné súčasti a príslušenstvo, hasiace prístroje, poistenie zodpovednosti za škody z držby nehnuteľnosti. Poistenie bolo dojednané na novú hodnotu na dobu päť rokov s ročným poistným obdobím tak, že poistné bude platené vždy k 1. dňu mesiaca každého roku. Žalovaný písomným podaním zo dňa 8.8.2013 poistného oznámil nové číslo poistnej zmluvy, t.j. XXXXXXXXXX z dôvodu zapríčineného elektronického spracovania číslovania. Dňa 21.11.2013 vznikla poistná udalosť, požiar. Poistná udalosť bola poisťovateľovi písomne oznámená. Žalovaný na mieste samom vykonal obhliadku škodovej udalosti o ktorej urobil zápis. O rozsahu poškodenia vyhotovil zápis, ako i príslušnú fotodokumentáciu. Z oznámenia poisťovateľa zo dňa 29.5.20104 vyplýva, že z predloženej FA číslo XXXXXXXX z 31.1.2014 vystavenej na sumu 4.396,76 poisťovateľov uznáva nárok vo výške 1.094,16 Eur. Z FA číslo XXX/XX/XXXX z 12.3.2014 vystavenej na sumu 11.570,82 Eur poisťovateľa uznáva nárok vo výške 1.758,92 Eur. Žalovaný po odpočítaní zmluvne dojednanej spoluúčasti poistenému poskytol
poistné plnenie vo výške 2.819,87 Eur (2.853,06 Eur – spoluúčasť 33,19 Eur). Žalovaný v podaní zo dňa 29.5.2014 poistenému oznámil, že poistné plnenie neposkytne za opravu elektroinštalácie z dôvodu, že podľa jeho názoru príčinou škody je skrat v elektroinštalácii, čo je výlukou na základe článku 6 bodu 7. písmena c) všeobecných poistných podmienok pre poistenie budov – VPP – B 04. Odmietnutie poistného plnenia oprel len o správu ORHaZZ v Košiciach zo dňa 4.3.2014, ktorá svojim obsahom vychádza z pravdepodobnosti. Z uvedenej správy vyplýva, že príčinu vzniku požiaru bola technická porucha na elektroinštalácii rozvodnej skrine bytového domu, pravdepodobne z dôvodu zvýšeného prechodového odporu na svorkách ističa. Zo správy o vykonaní odbornej prehliadky a odbornej skúšky elektrického zariadenia číslo OP a OS 30/2013 vykonanej revíznym technikom D. E. a ktorá bola ukončená 20.112013 na revidovanom objekte, t.j. Spoločné priestory domu, Ostravská č. 16 vyplýva, že bolo revidované zariadenie (rozvádzače (HRE, JOP II – 8ks, elektrická inštalácia spoločných priestorov), zdroj elektrického prúdu (sieť VSE), sústava (3+PEN AC 50 Hz 400/230 OV TN-C), ochrana pred úrazom el. prúdom podľa STN 33 200-4-41:2007. Správa o vykonaní odbornej prehliadky a odbornej skúšky elektrického zariadenia číslo OP a OS 30/2013 v závere udáva, že revidované elektrické zariadenie silové v rozsahu tejto OP a OS je schopné bezpečnej prevádzky. Ako to vyplýva zo skutočností zistených v uvedenej revíznej správe, revízna správa nepotvrdzuje stanovisko, ktoré bolo podkladom pre zamietnutie poistného plnenia v zmysle článku 7 písmena č.) VPP-B 04.
3. Žalovaný v odpore zo dňa 11.5.2018 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I č.k. 35C/28/2017-47 zo dňa 18.4.2018 uviedol, že dňa 21.11.2013 žalobca telefonicky oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti, keď došlo k požiaru rozvodovej skrine na prízemí rodinného domu. Žalovaný škodovú udalosť zaevidoval pod číslom XXXXXXXXXX a dňa 22.11.2013 vykonal obhliadku miesta škodovej udalosti, na ktorej bolo zistené, že požiar vznikol na 1. poschodí v rozvodnej stúpačkovej skrini. Predpokladanou príčinou požiaru bol istič, ktorý sa nevypol. Na obhliadke bola vyhotovená fotodokumentácia. Žalovaný dňa 25.11.2013 požiadal žalobcu o doplnenie údajov k škodovej udalosti, následne vykonal jej šetrením a likvidáciu. Z predloženej správy Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach zo dňa 4.3.2014 vyplýva, že príčinou vzniku požiaru bola technická porucha na elektroinštalácii rozvodnej skrine bytového domu, pravdepodobne v dôsledku zvýšeného elektrického prechodového odporu na svorkách ističa rozvodnej skrini na druhom nadzemnom podlaží. Podkladom pre posúdenie príčiny požiaru žalovaným bola správa vypracovaná OR HaZZ, ktorý na mieste požiaru zasahoval, je v tejto oblasti odborne spôsobilou osobu a príčinu požiaru určil na základe vykonaného šetrenia a priamo zistených skutočností. Príčinou požiaru nebola náhodná udalosť, ani úmyselné konanie tretej osoby. Jednoznačnou príčinou vzniku požiaru bola technická porucha na elektroinštalácii rozvodnej skrine bytového domu. Podľa názoru žalovaného jedinou možnosťou, ako môže vzniknúť požiar v dôsledku technickej poruchy na elektroinštalácii je skrat alebo prepätie vyvolané určitou skutočnosťou. V správe zo dňa 4.3.2014 OZ HaZZ uviedlo, že skrat vznikol v dôsledku technickej poruchy, pravdepodobne zvýšeného elektrického prechodového odporu na svorkách ističa v rozvodnej skrini. Žalovaný nemôže súhlasiť s názorom žalobcu, že žalovaný odmietol poistné plnenie bez náležitého zistenia príčiny vzniku poistnej udalosti. Nesúhlasí tiež s názorom žalobcu, že správa OR HaZZ svojím obsahom vychádza z pravdepodobnosti. Príčinou požiaru je podľa vykonaného šetrenia jednoznačne, nie pravdepodobne, technická porucha na elektroinštalácii rozvodnej skrine. Táto technická porucha bola vyvolaná pravdepodobne zvýšeným elektrickým prechodovým odporom na svorkách ističa, mohla ale vzniknúť v dôsledku inej skutočnosti, ktorá spôsobila poruchu a následný skrat. Vykonaným šetrením OR HaZZ nebol zistený žiaden výbuch ani požiar v dôsledku ktorého by došlo k poškodeniu elektroinštalácie. Práve technická porucha spôsobila požiar a poškodenie samotnej rozvodovej skrine a ďalších poistených vecí. Správa o vykonaní odbornej prehliadky a odbornej skúšky elektrického zariadenia zo dňa 20.11.2013 nemôže vyvracať stanovisko OR HaZZ, keďže iba konštatuje, že dňa 20.11.2013 bolo revidované elektrické zariadenie schopné bezpečnej prevádzky. Zároveň ale táto správa nevylučuje, že po vykonanej prehliadke dňa 20.11.2013 mohlo dôjsť na revidovanom elektrickom zariadení k technickej poruche, ktorá spôsobila skrat alebo prepätia a následný požiar. V dôsledku čoho vzniká technická porucha, ktorá spôsobila skrat alebo prepätie t.j. či v dôsledku zvýšeného elektrického prechodového odporu, nesprávnou manipuláciou alebo zásahom neznámej osoby je podľa názoru žalovaného nepodstatné.
4. Žalobcovia na uvedené reagovali replikou zo dňa 2.7.2018, kde uviedli, že predmetom žaloby je právo na poistné plnenie z titulu poistenej udalosti – požiaru, ktorá vznikla dňa 21.11.2013. Právo na plnenie, z titulu poistnej udalosti, vyplýva z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXX (XXXXXXX). Vznik poistnej
udalosti, rozsah následkov vzniknutých v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou bol žalovanému relevantným spôsobom preukázaný. Odpor podaný žalovaným je založený za účelom tvrdení. Svoju obranu aj v podanom odpore zakladá len na listinnom dôkaze, t.j. správe OR HaZZ Košice zo dňa 4.3.2014 z ktorej vyplýva, že príčinou vzniku požiaru bola technická porucha na elektroinštalácii rozvodnej skrine bytového domu, pravdepodobne zvýšený elektrický prechodový odpor na svorkách ističa v rozvodnej skrini. Len táto jediná správa, tento listinný dôkaz, je obranou žalovaného a dôvodom pre neposkytnutie poistného plnenia, a to s odkazom na č.l. 6 bod 7c) VPP- B 04. Žalovanému bol predložený listinný dôkaz „Správa o vykonaní odbornej prehliadky a odbornej skúšky elektrického zariadenia vykonanej revíznym technikom D. E. číslo OP a OS 30/2013 zo dňa 20.11.2013 na revidovanom objekte, t.j. Spoločné priestory domu, Ostravská č. 16. Zo záveru tejto správy vyplýva, že revidované elektrické zariadenie silové v rozsahu tejto OP a OS je schopné bezpečnej prevádzky. Tento listinný dôkaz, je listinných dôkazom ako to vyplýva z č.l. 15, z § 187 CSP. Stanovisko žalovaného uvádzané v odpore, že Správa o vykonaní odbornej prehliadky a odbornej skúšky elektrického zariadenia vykonanej revíznym technikom D. E. číslo OP a A. XX/XXXX zo dňa 20.11.2013 nemôže vyvracať stanovisko OR HaZZ, je tvrdením v rozpore s č. 15 ods. 2 CSP, ako i v rozpore s § 187 ods. 1 CSP. Listinný dôkaz, revízna správa OP a A. XX/XXXX F. dňa 20.11.2013, predložený žalobcom, nepotvrdzuje zamietavé stanovisko žalovaného.
5. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.3.2019 namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcov 4,5,14,19,20,22,23 z dôvodu prevodov vlastníckeho práva k bytom. Taktiež vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie na strane Prvej košickej správcovskej spoločnosti, spol. s r.o.. V žalobe žalobca označil vlastníkov jednotlivých bytov, ktorí sú zastúpení správcom a ďalej súd koná už len so žalobcom 31. Žalovaný žiadal preskúmať, kto udelil plnú moc G. E., či je tu vôbec dané právne zastúpenie. Ďalej žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu všetkých žalobcov z dôvodu, že bola dohodnutá vinkulácia poistného plnenia v prospech ČSOB a preto žalobcom môže byť iba ČSOB. Žalovaný namietal nevykonateľnosť žalobného petitu, pretože nie je zrejmé, komu sa má plniť a akým spôsobom (solidárne alebo delene).
6. Žalobcovia na skutočnosti uvedené na pojednávaní reagovali podaním zo dňa 29.4.2019, kde uviedli, že je daná ich aktívna legitimácia, pretože podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej so žalovaným dňa 18.12.2006 boli poistenými osobami všetci vlastníci bytového domu, pričom poistníkom bol správca. S poukazom na § 788 a nasl. a § 806 OZ svedčí hmotnoprávne oprávnenie na zaplatenie poistného plnenia z poistno-právneho vzťahu tomu, na koho majetok sa poistenie vzťahuje, resp. poistenému. V danom prípade sa žalobcovia domáhajú poistného plnenia práve z poistenia majetku, ktorým je podľa poistnej zmluvy bytový dom. Teda hmotnoprávne oprávnenie na poistné plnenie v zmysle § 797 ods. 1 a § 806 Občianskeho zákonníka svedčí jednoznačne žalobcom ako vlastníkom bytového domu. Z tohto hmotnoprávneho oprávnenia následne vyplýva aj vecná aktívna legitimácia žalobcov domáhať sa v súdnom spore vyplatenia poistného plnenia podľa poistnej zmluvy. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie na strane správcu žalobcovia uviedli, že správca nie je v konaní žalobcom, ale vystupuje ako zákonný zástupca žalobcov a takto bol označený aj v žalobe. Zákonné zastúpenie žalobcov správcom vyplýva z ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov v bytovom dome správcom bytového domu v súdnom konaní, kedy správca koná v mene a na účet samotných vlastníkov, teda nie vo vlastnom mene. Nie je však vylúčené a Civilný sporový poriadok v § 89 ods. 1 umožňuje, aby si správca ako zákonný zástupca žalobcov zvolil pre svoje zastupovanie v súdnom spore právneho zástupcu z radov advokátov. Čo sa týka vinkulácie poistného plnenia v prospech uvedenej banky, táto nevyplýva z poistnej zmluvy. Judikáty predložené žalovaným sa nemôžu aplikovať na tento prípad, pretože tieto sa vzťahovali na prípady, kedy žalobu o poistné pnenie podal voči poisťovateľovi leasingový nájomca, ktorý nebol vlastníkom poisteného majetku a nebol teda ani poisteným. Žalobcovia zároveň upravili žalobný petit a žiadali zaplatiť poistné plnenie im všetkým spoločne a nerozdielne s poukazom na § 139 OZ.
7. Žalovaný v podaní zo dňa 19.3.2020 uviedol, že podľa jeho názoru žalobcovia nie sú zastúpení G. E., keďže nebola predložená plná moc od všetkých vlastníkov bytov pre tohto advokáta. Zo Zmluvy o výkone správy nevyplýva, že by Prvá košická správcovská, spol. s r.o. ako správca bytového domu mohla vymáhať plnenie v mene žalobcov od žalovaného. Ak správca bytového domu nie je sám žalobcom, nekoná vo svojom mene na účet žalobcov, koná protizákonne a celá žaloba je zmätočná.
Pokiaľ žalobcovia nepreukážu devinkuláciu poistného plnenia v ich prospech, nie je možné im z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalovaný nárok priznať.
8. Pôvodní žalobcovia podaním zo dňa 28.10.2020 vzhľadom k zmene právnej úpravy zákona č. 182/1993 Z.z. navrhli zmenu na strane žalobcov v zmysle § 80 CSP, ktorému návrhu súd na pojednávaní dňa 10.12.2020 vyhovel a pripustil zmenu na strane žalobcov tak, že do konania namiesto žalobcov 1-30 vstupuje Prvá košická správcovská spol. s r.o., IČO: 36 217 735, so sídlom: Biela 5, 040 01 Košice. Zároveň súd pripustil aj zmenu petitu v nasledovnom znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.811,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 28.10.2014 do zaplatenia, to všetko na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome A., so súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/XX, evidovanom na LV č. XXXXX pre okres Košice IV, obec B. – C., katastrálne územie Južné mesto, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
9. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Návrh na uzavretie poistnej zmluvy z 18.12.2006, Poistná zmluva, Zmluvné dojednania F. XX, D. XX, D. XX, Oznámenie o zmene čísla poistnej zmluvy, Výpoveď poistnej zmluvy z 14.11.2013, Oznámenie o zániku poistenia z 18.12.2013, Zápis z ohliadky škodovej udalosti (č.l.191), Písomné podanie z 20.3.2014, Faktúra č. XXXXXXXX z 31.1.2014, Faktúra č. XXX/XX/XXXX z 12.3.2014, Oznámenie o ukončení likvidácie z 29.5.2014, Správa ORHaZZ v Košiciach z 4.3.2014, Revízna správa číslo OP a A. XX/XXXX z 20.11.2013, Pokus o zmier z 27.10.2014, Zmluva o výkone správy z 10.10.2005 (č.l.129).
10. Žalobcovia v konaní použili nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a replike, návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
11. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Oznámenie škody z poistenia majetku z 21.11.2013, Zápis – ohliadka škodovej udalosti z 21.11.2013, Fotodokumentácia – 2ks, Žiadosť o doplnenie údajov, Správa OR HaZZ, PZ č. XXXXXXXXXX, D. XX, D. XX, F. XX E., F. XX H., F. XX STAVEBNÉ SÚČASTI A PRÍSLUŠENSTVO, manuál meracieho prístroja Unilap 100 XE v anglickom jazyku, Žiadosť o súhlas s vyplatením poistného plnenia z 16.5.2014 (č.l. 117), Súhlas ČSOB z 19.5.2014 (č.l.116), Žiadosť o vinkuláciu poistného plnenia (č.l.156), Potvrdenie poistiteľa o vinkulácii poistného plnenia (č.l.157), výpis z obchodného registra žalovaného, Certifikát o kalibrácii (č.l. 212).
12. Žalovaný v konaní použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe a duplike, návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov, vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v konaní aj námietku premlčania.
13. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
14. Dňa 10.10.2005 bola medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Ostravská 16, Košice a spoločnosťou PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol. s r.o. ako správcom uzavretá Zmluva o výkone správy č. I. (č.l. 188), ktorou sa správca zaviazal vykonávať pre vlastníkov správu spoločných častí a spoločných zariadení domu, pozemku a iné činnosti uvedené v čl. III bod 1,2,3,4,5. V zmysle čl. III bod 7. správca sa zaviazal vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a NP v dome. V zmysle čl. III bod 8. sa správca zaviazal hospodáriť s majetkom vlastníkov s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami tejto zmluvy. V zmysle čl. III bod 9. sa správca zaviazal dbať na ochranu práv vlastníkov a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými. V zmysle čl. IX bod 2 vlastníci splnomocnili správcu k ich zastupovaniu v právnych úkonoch pri zabezpečovaní povinností podľa tejto zmluvy a k uzatváraniu zmlúv na prenájom spoločných častí a spoločných zariadení, ak je uvedený prenájom odsúhlasený v súlade s ustanoveniami článku VI tejto zmluvy. Z týchto úkonov sú zaviazaní priamo vlastníci.
15. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: XXXXX/X (č.l. 182) súd zistil, že PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol. s r.o. mala od 13.12.2002 do 5.9.2012 v predmete činnosti zapísanú správu nehnuteľností na základe kontraktu alebo honoráru a od 6.9.2012 má zapísanú správu a údržbu bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností.
16. Dňa 18.12.2006 bola uzavretá medzi správcom a žalovaným ako poistníkom Poistná zmluva č. XXXXXXXX (č.l. 4) s tým, že poistenými sú vlastníci bytov a nebytových priestorov Ostravská 16, Košice. Na jej základe bolo dojednané poistenie obytnej budovy pre prípady uvedené v rekapitulácii: požiar, voda, víchrica, 1.riziko, elektromotory, stavebné súčasti a príslušenstvo, zodpovednosť. Poistná zmluva sa riadi D., F. a prílohami, medzi nimi D. XX, D. XX, F. XX, F. XX E., F. XX STAVEBNÉ SÚČASTI A PRÍSLUŠENSTVO. Prípisom zo dňa 8.8.2013 (č.l. 13) bolo číslo poistnej zmluvy zmenené na XXXXXXXXXX.
17. Podľa čl. 7 F. XX (č.l. 6) hlavnými poistenými rizikami sú podľa prvej odrážky: požiar, priamy úder blesku, výbuch, dym, stret alebo zrútenie lietadla, jeho častí alebo nákladu, náraz vozidla, aerodynamický blesk, v zmysle čl. 6 D. XX.
18. Podľa čl. 6 bod 7. písm. c) D. XX (č.l. 10) poisťovateľ však nehradí škody, ak škoda na elektrických zariadeniach bola spôsobená skratom alebo prepätím s výskytom ohňa i bez neho, okrem prípadu, keď sú dôsledkom výbuchu alebo požiaru. Podľa čl. 6 bod 8 D. XX poisťovateľ však poskytne plnenie, pokiaľ poistené veci boli zničené alebo poškodené v dôsledku požiaru, ktorý vznikol z príčiny udalostí vymenovaných pod písmenami a) – e) ods. 7 tohto článku.
19. Zo zápisu o ohliadke škodovej udalosti zo dňa 22.11.2013 (č.l. 51,52,191) súd zistil, že dňa 21.11.2013 o 13:00 hod. došlo ku škodovej udalosti – požiaru rozvodnej skrine na prízemí bytového domu na Ostravskej 16, Košice. Technik prevádzky p. J. do zápisu uviedol, že požiar vznikol na 1. poschodí v rozvodnej stúpačkovej skrini. Pravdepodobne príčinou požiaru bol istič, ktorý sa nevypol. Otvorený oheň spálil skrinky od 1.-3. poschodie – úplne zničené, 4. poschodie – čiastočne poškodené, 5.-6. poschodie malá škoda. Elektrikári prídu premerať skrinky. Za poškodené veci bola označená maľovka na 6 poschodiach z dôvodu zadymenia.
20. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach vydalo dňa 4.3.2014 vyjadrenie k požiaru vybavenia el. rozvodnej skrine zo dňa 21.11.2013 (č.l. 56), kedy uviedli, že priama škoda požiarom vznikla poškodením vertikálnej e. rozvodnej skrine a jej vybavenia od prvého podzemného podlažia po štvrté nadzemné podlažie. Príčinou vzniku požiaru bola technická porucha na elektroinštalácii rozvodnej skrine bytového domu, pravdepodobne zvýšený elektrický prechodový odpor na svorkách ističa v rozvodnej skrini na druhom nadzemnom podlaží.
21. Zo Žiadosti o vinkuláciu poistného plnenia zo dňa 19.10.2011 (č.l. 156) súd zistil, že poistený dal poistiteľovi príkaz, aby počas celej doby platnosti tejto vinkulácie, teda až do doby úplného vyrovnania, resp. zániku peňažných pohľadávok banky vrátane ich príslušenstva a iných peňažných pohľadávok banky voči poistenému vzniknutých na základe a v súvislosti so Zmluvou o účelovom úvere č. XXXX/ XX/XXXXX zo dňa 19.10.2011 vo výške úverového limitu 77.178,- Eur, vinkuloval poistiteľ všetky prípadné poistné plnenia z predmetnej poistnej zmluvy v prospech banky a bezodkladne ich poukazoval v prospech účtu banky. Uvedená vinkulácia bola potvrdená poistiteľom dňa 20.10.2011 (č.l. 157).
22. Z komunikácie medzi žalovaným a bankou ČSOB, a.s. (č.l. 116,117) súd zistil, že žalovaný požiadal banku ČSOB, a.s. o vydanie súhlasu s vyplatením poistného plnenia v prospech poisteného. Žalovaný uviedol banke výšku poistného plnenia v sume 2.819,87 Eur. Banka ČSOB, a.s. súhlas s výplatou poistného plnenia vo výške 2.819,87 Eur udelil.
23. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
24. Podľa čl. 8 zákona CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
25. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
26. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 104 OZ, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
28. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
29. Podľa § 795 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
30. Podľa 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
31. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
32. Podľa § 797 ods. 4 OZ, k poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
33. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené a označené žalobcom, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:
34. Predmetom konania je nárok žalobcu na vyplatenie odmietnutého poistného plnenia zo škodovej udalosti 3091031742 zo dňa 21.11.2013 vo výške 9.811,92 Eur.
35. Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd v prvom rade zaoberal v konaní vznesenou námietkou premlčania. Súd aplikujúc ustanovenie § 101 OZ s použitím § 104 OZ dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko bol uplatnený riadne a včas. Je nesporné, že k poistnej udalosti došlo dňa 21.11.2013, vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť bolo ukončené dňom 29.5.2014, kedy žalovaný oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia v sume 2.819,87 Eur. Poistná udalosť nastala 21.11.2013 a teda premlčacia doba na vyplatenie plnenia z poistenia začala plynúť za rok po poistnej udalosti od 21.11.2014. Žaloba bola podaná na súde dňa 9.8.2017. Porovnaním uvedených dátumov súd musí konštatovať, že žaloba bola podaná riadne v rámci trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 OZ s prihliadnutím na ustanovenie § 104 OZ a nárok žalobcu nepodlieha premlčaniu.
36. Ďalšou spornou skutočnosťou bola otázka aktívnej legitimácie žalobcu. Žaloba bola podaná vlastníkmi bytov nebytových priestorov obytného domu Ostravská 16 v Košiciach zastúpenými ich zástupcom zo zákona – správcom obytného domu, ktorý udelil plnomocenstvo na právne zastupovanie v konaní advokátovi JUDr. Milanovi Szőllőssymu. Následne žalobcovia žiadali pripustenie zmeny na strane žalobcov, kedy žalobcom mal byť správca obytného domu PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol. s r.o..
37. Podľa § 8b ods.1 ZoVB, v znení účinnom ku dňu 31.10.2018, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
38. Podľa § 9 ods. 7 ZoVB, v znení účinnom od 01.11.2018, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Novela zákona č. 283/2018 Z.z., ktorou sa s účinnosťou od 01.11.2018 zmenil zákon č. 182/1993 Zb., nemá žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by akokoľvek upravovali režim vzťahov založených správcom podľa právnej úpravy platnej do 31.10.2018.
39. Z predkladacej správy k novele ZoVB zák. č. 283/2018 Z.z, a to konkrétne zo stanoviska Ministerstva financií SR, ktoré iniciovalo doplniť § 9 o odsek 7 a 8 ZoVB vyplýva, že pri správe domu koná spoločenstvo alebo správca v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, avšak iný spôsob konania spoločenstva alebo správcu je pri súdnych sporoch. V záujme zlepšenia vymožiteľnosti práva sa novo ustanovil zákonný režim konania správcu a spoločenstva za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súdnych a iných konaniach. Ide nielen o spory s tretími osobami, ale aj o konania, v ktorých vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome žalujú alebo sú žalovaní iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome. V aplikačnej praxi vznikali procesne ťažko riešiteľné situácie, kde je stranou sporu niekoľko desiatok alebo dokonca stoviek vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sú zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne priľahlého pozemku. Uvedený stav nielenže obmedzoval prístup týchto vlastníkov k spravodlivosti, ale súčasne zásadným spôsobom sťažoval aj postup súdu. V súlade s navrhovanou dikciou je už správca alebo spoločenstvo aktívne alebo pasívne legitimovaným bez ohľadu na zmenu vlastníckych vzťahov v dome po začatí súdneho konania. Zo zákona koná v danom súdnom alebo inom konaní za vlastníkov v bytov a nebytových priestorov v dome spoločenstvo alebo správca.
40. S poukazom na uvedené, súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci prijatie novely zák. č. 283/2018 Z.z. účinnej od 1.11.2018, ktorou sa s účinnosťou od 30.6.2016 zmenil zákon č. 182/1993 Zb. ZoVB, spôsobilo vznik právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája prechod práv na strane žalobcov na správcu, nakoľko aj v zmysle predkladacej správy k tejto novele zákona došlo k novonastoleniu zákonného režimu konania správcu a spoločenstva za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súdnych a iných konaniach.
41. Ako ust. § 8b ods.1 zák.č. 182/1993 Zb v znení do 31.10.2018, tak aj ust. § 9 ods. 7 citovaného zákona zakotvuje, že správca alebo spoločenstvo vykonáva správu domu samostatne, v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Avšak veta druhá ust. 9 ods. 7 cit. zákona je zmenou doterajšej právnej úpravy ohľadne zastupovania týchto vlastníkov v konaní pred súdom, nakoľko podľa právnej úpravy účinnej do 31.10.2018 (v čase podania žaloby a udelenia splnomocnenia) bol správca oprávnený pred súdom konať pri správe domu za vlastníkov, keď účastníkmi konania boli jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorých správca zastupoval ako ich zákonný zástupca a podľa právnej úpravy účinnej od 1.11.2018 (§ 9 ods. 7 citovaného zákona) je zrejmé, že v tomto konaní je ďalej aktívne vecne legitimovaným v spore správca bytového domu, ktorý zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní pred súdom vo vlastnom mene a na ich účet.
42. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v čase podania žaloby boli aktívne legitimovaní na podanie žaloby práve vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí však mohli byť zastúpení správcom ako zákonným zástupcom práve tak ako boli v tomto konaní. Správca zastupoval týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe ustanovenia § 8b ZoVB v znení účinnom do 31.10.2018. Následne keďže bolo preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou je spojený prechod práv na strane žalobcov a správca bytového domu súhlasil so vstupom do konania, súd v zmysle ust. § 80 CSP návrhu žalobcov, aby do konania na ich miesto vstúpila spoločnosť PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol. s r.o., IČO: 36 217 735, Biela 5, 040 01 Košice vyhovel a konal ďalej so správcom bytového domu ako aktívne legitimovaným subjektom.
43. Spornou skutočnosťou v konaní bola otázka platnosti Zmluvy o výkone správy č. BD/15/2005 zo dňa 10.10.2005 z dôvodu, že v čase jej podpisu PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol. s.r.o. nemala v predmete podnikania zapísanú činnosť – správa a údržba bytového domu v rozsahu voľných živností.
44. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo") alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len "správca"). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
45. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona účinného do 31.10.2005, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
46. Uvedené ustanovenie bolo zmenené novelou zákonom č. 367/2004 Z.z., ktorá ako vyplýva z dôvodovej správy, mala za cieľ zabezpečiť, aby činnosť správcu bytového domu bola vykonávaná na to oprávnenou osobou, t.j. osobou (fyzickou – podnikateľom alebo právnickou), ktorá má správu bytového domu zapísanú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko do uvedenej novely správcom bytového domu mohla byť aj fyzická osoba – nepodnikateľ. Túto zákonnú podmienku správca – žalobca spĺňal už pri uzavretí Zmluvy o výkone správy, nakoľko v predmete činnosti mal zapísanú správu nehnuteľností na základe kontraktu alebo honoráru. Žalovaný namietal, že táto činnosť nezodpovedá zneniu uvedenom v ustanovení § 8 ods. 1 citovaného zákona účinného do 31.10.2005. Súd má za to, že uvedený formalizmus pri posudzovaní tejto otázky nie je na mieste s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Co/129/2017 zo dňa 31.10.2017, z ktorého vyplýva, že prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na platnosť právneho úkonu sú ústavne neakceptovateľné. Pri výklade právnych úkonov je potrebné sa prikloniť k preferencii výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a nie neplatnosti právneho úkonu. Okrem iného je nepochybné, že neplatnosť Zmluvy o výkone správy zo dňa 10.10.2005 a z toho vyplývajúca neplatnosť ďalších právnych úkonov uzavretých správcom vrátane poistnej zmluvy uzavretej so žalovaným, nebola dôvodom na odmietnutie poistného plnenia v zmysle § 797 ods. 4 OZ. Z odpovede žalovaného zo dňa 29.5.2014 takáto skutočnosť nevyplýva, pričom v súdnom konaní už meniť resp. rozširovať dôvod odmietnutia poistného plnenia nemožno. Nakoniec je potrebné poukázať aj na časové hľadisko uvedenia tejto obrany ako dôvodu pre postup súdu, ktorým by malo dôjsť k zamietnutiu žaloby, kedy žalovaný minimálne odo dňa uzatvorenia poistnej zmluvy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov dňa 18.12.2006 tvrdenie o neplatnosti zmluvy o výkone správy nikdy neuviedol, nepoužil a takto sa nebránil. Veď nakoniec žalovaný už aj vyplatil časť poistného plnenia v sume 2.817,87 Eur podľa Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 29.5.2014.
47. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v čase podpisu Zmluvy o výkone správy mal živnostenské oprávnenie na vykonávanie správy nehnuteľností, i keď jeho znenie bolo následne upravené od 6.9.2012. V uvedenom nemožno potom vidieť žiadny nedostatok majúci za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. Opätovne však súd poukazuje na to, že daná procesná obrana žalovaného nemôže byť zohľadnená, nakoľko tento dôvod nebol dôvodom odmietnutia poistného plnenia.
48. Čo sa týka otázky vinkulácie resp. devinkulácie, v konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola dohodnutá vinkulácia poistného plnenia, avšak táto dohoda ešte automaticky nezakladá aktívnu legitimáciu osoby, v prospech ktorej bolo poistné plnenie vinkulované, v tomto prípade banky na vymáhanie takéhoto plnenia v súdnom konaní. S poukazom na základné ustanovenie § 797 a 799 OZ aktívna legitimácia stále zostáva poistenému, avšak potom je nutné vzťah vinkulácie poistného plnenia vyjadriť v žalobnom petite. Žalovaný však v tomto prípade súhlasil s devinkuláciou poistného plnenia (č.l. 116,117), t.j. s vyplatením poistného plnenia v prospech poisteného i keď len vo výške 2.819,97 Eur, avšak to len z toho dôvodu, že žalovaný v žiadosti adresovanej banke uviedol takúto výšku poistného plnenia (t.j. bez časti, v ktorej odmietol plniť) a preto aj súhlas bankou bol vydaný s uvedením len tejto sumy. To však neznamená, že devinkulácia poistného plnenia sa nevzťahuje aj na zostatok poistného plnenia vymáhaného v tomto konaní. Po pripustení zmeny žalobného petitu na pojednávaní dňa 10.12.2020 je zrejmé, že žalobca nežiada vyplatenie zostatku poistného plnenia na svoj účet, ale súhlas banky s devinkuláciou poistného plnenia je už správne pretavený do aktuálneho žalobného petitu, kedy táto suma má byť vyplatená na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
49. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena znamená procesnú pasivitu, ktorá v končenom dôsledku je sankcionovaná stratou sporu. Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Ak je žalobca v spore pasívny resp. zámerne neuvádza podstatné okolnosti veci, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu.
50. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok a obranu). V koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia, následkom ktorého je strata sporu. Ak teda súd „pristihne“ procesnú stranu pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v ustanovení § 191 ods. 1 CSP za stredníkom – ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia t.j. pravdivo a úplne.
51. V spore bolo potrebné vyriešiť otázku, či žalobca má nárok zostatok poistného plnenia v žalovanej výške s poukazom na procesnú obranu žalovaného, kedy tento odmietol plniť z dôvodu, že poistná udalosť spadá po výluku z poistného plnenia podľa Článku 6 bod 7. písm. c) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie budov – špecifická časť (D. XX). V uvedenom článku je uvedené, že poisťovateľ nehradí škody, ak škoda na elektrických zariadeniach bola spôsobená skratom alebo prepätím s výskytom ohňa i bez neho, okrem prípadu, keď sú dôsledkom výbuchu alebo požiaru. Zo správy ORHaZZ v Košiciach zo dňa 4.3.2014 vyplýva, že za príčinu vzniku požiaru bola označená technická porucha na elektroinštalácii rozvodnej skrine bytového domu, pravdepodobne zvýšený elektrický prechodový odpor na svorkách ističa v rozvodnej skrini na druhom nadzemnom podlaží. Z doslovnej citácie je zrejmé, že správa hovorí iba o pravdepodobnom dôvode vzniku škody na elektrických zariadeniach v bytovom dome, avšak neuvádza daný dôvod ako jednoznačnú a nepopierateľnú príčinu vzniku požiaru. Tu je nutné poznamenať, že ako dôkazný prostriedok nemôžu byť použité dohady, predpoklady, indície a podobne. V prípade, ak teda žalovaný nepredložil súdu relevantný a nespochybniteľný dôkaz o príčine vzniku požiaru napr. aj vo forme súkromného znaleckého posudku, odmietnutie vyplatenia poistného plnenia žalobcovi, bolo nepodloženým, svojvoľným konaním žalovaného, t.j. v konečnom dôsledku nezákonným postupom, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. V tomto prípade sa dôkazné bremeno o tejto skutočnosti nepresúva späť na žalobcu, nakoľko žalobca neoprávnenosť krátenia poistného plnenia založeného iba na pravdepodobnosti namietal od počiatku a teda bolo práve a jedine na žalovanom, aby túto skutočnosť vyvrátil právne relevantným dôkazom. Z tohto pohľadu je potom pre rozhodnutie vo veci nepodstatné, či merací prístroj Unilab 100, s ktorým boli elektrické zariadenia v bytovom dome Ostravská 16 v Košiciach premerané len pár dní pre poistnou udalosťou, bol alebo nebol prekalibrovaný v lehote 3 rokoch tak, ako má znieť odporúčanie výrobcu daného meracieho prístroja. Z tohto dôvodu súd ani nevykonal výsluch žalovaným navrhovaného svedka – revízneho technika p. E., nakoľko to vzhľadom na vyššie uvedené právne závery nepovažoval za účelné a hospodárne. Vzhľadom k tomu súd považoval odmietnutie poistného plnenia žalovaného žalobcovi v žalovanej výške za nedôvodné a v rozpore s platnou právnou úpravou ako aj dohodnutými zmluvnými podmienkami.
52. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
53. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
54. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
55. Žalovaný bol v zmysle § 797 ods. 3 OZ, povinný plniť žalobcovi do pätnástich dní po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Žalovaný ukončil vyšetrenie poistnej udalosti dňa 29.5.2014, čo vyplýva z Oznámenia z toho istého dňa. S pripočítaním pätnástich dní lehota na vyplatenie poistného plnenia potom začala plynúť dňa 14.6.2014 a od tohto dňa bol žalovaný aj v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi. Súd posudzoval výšku úroku z omeškania k tomuto dňu, kedy sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 14.6.2014 bola 0,05%, čo za použitia ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. predstavuje 5,05% ročne. Žalobca však žiadal úrok z omeškania v nižšej výške a zároveň až odo dňa 28.10.2014, t.j. žiadal menej a preto súd nemal dôvod vyhovieť žalobe aj v časti úroku z omeškania tak, ako si ho uplatnil žalobca – vo výške 5% ročne zo sumy 9.811,92 Eur od 28.10.2014 do zaplatenia.
56. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalovaného zaviazal vyplatiť žalobcovi sumu 9.811,92 Eur a to na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu Ostravská 16 v Košiciach.
57. Súd má za to, že vyššie uvedeným odôvodnením sa vyjadril ku všetkým otázkam, ktoré mali pre vec podstatný význam a dostatočne objasnili skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania (ktoré títo v konaní viacnásobne opakovali), nakoľko všeobecný súd vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 16/2002, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B).
58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
62. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
63. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 Civilného sporového poriadku.
64. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
65. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa tak v osobnom či majetkovom postavení žalovaného a ani v predmete sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).