Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-32-2021.pdf
PDF · 81.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/32/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Vladimíra Buchvalda a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného D. T., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona. o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/42/2020, zo dňa 20.01.2021, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 20. mája 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/42/2020, zo dňa 20.01.2021 bol obžalovaný D. T. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 21.03.2020 v čase o 17.50 h po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v meste F. na križovatke ulíc N. - G. viedol osobné motorové vozidlo značky Seat Cordoba, farby šedá metalíza, ev. č.: MA-XXXAX, kde pri odbočovaní s vozidlom z ulice N. na ulicu G. prešiel s vozidlom do protismeru, kde narazil ľavou prednou časťou svojho vozidla do prichádzajúceho vozidla zn. Mazda CX-5, farby biela, ev. č.: BL- XXXSM, na ktorom poškodil ľavé predné dvere, pravé zadné dvere a podbeh na ľavej strane vozidla, pričom obvinený sa následne po dopravnej nehode podrobil dychovej skúške na alkohol, pričom mu bola elektronickým meračom AlcoQuant 6020pIus, evidenčného čísla R nameraná v čase o 18.27 h hodnota 1,30 mg/1 vo vydychovanom vzduchu (2,71 promile alkoholu v krvi), a opakovanou dychovou skúškou mu bola v čase o 19,02 h nameraná hodnota 1,12 mg/1 vo vydychovanom vzduchu (2,33 promile alkoholu v krvi), čím spôsobil poškodenej spoločnosti UniCredit Fleet Management, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom X. X/A, V., škodu vo výške 5.000,- eur.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona bola obžalovanému určená skúšobná doba vo výmere 3 roky.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom ul. X. č. 4, XXX XX Bratislava, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 4.369,20,- eur.
Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor (čo do výroku o treste) s tým, že toto odvolanie odôvodnil tak, že obžalovanému bola pri cestnej kontrole nameraná hodnota 1,30 mg/l vo vydychovanom vzduchu (2,71 promile alkoholu v krvi) a opakovanou dychovou skúškou mu bola nameraná hodnota 1,12 mg/l vo vydychovanom vzduchu (2,33 promile alkoholu v krvi), čo možno považovať za mimoriadne vysokú hladinu alkoholu v krvi. Tento stav sa v odbornej literatúre nazýva ako ťažká opitosť a spravidla sa spája s prejavmi ako blábolivá reč, neschopnosť samostatnej chôdze, psychické poruchy, výraznejšie poruchy chovania, zvracanie. Z uvedeného vyplýva, že vedenie vozidla v takomto stave predstavuje vážne ohrozenie pre okolie a vzhľadom na naplnenie individuálnej i generálnej prevencie odvolateľ nepovažuje v takomto prípade uložený podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel za dostačujúci. Domnieva sa, že v takomto prípade je potrebné pôsobiť na obžalovaného krátkodobým nepodmienečným trestom odňatia slobody. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje trest uložený prvostupňovým rozsudkom za nedostatočný a nenaplňujúci prevenčný a sankčný charakter účelu trestu. Preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky vo výroku o treste a rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia spolu so zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel.
Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 28.04.2021.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 20.05.2021 sa prokurátorka v plnom rozsahu sa pridržala písomných dôvodov podaného odvolania a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, pričom určenie tejto výmery ponechala na samotnú úvahu odvolacieho súdu.
Obžalovaný D. T. poukázal na to, že je mu veľmi ľúto, že došlo z jeho strany k spáchaniu predmetného skutku. Urobí všetko pre to, aby sa to už neopakovalo. S odvolaním prokurátora vyjadril nesúhlas, keďže navrhovaný trest považuje za neprimerane prísny. Nevie si predstaviť, že by mal ísť do výkonu trestu odňatia slobody. Na uvedenom základe požiadal, aby odvolací súd citlivo zvážil okolnosti prípadu aj jeho osobu a neukladal mu represívny trest, alternatívne navrhol, aby odvolací súd navýšil iba výmeru trestu uloženého súdom I. stupňa.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie odvolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Zo spisového materiálu a z vyjadrení procesných strán (prokurátorky a obžalovaného) na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol
napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol odvolaním napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len odvolaním napadnutý výrok o uvedenom treste.
Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že procesným stranám bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov a strany trestného konania boli následne aj riadne predvolané, resp. upovedomené o termíne nariadeného hlavného pojednávania.
Hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku - po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po zákonnom a náležitom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchanie skutku podľa obžaloby. Následne sa obžalovaný kladne vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a súd po kladnom stanovisku prokurátora prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného a vyhlásil, že vykoná dokazovanie ohľadom výroku o treste, pričom následne boli oboznámená príslušná časť listinného materiálu, majúca vzťah priamo k osobe obžalovaného.
Odvolací súd k postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky vyššie uvedeného trestného činu a dopustil sa ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným z jeho spáchania.
K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti:
Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.
Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).
Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Trestného zákona).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona).
Obžalovaný sa stotožnil s uloženým trestom, avšak prokurátor ako odvolateľ žiadal v odvolaní uloženie krátkodobého nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňa stráženia spolu so zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel.
Odvolací súd má po posúdení celej veci za to, že druh trestu a jeho výmera podľa prvostupňového súdu v prejednávanej veci je v súlade so zákonom, zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom a je aj spravodlivým trestom.
Obžalovaný D. T. podľa zistených informácií vedie riadny život, je zamestnaný, dopustil sa síce žalovanej trestnej činnosti, ktorú ani odvolací súd nijako nemôže bagatelizovať, avšak z odpisu z registra trestov je zrejmé, že sa na menovaného obžalovaného hľadí, ako by nebol odsúdený - posledný a jediný záznam je ešte z roku 1985 a má len jeden záznam v evidenčnej karte vodiča, avšak ešte z roku 2017, keď za prekročenie rýchlosti nie závažným spôsobom bol postihnutý pokutou vo výške 50,- eur. Jedná
sa o priestupok menej závažného charakteru, bez konštatácie spôsobenia ublíženia na zdraví formou dopravnej nehody, alebo vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky.
Základná trestná sadzba pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona predstavuje výmeru až dva roky, k čomu odvolací súd dodáva, že prvostupňový súd správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, že uznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (obžalovaný doznal a oľutoval spáchanie trestnej činnosti) a súčasne správne postupoval, pokiaľ nezistil priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. S ohľadom na charakter trestnej činnosti a najmä s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho dlhodobý bezúhonný spôsob života, u ktorého spáchanie žalovaného trestného činu celkom zrejme predstavuje len ojedinelý exces v rámci vedenia inak riadneho života, trest tak, ako bol uložený súdom prvého stupňa je trestom primeraným. Inak povedané, trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a so súčasným uložením i trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 3 roky (spolu s uloženou povinnosťou nahradiť spôsobenú škodu tak podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, ako i podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku) zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 Trestného zákona ako boli vyššie rozvedené v tomto uznesení - takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti nie je možné považovať za neprimeraný a nadmieru mierny.
Preto v tomto ohľade boli námietky odvolateľa vyhodnotené ako neakceptovateľné. Naopak, uloženie navrhovaného mierneho nepodmienečného trestu odňatia slobody v danom prípade (pri absencii ublíženia na zdraví či výrazného ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky) by podľa názoru odvolacieho súdu bolo neprimerané a nadmieru represívne opatrenie s ohľadom na všetky okolnosti prípadu i na osobné pomery obžalovaného a jeho doterajší život.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd nezistil relevantný dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto podané odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.