Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-24C-40-2021.pdf
PDF · 120.2 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-24C/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. XXX/XX, D. E., 2. A. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. C. H., I. XX, obaja zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00691135, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade 345,88 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 9.3.2022 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade 207,52 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 9.3.2022, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2021 žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade 345,88 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade 207,52 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia a priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálneho územia Južné mesto ako parc. reg. E D. XXXX/X orná pôda vo výmere 2021 m2, a to žalobca v 1. rade v podiele 2/192 a 1/96 t.j. 1/48 a žalobca v 2. rade v podiele 1/80. Na predmetnom pozemku sa nachádza kúpalisko Triton pod Šibenou Horou, ktorého vlastníkom je žalovaný. Žalovaný dlhodobo užíva pozemok žalobcov bez poskytnutia akejkoľvek finančnej odplaty žalobcom. Kúpalisko Triton sa nachádza na časti predmetného pozemku vo výmere 1908 m2. Na základe Nájomnej zmluvy č. J./XXXX zo dňa 13.9.1994 žalovaný ako prenajímateľ prenajal nájomcovi
- Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice (v súčasnosti Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice v likvidácii) Mestskej časti Juh celý objekt kúpaliska Triton v Košiciach na dobu neurčitú. Napriek tomu, že reálnym užívateľom pozemkov je Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice, aktívne vecne legitimovaným v tomto spore je Mesto Košice, tj. žalobca. Zastavaný pozemok je užívaný už tým, že sú na ňom postavené stavby. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už z titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude užívať sám, alebo ju bezplatne či odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, postihuje vlastníka stavby, bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje alebo užívanie stavby prináša zisk. Žalobcovia si touto žalobou uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia od 31.12.2019 do podania žaloby, t.j. 21.12.2021. Žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci pozemku, pričom časť parcely vo výmere 1908 m2 je v areáli kúpaliska Triton. Žalobca v 1. rade má podiel 1/48 k celku, čo predstavuje výmeru 39,75 m2 na parc. č.
XXXX/X, výška finančnej odplaty je tak za 1 rok v sume 175,34 eur, t.j. 39,75 x 4,411 eur/m2/rok, za 1 rok + 355 dní je to suma 345,88 eur. Žalobca v 2. rade má podiel 1/80 k celku, čo predstavuje výmeru 23,85 m2, výška finančnej odplaty je tak za 1 rok v sume 105,20 eur, t.j. 23,85 m2 x 4,411 eur/m2/rok, za 1 rok + 355 dní je to suma 207,52 eur. Žalobcovia si uplatnili aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.3.2022 (č.l. 136) uviedol, že neuznáva žalobcami uplatnený nárok z dôvodu, že je premlčaný v celom rozsahu. Vznesenú námietku premlčania odôvodnil skutočnosťou, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov bolo zákonom NR SR č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov zriadené zákonné vecné bremeno ku dňu účinnosti zákona, teda k 1.7.2009, pričom k tomuto dátumu vznikol aj nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno, ku ktorého premlčaniu došlo v trojročnej premlčacej dobe. Areál kúpaliska Triton až do prerušenia jeho prevádzky v roku 2018 slúžil verejnosti na športovo- rekreačné účely v súlade s funkčným využitím stanoveným územným plánom mesta Košice, ktorý územie areálu definuje ako plochu športovorekreačného vyššieho vybavenia. Areál prešiel z majetku Slovenskej republiky spravovaného Správou rekreačných a športových zariadení do majetku mesta Košice na základe ustanovenia § 2 ods. 6 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, na ktorý odkazuje zák. č. 66/2009 Z.z.. Splnenie zákonnej podmienky prechodu majetku zo štátu na mesto v zmysle ust. § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 66/2009 Z.z. žalovaný preukazoval Delimitačným protokolom zo dňa 26.5.1993. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že právne vzťahy žalobcov a žalovaného týkajúce sa pozemkov v areáli kúpaliska Triton sa spravujú ustanoveniami zák. č. 66/2009 Z.z.. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 66/2009 Z.z. ďalšou zákonnou podmienkou jeho aplikácie je skutočnosť, že stavba, v tomto prípade športový areál, neslúži ani neslúžil na podnikateľské účely. Uvedená podmienka je splnená, keďže areál kúpaliska Triton bol zriadený a prevádzkovaný za účelom napĺňania potrieb verejnosti, nie za účelom podnikania. Je preto irelevantné, že v areáli kúpaliska mohol v minulosti prebiehať napr. stánkový predaj občerstvenia ako doplnková a tiež nevyhnutná služba pre návštevníkov, keďže poskytovanie takejto služby rozhodne nebolo účelom zriadenia a prevádzky kúpaliska vlastneného, dotovaného a spravovaného samosprávou mesta, ale týmto účelom bolo napĺňanie potrieb verejnosti, verejného záujmu. Argumentácia žalovaného nachádza oporu aj v dôvodovej správe k cit. zákonu, v ktorej sa uvádza, že „Tento zákon sa nebude vzťahovať na usporiadanie pozemkov, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré slúžia na podnikateľský účel, keďže ich usporiadanie nie je vo verejnom záujme.“ Z dôvodovej správy jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu poskytnúť možnosť majetkovoprávneho usporiadania vzťahov k pozemkom zastavaným stavbami vo vlastníctve samospráv len v prípade, ak je na takomto usporiadaní verejný záujem. Prevádzkovanie dlhodobo stratového a mestom dotovaného areálu kúpaliska Triton je bezpochyby činnosťou vykonávanou za účelom sledovania verejného záujmu a za žiadnych okolností nemožno usudzovať, že areál slúži/slúžil na účely podnikania. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, mesto Košice nemalo ku dňu účinnosti zákona zmluvne dohodnuté „iné právo“ a ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, čo žalovaný preukazuje stavebným povolením č. K.. XXXX/XXXX/XX-XX. zo dňa 29.11.1983, ktorá prešla z vlastníctva štátu na mesto, vzniklo v prospech mesta Košice zákonné vecné bremeno k pozemkom v areáli kúpaliska Triton, a teda aj k pozemkom vo vlastníctve žalobcov, ktoré oprávňuje mesto na ich držbu a užívanie. Zákon síce výslovne nerieši otázku poskytovania náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno, avšak tejto problematike sa venuje najvyšší aj ústavný súd vo svojich nedávnych rozhodnutiach. Najvyšší súd SR sa otázkou poskytovania náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno zaoberal v uznesení z 30.11.2020 vo veci pod sp. zn. 8Cdo/17/2019, kde v bode 43. vyslovil názor, že: „Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.. Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva.“ Totožný názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v skoršom uznesení z 26.8.2019, sp. zn. 2Cdo/194/2019, proti ktorému bola podaná ústavná sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR uznesením z 28.
októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 539/2020-21 odmietol. Ústavný súd v tejto veci pod bodom 31. uviedol, že „Prihliadajúc na relevantné časti napadnutého uznesenia, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa ako dovolací súd v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s dovolacou argumentáciou sťažovateľa, s ktorou sa nestotožnil a preto jeho dovolanie odmietol. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z pohľadu námietky sťažovateľa o nesprávnej a arbitrárnej aplikácii použitej právnej úpravy zasahujúcej do jeho majetkových práv, ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.“ Podľa cit. rozhodnutí najvyššieho a ústavného súdu, za zákonom zriadené vecné bremeno vzniká nárok na náhradu jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona, teda k 1.7.2009. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na skutočnosť, že právo na náhradu vzniklo žalobcom 1.7.2009 a nárok si uplatnili na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, žalovaný vzniesol námietku premlčania voči nároku uplatnenému v tomto konaní v celom rozsahu.
3. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 23.5.2022 (č.l. 172) uviedli, že kúpalisko Triton nie je športovým areálom. Športovým areálom môžu byť zariadenia, v ktorých sa reálne vykonáva šport, športové podujatia. Kúpalisko Triton je rekreačným areálom, ktorý slúži na rekreáciu, nie na šport. Účelom kúpaliska Triton je poskytnúť jeho návštevníkom priestor na rekreáciu, nie na vykonávanie športových aktivít, ktoré sa tam nikdy nevykonávali. Podnikateľským účelom možno chápať činnosť, ktorej cieľom je zisk. V prípade kúpaliska Triton niet pochýb, že účelom bolo získanie zisku. Napĺňanie potrieb verejnosti zabezpečujú aj rôzne iné podnikateľské subjekty, ale taktiež s cieľom zisku. Kúpalisko Triton nemožno porovnať s mestskými parkami, cestami, chodníkmi v správe mesta, ktoré sú verejne dostupné a tieto taktiež napĺňajú potreby verejnosti. Vstup na kúpalisko Triton bol stále podmienený úhradou vstupného, čo v danom prípade predstavuje zisk mesta. Zároveň boli v areáli umiestnené stánky s občerstvením, ktorých majitelia pravdepodobne uhrádzali nájomné, ktoré je tiež ziskom mesta. Žalovaný uvádzal, že z prevádzky kúpaliska neprofitoval, ale vstupné bolo za účelom udržania prevádzky. To, že žalovaný nedokázal z prevádzky kúpaliska získať profit, neznamená, že nejde o prevádzku s podnikateľským účelom. Ak by platilo tvrdené žalovaným, potom by každý podnikateľský subjekt, ktorý nedosahuje zisk, bol považovaný za nepodnikateľský. Podnikanie neznamená činnosť, ktorej výsledkom je zisk, ale v zmysle Obchodného zákonníka ust. § 2 ods. 1 podnikanie je činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Jednoznačne ide o takú stavbu, ktorá slúžila na podnikateľské účely, preto nemožno na pozemky v areáli kúpaliska aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z..
3. Súd rozsudkom č. 24C/40/2021-216 zo dňa 22.11.2022 žalobu žalobcov zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia.
4. Krajský súd v Košiciach o odvolaní žalobcov rozhodol uznesením č. 9Co/35/2023-269 zo dňa 30.5.2024, ktorým zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Košiciach uviedol, že zamietnutie žaloby z dôvodu, že žalobcom patrí jednorazová náhrada za obmedzenie ich vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z., ktorá je premlčaná, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože podľa právneho názoru odvolacieho súdu súdom aplikovaný zákon na prejednávanú vec nedopadá. Podstatou obrany žalobkýň je tvrdenie, že areál kúpaliska Triton slúžil na podnikateľské účely a preto v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. k pozemkom v jeho areáli nevzniklo zákonné vecné bremeno a žalovaný tieto pozemky užíva bez právneho dôvodu, čím na ich úkor sa bezdôvodne obohacuje. Ako vyplýva z ustanovení § 1 ods. 3 zák. č. 66/2009 Z. z. a § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí s pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. Znamená to, že podnikateľskú činnosť vykonávať, t. j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda ten, kto je na to oprávnený. Podnikaním podľa Obchodného zákonníka je len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti pritom je potrebné chápať tak, že podnikateľ sám rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je podriadený inému subjektu, ktorého príkazy musí plniť. Sústavnosť
podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú podnikateľskú činnosť; kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje, dôležité je, aby úmyslom podnikateľa bolo túto činnosť vykonávať opakovane a požiadavka sústavnosti vylučuje preto z podnikateľskej činnosti takú činnosť, ktorá sa vykonáva náhodne, výnimočne, prípadne príležitostne. Podnikateľ vo vlastnom mene koná vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného, pričom nie je podmienkou, aby konal osobne, ale osoba, ktorá koná za neho, musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom; obchodným menom obchodnej spoločnosti je názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri. Podnikateľ podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vykonáva, keď za jeho podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa pritom je logickým dôsledkom toho, že podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa, tzn. že konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré na seba prevzal. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti pritom nie je rozhodujúce, či zisk (ne)bol skutočne aj dosiahnutý, dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíja činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk, pričom za zisk možno považovať akýkoľvek majetkový prospech. Zákon o obecnom zriadení a ani iný zákon nevylučuje zabezpečenie potrieb obyvateľov obce aj podnikateľskou činnosťou iných subjektov, než samotnej obce, teda prostredníctvom iných podnikateľov. V danom prípade, ako vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania, žalované mesto výstavbu kúpaliska Triton realizovalo síce za účelom uspokojovania verejných potrieb (rekreácia a oddych obyvateľov mesta), pričom tieto potreby následne zabezpečovalo cestou podnikateľského subjektu, ktorému nájomnou zmluvou prenajalo objekt kúpaliska Triton v Košiciach (Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice), ktorý kúpalisko prevádzkoval za účelom dosiahnutia zisku. Niet pritom pochýb, že vstup na kúpalisko bol podmienený vstupným, ktoré predstavovalo príjem tohto podnikateľského subjektu - nájomcu a de facto išlo o podnikanie Mestskej časti Košice - Juh, ktorá takto podnikala cestou vlastnej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bola jediným spoločníkom. Prenajatý majetok mesta Košice
- kúpalisko Triton bol využívaný na podnikanie nájomcu, Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice. Otázka, či tento subjekt z tohto podnikania v skutočnosti (ne)mal aj príjmy, pre charakterizovanie danej činnosti ako podnikanie nie je pritom právne relevantná, rozhodujúci je zámer, účel, za akým bola táto jeho činnosť vykonávaná. Skutočnosť, že predmetná stavba nebola využívaná na podnikanie priamo žalovaným mestom, v ktorého vlastníctve sa nachádza, na charaktere podnikateľskej činnosti pritom nič nemení, keďže mesto, môže podnikanie vykonávať aj prostredníctvom tretích osôb. Otázkou, či kúpalisko Triton (ne)slúžilo na podnikanie, už sa zaoberali aj iné senáty odvolacieho súdu v skutkovo a právne obdobnej veci iných žalobcov voči tomu istému žalovanému (rozsudok z 15.11.2022 vo veci 5Co/136/2021, uznesenie z 27.6.2023 vo veci 6Co/186/2022), pričom rovnako dospeli k záveru, že kúpalisko Triton, aj keď vo všeobecnosti slúžilo verejnosti, bolo využívané na podnikateľské účely a preto na právny vzťah ohľadom priznávania náhrady vlastníkom pozemkov v areáli kúpaliska za ich užívanie žalovaným mestom ako vlastníkom stavby je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, pričom okolnosť, že dané kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie je ani využívané, nemôže byť na ujmu žalobkýň. S týmto právnym záverom iných odvolacích senátov tohto súdu odvolací súd z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto odôvodnenia sa stotožňuje aj v tejto právnej veci. Žalovaný pozemky v areáli kúpaliska Triton užíva bez právneho dôvodu (bez zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho ho na ich užívanie) a pretože ich užíva bezodplatne, na úkor žalobkýň ako podielových spoluvlastníkov dotknutých pozemkov, sa bezdôvodne obohacuje, ako to má na mysli § 451 Občianskeho zákonníka, a to vo výške obvyklého nájomného, ktoré by žalovaný žalobkyniam uhrádzal, ak by ich pozemky užíval titulom nájomného vzťahu a ktoré bezdôvodné obohatenie žalovaný je preto povinný žalobkyniam vydať. Bezdôvodné obohatenie vzniká totiž vždy vlastníkovi stavby bez ohľadu na to, kým je stavba užívaná. Zastavaný pozemok je užívaný už tým, že sú na ňom postavené stavby, t. j. užívanie stavby je konzumované jej vlastníctvom a k obohateniu vlastníka stavby dochádza už z titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať, pričom je výlučne vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude užívať sám alebo ju bezplatne či odplatne prenechá inému; povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, postihuje vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje, ako aj bez ohľadu to, či užívanie stavby (ne)prináša zisk alebo či stavbu vôbec
(ne)užíva. Aj preto bez právneho významu je skutočnosť, že od konca letnej sezóny roku 2017 kúpalisko je mimo prevádzky. Okupácia pozemkov totiž stále trvá a vyplýva zo samotnej existencie daného ohraničeného areálu, kúpalisko je jednotný funkčný celok, pričom nie je možné oddeliť funkcionalitu stavieb (bazénov) a samotných pozemkov. Súd prvej inštancie žalovaným vznesenú námietku premlčania v zmysle ust. § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka neposudzoval, keďže žalobou uplatnený nárok posudzoval ako jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena. V tomto štádiu konania z toho dôvodu je predčasný a preto aj nesprávny jeho záver, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žalobou uplatneného nároku podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného a doplneného dokazovania ustáliť rozsah a výšku, v akom žalobou uplatnený nárok (nie) je dôvodný a vo veci znova rozhodnúť po tom, čo sa vysporiada s uplatnenou námietkou premlčania (§107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
5 Na pojednávanie nariadené na 17.9.2024 boli riadne a včas predvolaní žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu a žalovaný. Neprítomnosť žalobcov ospravedlnil ich právny zástupca a navrhol, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcov.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Podľa LV č. XXXXX kat. územia Južné mesto, obec L. – M., N. L. O. žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci parc. reg. E D. XXXX/X orná pôda o výmere 2021 m2, a to žalobca v 1. rade v podiele 1/48 a žalobca v 2. rade v podiele 1/80 (č.l. 87). Podľa geometrického plánu č. 29C/34/1997 – 1/2013 sa na časti spornej parc. reg. E č. 7595/2 nachádza kúpalisko Triton vo výmere 1908 m2 (č.l. 11). Znaleckým posudkom č. 59/2019 vyhotoveným znalcom O. K. P. dňa 12.12.2019 za účelom stanovenia odhadu všeobecnej hodnoty pozemkov a ich nájmu v obci Košice – Juh v kat. úz. M. A., nájomné za pozemok parc. reg. E č. XXXX/X bolo stanovené na 4,411 eur za rok za m2 (č.l. 92). Obvodný národný výbor - odbor výstavby, Košice IV stavebným povolením č. XXXX/XXXX/ XX-XX. zo dňa 29.11.1983 povolil výstavbu letného kúpaliska Triton pod Šibenou horou v Košiciach (č.l. 140). Správa rekreačných a športových zariadení mesta Košíc v likvidácii ako odovzdávajúci Delimitačným protokolom o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku, majetkových práv a záväzkov podľa § 2 ods. 6 zák. SNR č. 138/1991 Zb. zo dňa 26.5.1993 odovzdal Kúpalisko TRITON mestu Košice ako preberajúcemu (č.l. 160).
7. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané spoluvlastníctvo žalobcov k predmetným pozemkom a že na uvedených pozemkoch sú stavby – kúpalisko Triton vo vlastníctve žalovaného, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalobcovia sa domáhali finančnej náhrady za užívanie ich pozemkov žalovaným za obdobie od 30.12.2019 do 21.12.2021 vo výške 4,411 eur/m2/rok titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Nakoľko žalovaný stavbu - kúpalisko využíva na podnikateľské účely – prenajíma ju tretím osobám, vyberá vstupné, v zmysle ust. § 1 ods. 3 zák. č. 66/2009 Z.z. sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom patriacim žalobcom pod stavbami žalovaného a vecné bremeno k sporným pozemkom podľa ust. § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. nevzniklo. Podľa názoru žalovaného sú žalobcovia z titulu zákonného vecného bremena povinní strpieť užívanie predmetných pozemkov bezodplatne až do konečného vyporiadania vlastníckych vzťahov, lebo patrí im síce jednorazová odplata za zriadené vecné bremeno, ktorá ale podlieha premlčaniu a z toho dôvodu vzniesol námietku premlčania.
8. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 3 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 66/2009 Z.z.), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
10. Podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce, h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce.
11. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
13. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
14. Použitie zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, tak ako to navrhoval žalovaný, v danom prípade nie je možné s poukazom na ust. § 1 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (ktorým je súd viazaný), uvedeným v bode 4. tohto rozsudku, vzťah žalobcov a žalovaného posúdil ako vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že na sporných pozemkoch, ktoré patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov je postavená stavba resp. súbor stavieb tvoriacich kúpalisko Triton, ktoré patrí do výlučného vlastníctva žalovaného. Tým, že žalovaný má stavbu postavenú na pozemku žalobcov, užíva tento pozemok, ale minimálne obmedzuje v jeho užívaní žalobcov, čím získava majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, teda sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcov a preto je povinný takto získané plnenie vydať tomu, na úkor koho bolo získané – žalobcom.
15. Žalobcovia sa domáhali finančnej náhrady za užívanie ich pozemkov žalovaným vo výške 4,411 eur/m2/rok podľa Znaleckého posudku č. 59/2019 zo dňa 12.12.2019. Voči tejto výške finančnej náhrady nemal žalovaný výhrady a v iných konaniach (v rovnakej veci týkajúcej sa iných žalobcov), za primeranú náhradu považoval náhradu vo výške podľa Znaleckého posudku č. 59/2019. Súd pri určení výšky náhrady za primeranú náhradu považoval náhradu vo výške 4,411 eur/m2/rok podľa Znaleckého posudku č. 59/2019.
16. V spore bola žalovaným vznesená námietka premlčania, ktorú súd posudzoval podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2021 žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom peňažnú náhradu za obdobie od 31.12.2019 do 21.12.2021. S poukazom na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd námietku premlčania, vznesenú žalovaným považoval za nedôvodnú, keďže tento nárok si žalobcovia uplatnili v zákonnej 2-ročnej premlčacej dobe.
17. Na základe uvedeného súd priznal žalobcom nárok na peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný získal na úkor žalobcov plnením bez právneho dôvodu za obdobie od 31.12.2019 do 21.12.2021 za sporné pozemky vo výške 4,411 eur/rok/m2 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. T.j. žalobcovi v 1. rade (so spoluvlastníckym podielom 1/48) priznal 345,88 eur (39,75 m2 x 4,411 eur x 1 rok a 355 dní = 345,88 eur) a žalobcovi v 2. rade (so spoluvlastníckym podielom 1/80) priznal 207,52 eur (23,85 m2 x 4,411 eur x 1 rok a 355 dní = 207,52 eur).
18. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje osobitný predpis.
19. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia vyzvali žalovaného na plnenie žalobou. Žaloba žalobcov doručená súdu dňa 22.12.2021, bola žalovanému doručená dňa 7.3.2022, žalovaný bol povinný plniť dňa 8.3.2022 a keďže tak neurobil do omeškania dostal od 9.3.2022, preto ho súd zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania od 9.3.2022 do zaplatenia.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní úspešní, majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z priznanej sumy, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.