Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-33-2020.pdf
PDF · 95.8 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX, XXX XX G., právne zastúpeného: JUDr. Jana Šepeľová, advokátka so sídlom Námestie slobody 25, Humenné, proti žalovaným: 1. Aukčná spoločnosť s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, právne zastúpená Advokátska kancelária - Marek Piršel s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 255 498, 2. Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, 3. N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX G., 4. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX G., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C/37/2018-94 zo dňa 10.01.2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.
II. Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania sa zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia - vrátenia, resp. vydania veci, a to: zariadenie spálne, manželské dvojlôžko s úložným priestorom, dvojskriňa s oblečením, obývacia stena, stolík, vybavenie kúpeľne, náradie na opravu a údržbu chodu domácnosti - vŕtačky, flexka, obývacia miestnosť - obývacia stena, dekoračné predmety, dve rohové počítačové stoly, stolový počítač, notebook, dva monitory, kopírka, čiernobiela a farebná, telefón s faxom, predlžovacie káble, kuchyňa - kuchynská linka s elektroplynovým sporákom a digestorom, pracovné veci a náradie, gril, stôl, stoličky, skrinka na televízor, vŕtačka, práčka, mraznička box, dokumenty, botníková skriňa, lopaty, hrable, hranoly z dreva. 1.2. Ďalej uviedol, že dňa 07.09.2016 uskutočnil žalovaný v 1. rade dobrovoľnú dražbu rodinného domu s pozemkom v G., na ul. C. XXXX. Bezpodielovými spoluvlastníkmi tohto rodinného domu bol U. a Y. S. - manželia. Návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby podal veriteľ, a to žalovaný v 2. rade, v ktorom mali títo manželia poskytnutý hypotekárny úver, ktorý nesplácali riadne a včas. Po vykonanej dražbe sa vlastníkmi tohto domu stali manželia žalovaní v 3. a 4. rade. Po dražbe a zaplatení ceny bola táto nehnuteľnosť odovzdaná pôvodným vlastníkom U. S. za prítomnosti zástupcu žalovaného v 1. rade novým vlastníkom žalovaným v 3. a 4. rade, o čom sa spísal aj protokol. Nehnuteľnosti sa odovzdávali vypratané. Následne podal žalobca na súd žalobu o neplatnosť dražby, kde sa viedlo konanie pod sp. zn. 5C/271/2016, ktoré však bolo zastavené, pretože žalobca zobral žalobu späť. Dňa 05.09.2018 žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, a to o vrátenie hnuteľných vecí, ktoré sa mali nachádzať v tejto
nehnuteľnosti, alebo o náhradu ich hodnoty. Podľa tvrdení žalobcu tento býval v uvedenom dome na základe ústnej dohody s vlastníkmi tohto domu a po dražbe mu v nej zostali veci. 1.3. Poukázal na skutočnosť, že strany konania, vrátane žalobcu, nemali po poučení súdu žiadne návrhy na dokazovanie a dokazovanie bolo vyhlásené za skončené. Rovnako predtým v rámci replík a duplík a vyjadrení nemali ďalšie návrhy na dokazovanie. Podstatnou podmienkou na podanie takejto žaloby zo strany žalobcu je jeho povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť, a to preukázať, že je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých vydanie sa dožaduje. Mal za to, že v tomto prípade žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkaznú povinnosť a nepreukázal ani túto prvotnú podmienku, že sa stal, resp. že bol vlastníkom takýchto hnuteľných vecí. 1.4. Bol toho názoru, že žalobca taktiež nepreukázal ani ďalšiu podmienku na podanie tejto žaloby a to, že takéto hnuteľné veci sa nachádzali v uvedenej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola vo vlastníctve tretích osôb a žalobca nepreukázal ani nájomný, či iný vzťah k tejto nehnuteľnosti. 1.5. Zároveň poukázal na to, že z vyjadrení strán konania, ako aj z písomného dôkazu Protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby vyplýva, že pôvodný vlastník tejto nehnuteľnosti U. S. fyzicky odovzdal vypratané nehnuteľnosti - predmet dražby novým vlastníkom žalovaným v 3. a 4. rade. Podľa ich vyjadrení sa nejaké staré zariadenie nachádzalo v týchto nehnuteľnostiach, avšak pôvodný vlastník im povedal, že tieto môžu vyhodiť, čo aj urobili. Predtým však dostali list od právnej zástupkyne žalobcu N.. D., kde ich vyzvala na vydania hnuteľných vecí, na čo jej taktiež odpísali, o čom však neexistuje doklad, aby si po veci prišli, avšak žalobca, ani jeho právna zástupkyňa na toto nereagovali. Rovnako žalovaní zhodne uviedli, že sa dohodli so žalobcom na pojednávaní na súde v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, že si má prísť po veci, on však neprišiel a o veci neprejavil záujem. Nakoniec tieto veci vyhodili. Rovnako žalovaní v 3. a 4. rade uviedli, že všetky veci, ktoré uviedol žalobca v žalobe, sa v dome nenachádzali. 1.6. Uzavrel, že žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, aby sa všetky hnuteľné veci nachádzali v uvedenom rodinnom dome a rovnako neuniesol dôkazné bremeno, že bol vlastníkom takýchto hnuteľných vecí. Zo strany žalobcu nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných v 1. až 4. rade. Z vykonaných vyjadrení a dokazovaní je zrejmé, že žalovaný v 1. a 2. rade ani nemajú vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní, pretože nijakým spôsobom nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na ich strane. Rovnako táto skutočnosť nebola preukázaná ani u žalovaných v 3. a 4. rade. 1.7. Poukázal aj na to, že po podaní žaloby vyzýval opakovane žalobcu o špecifikáciu a identifikáciu hnuteľných vecí tak, aby bol petit vykonateľný, tento to však neurobil ani do skončenia dokazovania pred súdom a veci neboli dostatočne identifikované tak, aby bol petit v prípade platného rozhodnutia vykonateľný. Žaloba je tak zmätočná a nepreskúmateľná a musela byť zamietnutá. 1.8. O trovách konania rozhodol v súlade s Civilným sporovým poriadkom a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom u žalobcu nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, a to aj napriek tomu, že mu bolo priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku z dôvodu, že tento je vlastníkom iných nehnuteľností tak, ako to bolo v konaní deklarované zo strany žalovaných.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom okrem iného uviedol, že podanou žalobou, po jej spresnení na základe výzvy súdu sa domáhal vydania jeho osobných vec a vecí, ktoré spolu s už teraz nebohou manželkou zakúpil, a ktoré sa nachádzali v rodinnom dome s pozemkom na ulici C. XXXX v G.. Veci, ktorých vydania sa domáha špecifikoval a nakoľko sa nachádzali v uvedených nehnuteľnostiach v čase, keď bola vykonaná, podľa jeho názoru nezákonne, dobrovoľná dražba, žalovaní mali a majú vedomosť o aké veci išlo, preto ich nebolo možné zameniť s inými. Bol toho názoru, že žalovaní v 3. a 4. rade podľa jeho názoru nedostatočne popreli jeho tvrdenia ohľadom bývania v rodinnom dome, ktorého t.č. sú vlastníkmi a taktiež mal za to, že nedostatočne popreli aj jeho tvrdenie ohľadom existencie a špecifikácie vecí, ktorých vydania sa domáha. Poznamenal, že nielenže skutkové tvrdenia dostatočne nepopreli, ale dokonca uznali, že po prevzatí vydraženej nehnuteľnosti sa nejaké veci, ktoré jeho bývalý zať nezobral, v tejto nehnuteľnosti nachádzali. Svoje tvrdenie, že išlo len o nejaký starý nábytok, žiadnym spôsobom nepreukázali. Navrhol, aby odvolací súd napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, poprípade, aby jeho žalobe o vydanie vecí resp. poskytnutie peňažnej náhrady za tieto veci vyhovel. 2.1. Žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 27.02.2020 doplnil svoje odvolanie, v ktorom uviedol, že na súdnom pojednávaní na otázku sudcu žalovaní v rade 3 a 4 jasne odpovedali, že všetky veci sa nachádzali v rodinnom dome v čase keď nehnuteľnosť preberali. Žiadal uložiť žalovaným v rade 3 a 4 povinnosť vydať mu veci podľa priloženého zoznamu ktoré sa ešte nachádzajú v rodinnom dome a uložiť žalovaným v rade 1 a 2 povinnosť zaplatiť finančnú náhradu za jeho zničene a znehodnotené
veci čo doplní a vysvetlí na pojednávaní, vzhľadom nato, že vedeli že je tam podaná žaloba a aj napriek tomu sa dostali do domu bez jeho vedomia a násilím vypáčili dvere.
3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je pasívne legitimovaný v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa žiadnym spôsobom na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil a s týmto konaním nemá jeho postavenie ako dražobníka žiaden súvis. Mal za to, že žalobca si nie je vedomý skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, nakoľko táto skutková podstata nemôže byť v žiadnom prípade naplnená. Na naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia musia byť dané predpoklady podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Jedným z predpokladov je určenie pasívne legitimovaného subjektu ako subjektu, ktorý sa na úkor žalobcu obohatil. V žiadnom prípade však za tento subjekt nemožno považovať dražobníka, ktorý zabezpečil dražbu nehnuteľnosti v zmysle príslušných ustanovení. Poznamenal, že žalobca vyvoláva spory, ktoré považuje za zrejme neúspešné a spôsobujúce zbytočné trovy konania, ktorých náhradu žalobca podobne ako v obdobnom súdnom konaní (vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/271/2016 požaduje žalovaným nepriznať. Mal za to, že takéto konanie nemožno v žiadnom prípade subsumovať pod dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku, ak by takéto dôvody existovali, bol povinný ich v konaní riadne preukázať, čo opätovne neučinil.
4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
5. Žalovaní v 3. a 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že ich údajné tvrdenie na pojednávaní, že v dome sa nachádzal všetky veci, ktoré žalobca požaduje, je absolútna lož, V dome sa nachádzal starý nábytok, čo je aj zaznamenané v protokole o odovzdaní predmetu dražby. Mali za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vlastnícky vzťah k spomínaným veciam. Poznamenali, že žalobca úmyselne a cielene vyvoláva spory, ktoré už dlhšiu dobu považujú za obťažovanie.
6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 1. - 4. rade uviedol, že podanou žalobou sa chcel domôcť svojho práva na vrátenie veci alebo zaplatenia finančnej kompenzácie, pretože naozaj rodinný dom, ktorý bol predmetom dražby a ktorý vlastnícky patril jeho dcére a bývalému zaťovi, zakúpil on a v tomto rodinnom dome mu ostali jeho veci, jeho spomienky a cíti sa byť veľmi ukrivdený.
7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že to, že na nehnuteľný majetok žalobcu sú vedené exekučné konania, nemôže byť automaticky dôvod pre nepriznanie trov konania stranám.
8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol, že trvá na svojich doterajších podaniach a vyjadreniach, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania.
10. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
11. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
12. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalobca bol povinný označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené ( § 154 CSP).
13. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, a to o vrátenie hnuteľných vecí, ktoré sa mali nachádzať v tejto nehnuteľnosti, alebo o náhradu ich hodnoty. Podľa tvrdení žalobcu tento býval v uvedenom dome na
základe ústnej dohody s vlastníkmi tohto domu (ktorými boli jeho dcéra a bývalý zať) a po dražbe mu v nej zostali veci.
14. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a z výpovedí strán sporu na pojednávaní konanom dňa 10.01.2020 a vo veci správne rozhodol, nakoľko žalobca do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepreukázal, že všetky hnuteľné veci sa nachádzali v uvedenom rodinnom dome a rovnako nepreukázal, že bol vlastníkom takýchto hnuteľných vecí.
15. Z obsahu zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 22.09.2016 (č.l. 43 súdneho spisu) nepochybne vyplýva, že predmet dražby vrátane príslušenstva bol v čase odovzdania vyprataný s poznámkou, že v obývacej izbe rodinného domu sa nachádza starý nábytok. Za predchádzajúceho vlastníka zápisnicu podpísal U. S.- bývalý zať žalobcu.
16. Zo zápisnice o konanom pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 10.01.2020 vyplýva, že bývalý vlastník nehnuteľnosti U. S. mal povedať žalovaným v 3. a 4. rade (ako zhodne tvrdili), že veci, ktoré tam po pôvodných obyvateľoch domu ostali, môžu vyhodiť, nakoľko čo ich zaujímalo, to si aj vzali. Žalovaný v 3. rade uviedol, že v dome ostal starý nábytok, nejaká stará obývačková zostava, rohový stolík pod počítač a luxusná posteľ. Uvedené veci žalovaní v 3. a 4. rade vyhodili po skončení sporu o neplatnosť dobrovoľnej dražby pod sp. zn. 5C/271/201, pričom sa mali so žalobcom ústne po skončení pojednávania vo veci sp. zn. 5C/271/2016 dohodnúť, že si po všetky veci príde. Žalobca si po veci neprišiel, a preto ich žalovaní v 3. a 4. rade vyhodili. Žalovaná v 4. rade uviedla, že dva roky nemohli užívať garáž, lebo tam bol ten starý nábytok. Zároveň uviedla, že keď vošli do nehnuteľnosti po odovzdaní zistili, že si zobrali všetky žiarovky zo svietidiel, sprchové hlavice a dvere, ako aj drevené hranoly, ktoré si žalobca odviezol na vetrieske. Zároveň zo zápisnice vyplýva, že žalobca býval v predmetnom dome ešte týždeň po tom, čo prebehla dobrovoľná dražba a žalovaní v 3. a 4. rade vyhodili veci po pôvodných majiteľoch domu až po dvoch rokoch, čiže žalobca mal dostatočný priestor na to, aby si tieto veci vzal. 16.1 Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že sa mu javí ako vysoko nepravdepodobné, žeby pôvodní obyvatelia nehnuteľnosti ponechali v dome veci ako napr. stolový počítač, notebook, dva monitory, kopírka, čiernobiela a farebná, telefón s faxom, predlžovacie káble, náradie, gril, vŕtačka, práčka, mraznička box, dokumenty, lopaty, hrable, hranoly z dreva, a pritom odmontovali žiarovky zo svietidiel, sprchové hlavice a dvere, čo žalobca nepoprel.
17. Odvolací súd je toho názoru, že výsluchom pôvodných vlastníkov nehnuteľností, a to najmä U. S., ktorý podpísal zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 22.09.2016, by bolo možné ozrejmiť, aké hnuteľné veci sa v rodinnom dome nachádzali, kto bol ich vlastníkom a či skutočne povolil žalovaným v 3 a 4. rade tieto veci vyhodiť. Výsluch týchto svedkov však žalobca a ani žalovaní nenavrhli, a preto v konaní nebolo preukázané, že sa všetky tieto veci v rodinnom dome skutočne nachádzali a ich vlastníkom bol žalobca, a teda že je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby.
18. Žalobca teda neuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje.
19. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca v tomto prípade tvrdil, že bol vlastníkom predmetných vecí, ktorých vrátenia sa domáha, bol povinný to preukázať.
20. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať.
21. Žalobca tým, že napriek opakovaným výzvam súdu o špecifikáciu a identifikáciu hnuteľných vecí, nepredložil všetky dôkazy do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie, neuniesol dôkazné bremeno nevyhnutné pre úspech vo veci.
22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. Pokiaľ sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania odvolací súd uvádza, že náhrada trov konania nemá smerovať k potrestaniu neúspešného účastníka, ale k tomu, aby úspešnej strane boli kompenzované náklady potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012).
24. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie nevzhliadol v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, a to aj napriek tomu, že žalobcovi bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Odvolací súd je však toho názoru, že v danej veci je potrebné s ohľadom na predmet sporu zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov úspešným žalovaným, ktoré zakladajú aplikáciu ust. § 257 CSP.
25. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
26. Navyše konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a v súlade s jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Absencia logického záveru spočíva v konštatovaní existencie priznania oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a následne bez ďalšieho vyvodenie záveru o nevzhliadnutí dôvodov hodných osobitného zreteľa.
27. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
28. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že posúdi, či vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.
29. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).