Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu LUBOŠ BUCH s.r.o., so sídlom Rastislavova 15, 951 41 Lužianky, IČO: 45 319 138, právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti žalovanému BVD s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 3501/71, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 785 361, právne zast. SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, o zaplatenie 12.956,05 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 12.956,05 Eur s 8% úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 18.12.2017 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na upomínací súd domáhal úhrady istiny 12.956,05 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola ústnou formou uzatvorená Zmluva o preprave veci podľa a nasl. , na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že prepraví vec z určitého miesta do určitého iného miesta a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu. Žalobca vykonal pre žalovaného prepravy, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 10172455 zo dňa 07.11.2017 vo výške 12.956,05 Eur, splatnou dňa 17.12.2017. Žalovaný faktúru neuhradil, z ktorého dôvodu sa dostal do omeškania s jej úhradou a preto si žalobca v žalobnom návrhu uplatnil aj 8% úrok z omeškania ročne z dlžnej istiny od 18.12.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. V prípade úspechu požadoval náhradu trov konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil, a to neuhradenú faktúru. Predložil neuhradenú faktúru.

2. Upomínací súd v konaní vydal voči žalovanému platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej istiny s príslušenstvom, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a zaviazal žalovaného i k trovám konania.

3. Žalovaný podal odpor voči vydanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote, ktorý odôvodnil nasledovne. Žalovaný mal za to, že nárok žalobcu je nedôvodný, keďže došlo k platnému započítaniu pohľadávok, v dôsledku čoho faktúra uplatňovaná žalobcom v danom konaní bola v celom rozsahu započítaná s pohľadávkou žalovaného a teda žalobcovi zanikol nárok na jej zaplatenie. Žalovaného pohľadávka predstavovala zmluvnú pokutu vo výške 15.000,- Eur, na ktorú vznikol žalovanému nárok z obchodného vzťahu založeného potvrdenou objednávkou č. 2017060, a to podľa článku 14 písm. k) Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, a to za nedodržanie počtu dopravných prostriedkov, stavebných a iných mechanizmov určených na výkon predmetu plnenia podľa objednávky vo výške

600,- Eur za každý aj začatý deň nedodania dopravného prostriedku/mechanizmu. V čase vzniku nároku žalovaného na zmluvnú pokutu evidoval žalovaný vo svojom účtovníctve vzájomné pohľadávky so žalobcom, ktoré boli spôsobilé na započítanie a potom v súlade s čl. 10 ods. 10.7 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného započítal vzájomné pohľadávky, a to pohľadávku žalovaného na zmluvnú pokutu vo výške 15.000,- Eur s nárokom žalobcu voči žalovanému z faktúry č. 1072455 zo dňa 07.11.2017 vo výške 12.956,05 Eur. Zvyšnú časť zmluvnej pokuty, ako nárok žalovaného voči žalobcovi vo výške 2.043,95 Eur, nebola dotknutá vykonaným započítaním. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. Na svoje tvrdenia predložil faktúru č. 92018002 zo dňa 31.05.2018, splatnú dňa 07.06.2018 v sume 15.000,- Eur a knihu záväzkov po partneroch, uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu a jednostranný zápočet zo dňa 27.06.2018 adresovanú žalovaným žalobcovi, ako aj doklad o odoslaní zápočtu.

4. Právny zástupca žalobcu najskôr namietal nesprávny postup upomínacieho súdu ohľadne nevyžiadania si súčinnosti príslušného orgánu ohľadne účtovania týchto pohľadávok žalobcu a žalovaného vzhľadom na rozporné tvrdenia žalovaného o ich vedení v účtovníctve. Súčasne však poukázal, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu nenamieta skutočnosť, že medzi nim a žalobcom bola uzatvorená Zmluva o preprave veci a že žalobca v zmysle vystavenej faktúry pre žalovaného vykonal prepravu. Žalobca však popiera žalovaného nárok na zmluvnú pokutu, ktorú žalovaný ničím nepreukázal okrem vystavenej faktúry. Nepredložil rovnako príslušnú objednávku, z ktorého zmluvného vzťahu mal tento nárok žalovanému vzniknúť. Žalobca poprel doručenie predmetnej faktúry zo strany žalovaného a túto ani v účtovníctve neeviduje. Rovnako namietal , že predmetný obchodný vzťah sa mal spravovať Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného, na základe ktorých uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, ako aj na možnosť započítania pohľadávok. Z tohto dôvodu zotrval na žalobe v celom rozsahu a žiadal pokračovať v konaní.

5. K vyjadreniu žalobcu sa rovnako vyjadril žalovaný dňa 22.03.2019, v ktorom opravil nesprávne uvádzané údaje o vedení faktúr v účtovníctve, na základe čoho mohol následne platne započítať svoju pohľadávku s pohľadávkou žalobcu. Súdu potvrdil, že k odporu žalovaného boli zaslané i Všeobecné obchodné podmienky, ktorých nedoručenie žalobca namietal, že neboli súčasťou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. K tejto skutočnosti sa vyjadril i tým, že v samotnej objednávke č. 20170060 je uvedené, že prevádzkovateľ podpisom tejto objednávky vyslovuje svoj úplný súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami objednávateľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto objednávky. Prevádzkovateľ podpisom tejto objednávky zároveň prehlasuje, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami objednávateľa riadne oboznámil, týmto porozumel, so Všeobecnými obchodnými podmienkami súhlasí a nemá voči nim žiadne výhrady. Na iné zmluvné alebo obchodné podmienky prevádzkovateľa sa neprihliada; to neplatí v prípade, ak ich objednávateľ špecificky písomne akceptoval. Obsah objednávky teda preukazuje úplný súhlas žalobcu so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť objednávky č. 20170060, ktoré potvrdil svojim podpisom. Rovnako priamo vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovaného sa nachádza podpis a pečiatka žalobcu, čo potvrdzuje skutočnosť, že sa s týmito Všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámil. Potom tvrdenia žalobcu, že uvedený vzťah nepodliehal Všeobecným obchodným podmienkam žalovaného je účelové a zavádzajúce tvrdenie žalobcu. Z tohto dôvodu zotrval na oprávnenom postupe žalovaného v zmysle čl. 14 písm. k) Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, na základe ktorého vzniklo právo objednávateľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty a na následný zápočet pohľadávok podľa čl. 10 bod 10.7 Všeobecných obchodných podmienok. Rovnako namietal neodoslanie faktúry a zápočtu žalobcovi zo strany žalovaného, o čom svedčí podací lístok, ktoré doložil k svojim tvrdeniam. Zotrval na svojom stanovisku, že žiada žalobu zamietnuť.

6. Na pojednávaniach vo veci strany zotrvali na svojich tvrdeniach, pričom súd na prvom pojednávaní poskytol žalovanému v zmysle , vzhľadom na popieranie nároku žalovaného na zmluvnú pokutu, lehotu na doplnenie listinných dôkazov na preukázanie existencie a výšky pohľadávky žalovaného a rovnako strany navrhli výsluch svedkov k svojim tvrdeniam. Súd žiadal strany sporu, aby ich na najbližší termín pojednávania zabezpečili. Súd tak učinil i z dôvodu, že strany sporu na prvom pojednávaní tvrdili, že predložená objednávka žalovaným, z ktorej uplatňuje žalovaný svoj nárok voči žalobcovi v započítacom prejave odoslanom žalobcovi je len Rámcovou zmluvou, na základe ktorej mal žalovaný určovať termín, čas a počet vozidiel, ktoré bude potrebovať na výkon predmetných prác podľa uzatvorenej objednávky. Súdu rovnako na pojednávaní boli predložené i objednávky, z ktorých nárok žalobca fakturoval vo faktúre, ktorá je predmetom sporu.

7. Právny zástupca žalovaného súdu predložil faktúry, na základe ktorých si u žalovaného uplatňoval odplatu za vykonané služby žalobca objednané žalovaným v zmysle objednávky č. 20170060 zo dňa 27.03.2017. Jednalo sa o faktúru č. 10171491 v sume 30.354,95 Eur, splatnú dňa 16.08.2017, faktúru č. 10171776 v sume 11.276,45 Eur zo dňa 14.08.2017, faktúru č. 10171786 v sume 3.016,80 Eur, splatnú dňa 24.09.2017 a faktúru č. 10172765 v sume 5.601,86 Eur, splatnú dňa 20.01.2018. V zmysle predmetnej objednávky mal žalobca vykonávať pre žalovaného prepravu prírodného drveného kameniva

- andezitu, vozidlami typu vyklápací náves s plachtou s obsluhou na trase z medziskládky kameniva (S2- horná skládka), následne cez priestory tzv. Miešacieho centra pre mechanicky spevňované kamenivo v kat. ú. Č. a odtiaľ na stavbu B. H. S. - H. A. F., a to podľa požiadaviek objednávateľa, a to s dátumom od 27.03.2017 do 31.12.2017, podľa požiadaviek objednávateľa (počet vozidiel, termíny prepravy, čas výkonu, 24 hodinový výkon). Kontaktnou osobou bola Z.. S. C., resp. kontaktná osoba na stavbe Z. K.Á.. Minimálny denný výkon mali byť 4 otoče, pričom boli objednané dva kusy vyklápacieho návesu. Faktúrou č. 10172765 zo dňa 11.12.2017 si žalobca uplatnil u žalovaného odplatu v sume 5.601,86 Eur z predmetnej objednávky, z ktorej žalovaný uplatňuje svoj nárok voči žalobcovi, a to za obdobie od 01.11.2017 do 14.11.2017. Žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu práve za nedodržanie dohodnutého počtu vyklápacích návesov v ostatných dňoch mesiaca november, počas ktorých žalovaný od žalobcu prepravu požadoval a žalobca ju mal podľa platnej dohody vykonať. Predmetné faktúry z tejto objednávky žalovaný i k svojmu podaniu pripojil (č.l. 121, 122, 123).

8. Žalobcom navrhnutá svedkyňa P.. E. Z., Š. XXX/X, H. súdu oznámila vzhľadom na jej predvolanie, že vo firme žalobcu bola od septembra roku 2017 práceneschopná až do februára 2018, kvôli rizikovému tehotenstvu a následne nastúpila na materskú dovolenku, t.j. od septembra roku 2017 už nepracovala a v septembri 2018 ukončila pracovný pomer výpoveďou. Ďalej uviedla, že nemá žiaden prístup k pracovným podkladom ohľadne žalovaného, avšak ako dispečer komunikovala s danou firmou ohľadne vykonávania dopravy a mala i svoju nadriadenú, ktorá bola informovaná o všetkých úkonoch, ktoré sa s danou spoločnosťou vykonávali. Z tohto dôvodu žiadala, aby súd zvážil jej výsluch. Právny zástupca žalobcu vzhľadom na toto vyjadrenie nim navrhovanej svedkyne žiadal vypočuť na najbližšom pojednávaní svedkyňu p. Z. Z.. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 06.02.2020 boli vypočuté svedkyne, a to p. Z., ktorá potvrdila skutočnosti, že ako dispečer komunikovala so zákazníkom a teda i so žalovaným, pričom v období, v ktorom pôsobila sa v rámci tejto objednávky zabezpečoval počet áut podľa požiadavky žalovaného, ktorú oznamoval deň vopred. Potreba áut sa zisťovala od subjektu, ktorý realizoval stavbu a následná fakturácia sa vykonávala podľa vážnych lístkov, ktorých zber bol každý týždeň, vypracovávala sa tabuľka, ktorá sa následne porovnávala so záznamami od odporcu a prepravu následne vyfakturovali. Nemá vedomosť o tom, že by žalobca neposkytol na základe požiadavky žalovaného dostatočný počet návesov dohodnutých v objednávke. Tak ako už uviedla v písomnom ospravedlnení, túto funkciu vykonávala len do septembra 2017, pričom následne po nej prevzali túto prácu buď. p. N., resp. p. Z.. Súdu však pri svojej výpovedi potvrdila, že počas obdobia podľa objednávky žalovaného, nebola vždy potreby vždy v dvoch kusoch motorových vozidiel, vždy to bolo na základe požiadaviek stavby. Potrebu áut nahlasovala p. C.. Či žalobca poskytoval aj pre iných svoje motorové vozidlá nevedela súdu uviesť. Svedkyňa p. C.Á. uviedla, že vykonávala u žalovaného administratívnu prácu, bola kontaktnou osobou a kontrolovala vážne lístky. Na stavbe kontaktnou osobou bol pán K. a následne po jeho odchode pán Q.. Súdu ozrejmila, že ku koncu roka 2017 žalobca vôbec nepristavil motorové vozidlá, avšak má vedomosť, že v tomto období vozil pre niekoho iného. Túto skutočnosť sa dozvedela od pána K.. Súdu však potvrdila, že žalovaný mal so žalobcom viaceré objednávky ohľadne poskytnutia návesov, pričom počet motorových vozidiel si zrejme dohadovali telefonicky. Pamätá si, že v letných mesiacoch bola pauza, keďže bola odstávka na predmetnej stavbe, v ktorom období nepožadovali od žalobcu motorové vozidlá. O vystavenej sankcii za nepristavenie motorových vozidiel v novembri 2017 mala vedomosť , že bola vystavená a to podľa Všeobecných obchodných podmienok žalovaného. Rovnako súdu potvrdila, že raz za týždeň sa zbierali vážne lístky, pričom do leta roku 2017 na stavbe bol kontaktnou osobou p. K., následne ho vystriedal p. Q.. Či bol navrhovateľ telefonicky upomínaný ohľadne nepristavenia motorových vozidiel sa môže vyjadriť i konateľ žalovaného, ktorého s týmto oboznámila. Súdu potom i ozrejmila, z akých skládok motorové vozidlá žalobcu vykonávali prepravu. Nárok na svedočné, tak ako ani pani Z. si neuplatnili. Právny zástupca žalobcu po pojednávaní súdu doručil dňa 24.02.2020 listinné dôkazy, a to príslušnú faktúru s prílohou, ktorá obsahovala rozpis jednotlivých motorových vozidiel, ktoré zabezpečovali prepravu v konkrétne dni počas príslušného mesiaca (viď. č.l. 222 a nasl.).

9. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 09.03.2020 bola vypočutá svedkyňa p. N. navrhnutá žalobcom, ktorá súdu potvrdila tú skutočnosť, že po 15.11.2017 zo strany žalovaného nebola žiadna požiadavka ohľadne pristavenia motorových vozidiel v zmysle objednávky č. 20170060 napriek tomu, že bolo dohodnuté obdobie podľa objednávky až do 31.12.2017. Súdu však potvrdila, že ako dispečerka mala na starosti vyťažovanie vozidiel žalobcu a podľa predmetnej objednávky mali pristavovať dve motorové vozidlá žalovanému podľa ich požiadaviek. Tieto skutočnosti komunikovala s p. C., ktorá jej oznamovala koľko motorových vozidiel, kde a kedy má žalobca pristaviť. Súdu ozrejmila i tú skutočnosť, že počas tohto obdobia od marca 2017 až do 14.11.2017, nebolo vždy potrebné pristaviť motorové vozidlá podľa objednávky, a to z dôvodu nepriaznivého počasia, resp. v prípade odstávky na stavbe, avšak pamätá si na to, že v novembri požadoval žalovaný motorové vozidlá len za určité obdobie v mesiaci, následne prestali motorové vozidlá na pristavenie objednávať. Súdu potvrdila, že žalobca mal k dispozícií približne 30 áut, ktoré mohol poskytovať žalovanému na prepravu veci, pričom súdu ozrejmila podľa dokladu od žalovaného, ktorý si uplatňoval nárok na zmluvnú pokutu v spojitosti s predloženými dokladmi od žalobcu o vykonaní prepráv, koľko v ktorý deň bolo poskytnutých motorových vozidiel za obdobie od 01.11. až po 14.11.2017 a koľko otočov, ktoré príslušné motorové vozidlo vykonalo. Svedkyňa zároveň potvrdila, že žalovaný nemal požiadavku na žalobcu ohľadne pristavenia motorových vozidiel po 14.11.2017 aj keď žalobca pre ich pristavenie nemal žiadnu prekážku. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom žalobcovi neodôvodnil, aj keď sa o potrebe motorových vozidiel po 15.11.2017 zaujímali. Z dôvodu rozporných výpovedí svedkýň ohľadne potreby pristavenia motorových vozidiel v zmysle objednávky žalovaného zo dňa 27.03.2017 strany sporu súdu navrhli vykonať konfrontáciu svedkýň. Súd tak učinil dňa 20.05.2021 po odpadnutí prekážok v spojitosti so šírením COVID-19, kedy svedkyne p. N. a p. C. potvrdili len svoje predchádzajúce výpovede ohľadne predmetnej skutočnosti. Pani N. vzhľadom na predložený listinný dôkaz zo strany žalovaného, ktorým preukazoval používanie motorových vozidiel žalobcu na prepravu kameniva pre spoločnosť AZ Green s.r.o., ku ktorej uviedla, že potom, ako žalovaný nepožadoval od žalobcu pristavenie ďalších motorových vozidiel v zmysle objednávky zo dňa 27.03.2017, uvedené motorové vozidlá vykonávali prepravu aj pre iného dodávateľa, keďže i v skorších obdobiach žalobca s nimi spolupracoval ohľadne predmetnej stavby. Súd preto ukončil dokazovanie vo veci samej, keďže strany nenavrhli doplnenie dokazovania a vyhlásil rozhodnutie v takom znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

10. Podľa , zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

11. Podľa , dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

(2) Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

(3) Ak nemôže dopravca dokončiť prepravu pre skutočnosti, za ktoré nezodpovedá, má nárok na pomernú časť prepravného s prihliadnutím na už uskutočnenú prepravu.

12. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

13. Podľa , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

14. Podľa , proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

15. Podľa , , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal sú za to, že nárok žalobcu uplatnený žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2018 je dôvodný v celom rozsahu a preto jej vyhovel. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne.

18. Žalobca v žalobnom návrhu si uplatnil svoj nárok na zaplatenie istiny 12.956,05 Eur z titulu neuhradenej odplaty za vykonanú prepravu v zmysle ústne uzavretej Zmluvy o preprave podľa a nasl. . Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Rovnako nebola sporná ani výška odplaty v zmysle predmetnej zmluvy v zmysle faktúry č. 10172455 zo dňa 07.11.2017, splatnej dňa 17.12.2017. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že žalobca vykonal prepravu podľa Zmluvy o preprave a že za ňu prislúcha aj odplata uvedená žalobcom vo faktúre a v žalobnom návrhu. Nesporné bolo i to, že žalovaný predmetnú faktúru neuhradil. Žalovaný však mal za to, že nárok žalobcu uplatnený žalobou zanikol na základe jednostranného zápočtu zo dňa 27.06.2018, ktorý doručil žalobcovi a v zmysle ktorého boli započítané vzájomné pohľadávky strán sporu, a to žalobcov nárok v zmysle podanej žaloby a nárok žalovaného z titulu zmluvnej pokuty vo výške 15.000,- Eur podľa čl. 14 písm. k) Všeobecných obchodných podmienok žalovaného zo zmluvného vzťahu podľa objednávky č. 20170060 zo dňa 27.03.2017. Žalovaný tvrdil, že žalobca nedodržal počet dopravných prostriedkov stavebných a iných mechanizmov určených na výkon predmetu plnenia podľa objednávky č. 20170060, za čo mu prislúcha zmluvná pokuta vo výške 600,- Eur za každý aj začatý deň nedodania dopravného prostriedku. Tento nárok si uplatnil v zmysle podania zo dňa 27.06.2018 voči žalobcovi, v ktorom presne špecifikoval, za ktoré dni v novembri 2017 nebola splnená povinnosť žalobcu pristaviť požadované dva kusy motorových vozidiel v zmysle tejto objednávky. Uviedol, že to bolo za deň 01.11.2017, 09.11.2017, 10.11.2017, 15.11.2017, 16.11.2017, 17.11.2017, 20.11.2017, 21.11.2017, 22.11.2017, 23.11.2017, 24.11.2017, 25.11.2017, 27.11.2017 a 28.11.2017, pričom za toto obdobie mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 15.000,- Eur. Potom v súlade s čl. 10 bod 10.7 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, uvedený nárok započítal s pohľadávkou žalobcu na úhradu prepravného podľa faktúry č. 10172455 zo dňa 07.11.2017 vo výške 12.956,05 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 17.12.2017. Žalobca sa s týmto tvrdením nestotožnil, súdu uvádzal, že žalovaný v zmysle Rámcovej objednávky v uvedených dňoch nepožadoval pristavenie motorových vozidiel v takom počte ,ako sa dohodli v objednávke a v súlade s týmito tvrdeniami mu nevznikol nárok na zmluvnú pokutu. Žalobca namietal i tú skutočnosť, že Všeobecné obchodné podmienky žalovaného sa nestali súčasťou objednávky č. 20170060 zo dňa 27.03.2017, čo sa v konaní nepotvrdilo, keďže sám žalobca osobne podpísal Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, ktoré boli súdu zo strany žalovaného aj predložené. Táto skutočnosť vyplývala aj z obsahu samotnej objednávky. Súd mal preto za to, že je potrebné zistiť v konaní, či tento nárok na zmluvnú pokutu vyúčtovanú žalovaným žalobcovi a následne započítanú vznikol alebo nevznikol v zmysle predmetného zmluvného vzťahu podľa objednávky č. 20170060 zo dňa 27.03.2017, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky žalovaného. K tejto skutočnosti súd následne vykonal dokazovanie, a to vyjadreniami strán sporu, vyjadreniami svedkov, ako aj listinnými dôkazmi. Z obsahu objednávky č. 20170060 zo dňa 27.03.2017 súd zistil, že sa jednalo len o Rámcovú objednávku, na základe ktorej potom podľa požiadaviek objednávateľa bolo potrebné objednávať počet vozidiel, určiť termín prepravy, čas výkonu (24 hodinový výkon) a tieto skutočnosti mali byť ozrejmované žalovaným zo strany kontaktných osôb, ako bola Z.. S. C. a na stavbe pán Z. K.. Súd v konaní vypočul Z.. S. C., ktorá potvrdila skutočnosti týkajúce sa dojednávania počtu vozidiel, termínu prepravy a času výkonu, ktoré boli nahlasované deň vopred zo strany žalovaného žalobcovi. Súdu nevedela však uviesť, prečo niekedy žalobca nepristavil motorové vozidlo, iba potvrdila tú skutočnosť, že ku koncu roka 2017 vôbec nenastúpili, avšak mala vedomosť podľa vážnych lístkov, že žalobca vykonával tieto služby pre tretí subjekt. Súdu tiež potvrdila, že bol i dôvod nepristavenia žalobcových motorových vozidiel z titulu zlého počasia, resp. odstávok na predmetnej stavbe B. H. S. - H. A. F., kedy sa kamenivo neprevážalo

z predmetných skládok. S protistranou odsúhlasovala podklady pre fakturáciu žalobcu. Súdu ozrejmila i tú skutočnosť, že kontaktná osoba p. Z. K. uvedený v objednávke č. 20170060 prestal vykonávať túto činnosť u žalovaného v lete 2017, po ktorom nastúpil pán Q.. Keďže žalobca od 15.11.2017 nepristavil motorové vozidlo podľa objednávky zo dňa 27.03.2017, ktorá mala platnosť do 31.12.2017 na stavbu, uvedené následne riešil konateľ, ktorému túto skutočnosť oznámila. Súdu nepotvrdila tú skutočnosť, že by žalobcu ona osobne vyzývala na pristavenie motorových vozidiel po dátume 14.11.2017. K predmetnej skutočnosti sa vyjadrovala i svedkyňa protistrany, a to pani Z. X. a pani N., pričom pani Z. pôsobila u žalobcu len do septembra 2017, kedy nastúpila na materskú dovolenku. Následne v septembri 2018 ukončila pracovný pomer. Potvrdila však, že od uzavretia predmetného zmluvného vzťahu v zmysle objednávky č. 20170060 žalobca riadne vykonával prepravu kameniva v zmysle požiadaviek žalovaného, ktoré boli nahlasované žalobcovi deň vopred. Rovnako sa vyjadrila i k tej skutočnosti, že nie vždy v plnom rozsahu boli požadované motorové vozidlá žalobcu žalovaným, keďže niekedy tieto skutočnosti ovplyvňovalo počasie, resp. ťažba kameniva, resp. prípadná odstávka na stavbe. Svedkyňa p. N., ktorá nastúpila po pani Z. X. potvrdila rovnako skutočnosti ohľadne dojednávania počtu vozidiel, termínov prepravy a času výkonu telefonicky deň vopred zo strany žalovaného, konkrétne od p. C., ktorá jej presne tieto skutočnosti nahlasovala. Rovnako potvrdila skutočnosti uvádzané i pani Z. X., že nie vždy bola rovnaká potreba počtu motorových vozidiel žalobcu, vzhľadom na počasie a prípadne pri odstávkach v letných mesiacoch na stavbe. Súdu ozrejmila skutočnosť, že žalovaný prestal objednávať motorové vozidlá žalobcu v polovici novembra 2017 napriek tomu, že zmluvný vzťah mal trvať až do 31.12.2017. Súdu však potvrdila, že žalobca nemal žiadnu prekážku, aby predmetné motorové vozidlá pristavil na základe požiadaviek objednávateľa, keďže tieto mal v počte až 30. Súdu poukázala, že sa aj osobne zaujímala o potrebe motorových vozidiel po 15.11.2017, avšak žalovaný nenahlásil potrebu motorových vozidiel pre prepravu kameniva. Z tohto dôvodu pri konfrontácii tejto svedkyne a pani C. potvrdila súdu i tú skutočnosť, že vzhľadom na nestanovenie požiadavky žalovaného pristaviť motorové vozidlá v zmysle predmetnej objednávky motorové vozidlá, ktoré predtým vykonávali prepravu pre žalovaného, následne vykonávali prepravu pre tretí subjekt, s ktorým rovnako spolupracovali i v skoršom období na predmetnej stavbe. Súd vzhľadom na predložené listinné dôkazy žalovaným, a to objednávku č. 20170060, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, faktúru č. 92018002 zo dňa 31.05.2018 vo výške 15.000,- Eur a uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu + jednostranný zápočet zo dňa 27.06.2018, vrátane podacieho lístka, nemal však za preukázané, že tento nárok skutočne i žalovanému vznikol. Žalovaným vystavená faktúra a započítací prejav sú len jednostranne vystavené listinné dôkazy žalovaným, ktoré by mohli mať právny význam len v prípade, ak by žalovaný preukázal, že od žalobcu v novembri 2017 požadoval najmenej 2 kusy motorových vozidiel každý deň s časom i výkonom a zabezpečil ich aspoň minimálny denný výkon 4 otoče na jednosmernú prevádzku, aby na základe týchto listín preukázal vznik nároku na zmluvnú pokutu. Súd ani výsluchmi svedkov v konaní nemal za preukázané, že žalovaný vyzval žalobcu na pristavenie motorových vozidiel v takom počte v mesiaci november 2017, tak ako ich deklarovala rámcová objdnávka, ale práve naopak súd z výsluchu svedkov zistil, že počet motorových vozidiel, termíny prepravy, čas výkonu súvisel i s počasím a s podmienkami na predmetnej stavbe B. H. S.

- H. A. F., kde boli prípadné i odstávky, kedy žalovaný pristavenie motorových vozidiel žalobcovi nenahlásil. Svedčia o tom i fajkturácia za toto obdobie žalobcom predložená. Tvrdenie svedkyne pani C. len o tej skutočnosti, že žalobca nepristavil podľa predmetnej objednávky motorové vozidlá, nie sú dôkazom toho, že žalovaný tento počet deň vopred, ako bola zaužívaná obchodná prax, požadoval pristaviť od žalobcu, keďže i z fakturácie v iných mesiacoch mal súd za preukázané, že motorové vozidlá neboli vždy požadované žalovaným v takom rozsahu, ako je uvedené v objednávke, ale len podľa jeho požiadaviek a podľa potrieb stavby, na ktorú následne motorové vozidlá žalobcu kamenivo prevážali z príslušných skládok. Keďže žalovaný túto skutočnosť nepreukázal, nevznikol mu nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. 14 k) Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, a to vo výške nim uplatnenej zmluvnej pokuty v zmysle faktúry č. 92018002 zo dňa 31.05.2018, splatnej dňa 07.06.2018, t.j. v sume 15.000,- Eur. Keďže uvedený nárok súd považuje za neexistujúci, potom následne i jednostranný zápočet učinený žalovaným dňa 27.06.2018, ktorým žalovaný započítal túto pohľadávku s pohľadávkou žalobcu uplatňovanú predmetnou žalobou, považoval súd za neplatný. Podľa ustanovení Občianskeho a , predmetom započítania môžu byť len pohľadávky spôsobilé na započítanie a teda existentné. Keďže predmetom zápočtu zo strany žalovaného zo dňa 27.06.2018 bola neexistentná pohľadávka žalovaného voči splatnej a nespornej pohľadávke žalobcu, k zápočtu vzájomných pohľadávok nedošlo a zo strany žalovaného zostala neuhradená pohľadávka žalobcu v zmysle faktúry uvedenej v zápočte, t.j. faktúry č. 10172455 zo dňa 07.11.2017, splatnej dňa 17.12.2017 vo výške 12.956,05 Eur, ktorú istinu žalobca dôvodne uplatňoval predmetnou žalobou. Z

dôvodu omeškania s úhradou predmetnej faktúry sa dostal žalovaný do omeškania a preto súd priznal okrem dlžnej istiny, ako odplaty za prepravu vykonanú žalobcom aj príslušenstvo k tejto pohľadávke, a to žalobcom uplatnený nárok na 8% úrok z omeškania ročne z dlžnej istiny od 18.12.2017 až do zaplatenia. V súlade s ust. , súd priznal žalobcovi ďalej i nárok, a to paušálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to vo výške 40,- Eur.

19. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.