Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-372-2012.pdf
PDF · 92.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10C/372/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobkyne: H.. T. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, U., zastúpená: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, U. proti žalovanému: O.. D.A. U. D., s miestom podnikania F. XXX, U., O.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 56,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne z dlžnej sumy od 10.12.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.12.2012 domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 2.192,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % zo sumy 2.192,21 eur od 10.12.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody.
2. Okresný súd Piešťany v danej veci rozhodol rozsudkom vydaným 18. októbra 2018, ktorým zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 1.052,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 1.052,23 eur od 20.02.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania žalovaného a intervenienta v rozsahu 4%.
3. Proti tomuto rozsudku v jeho časti zvyškovo zamietajúcej žalobu (výrok II.) a v časti trov konania (výrok III.) podala žalobkyňa odvolanie a Krajský súd v Trnave rozsudkom vydaným 29. apríla 2020 rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žaloby v časti o zaplatenie 56,61 eur s úrokom z omeškania 7,75 % ročne zo sumy 56,61 eur od 10.12.2012 do zaplatenia a v časti o náhrade trov prvoinštančného konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zostávajúcej napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k uplatnenému nároku na sumu 56,61 eur s príslušenstvom skonštatoval, že žalobkyňou predložené doklady na sumu 2,42 eur a na sumu 3,39 eur sú čitateľné, nachádzajú sa v súdnom spise na č.l. 32, doklad na sumu 3,39 eur obsahuje dátum a preto sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu I. inštancie, že na dokladoch nebol čitateľný rok kedy boli tieto náklady žalobkyňou vynaložené a že nemohol preskúmať, či boli uplatnené včas. Odvolací súd vyslovil názor, že žalovaný ani intervenient tri konkrétne žalobkyňou uplatnené položky nezospornili a
ani súd I. inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní neoznačil tieto tri položky za sporné.
4. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
5. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupoval.
6. Riadiac sa názorom odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 20.05.2021, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu, vyjadreniami sporových strán, ako aj predloženou fotokópiou pokladničných dokladov predložených žalobkyňou a dospel k nasledovných skutkovým zisteniam
7. Predmetom sporu je nárok na náhradu škody podľa ustanovení § 420 ods. 2 a § 427 Občianskeho zákonníka, v dôsledku dopravnej nehody, ktorej účastníkmi bola žalobkyňa a zamestnanec žalovaného, pričom žalobkyňa bola poškodená na zdraví. Potom ako odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, predmetom konania zostala suma 56,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 56,61 eur od 10.12.2012 do zaplatenia.
8. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
9. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
11. Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
12. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
13. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
14. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
15. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
16. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
17. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa v dôsledku dopravnej nehody ktorej účastníkmi bola ona a zamestnanec žalovaného, bola poškodená na zdraví, keďže utrpela ťažké zranenia a to zlomeninu krížovej kosti, zlomeninu krčka stehennej kosti s dĺžkou PN cca 5 mesiacov a s dobou liečenia cca 3 mesiace v dôsledku úrazu spôsobeného pri vážnej dopravnej nehode zavinenej treťou osobou.
23. Okresný súd Piešťany svojim rozhodnutím z 18. októbra 2018 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni čiastku 1.052,23 eur spolu s príslušenstvom, keď dospel k záveru o opodstatnenosti nároku žalobkyne. V súvislosti s uplatnenou čiastkou 56,61 eur, však súd I. inštancie dospel k záveru, že nárok v tejto sume žalobkyňa nepreukázala.
24. Žalobkyňou uplatnený nárok pozostáva z troch súm 50,80 eur, 2,42 eur a 3,39 eur. V súdnom spise na č.l. 32 sa nachádzajú pokladničné doklady preukazujúce čiastky 3,39 eur a 2,42 eur. Na oboch týchto dokladoch je uvedený čitateľný dátum. Vychádzajúc z vysloveného názoru odvolacieho súdu je potrebné konštatovať, že uvedené položky sú riadne zdokladované a okrem toho neboli v priebehu konania sporné. V súvislosti s uplatnenou sumou 50,80 eur súd konštatuje, že pokladničný doklad zo dňa XX.XX.XXXX vystavený A.Ň. H. R. R. H. sa nachádza na č.l. 48 súdneho spisu. Napriek tomu, že na jeho fotokópii nie je čitateľný dátum a je dopísaný rukou, súd nemal pochybnosti o jeho vierohodnosti najmä s ohľadom na argumentáciu zo strany žalobkyne, ktorá poukázala na skutočnosť, že pokladničný doklad má okrem dátumu aj iné znaky ako napríklad číslo bloku. Uvedený doklad A. H. R. vystavila ako v poradí prvý pod číslom Bloku XXXXX. Nakoľko si žalobkyňa okrem zdravotných topánok v hodnote 50,80 eur kúpila aj vložky do týchto topánok, A. H. R. jej vystavila následne v poradí druhý doklad na sumu 3,20 eur pod číslom T. XXXXX. Je teda zrejmé, že oba doklady boli vystavené v rovnaký deň, platba bola realizovaná bezprostredne za sebou, kedy nedošlo k žiadnej inej kúpe. Týmto tvrdením ako aj predloženými dokladmi žalobkyňa preukázala opodstatnenosť svojho nároku, pričom zo strany žalovaného ani intervenienta nebol nárok žalobkyne spochybnený ani rozporovaný.
25. V nadväznosti na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu škody vo výške 56,61 eur je opodstatnený a riadne preukázaný. Preto súd tomuto nároku vyhovel a zaviazal žalovaného výrokom I. zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu.
26. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je povinný dlh splniť riadne a včas. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Čas splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi, ustanovený právnym predpisom alebo určený aj v rozhodnutí súdu. Ak čas splnenia nebol určený žiadnym z uvedených
spôsobov, právo určiť čas splnenia má podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka veriteľ. V tomto prípade platí na splnenie dlhu čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi.
27. Právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať za záväzkový vzťah (§ 489 Občianskeho zákonníka), na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho ôsma časť), včítane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu, prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie (k tomu porovnaj R 27/1977).
28. Ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody, pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu, a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka.
29. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je povinný dlh splniť riadne a včas. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Čas splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi, ustanovený právnym predpisom alebo určený aj v rozhodnutí súdu. Ak čas splnenia nebol určený žiadnym z uvedených spôsobov, právo určiť čas splnenia má podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka veriteľ. V tomto prípade platí na splnenie dlhu čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi.
30. Právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať za záväzkový vzťah (§ 489 Občianskeho zákonníka), na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho ôsma časť), včítane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu, prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie (k tomu porovnaj R 27/1977).
31. Ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody, pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu, a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka.
32. Žalobkyňa si svoj nárok na úroky z omeškania uplatnila v súlade s právnymi predpismi, preto jej súd vyhovel. Žiaduce je však dodať, že žalobkyňa by mala nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 %, avšak súd jej nemôže priznať viac ako žiadala z dôvodne uplatnenej sumy. Vzhľadom na skutočnosť, že dátum splatnosti úrokov z omeškania žalovaný ani intervenient nespochybnili, i tomuto nespornému nároku súd vyhovel ( výrok I.).
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení a podľa pomeru úspech v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tohto nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).