Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1S-244-2020.pdf
PDF · 82.24 KB
Case nature
Subarea
1S/244/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A@A Company s.r.o., so sídlom Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 601 798, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Dávid Štefanka, so sídlom Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, IČO: 42 182 298, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101445061/2020 zo dňa 11.09.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 10.11.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - oznámenia č. 101445061/2020 zo dňa 11.09.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe podania žalobcu č. 6/06370534/2020 a č. 6/06370702/2020 žalobcovi oznámil skutočnosti na základe ktorých došlo u žalobcu k zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2019, nakoľko žalobca so správcom dane nekomunikoval a nepredložil doklady, na základe ktorých bolo možné správne určiť daň v správnej výške, preto nadmerný odpočet v zmysle ustanovenia § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o DPH“) dňa 19.06.2020 žalobcovi zanikol a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní. Uvedená skutočnosť bola žalobcovi ako daňovému subjektu oznámená listom č. 101077214/2020 zo dňa 23.06.2020, ktorý mu bol doručený dňa 17.07.2020. V zmysle doručenej výzvy lehota na predloženie dokladov bola stanovená do 17.06.2020. V stanovenej lehote žalobca požadované doklady nepredložil a ani iným spôsobom nekontaktoval žalovaného.
2. Žalobca v správnej žalobe namietal, že oznámenie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca má za to, že ak zanikol nárok v zmysle ustanovenia § 79 ods. 6 posledná veta zákona o DPH v dôsledku neumožnenia vykonania daňovej kontroly u žalobcu, žalovaný mal o tom vydať rozhodnutie a nie iba oznámenie, ktoré postráda náležitosti rozhodnutia a absentuje odôvodnenie správcu dane, na základe akých skutočností zistil, že platiteľ dane neumožnil vykonanie daňovej kontroly, pričom uviedol, že za rozhodnutie nemôže byť v právnom štáte považované oznámenie daňového úradu.
3. Žalobca sa domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie- oznámenie žalovaného č. 101445061/2020 zo dňa 11.09.2020 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rovnako sa domáhal náhrady trov konania.
II.
4. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril vo vyjadrení doručenom tunajšiemu správnemu súdu dňa 25.03.2021, v ktorom uviedol, že žalobca so žalovaným nekomunikoval a nepredložil doklady, na základe ktorých by bolo možné správne určiť daň v správnej výške. Nadmerný odpočet v zmysle ustanovenia § 79 ods. 6 zákona o DPH dňa 19.06.2020 zanikol a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2019 podanom dňa 27.01.2020. Uvedené skutočnosti boli žalobcovi oznámené listom č. 101077214/2020 zo dňa 23.06.2020, ktorý bol doručený dňa 14.07.2020. K pripomienke žalobcu, že žalovaný nevydal v uvedenej veci rozhodnutie žalovaný uvádza, že zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu nastal v zmysle ustanovenia § 79 ods. 6 zákona o DPH a nie rozhodnutím žalovaného. V zmysle § 46 ods. 9 písm. c) daňového poriadku je daňová kontrola dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu ukončená.
5. Ďalej uviedol, že postupoval výhradne v intenciách zákona, neporušil práva žalobcu a sám žalobca svojím konaním zavinil dôsledky, ktoré pre neho majú za následok negatívne následky v zmysle ustanovenia § 79 ods. 6 posledná veta zákona o DPH. Žalobca bol odo dňa zaslania oznámenia č. 100664690/2020 zo dňa 11.03.2020 nečinný, niektoré listiny, ktoré mu boli riadne doručené si neprevzal a tie ktoré si prevzal tak neposkytol potrebnú súčinnosť alebo odpovede na výzvu žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zásadu Vigilantibus iura scripta sunt, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 65/2011, „Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." Ďalej vo vzťahu k oznámeniu č. 101445061/2020 zo dňa 11.09.2020 uviedol, že toto bolo vydané len v rámci odpovede na podanie žalobcu, nenapĺňa definíciu § 63 ods. 1 daňového poriadku, ktoré upravuje rozhodnutie a v oznámení žalovaný len v krátkosti zhrnul genézu konania ako aj iné skutočnosti. Jednalo sa o neformálnu odpoveď v zmysle úzkej súčinnosti podľa § 2 ods. 2 daňového poriadku. Skutočnosti, ktoré zakladali dôvody zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu boli uvedené a odôvodnené v oznámení č. 101077214/2020 zo dňa 23.06.2020. Zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu nastal v zmysle ustanovenia § 79 ods. 6 zákona o DPH a nie rozhodnutím žalovaného. V zmysle § 46 ods. 9 písm. c) daňového poriadku je daňová kontrola dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu ukončená a v danom prípade sa nerozhoduje formou rozhodnutia ale táto skutočnosť nastáva priamo zo zákona. Žalovaný neukladá pri ustanovení § 79 ods. 6 zákona o DPH povinnosti alebo práva daňovým subjektom. Poukázal na vyjadrenie žalobcu v bode 22. kde je uvedené že „V dotknutom prípade správca dane v podstate rozhodol o nároku daňového subjektu, avšak nevydal o tom rozhodnutie. Takýto postup žalobca nepovažuje za súladný s ustanovením § 63 ods. 1 daňového poriadku,... “, „Žalobca uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočet DPH podaním daňového priznania. Ak zanikol nárok v zmysle § 79 ods. 6, posledná veta zákona o DPH v dôsledku neumožnenia vykonania daňovej kontroly daňovým subjektom, mal žalovaný o tom vydať rozhodnutie a nie iba doručiť o tejto skutočnosti žalobcovi len oznámenie.“ predmetnom prípade žalovaný opakovane poukázal, že oznámenie č. 101445061/2020 zo dňa 11.09.2020 je len odpoveďou na podanie žalobcu, pričom smerodajným oznámením na základe, ktorého zanikol nárok žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH bolo oznámenie č. 101077214/2020 zo dňa 23.06.2020. Avšak v tomto prípade sám žalobca si je vedomý, že ak by podal žalobu proti oznámeniu č. 101077214/2020 zo dňa 23.06.2020, ktoré bolo hlavným dôvodom v predmetnom spore, tak v danom prípade uplynula lehota na podanie správnej žaloby. Preto žalobca podáva žalobu proti odpovedi žalovanému, resp. oznámeniu č. 101445061/2020 zo dňa 11.09.2020. Ak by aj správny súd žalobe vyhovel a mal by žalovaný zrušiť a zmeniť oznámenie č. 101445061/2020 zo dňa 11.09.2020, tak stále by nemohlo byť zmenené oznámenie č. 101077214/2020 zo dňa 23.06.2020, ktoré je rozhodné
a na základe ktorého zanikol nárok žalobcu. Na základe uvedeného navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu odmietol ako neprípustnú. III.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP.“), právneho predpisu upravujúceho postup správneho súdu v konaniach o správnych žalobách, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
9. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
11. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
12. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dôvody pre odmietnutie správnej žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko žaloba bola podaná proti opatreniu orgánu verejnej správy procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
13. Z obsahu žaloby a napadnutého opatrenia žalovaného vyplýva, že správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania oznámenia žalovaného č. 101445061/2020 zo dňa 11.09.2020 (ďalej aj „oznámenie 2“). Uvedeným oznámením žalovaný zhrnul genézu konania ako aj iné skutočnosti, na základe ktorých došlo u žalobcu k zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2019. Išlo o oznámenie, ktoré bolo len reakciou, odpoveďou žalovaného na podanie žalobcu číslo 6/06370534/2020 a číslo 6/06370702/2020. Jednalo sa o neformálnu odpoveď v zmysle úzkej súčinnosti podľa § 2 ods. 2 daňového poriadku.
14. Tomuto žalobou napadnutému oznámeniu 2 predchádzalo oznámenie žalovaného č. 101077214/2020 zo dňa 23.06.2020 (ďalej aj „oznámenie 1“), ktorým žalovaný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 6 zákona o DPH v spojitosti s ustanovením § 46 ods. 9 písm. c) daňového poriadku oznámil žalobcovi, že dňa 19.06.2020 mu zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní, ktoré žalobca podal dňa 27.01.2020. Tiež mu bolo oznámené, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, bola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. c) daňového poriadku, t.j. dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Oznámenie 2 žalobca prevzal dňa 14.07.2020.
15. Správny súd konštatuje, že smerodajným oznámením na základe, ktorého zanikol nárok žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH bolo oznámenie č. 101077214/2020 zo dňa 23.06.2020 (oznámenie 1), ktoré žalobca prevzal dňa 14.07.2020, a ktoré mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Proti tomuto oznámeniu 1 však žalobca nepodal správnu žalobu. Oznámením č. 101445061/2020 zo dňa 11.09.2020 (oznámenie 2) žalovaný v reakcii na podanie
žalobcu označené ako „Vyjadrenie ku konaniu a dodanie podkladov“ len zduplikoval svoje pôvodné oznámenie č. 1.
16. Neprípustnosť je v tomto prípade spojená s otázkou negatívnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e/ SSP, podľa ktorého rozhodnutia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy nie sú v zásade samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Tieto rozhodnutia sa preskúmavajú v spojení s rozhodnutím vo veci samej a iba vtedy, ak mohli mať vplyv na zákonnosť administratívneho rozhodnutia vo veci.
17. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
18. V danom prípade ide o nedostatok podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti opatreniu orgánu verejnej správy, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pričom ide o rozhodnutie procesnej povahy a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. e/ SSP v spojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g/ SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.
20. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).