Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/206/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471 proti žalovanej: Ľ. N., J.. X.XX.XXXX, G. I. H., K. XXXX/XX, zastúpenej: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5, v konaní o zaplatenie sumy 23.042,25 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 8.676,35 EUR v splátkach vo výške 119,70 EUR mesačne, vždy do 20.dňa mesiaca, počnúc mesiacom, nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do zaplatenia celého dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo len jednej splátky. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. V časti o zaplatenie sumy 1.899,60 EUR s prísl. konanie z a s t a v u j e. IV. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 8,22 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.10.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 20.582,37 EUR (úverová istina), sumy 943,04 EUR (kapitalizovaný zmluvný úrok a zákonný úrok z omeškania od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), sumy 1.480,84 EUR (kapitalizovaný úrok z omeškania od vyhlásenia predčasnej splatnosti do vykonania poslednej úhrady žalovanou), úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.582,37 EUR od 21.3.2020 až do zaplatenia, ako aj sumy 36 EUR titulom poplatkov, s poukazom na zmluvu o úvere zo dňa 26.9.2017.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovanej úver vo výške 24.700 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť formou pravidelných mesačných splátok. Žalovaná svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušila, preto žalobca využil svoje oprávnenie a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe v prvom rade namietala, že úver je bezúročný a bez poplatkov, s poukazom na ust. v spojení s ust. o spotrebiteľských úveroch a skutočnosť, že žalobca ako veriteľ nepreukázal, akým spôsobom overil bonitu žalovanej.

4. Žalobca s obranou žalovanej nesúhlasil. Tvrdil, že svoje povinnosti podľa ust. neporušil a pred uzavretím zmluvy o úvere skúmal platobnú schopnosť žalovanej v príslušných registroch (neuviedol, v akých). Ďalej uviedol, že dôkazy na podporu tohto tvrdenia doručí súdu obratom. Tieto však nepredložil.

5. Podaním zo dňa 28.1.2021 žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy spolu vo výške 1.441,56 EUR, s poukazom na skutočnosť, že žalovaná po podaní žaloby zaplatila dňa 23.7.2020 sumu 558,24 EUR, dňa 30.11.2020 sumu 730,64 EUR a dňa 30.12.2020 sumu 152,68 EUR. Žalobca zaplatené úhrady započítal na istinu úveru a v ostatnej časti žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 19.140,81 EUR (úverová istina), sumy 943,04 EUR (kapitalizovaný zmluvný úrok a zákonný úrok z omeškania od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), sumy 1.480,84 EUR (kapitalizovaný úrok z omeškania od vyhlásenia predčasnej splatnosti do vykonania poslednej úhrady žalovanou), úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.582,37 EUR od 21.3.2020 do 22.7.2020, zo sumy 20.024,13 EUR od 23.7.2020 do 29.11.2020, zo sumy 19.293,49 EUR od 30.11.2020 do 29.12.2020 a zo sumy 19.140,81 EIUR od 30.12.2020 až do zaplatenia, ako aj sumy 36 EUR titulom poplatkov.

6. Podaním zo dňa 28.1.2021 žalobca vzal späť žalobu v ďalšej časti, o zaplatenie sumy vo výške 458,04 EUR, s poukazom na skutočnosť, že žalovaná uvedenú sumu zaplatila po podaní žaloby dňa 14.4.2021. Žalobca zaplatené úhradu započítal na istinu úveru a v ostatnej časti žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 18.682,77 EUR (úverová istina), sumy 943,04 EUR (kapitalizovaný zmluvný úrok a zákonný úrok z omeškania od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), sumy 1.480,84 EUR (kapitalizovaný úrok z omeškania od vyhlásenia predčasnej splatnosti do vykonania poslednej úhrady žalovanou), úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.582,37 EUR od 21.3.2020 do 22.7.2020, zo sumy 20.024,13 EUR od 23.7.2020 do 29.11.2020, zo sumy 19.293,49 EUR od 30.11.2020 do 29.12.2020, zo sumy 19.140,81 EIUR od 30.12.2020 do 13.4.2021 a zo sumy 18.682,77 EUR od 14.4,2021 až do zaplatenia, ako aj sumy 36 EUR titulom poplatkov.

7. Podľa ust. (ďalej len „“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

9. Na základe dispozičného úkonu žalobcu (späťvzatie žaloby sčasti) súd v zmysle vyššie cit. ust. konanie v časti o zaplatenie sumy 1.899,60 EUR s prísl. zastavil. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.

10. Obe sporové strany súhlasili s tým, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v ich neprítomnosti.

11. Žalovaná podaním zo dňa 10.5.2021 navrhla, aby súd konanie v späťvzatej časti zastavil a vo zvyšnej časti umožnil, aby peňažné plnenie splácala v mesačných splátkach k 27.dňu v mesiaci, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek splátkou.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, predložených žalobcom.

13. V konaní nebolo sporné a z písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1751244845 súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 26.9.2017 zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 24.700 EUR. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť formou 66 pravidelných mesačných splátok vo výške 493,41 EUR, vždy do 20.dňa príslušného mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.10.2017 a splatnosťou poslednej splátky dňa 20.3.2023. Úroková sadzba bola dojednaná ako fixná vo výške 10,5 % ročne. RPMN bola určená vo výške 11,10 %. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť bola určená sumou 32.564,31 EUR. Splátkový kalendár s presným rozpisom splatnosti jednotlivých splátok a ich započítania na istinu, úroky a poplatky, s uvedením zostatku úverovej istiny pri riadnom splácaní úveru, tvorí súčasť textu zmluvy (článok 2.4).

14. Z článku 2.3. zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver bol určený na refinancovanie iných záväzkov žalovanej: 1/ osobný úver v Slovenskej sporiteľni so zostatkom vo výške 9.361 EUR, 2/ osobný úver v Consumer Finance Holding - Quatro, Triangel so zostatkom vo výške 3.859 EUR, 3/ úver Lepšia splátka

v Poštovej banke so zostatkom vo výške 9.345,69 EUR a 4/ osobný úver v Slovenskej sporiteľni so zostatkom vo výške 1.351 EUR.

15. Z článku 4.6. zmluvy vyplýva, že veriteľ je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo len jednej splátky viac ako tri mesiace a veriteľ upozornil dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

16. Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaná zaplatila riadne a včas len prvých 8 splátok (október 2017 až máj 2018), v júni 2018 zaplatila len čiastočnú úhradu a od júla 2018 do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (5.11.2018) nezaplatila žiadnu úhradu. Následne, už po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, od decembra 2018 platila už len sporadicky a v čiastočnej výške. Do podania žaloby zaplatila spolu sumu 5.890,70 EUR.

17. Z listu zo dňa 8.10.2018 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok úveru v lehote 15 dní od doručenia výzvy a upozornil ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade, že žalovaná dlh v stanovenej lehote nevyrovná. Z pripojeného podacieho hárku súd zistil, že uvedený list žalobca zasielal žalovanej poštou, formou doporučenej zásielky, podanej dňa 9.10.2018 na adresu uvedenú žalovanou pri uzatváraní zmluvy.

18. Z listu zo dňa 5.11.2018 súd zistil, že žalobca k uvedenému dňu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 23.343,92 EUR, pozostávajúcej z dlžnej úverovej istiny vo výške 22.364,88 EUR, úroku vo výške 943,04 EUR a poplatkov za upomienky vo výške 36 EUR. Z pripojeného podacieho hárku súd zistil, že uvedený list žalobca zasielal žalovanej poštou, formou doporučenej zásielky, podanej dňa 6.11.2018 na adresu uvedenú žalovanou pri uzatváraní zmluvy.

19. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 22. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 23. Podľa ust. § 7 ods.16 citovaného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

24. Podľa ust. § 7 ods.17 citovaného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Podľa ust. § 7 ods.20 citovaného zákona, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 26. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Žalobca si proti žalovanej v predmetnej veci uplatňoval plnenie vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto bolo nutné posúdiť, či boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa.

28. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení §11 ods. 2 sankcionuje veriteľa bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou ním poskytnutého úveru, ak hrubo porušil povinnosti podľa §7 ods. 1 tohto zákona. Hrubým porušením je posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

29. Súdny dvor (druhá komora) EÚ v rozsudku vo veci C-679/18, OPR-Finance s.r.o. proti GK rozhodol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. 30. Z vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora (druhá komora) Európskej únie vyplýva povinnosť súdu ex offo skúmať splnenie povinnosti tvrdenia a s ňou súvisiacou povinnosťou na strane dodávateľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch o splnení povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 31. Cieľom ust. ako aj o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. 32. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a

samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 33. Skúmanie bonity potencionálneho dlžníka je najdôležitejšou predzmluvnou povinnosťou veriteľa. Nestačí však iba splnenie tejto povinnosti formálne, pohodlným získaním údajov cez rôzne registre od stola, ale veriteľ musí aktívne vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. 34. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti pri poskytovaní úveru spotrebiteľom a povinnosťou veriteľa je skúmať bonitu klienta. Nie je postačujúce, aby len spotrebiteľ poskytol informácie o príjmoch a výdavkoch, ale vyžaduje sa najmä, aby veriteľ ( poskytnuté informácie analyzoval, vyhodnotil a dôraz kládol na zistenie, či bude spotrebiteľ schopný splácať úver po uhradení bežných výdavkov a prípadne iných splátok úverov. Informácie, či bude spotrebiteľ schopný splácať úver, zabezpečuje veriteľ na jednej strane v spolupráci so žiadateľom - spotrebiteľom, ale na druhej strane je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver aj s ohľadom na získané informácie z dostupných úverových registrov ( ). Je pritom povinnosťou veriteľa nielen získať tieto informácie, ale ich aj dostatočne vyhodnotiť. Je to práve veriteľ, ktorý má povinnosť vyžiadať si od žiadateľa úveru ešte pred uzatvorením spotrebiteľskej úverovej zmluvy tieto informácie. 35. Žalovaná uplatnila v rámci procesnej obrany námietku, týkajúcu sa porušenia povinností veriteľa s poukazom na ust. v spojení so sankciou podľa ust. Žalovaný uvedenú námietku poprel a tvrdil, že svoju povinnosť skúmať bonitu žalovanej si riadne splnil, s tým že predloží dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 36. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o splnení povinností upravených v ust. citovaného zákona, podľa ktorého je povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 37. Z predložených listinných dôkazov, vrátane samotného textu zmluvy o úvere nevyplývajú ani len údaje zistené dotazom priamo od žalovanej ako dlžníčky - príjmy, výdavky, druh zamestnania, osobný resp. rodinný stav, celková majetková situácia atď., nehovoriac o údajoch z príslušných databáz alebo registrov na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z obsahu zmluvy je pritom zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy o úvere mala žalovaná 68 rokov (dôchodkový vek) a ďalšie nesplatené záväzky voči bankovým aj nebankovým subjektom. 38. Keďže žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o zisťovaní a vyhodnotení schopnosti žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, súd vychádzal z toho, že žalovaný v postavení banky nepostupoval s dostatočnou odbornou spôsobilosťou, ak poskytol spotrebiteľovi úver bez akéhokoľvek posudzovania schopnosti spotrebiteľa tento úver splácať a to na úrovni hrubého porušenia svojich povinností vyplývajúcich z ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca preto nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a zároveň, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov ( citovaného zákona). 39. Vyššie uvedený záver znamená, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi len sumu zodpovedajúcu výške reálne poskytnutej finančnej čiastky, t.j. 24.700 EUR. Z uvedenej sumy je potrebné odpočítať sumu, ktorú už zaplatila pred podaním žaloby, t.j. 5.890,70 EUR, ako aj sumu, ktorú zaplatila po podaní žaloby, t.j. 1.899,60 EUR a teda, spolu sumu 7.790,30 EUR. Rozdiel medzi reálne poskytnutou sumou a sumou, ktorú už žalovaná zaplatila, bol v čase rozhodovania vo výške 16.909,70 EUR. Časť z uvedenej sumy bola v čase rozhodovania splatná. 40. Vychádzajúc zo záveru, že žalobca nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť, na tento úkon (vyhlásenie okamžitej splatnosti) je potrebné nahliadať ako na úkon bez právnych účinkov. Znamená

to, že žalovanej ostalo zachované právo úver splácať v dojednaných 66 mesačných splátkach, pričom konečný dátum splatnosti úveru je 20.3.2023. Pri výške reálne poskytnutej čiastky úveru 24.700 EUR mala teda žalovaná splácať úver vo výške 374,242 EUR mesačne (24.700 : 66 splátok = 374,242 EUR). V čase rozhodovania súdu (20.5.2021) bolo splatných 44.splátok úveru, čo predstavuje sumu 16.466,65 EUR (374,242 EUR x 44 splátok). Žalovaná zaplatila len 7.790,30 EUR a teda, v čase rozhodovania jej splatný dlh predstavoval sumu 8.676,35 EUR. Ostávajúcich 22 splátok (v poradí 23. až 66.splátka) predstavujúcich sumu 8.233,324 EUR v čase rozhodovania ešte nebolo splatných. 41. Zhrnúc vyššie uvedenú súd zaviazal žalovanú na zaplatenie splatnej časti dlhu vo výške 8.676,35 EUR a v prevyšujúcom rozsahu žalobu v časti uplatnenej istiny ako aj príslušenstva ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalobca vzhľadom na porušenie svojej povinnosti v zmysle ust. nebol oprávnený úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere predčasne zosplatniť, potom má nárok na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania až po dohodnutom termíne konečnej splatnosti úveru. 42. Súd na návrh žalovanej v súlade s ust. povolil, aby uvedené peňažné plnenie (8.676,35 EUR) žalovaná zaplatila v splátkach vo výške 119,70 EUR mesačne. Pri posudzovaní uvedenej otázky ( výška splátky, počet splátok v spojení s dobou plnenia) súd nepriamo prihliadal aj na ust. , resp. ust. . 43. Podľa ust. , ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety. 44. Podľa ust. , ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu, že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť jednorazovo finančné prostriedky, dodávateľ je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie v primeraných splátkach, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak sa na podmienkach úhrady plnenia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. 45. Ako už súd uviedol vyššie, v čase rozhodovania súdu bola ešte nesplatná časť dlhu vo výške 8.233,324 EUR (ostávajúcich 22 splátok - v poradí 23. až 66.splátka), ktorú je žalovaná povinná platiť vo výške 374,242 EUR mesačne. S prihliadnutím na uvedenú sumu potom súd ustálil, že žalovaná je povinná zaplatiť peňažné plnenie, na ktoré bola zaviazaná rozsudkom (8.676,35 EUR), v splátkach vo výške 119,70 EUR mesačne (t.j. maximálne do výšky pôvodne dojednanej mesačnej splátky), vždy do 20.dňa mesiaca (v zmluve dojednaná lehota splatnosti splátky), počnúc mesiacom, nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do zaplatenia celého dlhu, pod hrozbou strany výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo len jednej splátky. 46. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 47. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 49. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. v spojení s ust. . Sporové strany mali vo veci čiastočný úspech. Predmetom konania bola pohľadávka na zaplatenie sumy 23.042,25 EUR. Úspech žalobcu predstavuje priznané peňažné plnenie čo do výšky 8.676,35 EUR. Úspech predstavuje aj späťvzatá časť žaloby čo do výšky 1.899,60 EUR z dôvodu, že žalobca nenesie procesné zavinenie na zastavení konania. Dôvodom späťvzatia žaloby v časti bola skutočnosť, že po podaní žaloby žalovaná jeho pohľadávku čiastočne uspokojila. Žalobca mal teda úspech v celkovej výške 10.575,95 EUR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 45,89 % z celkovo uplatnenej sumy. Žalovaná mala úspech v časti o zaplatenie sumy 12.466,30 EUR s prísl., v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 54,11 % z celkovo uplatnenej sumy. Pomer úspechu a neúspechu činí 8,22 EUR v prospech žalovanej. Súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 8,22 %.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).