Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6S-73-2018.pdf
PDF · 173.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/73/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: VEDOS, s.r.o., so sídlom Rožkovany 11, 082 71 Lipany nad Torysou, IČO: 45 626 618 zastúpeného JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., advokát s.r.o., so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 239 573 proti žalovanému: Inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie Protokolu č. IKO-159-3-2.4/P-B28-18 zo dňa 10.05.2018 a Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 29.05.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný vydal dňa 10.05.2018 Protokol č.: IKO-159-3-2.4/P-B28-18 (ďalej aj „Protokol“) o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ a § 7a v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o inšpekcii práce“), ktorá bola vykonaná 21.04.2018 v kontrolovanom subjekte VEDOS, s.r.o., so sídlom Rožkovany 11, 082 71 Lipany nad Torysou. Žalovaný v protokole uviedol, že výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). Z jeho obsahu vyplýva, že dňa 21.04.2018 o 09:53 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu: križovatka ulíc V., O., Prešov, kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu: 1/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/.XX, XXX XX K., mal uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 28.09.2016, 2/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. L. O. XXXX/.XX, XXX XX X., mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 28.12.2017, 3/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/.XX, XXX XX V. Š. - A., mal uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 27.12.2017, 4/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., mal uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 27.04.2016, 5/ P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
2. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti žalovaný v časti B/ Protokolu „Zistené nedostatky“ konštatoval v bode 1., že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 21.04.2018 o 09:53 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.Ž. XXX, XXX XX A., ktorý pre neho vykonával práce pri oplocovaní stavby na križovatke ulíc Š., O., Prešov a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 21.04.2018 o 09:53 hod., inšpekciou práce nebola preukázaná dohodnutá odmena a doba trvania nelegálneho zamestnávania bola od 20.04.2018 od 08:00 hod. Ďalej v Protokole je uvedené, že P. U. uviedol v zápisnici o podaní informácie, že: „Na ulici Š. v Prešove vykonávam práce pri oplocovaní budúceho staveniska, má tu byť asi nejaké obchodné centrum. Na práci som sa dohodol s F. V., zavolal ma na brigádu, kým sa to tu neoplotí. Robím tu od včera od 8:00 hod. do 17:00 hod. Dnes tu pracujem od 8:00 hod. Pán V. mi poskytol reflexnú vestu, rukavice a prilbu. Robím tu s ďalšími jeho zamestnancami. Robím tu pre firmu VEDOS, s.r.o.“
3. V časti „Opatrenia“ preskúmavaného Protokolu žalovaný uviedol, že v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariaďuje odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode B1 v lehote troch dní od prevzatia protokolu. Uložil zamestnávateľovi povinnosť: 1/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a 2/ predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do troch dní po uzatvorení protokolu.
4. V časti „Záver“ Protokolu konštatoval, že obsah protokolu bol prerokovaný dňa 10.05.2018 s konateľom spoločnosti VEDOS, s.r.o. Rožkovany F. V. s tým, že tento uviedol, že sa vyjadrí ku zisteným skutočnostiam a nedostatkom do 7 dní.
5. V písomnom vyjadrení k Protokolu č. : IKO-159-3-2.4/P-B28-18 zo dňa 17.05.2018 žalobca uviedol, že nesúhlasí s jeho závermi o nelegálnom zamestnávaní P. U., že išlo o „čiernu prácu.“ Tvrdil, že v uvedené dni bol tento na zaškolení, keďže od 01.05.2018 začal u žalobcu jeho trvalý pracovný pomer. V čase kontroly mal uzavretý pracovný pomer so svojim predchádzajúcim zamestnávateľom a toto zaškoleniu u žalobcu absolvoval v čase jeho osobného voľna s tým, že toto zaškolenie a vyskúšanie stroja vzišlo z jeho iniciatívy bez nároku na finančné vyrovnanie z oboch strán. Zo strany žalobcu došlo len k poskytnutiu ochranných pracovných pomôcok pánovi U., aby mohol toto zaškolenie absolvovať na danom pracovisku.
6. Žalovaný v Dodatku č.1 k Protokolu o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-159-3-2.4/P-B28-18 zo dňa 10.05.2018 trval na zistených nedostatkoch tak, ako sú tieto uvedené v protokole, uviedol doslovné vyjadrenie žalobcu k označenému protokolu. Zároveň konštatoval, že k vyjadreniu k Protokolu pripojil žalobca aj čestné prehlásenie P. U., v ktorom tento prehlásil, že prácu pre žalobcu vykonával v čase svojho osobného voľna, bez nároku na odmenu. Ďalej v ňom uviedol, že vzhľadom na to, že od 01.05.2018 mal nastúpiť ako vodič strojník do spoločnosti VEDOS, s.r.o. tak bolo v jeho osobnom záujme s úmyslom zaučenia sa na stroji, s ktorým mal pracovať pod dohľadom pracovníka tejto spoločnosti, ktorý vtedy pracoval na tomto stroji a aby bol jeho nábeh do pracovného pomeru následne plynulý. Toto zaškolenie mu bolo umožnené spoločnosťou VEDOS, s.r.o. a bol mu poskytnutý len ochranný odev, obuv a prilba, aby mohol absolvovať toto školenie na kontrolovanom pracovisku. Zároveň prehlásil, že v čase zaškolenia bol v zamestnaneckom pomere u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa. Nepožadoval za toto vyskúšanie žiadne peniaze a bral to ako možnosť, ktorá bude mať pozitívny dopad na ním vykonanú prácu u nového zamestnávateľa. Žalovaný zaujal v Dodatku č. 1 k protokolu stanovisko k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol, že inšpektor práce trvá na zistenom nedostatku uvedenom v bode B1 Protokolu a má aj naďalej za to, že výkon práce P. U. napĺňa komplex identifikačných znakov závislej práce, a to aj napriek tvrdeniu zamestnávateľa, že išlo o zaškolenie bez nároku na odmenu, keďže výkon práce za mzdu alebo odmenu nie je znakom závislej práce. Uviedol, že vychádzal zo zápisnice o podaní informácie a zo samostatného vyjadrenia zamestnávateľa k Protokolu a z týchto je zrejmé, že P. U. vykonával práce pre žalobcu bez toho, aby mal uzavretý pracovnoprávny vzťah. Konštatoval, že aj pokiaľ išlo o školenie, prácu na skúšku a pod., tak zamestnávateľ je povinný aj napriek tomu, že bol P. U. zamestnaný u iného zamestnávateľa, uzatvoriť pracovnoprávny vzťah so zamestnancom a prihlásiť ho do registra Sociálnej poisťovne. Fyzická osoba môže mať uzavretých niekoľko pracovnoprávnych vzťahov, ale každý sa posudzuje samostatne. V tomto prípade P. U. vykonával pre žalobcu práce aj s jeho ďalšími zamestnancami na jeho pracovisku a na jeho zákazke. Uviedol, že takéto konanie zamestnávateľa spočívajúce vo využívaní závislej práce P. U. možno označiť za nezodpovedné, nakoľko tento mohol utrpieť v práci úraz, a to bez náležitého sociálneho poistenia a uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Inšpektor práce skonštatoval, že zamestnávateľ v stanovených lehotách vo
svojom stanovisku neuviedol iné skutočnosti a nepredložil ani iné dôkazy, ktorými by zistené nedostatky a skutočnosti v protokole a dodatku rozporoval. Považoval výkon inšpekcie za ukončený s tým, že inšpektor práce trvá na zistenom porušení.
7. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 15.06.2018 doručenou elektronicky správnemu súdu dňa 18.06.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - Protokolu č. IKO-159-3-2.4/P-B28-18 zo dňa 10.05.2018 v znení Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 29.05.2018 (ďalej aj : „Protokol v znení Dodatku č. 1“) a súčasne jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
8. Žalobca v žalobe namietal, že o veci rozhodol Inšpektorát práce Košice, ktorý nebol miestne príslušný, pričom na vykonanie inšpekcie práce bol miestne príslušný Inšpektorát práce Prešov, a to z dôvodov, že žalobca ako kontrolovaný subjekt má sídlo v Rožkovanoch a ku kontrolným zisteniam došlo na križovatke ulíc Š. T. O.D.M.I.Q.E.T.H.V. v Prešove. Poukázal na ust. § 7 ods. l zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Namietal, že ani z napadnutého protokolu nevyplýva o akú právnu skutočnosť sa opiera príslušnosť žalovaného konať v tejto veci v územnom obvode iného inšpektorátu práce. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. bez písomného poverenia generálneho riaditeľa nie je možné meniť miestnu príslušnosť inšpektorátu práce.
9. Ďalej žalobca namietal, že P. U. nebol ako svedok pred poskytnutím informácie dňa 21.04.2018 správnym orgánom poučený podľa § 35 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správneho poriadku) o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede, ani o práve odoprieť výpoveď. Vzhľadom na rozpor medzi jeho výpoveďou zo dňa 21.04.2018 s jeho čestným vyhlásením zo dňa 16.05.2018 tvrdil, že nie je preto možné na takto zabezpečený dôkaz prihliadať bez náležitého procesného poučenia.
10. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný mu uložil povinnosti už v Protokole zo dňa 10.05.2018, ale on sa k veci vyjadril až následne dňa 17.05.2018, na základe čoho bol vypracovaný Dodatok č. 1 k Protokolu, v ktorom mu už žiadne povinnosti neuložil. To znamená, že mu boli uložené povinnosti ešte predtým, než sa k namietanému porušeniu a k zisteniam konštatovaným v Protokole vyjadril.
11. Pokiaľ ide o žalovaným uložené povinnosti tak namietal, že sú nezrozumiteľné a tieto v čase vypracovania Protokolu dňa 10.05.2018 boli nerealizovateľné. Tvrdil, že P. U. je od 01.05.2018 riadnym zamestnancom žalobcu, a to znamená, že v čase vypracovania Protokolu už neexistovali porušenia právnych predpisov, ani ich príčiny.
12. Žalobca vo vzťahu k skutkovým zisteniam namietal, že v konaní nebola dostatočnými dôkazmi preukázaná skutočnosť, že sa jednalo o závislú prácu. Poukázal na to, že podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce je závislá práca vykonávaná: 1/ vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, 2/ osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, 3/ podľa pokynov zamestnávateľa, 4/ v jeho mene a 5/ v pracovnom čase určenom zamestnávateľom s tým, že všetky uvedené definičné znaky musia byť splnené kumulatívne. Nepreukázanie ktorejkoľvek z vyššie uvedených podmienok znamená, že sa nejednalo o výkon závislej práce. Tvrdil, že v tomto prípade bolo preukázané len to, že P. U. sa nachádzal na mieste, kde spoločnosť VEDOS, s.r.o. vykonávala práce na oplotení, a že vykonával určité práce osobne, t.j. len znak uvedený pod bodom 2. Namietal však, že skutočnosť, že P. U. bol na tejto stavbe aj dňa 20.04.2018 od 8:00 do 17:00 hod., nebola dostatočne preukázaná a žalobca ju popiera, nakoľko toto skutkové zistenie vyplýva iba z vyjadrenia svedka P. U. zo dňa 21.04.2018, ktorý pred výsluchom nebol poučený o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k tomu, kto mu dával pri údajnom výkone závislej práce pokyny, a aké, kto určil jeho pracovný čas a či tento vôbec bol určený; či sa jednalo o vzťah nadriadenosti a podriadenosti; či došlo ku konaniu v mene žalobcu spoločnosti VEDOS, s.r.o. Ďalej poukázal na to, že v tom čase mali všetci zamestnanci riadne uzatvorené pracovné zmluvy, mal viac ako 100 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere, a nikdy predtým nemal nikto žiadne podozrenie z nelegálneho zamestnávania. Tvrdil, že sa s P. U.Š.A. dohodli, že u neho nastúpi od 01.05.2018 do trvalého pracovného pomeru, čo sa stalo a tvrdenie žalovaného v Dodatku k Protokolu, že mal žalobca uzatvoriť pracovný pomer aj v prípade školenia alebo práce na skúšku, nemá žiadnu oporu v Zákonníku práce. Odvolávajúc sa na ust. § 41 cit. zákona týkajúceho
sa právnej úpravy predzmluvných vzťahov tvrdil, že keďže pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, a s pracovnými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať, tak P. U.Š.A. oboznámil s jeho konkrétnymi budúcimi pracovnými podmienkami priamo na mieste. Preto považoval za legitímne a neodporujúce Zákonníku práce, ak si zamestnávateľ pred prijatím zamestnanca, resp. pred uzatvorením pracovnej zmluvy preverí zamestnanca nielen prostredníctvom životopisu alebo osobného pohovoru, ale aj pri samotnom výkone práce, prípadne ak ho ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy zaškolí, ako sa pracuje na nejakom stroji alebo zariadení. Žalobca ďalej namietal, že žalovaným nebola preverená žiadnym spôsobom skutočnosť, že v čase vykonania kontroly inšpektorátom práce bol P.M.G. U.Š.A. podľa vedomosti žalobcu zamestnaný ešte u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde mal riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu a bol nahlásený do Sociálnej poisťovne. Konštatoval, že žalovaný sa k uvedenému tvrdeniu vyjadril v Dodatku k Protokolu tak, že P.G. U.Š.A. mohol mať uzatvorených súčasne aj niekoľko pracovno-právnych vzťahov, avšak vo vzťahu k tomu však rovnako nebolo vykonané žiadne dokazovanie, napríklad tým, či mu umožňovala takýto postup jeho predchádzajúca pracovná zmluva. Žalobca takisto uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním žalovaného v závere Dodatku k Protokolu týkajúceho sa toho, že jeho konanie je možné označiť za nezodpovedné, vzhľadom k tomu, že P. U.Š.A. mohol pri práci utrpieť úraz bez náležitého sociálneho poistenia a uzatvoreného pracovno-právneho vzťahu. Tvrdil, že má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré poskytuje poistné krytie v oveľa väčšom rozsahu ako Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia a v prípade akéhokoľvek úrazu, a to nielen zamestnancov, ale aj úplne cudzích osôb, napr. okoloidúcich, ale aj v prípade vecných škôd na majetku by sa táto uhrádzala z poistenia zodpovednosti za škodu žalobcu. Žalobca však okrem toho vykonal všetky opatrenia smerujúce k predchádzaniu škodám, vrátane poskytnutia všetkých ochranných pomôcok. Zdôraznil, že sa nejednalo o prácu za odmenu a aj keď žalovaný vo vzťahu k tomu uviedol, že to nie je pojmový znak závislej práce, nepochybne to však podľa názoru žalobcu slúži ako podporný argument vo vzťahu k tomu, že sa skutočne jednalo len o preverenie si schopností uchádzača o prácu a zaškolenie na prácu s konkrétnym zariadením, a nie o závislú prácu.
13. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalobca namietal, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že došlo k výkonu závislej práce pre zamestnávateľa, hoci bol preukázaný len jeden z 5 pojmových znakov závislej práce. Poukázal na to, že ust. § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. žalobca interpretuje tak, že umožňuje inšpektorovi práce uložiť konkrétne opatrenia na odstránenie zistených porušení právnych predpisov a ich príčin. Namietal však, že v tomto prípade sa napadnutý Protokol vôbec nezaoberá príčinami zistených porušení, nie je z neho možné zistiť, ako sa majú tieto príčiny odstrániť, keď nie je ani uvedené aké sú, a aj napriek tomu mu bola uložená nekonkrétna povinnosť tieto príčiny odstrániť, pričom žalobca považuje túto povinnosť bez bližšej špecifikácie, čo má vlastne urobiť, za nesplniteľnú. Ďalej žalobca tvrdil, že už v čase spísania Protokolu bolo odstránené zistené porušenie povinností, t.j. P. U.T. je od 01.05.2018 u neho v trvalom pracovnom pomere a teda, ak mu následne 10.05.2018 bolo uložené, aby odstránil zistené porušenie, hoci žalovaný už v tomto čase musel mať vedomosť o tom, že žiadne porušenie neexistuje, tak žalobcovi bola opätovne uložená nekonkrétna a nesplniteľná povinnosť.
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.01.2019 k správnej žalobe uviedol k jednotlivým námietkam: A/ K námietke žalobcu, že o veci rozhodol orgán verejnej správy, ktorý nebol miestne príslušný, teda o veci rozhodol Inšpektorát práce Košice, ktorý nebol miestne príslušný, pričom na vykonanie inšpekcie práce bol miestne príslušný Inšpektorát práce Prešov, uviedol, že inšpekcia práce bola vykonaná na základe písomného poverenia generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce zo dňa 20.03.2018. B/ K námietke žalobcu, že P.H. U. nebol ako svedok pred poskytnutím informácie dňa 21.04.2018 správnym orgánom poučený podľa § 35 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správneho poriadku) o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede, ani o práve odoprieť výpoveď a vzhľadom na rozpor medzi jeho výpoveďou zo dňa 21.04.2018 s jeho čestným vyhlásením zo dňa 16.05.2018 tvrdil, že nie je preto možné na takto zabezpečený dôkaz prihliadať bez náležitého procesného poučenia, žalovaný uviedol, že P. U. uviedol skutočnosti, ktoré sú uvedené v zápisnici dobrovoľne a po poučení o následkoch podania nepravdivej informácie a žalovaný zdôraznil, že tieto skutočnosti uviedol spontánne, bez možnosti dohody na obsahu s účastníkom konania. Z tohto dôvodu žalovaný vychádzal z tejto zápisnice a nie z neskoršieho
čestného vyhlásenia, ktoré predložil zamestnávateľ s vyjadrením k Protokolu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že zápisnice o podaní informácie osôb nie sú vypracovávané na základe Správneho poriadku, ale Zákona o inšpekcii práce a P. U. teda nebol v postavení svedka a ani obvineného, ale v postavení osoby nachádzajúcej sa na pracovisku. Poukázal na ust. § 12 ods. 1 písm. g) cit. zák., na základe ktorého inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. Zdôraznil, že P. U. bol poučený v súlade so Zákonom o inšpekcii práce, ktorý nedáva možnosť odoprieť výpoveď a toto poučenie je súčasťou zápisnice a je v súlade s Metodikou NIP-u. C/ K námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že mu neboli uložené v Protokole konkrétne povinnosti a tieto sú nezrozumiteľné, žalovaný uviedol, že inšpektor práce nemôže uložiť konkrétne opatrenia, pretože je na zamestnávateľovi, ako bude ďalej postupovať (môže prestať využívať závislú prácu nelegálne zamestnávaných osôb, uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah, resp. nájsť iné riešenie v súlade so zákonom). Pokiaľ ide o nelegálne zamestnávanie tak tu je špecifická situácia, nakoľko inšpektor práce nemôže uložiť zamestnávateľovi konkrétne riešenie, ako napr. uzatvoriť pracovnoprávny vzťah, nakoľko je zmluvná sloboda a nie je možné prinútiť zamestnanca, aby takýto vzťah uzatvoril. Poukázal na to, že časť Protokolu „Opatrenia“ je vypracovaná štandardne, v súlade so Zákonom o inšpekcii a Metodikou NIP a bola opakovane predmetom súdneho preskúmania. Tento právny názor bol vyslovený vo viacerých súdnych rozhodnutiach, ako napr. rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/62/2017-75(2S) zo dňa 08.03.2018, ako aj rozsudok sp. zn. 7S/102/2015-40. D/ K ďalšej námietke žalobcu, že v konaní nebola dostatočnými dôkazmi preukázaná skutočnosť, že sa jednalo o závislú prácu, žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že zamestnanec (P. U.) jednoznačne uviedol, že vykonáva prácu už druhý deň na základe dohody s účastníkom konania, pracoval na pracovisku účastníka konania s jeho ďalšími zamestnancami a používal jeho nástroje a OOPP. Poukázal na to, že podľa § 154 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Z dikcie zákona je zrejmé, že v danom prípade už ide o pracovnoprávny vzťah. Poukázal na to, že zamestnanec uviedol, že v predchádzajúci deň pracoval od 8:00 hod. do 17:00 hod., a teda ide o celú pracovnú zmenu a tento mohol utrpieť pracovný úraz a preto je neprípustné, aby vykonával prácu bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu a sociálneho poistenia. Poukázal aj na to, že na vyskúšanie zamestnanca slúži inštitút skúšobnej doby a je neprípustné, aby zamestnanec vykonával prácu bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu.
15. K námietke žalobcu, že práca, ktorú P. U. vykonával, nemala charakter závislej práce, žalovaný uviedol k jednotlivým identifikačným znakom závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce: a/ práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca - práce pri oplocovaní stavby je možné vykonávať iba podľa pokynov a vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, pretože zamestnanec si nemohol sám stanoviť, kedy, kde a ako túto prácu vykoná. To znamená, že v tomto vzťahu vystupuje jedna zo strán ako tá, ktorá prácu prideľuje a druhá ako tá, ktorá prácu musí vykonať. Z tohto hľadiska má zároveň postavenie strany nadradenej a druhá strana (zamestnanec) má postavenie strany podriadenej. Vzťah nadriadenosti a podriadenosti spočíva v podriadenom postavení zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi a nadriadenom postavení zamestnávateľa, ktorého účelom je, aby zamestnávateľ mal možnosť riadiť samotný výkon práce, určoval čo, kedy, kde a ako sa má vykonávať a aby bol zamestnanec povinný riadiť sa pokynmi vydanými zamestnávateľom. b/ práca vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa - je nespochybniteľné, že v tomto prípade zamestnanec vykonával prácu osobne. Osobným výkonom práce je skutočnosť, že zamestnanec sám pracoval, vykonával prácu (plní normy, odovzdával výsledky práce). c/ práca vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa - práce pri oplocovaní stavby je možné vykonávať iba podľa pokynov a prácu podľa pokynov nemožno vykladať tak, že ide výlučne o priame pokyny pri práci. Práca podľa pokynov znamená, že zamestnávateľ určí čo, kedy a v akom rozsahu je potrebné urobiť. Prácu na konkrétnom pracovisku a jej postup si už zamestnanec určuje sám, resp. pokyny mu ukladá poverená osoba, ktorá nemusí byť zamestnancom zamestnávateľa, napr. stavbyvedúci na veľkej stavbe, majster a pod. Uvažovať inak by znamenalo, že na každom pracovisku a pri každom zamestnancovi by musel byť priamo štatutárny orgán zamestnávateľa, resp. že by zamestnanec ani nemohol na pracovisku pracovať sám. Je zrejmé, že základný pokyn tento zamestnanec musel dostať, inak by nevedel ani o samotnej práci, ani o pracovisku. d/ práca vykonávaná v mene zamestnávateľa - zamestnanec P. U. pracoval v mene zamestnávateľa, nakoľko on bol účastníkom právnych vzťahoch s objednávateľom prác, práca sa vykonávala na jeho pracovisku. Uviedol, že o výkon závislej práce pre zamestnávateľa pôjde aj vtedy, ak je výsledok výkonu
práce priamo určený tretej osobe a za výsledok práce nesie právnu zodpovednosť zamestnávateľ, čiže práca sa realizuje v mene zamestnávateľa. e/ práca vykonávaná v pracovnom čase určenom zamestnávateľom - výkon prác pri oplocovaní stavby je možný iba v určenom čase, nakoľko sú závislé od hlavných prác na stavbe a nie je nevyhnutné, aby zamestnávateľ konkrétne rozvrhol pracovný čas v súlade s § 85 ods. 8 Zákonníka práce, čo napr. pri dohodách o vykonaní práce takúto povinnosť nemá. Pri dohode o vykonaní práce má zamestnávateľ povinnosť dohodnúť iba dobu, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, pri dohode o pracovnej činnosti rozsah pracovného času. Pracovný čas môže zamestnávateľ určiť aj nepriamo, napríklad otváracími hodinami prevádzky, dovezením zamestnanca na pracovisko a podobne. Ak sú splnené ostatné znaky závislej práce a zamestnávateľ nerozvrhne pracovný čas, poruší tým príslušné ustanovenia Zákonníka práce. Je jasné, že zamestnávateľ mal určený čas, kedy má prácu vykonať, a teda, že tento čas bol následne určený aj zamestnancom, ktorí túto prácu vykonávali.
16. K tvrdeniam žalobcu a zamestnanca, že v čase kontroly bol zamestnanec ešte v pracovnom pomere u predchádzajúceho zamestnávateľa, uviedol, že je to vo vzťahu ku skutkovej podstate správneho deliktu právne irelevantné, pretože zamestnanec môže mať viac pracovných pomerov. Zdôraznil však, že v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že v čase kontroly nemal zamestnanec uzatvorený pracovný pomer a naposledy bol prihlásený ako zamestnanec v roku 2009.
17. Žalobca sa replikou nevyjadril napriek tomu, že vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie dňa 27.02.2019.
18. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dňa 21.04.2018 o 09:53 hod. na pracovisku kontrolovaného subjektu - žalobcu nachádzajúceho sa na križovatke ulíc Š., O. v Prešove bola vykonaná pracovníkmi žalovaného kontrola piatich fyzických osôb nachádzajúcich sa v tom čase na tomto pracovisku. Bolo zistené, že štyria z nich mali uzatvorené pracovné zmluvy a piaty z nich - P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah. S P. U. bola spísaná Zápisnica o podaní informácie a tento uviedol, že „Na ulici Š. v Prešove vykonávam práce pri oplocovaní budúceho staveniska, má tu byť asi nejaké obchodné centrum. Na práci som sa dohodol s F. V., zavolal ma na brigádu, kým sa to tu neoplotí. Robím tu od včera od 8:00 hod. do 17:00 hod. Dnes tu pracujem od 8:00 hod.. Pán V. mi poskytol reflexnú vestu, rukavice a prilbu. Robím tu s ďalšími jeho zamestnancami. Robím tu pre firmu VEDOS, s.r.o.“ Na základe zistených skutočností správny orgán uzavrel, že zamestnávateľ spol. VEDOS, s.r.o. porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu P. U., ktorý na vyššie označenom pracovisku vykonával práce pri oplocovaní stavby a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práca), takže ide o nelegálne zamestnávanie.
19. Dňa 10.05.2018 bol vyhotovený protokol č.: IKO-159-3-2.4/P-B28-18, v ktorom boli zaznamenané zistenia inšpektorov práce a kontrolovanému subjektu bolo uložené opatrenie, a to: odstránenie zisteného nedostatku v lehote troch dní po prevzatí protokolu. Zároveň bola spoločnosti VEDOS, s.r.o. uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a následne predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote ôsmich dní po uzatvorení protokolu. Protokol bol s konateľom kontrolovaného subjektu F. V. prerokovaný dňa 10.05.2018.
20. Žalobca sa vyjadril dňa 17.05.2018 správnemu orgánu k prerokovanému Protokolu č.: IKO-159-3-2.4/P-B28-18. Žalobca nesúhlasil so zistenými nedostatkami a záverom Protokolu. Trval na tom, že P. U. bol v čase vykonanej kontroly žalovaným na zaškolení, nakoľko od 01.05.2018 začal u žalobcu trvalý pracovný pomer v pracovnoprávnom pomere, a že v čase kontroly bol ešte u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa v pracovnoprávnom pomere, takže toto zaškolenie vykonával v čase svojho osobného voľna. Toto zaškolenie a skúška stroja vzišlo z iniciatívy P. U. bez nároku oboch strán na finančné vyrovnanie. Žalobca mu poskytol len ochranné pracovné pomôcky.
21. Na základe vyjadrenia žalobcu bol dňa 29.05.2018 vypracovaný Dodatok č. 1 k Protokolu č.: IKO-159-3-2.4/P-B28-18, v ktorom inšpektor práce zaujal stanovisko. Zdôraznil, že má naďalej za to, že kontrolovaná osoba vykonávala na pracovisku prácu, ktorá napĺňa komplex znakov závislej práce, aj napriek tvrdeniu žalobcu, že išlo len o zaškolenie bez nároku na odmenu, pretože výkon práce za
mzdu alebo odmenu nie je znakom závislej práce. Vychádzal zo zápisnice o podaní informácie a aj zo samotného vyjadrenia zamestnávateľa k Protokolu, z ktorých je zrejmé, že P. U. vykonával práce pre žalobcu bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, spoločne s jeho ďalšími zamestnancami, na jeho pracovisku, na jeho zákazke. Inšpektor práce preto zotrval na záveroch, že vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom, išlo o výkon závislej práce bez uzatvoreného pracovnoprávneho pomeru. Konštatoval, že zamestnávateľ v stanovených lehotách neuviedol vo svojom stanovisku iné skutočnosti a nepredložil žiadne iné dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky uvedené v Protokole a Dodatku.
22. Dňa 16.07.2018 bolo vydané oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty.
23. Proti predmetnému Protokolu, v znení Dodatku č. 1 bola zo strany žalobcu podaná dňa 18.06.2018 správna žaloba.
24. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého Protokolu v znení Dodatku č.1 k Protokolu žalovaného v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu a vyjadreniami strán, v konaní bez nariadenia pojednávania (po splnení zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná a vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 178 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
27. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
28. Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
31. V danom prípade žiadal žalobca preskúmať postup žalovaného správneho orgánu pri inšpekcii práce, ako aj výsledok jeho činnosti - protokol v znení dodatku, ktorý má formu opatrenia orgánu verejnej správy.
32. Podľa článku 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
33. Do právomoci správneho súdu patrí podľa § 6 ods. 1 SSP aj preskúmanie opatrení orgánov verejnej správy. Opatrením orgánu verejnej správy je podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Správne súdy, ale nepreskúmavajú opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania (§ 7 písm. e/ SSP).
34. Výsledkom inšpekcie práce, počas ktorej boli zistené nedostatky, je tiež autoritatívne uloženie opatrení kontrolovanému subjektu na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Ide teda o zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, aj keď sa nejedná priamo o sankciu. Súdny prieskum opatrení nastupuje tam, kde žalobca tvrdí, že opatrením orgánu verejnej správy bol dotknutý, resp. ukrátený na svojich subjektívnych právach. Protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. Protokol o výsledku inšpekcie práce je jedným z podkladov rozhodnutia v správnom konaní o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa § 19 a § 20 zákona o inšpekcii práce, na ktoré sa už vzťahuje Správny poriadok (§ 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce), na rozdiel od samotného výkonu inšpekcie práce. Preto Protokol s výnimkou uložených opatrení má vo vzťahu k následnému rozhodnutiu o sankciách predbežnú povahu, teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v rozsahu opatrení, t.j. v rozsahu, ktorým sa môže priamo dotknúť subjektívnych práv účastníka konania. Možno preto uzavrieť, že súdnemu prieskumu podlieha Protokol v rozsahu uložených opatrení.
35. Správny súd poukazuje na to, že vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom. Keďže prijatými opatreniami môže dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníka konania, musí byť splnená požiadavka zistenia skutkového stavu v rozsahu odôvodňujúcom postup pre vyvodenie opatrení. Protokol, ako predmet súdneho prieskumu musí spĺňať minimálny štandard preskúmateľnosti v tom zmysle, aby bolo zrejmé, na základe akých zistení boli uložené opatrenia. Správny súd zastáva názor, že preskúmavaný Protokol vrátane jeho dodatku takúto požiadavku spĺňa.
36. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“ resp. „zákon o inšpekcii práce“), inšpekcia práce je o.i. dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
37. Podľa § 7 ods. 12 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.,“ resp. „zákon o inšpekcii práce“), o inšpekcii práce, inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a/ prostredníctvom inšpektorov
38. Podľa § 12 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi,
f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov a na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7) g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.
39. Podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov, c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie, d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím, e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise, f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi, g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti, h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce, i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov na mieste u zamestnávateľa obvyklom a voľne prístupnom, j) podať návrh na začatie konania o 1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, dokladu, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm. d) a e) a § 7 ods. 3 písm. d) a e), 2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) a ods. 8 písm. b), 3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu, k) ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu.
40. Podľa § 12 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa odseku 2 písm. a), d) až f), h) a i).
41. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o inšpekcii práce“), v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracovaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
42. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu prácu, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania, dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 3 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď
bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
43. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/ a uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorý je podnikateľom a nie zamestnávateľom, a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení a predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
44. Podľa § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
45. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva teda nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených návrhom na preskúmanie rozhodnutia rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
46. V preskúmavanom konaní správny orgán vyslovil, že v priebehu kontroly zistil nelegálne zamestnávanie jednej fyzickej osoby u kontrolovaného subjektu, na základe čoho boli tomuto subjektu uložené konkrétne opatrenia na odstránenie nelegálneho vzťahu.
47. Žalobca poukazujúc na ust. § 7 ods. l zákona č. 125/2006 Z. z., v prvom rade namietal v žalobe, že o veci rozhodol orgán verejnej správy, ktorý nebol miestne príslušný, t.j. Inšpektorát práce Košice, pričom na vykonanie inšpekcie práce bol miestne príslušný Inšpektorát práce Prešov, a to z dôvodov, že žalobca ako kontrolovaný subjekt má sídlo v J.Ž.H.T.C. a ku kontrolným zisteniam došlo na križovatke ulíc Š. T. O.D.M.I.Q.E.T.H.V. v Prešove.
48. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.), inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení. Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že generálny riaditeľ v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., vydal poverenie č. 19/2018 zo dňa 20.03.2018, ktorým poveril Inšpektorát práce Košice vykonaním úloh v územnom obvode Inšpektorátu práce Prešov, v období od 16.04.2018 do ukončenia výkonov inšpekcie práce začatých v 16. týždni 2018. Súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
49. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že P.H. U. nebol ako svedok pred poskytnutím informácie dňa 21.04.2018 správnym orgánom poučený podľa § 35 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správneho poriadku) o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede, ani o práve odoprieť výpoveď a vzhľadom na rozpor medzi jeho výpoveďou zo dňa 21.04.2018 s jeho čestným vyhlásením zo dňa 16.05.2018 tvrdil, že nie je preto možné na takto zabezpečený dôkaz prihliadať bez náležitého procesného poučenia. Súd ani túto žalobnú námietku nepovažuje za dôvodnú, nakoľko ako vyplýva zo Zápisnice o podaní informácie zo dňa 21.04.2018 (administratívny spise) tak, P. U. bol poučený v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. Súd poukazuje na to, že zápisnice o podaní informácie sú vypracovávané na základe zákona o inšpekcii práce a nie Správneho poriadku, t.z., že osoba, ktorá poskytla informácie nebola v postavení svedka ani obvineného, ale v postavení osoby nachádzajúcej sa na pracovisku.
50. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani ďalšiu žalobnú námietku spočívajúcu v tvrdení, že žalobcovi boli uložené povinnosti Protokolom ešte predtým, ako sa k namietaným porušeniam a zisteniam žalovaného konštatovaných v Protokole vyjadril. Z obsahu Protokolu vyplýva, že jeho obsah bol prerokovaný dňa 10.05.2018 (t.j. deň vydania Protokolu) s F. V.Š., konateľom spoločnosti VEDOS, s.r.o., ktorý k všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v prerokovanom Protokole uviedol, že sa vyjadrí do 7 dní. Inšpektor práce súhlasil s vyjadrením do 7 dní. Žalobca vo vyjadrení k Protokolu zo dňa 17.05.2018 uviedol, že nesúhlasí so zistenými nedostatkami a že v prípade p. U. sa nejednalo o nelegálnu prácu. Tvrdil, že v spoločnosti VEDOS, s.r.o. bol v dňoch 20.04.2018 a 21.04.2018 na zaškolení, keďže od 01.05.2018 začal v tejto spoločnosti jeho trvalý pracovný pomer. V čase kontroly p. U. bol v pracovnoprávnom pomere so svojím predchádzajúcim zamestnávateľom a zaškolenia sa zúčastňoval v čase svojho osobného voľna. K predmetnému vyjadreniu pripojil žalobca aj čestné prehlásenie P. U., v ktorom p. U. čestne prehlásil, že prácu pre spoločnosť VEDOS, s.r.o. vykonal v čase svojho osobného voľna, bez nároku na odmenu, a to vzhľadom na skutočnosť, že od 01.05.2018 nastúpil do spoločnosti ako vodič strojník. Ďalej uviedol, že zo strany spoločnosti VEDOS, s.r.o. mu bolo zaškolenie umožnené a bol mu poskytnutý ochranný odev, obuv a prilba, taktiež že počas zaškolenia bol v pracovnoprávnom pomere so svojím predchádzajúcim zamestnávateľom.
51. V Dodatku č.1 k Protokolu zo dňa 29.05.2018 inšpektor práce zaujal k vyjadreniu spoločnosti VEDOS, s.r.o. zo dňa 17.05.2018 stanovisko, že trvá na zistenom nedostatku, ktorý je uvedený v bode B1 Protokolu, má za to, že p. U. výkonom práce v čase vykonania kontroly napĺňa komplex identifikačných znakov závislej práce, a to aj napriek konštatovaniu, že išlo o zaškolenie bez nároku na odmenu, nakoľko výkon práce za mzdu alebo odmenu nie je znakom závislej práce.
52. V zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. V tomto ustanovení je explicitne upravená výnimka z povinnosti oznamovať prítomnosť inšpektora práce na pracovisku a v priestoroch kontrolovaného subjektu pred začatím výkonu inšpekčných úkonov, a to v prípade, ak tým môže byť negatívne ovplyvnený výkon inšpekcie práce. Z uvedeného vyplýva, že za účelom dosiahnutia hlavného cieľa inšpekcie práce nie je inšpektor práce povinný pri každej inšpekcii práce oznamovať svoju prítomnosť na pracovisku pred jej začatím. Je iba na posúdení inšpektora práce, či účel inšpekcie práce (napr. kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania u kontrolovaného subjektu) si vyžaduje oznámenie jeho prítomnosti, alebo je účelnejšie „prekvapiť“ dozorovaný subjekt. Nakoľko z obsahu protokolu vyplýva, že účelom bola kontrola nelegálneho zamestnávania, mal na tento postup správny orgán oporu v zákone. Inšpektor práce musí vypracovať protokol o výsledku inšpekcie práce, ak pri výkone inšpekcie práce zistí u kontrolovaného zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, nedostatky. V záujme zabezpečenia objektivity inšpekcie práce a právnej istoty dozorovaných subjektov inšpektor práce umožní po vyhotovení protokolu o výsledku inšpekcie práce zamestnávateľovi, prípadne poverenému zamestnancovi, alebo podnikajúcej fyzickej osobe, aby sa oboznámili s protokolom o výsledku inšpekcie práce a vyjadrili sa k nemu (ústne alebo písomne). Ak sa dozorovaný subjekt dodatočne v stanovenej lehote písomne vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným v protokole o výsledku inšpekcie práce, inšpektor práce je povinný vypracovať dodatok k protokolu. Obsahom dodatku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou protokolu, je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia.
53. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že mu neboli uložené v Protokole konkrétne povinnosti, tieto sú nezrozumiteľné a v čase vypracovania Protokolu boli nerealizovateľné, nakoľko P. U. je od 01.05.2018 jeho riadnym zamestnancom. Správny súd poukazuje na to, že protokol reagoval na skutkovú situáciu zistenú v čase kontroly, t.j. ku dňu 21.04.2018. V tom čase bol zistený stav, ktorý správny orgán vyhodnotil ako nelegálne zamestnávanie, porušenie relevantných predpisov Zákonníka práce a zákona č. 82/2005 Z.z. Vzhľadom na tieto zistenia boli kontrolovanému subjektu uložené povinnosti tak, ako to ukladá Zákon o inšpekcii práce. Ak žalobca namieta, že povinnosti boli nevykonateľné, keďže v čase vyhotovenia protokolu už bol P. U. jeho zamestnancom a nemohol tak voči nemu realizovať žiadne opatrenia, tak vo vzťahu k tomu súd poukazuje na to, že ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za zistené nedostatky, bez ohľadu na to, či došlo k odstráneniu nedostatkov vznikom pracovnoprávneho vzťahu, alebo dodatočnou nápravou nezákonného stavu. Správny orgán vyhodnotil námietky žalobcu vo vyjadrení k protokolu za nedôvodné, dostatočne
nepreukázané a tak skonštatoval zhodne s protokolom, že išlo o výkon závislej práce u kontrolovanej osoby. Žalovaný v protokole jasne špecifikoval v bode B) Protokolu, v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti zamestnávateľa. Zákon neukladá inšpektorovi práce povinnosť navrhnúť konkrétne opatrenia v zmysle ust. § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. V zákone sa neuvádza, že inšpektor práce má zvoliť za účastníka konania spôsob, ako odstrániť zistený protiprávny stav, resp. aké má prijať opatrenia na predchádzanie zisteného nedostatku do budúcna. Určením konkrétneho opatrenia by žalovaný zasahoval do autonómnej vôle zamestnávateľa pri výbere konkrétneho opatrenia, ako aj do zmluvnej slobody. Pre účely spružnenia inšpekcie práce, t. j. zabezpečenia efektivity prijatých nápravných opatrení, je inšpektor práce povinný určiť na záver výkonu inšpekcie práce primeranú lehotu na vykonanie opatrení ustanovených v § 12 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, pri ktorých nie je uvedená. Protokol a Dodatok má všetky náležitosti v zmysle zákona. Súd preto ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú.
54. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že v konaní nebola dostatočnými dôkazmi preukázaná skutočnosť, že sa jednalo o závislú prácu.
55. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
56. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
57. Podľa § 1 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“), tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
58. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
59. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
60. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
61. Účelom zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, a preto tak výklad a aplikácia príslušných ustanovení zákona má vychádzať z jeho zmyslu a účelu pri skúmaní otázky naplnenia príslušnej skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania.
62. Pojem závislá práca je jedným zo základných pojmov pracovného práva. V rámci právnej teórie a nadväzujúcej súdnej praxe je definovaných viacero kritérií, ktoré je nevyhnutne brať do úvahy pri posudzovaní, či ide o výkon závislej práce. Uzavretá zmluva, resp. právny úkon sa majú posudzovať podľa obsahu, nie podľa formy; pri posudzovaní sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je vzťah nadriadenosti a podriadenosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Nedojednanie odmeny alebo pracovného času možno posúdiť tiež ako obchádzanie zákona a nie ako neprítomnosť znaku závislej práce. Zároveň je nevyhnutné posudzovať okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu, relevanciu jednotlivých dôkazov a komplexné posúdenie celkovej
situácie (obdobne tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/16/2014, 3Sžo/11/2016).
63. Ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. V danom prípade bolo z Protokolu o výkone inšpekcie a z výpovede kontrolovanej fyzickej osoby P. U. preukázané, že táto osoba bola na pracovisku žalobcu, vykonávala prácu už druhý deň na základe dohody s účastníkom konania, pracoval na pracovisku účastníka konania s jeho ďalšími zamestnancami a používal jeho nástroje a ochranné pracovné prostriedky, pričom s ním nemala založený pracovnoprávny vzťah, napriek tomu, že jej činnosť vykazovala atribúty závislej práce. Uvedené možno konštatovať už z charakteru vykonávanej práce, navyše dotknutá osoba bola žalobcom riadená. Uvedené vyplýva z výpovede p. U. v Zápisnici o podaní informácie z 21.04.2018, ktorú vlastnoručne podpísal. Z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že závislú prácu vykonával a nesporne preukazuje skutočnosť, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania vyplývajúci mu z ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Tieto skutočnosti uviedol spontánne, bez možnosti dohody na obsahu so žalobcom a z uvedeného dôvodu správne žalovaný vychádzal identicky ako prvostupňový správny orgán z uvedenej zápisnice a nie z predloženého čestného prehlásenia žalobcom, na ktorý dôkaz sa tento odvolával. Zákonodarca s cieľom zabrániť nelegálnemu zamestnávaniu a obchádzaniu právnych noriem obsiahnutých v právnych predpisov s účinnosťou od 1. januára 2013 v § 1 ods. 3 Zákonníka práce explicitne zakotvil, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Správny orgán správne poukázal, že z výpovede P. ako aj z vyjadrenia konateľa žalobcu sa javí, že vykonávaná práca na oplotení staveniska má nesporne charakter závislej práce, vykonávanej pre žalobcu.
64. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu a zamestnanca, že v čase kontroly bol zamestnanec ešte v pracovnom pomere u predchádzajúceho zamestnávateľa, súd považuje túto skutočnosť tiež vo vzťahu ku skutkovej podstate správneho deliktu za právne irelevantnú, pretože zamestnanec môže mať uzavretých viac pracovných pomerov. Na druhej strane súd poukazuje na tvrdenie žalovaného, ktoré žalobca nerozporoval, a to, že v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že v čase kontroly nemal P. U. uzatvorený pracovný pomer a naposledy bol prihlásený ako zamestnanec v roku 2009.
65. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd konštatuje, že postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom, skutkový stav bol zistený správnym orgánom dostatočne, procesné práva žalobcu neboli v priebehu konania porušené, správnym orgánom boli vyvodené správne závery vo vzťahu k tomu, že išlo o výkon závislej práce.
66. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že opatrenie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou a zodpovedá zákonu aj po jeho formálnej stránke tak, ako to vyplýva z citovaného § 14 zákona o inšpekcii práce. Administratívny orgán vo veci dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery a súdom neboli zistené v konaní pred správnymi orgánmi žiadne pochybenia procesného charakteru, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov. Dostatočným spôsobom sa vysporiadal aj so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom vyjadrení k predmetnému Protokolu, ako to vyplýva z Dodatku č. 1 k tomuto Protokolu. Z obsahu Protokolu zároveň vyplýva, že v tomto je dostatočným a zrozumiteľným spôsobom špecifikovaný zistený nedostatok a v nadväznosti na uvedené aj uložené okolnosti primerané opatrenie v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 citovaného zákona, keďže žalovaný nie je oprávnený uložiť kontrolovanému subjektu povinnosť uzavrieť zmluvný vzťah s osobou, ktorá bola v čase kontroly identifikovaná ako nelegálne zamestnávaná. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol. 67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
68. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).