Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcov: 1/ C. D. X., S. - C., J. XXX, D., IČO: 45 902 402, 2/ C. K.ń, F. M. XX, Poľská republika, obaja zastúpení JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Advokátska kancelária v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, so sídlom ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti listu žalovanej zo dňa 04. októbra 2016 číslo: XXXXX - X/XXXX - BA označeného ako „Vyhlásenie formulára E 101 SK č. XXXXX/XXXX - BA/PL/XX zo dňa 03.01.2012 za zrušený" takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu v 1/ rade z a m i e t a .

Vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade z r u š u j e list žalovanej zo dňa 04. októbra 2016 číslo: XXXXX - X/XXXX

- BA označený ako „Vyhlásenie formulára E 101 SK č. XXXXX/XXXX - zo dňa 03.01.2012 za zrušený“ a v r a c i a jej vec na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi v 1/ rade voči žalovanej len právo na náhradu trov kasačného konania.

P r i z n á v a žalobcovi v 2/ rade voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

O výške náhrady trov konania žalobcov v 1/ a 2/ rade rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobou zo dňa 02.11.2016 sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhali preskúmania listu žalovanej zo dňa 04.10.2016 č. XXXXX - X/XXXX - BA označeného ako „Vyhlásenie formulára E 101 SK č. XXXXX/XXXX - . zo dňa 03.01.2012 za zrušený“. Citovali čl. 13 ods. 3 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2014, , o sociálnom poistení, , , , , ( ďalej len S.s.p. ). Uviedli, že v napadnutom liste - opatrení žalovaná poukázala na to, že žalobcovi v 1/ rade bol na účely uplatnenia čl. 13 ( 3 ) nariadenia (ES) č. 883/2004 od 01.12.2010 vystavený na dobu neurčitú formulár E 101 SK č. XXXXX/XXXX - , zo dňa 03.01.2012. Vykonanou kontrolou malo byť zistené, že žalobca v 1/ rade ako zamestnávateľ žalobcu v 2/ rade na území Slovenskej republiky reálne nevykonával činnosť, v dôsledku čoho žalovaná oslovila svoju partnerskú poľskú inštitúciu ZUS ( Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych ) a následne pristúpila k vysloveniu záveru o tom, že vystavené formuláre je potrebné zrušiť ( druhý formulár z dôvodu duplicity ). V žalobe namietali nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť opatrenia pre nedostatok dôvodov. Taktiež mali za to, že žalovaná, ani jej organizačná zložka neboli oprávnené vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov a pre ten účel vykonávať

kontrolu, kontrolu bol oprávnený vykonávať iba inšpektorát práce. Vydaním napadnutého opatrenia došlo aj k nezákonnému spätnému ( retroaktívnemu ) zrušeniu formulára E 101 ku dňu 31.12.2015. Vydaním napadnutého opatrenia došlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobcov, najmä právo na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj právo na zákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej správy na tzv. princípe dobrej správy a právo na dodržiavanie základných zásad správneho konania. Na strane žalobcu v 1/ rade došlo aj k porušeniu jeho subjektívneho práva vlastniť majetok, právo na slobodnú voľbu povolania, právo podnikať a dosahovať zisk z tejto činnosť v Slovenskej republiky. Na strane žalobcu v 2/ rade došlo k porušeniu jeho subjektívneho práva na slobodnú voľbu povolania a právo uskutočňovať zárobkovú činnosť kdekoľvek v rámci EU, ktorej jedným z hlavných pilierov je aj voľný pohyb osôb a pracovnej sily.

2. Z uvedených dôvodov žalobcovia žiadali, aby krajský súd zrušil opatrenie žalovanej zo dňa 04.10.2016 označené ako „Vyhlásenie formulára E 101 SK č. XXXXX/XXXX - BA/PL/XX. zo dňa 03.01.2012 za zrušený“ a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadali, aby im boli nahradené trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že formulár E 101 SK, prípadne PD A1 formulár, nie je opatrenie, ako ho nazýva žalobca. V danom prípade sa jedná o potvrdenie určenia legislatívy, ktoré má deklaratórny účinok, nie konštitutívny účinok. Na základe uvedeného voči formuláru E 101 nie je možné podať žalobu na súd. O určení uplatniteľnej legislatívy majú právo rozhodovať len príslušné inštitúcie, ktorými sú v danom prípade Sociálna poisťovňa a Zaklad Ubezpiecen Spolecznych v Poľskej republike. Sociálna poisťovňa a poľská inštitúcia ZUS medzi sebou neustále komunikujú a navzájom spolupracujú. V súvislosti s tým Sociálna poisťovňa poukázala na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 26.01.2016 vo veci C- 2/05, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Arbeidshof te Brussel (Belgicko) z 23.12.2004, ktorý súvisí s konaním Rijksdienst voor Sociale Zekerheid proti Herbosch Kiere NV. V predmetnom rozsudku Súdny dvor uviedol, že pokiaľ nie je potvrdenie E 101 zrušené alebo vyhlásené za neplatné orgánmi členského štátu, ktorí ho vydali, toto potvrdenie je záväzné pre príslušnú inštitúciu a súdy členského štátu, do ktorého sú pracovníci vyslaní. Súdny orgán členského štátu, ktorý prijíma uvedených pracovníkov, nie je oprávnený preskúmať platnosť E 101.

4. Vzhľadom na to, že žaloba smeruje voči formuláru E 101, voči ktorému nie je možné podať žalobu, navrhla konanie zastaviť.

5. Uznesením č.k. -57 z 22.08.2017 krajský súd odmietol žalobu, ktorou sa žalobcovia v l.a2. rade domáhali preskúmania listu, opatrenia žalovanej zo dňa 04.10.2016 označeného ako „Vyhlásenie formulára E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/PL/XX zo dňa 03.01.2012 za zrušený“. V predmetnom liste

- opatrení žalovaná uviedla, že predmetný formulár bol vystavený na účely uplatnenia článku 13(3) nariadenia (ES) č. 883/2014 od 01.12.2010 na dobu neurčitú žalobcovi 2) ako zamestnancovi žalobcu 1) avšak dodatočnou kontrolou bolo zistené, že žalobca 1) reálne nevykonával činnosť na území Slovenskej republiky, a preto žalovaná predmetný, ňou vystavené formulár zrušila. V odôvodnení uznesenia č.k. -57 z 22.08.2017 sa krajský súd odvolával na rozsudok Súdneho dvora ES zo dňa 26.01.2006, C-2/05, podľa ktorého „pokiaľ nie je potvrdenie E 101 zrušené alebo vyhlásené za neplatné orgánmi členského štátu, ktorý ho vydal toto potvrdenie vydané v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (EHS) č. 2001/83 z 2. júna 1983, zmeneným a doplneným nariadením Rady (EHS) č. 2195/91 z 25. júna 1991, je záväzné pre príslušnú inštitúciu a súdy členského štátu, do ktorého sú vyslaní pracovníci. Z toho vyplýva, že súdny orgán členského štátu, ktorý prijíma uvedených pracovníkov, nie je oprávnený preskúmať platnosť potvrdenia E 101, pokiaľ ide o potvrdenie skutočnosti, na základe ktorých takéto potvrdenie bolo vydané, najmä existencie organického vzťahu v zmysle článku 14 ods. 1 písm.. a/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 2001/83, zmeneným a doplneným nariadením č. 2195/91 v spojení s bodom 1 rozhodnutia správnej komisie pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 128 zo 17. októbra 1985, ktoré sa týka uplatňovania článkov 14 ods. 1 písm. a) a 14b ods. 1 nariadenia č. 1408/71, medzi podnikom usadeným v členskom štáte a pracovníkmi, ktorých vyslal na územie iného členského štátu, počas obdobia ich vyslania. Formulár E 101 (v súčasnosti tlačivo s označením PD

A1) je tlačivo, ktoré sa vystavuje z dôvodu vyslania zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby na územie iného členského štátu ako je jeho domovský štát v zmysle čl. 12 (2) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 pre potreby určenia legislatívy členského štátu EÚ, ktorá sa má pre účely sociálneho zabezpečenia na danú osobu vzťahovať. Krajský súd konštatoval že žaloba podaná žalobcom je neprípustná, keďže smeruje proti listu/oznámeniu žalovanej, ktorého súdny prieskum v rámci správneho súdnictva nie je prípustný. Neprípustnosť je v tomto prípade spojená s otázkou negatívnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k predmetu prieskumu v zmysle , pričom ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné konvalidovať. Z uvedených dôvodov správny súd podľa podanú žalobu ako neprípustnú odmietol.

6. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali kasačnú sťažnosť žalobcovia, majúc za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že napadnuté opatrenie nemožno označiť za opatrenie predbežnej, procesnej ani poriadkovej povahy, nakoľko z neho vyplýva, že žalovaná ním jednostranne ukončuje, resp. ruší platnosť príslušného formulára ku konkrétnemu dňu a to navyše so spätnou účinnosťou. Tvrdili, že v dôsledku tohto opatrenia došlo u žalobcu 1) k porušeniu jeho práva vlastniť majetok, práva na slobodnú voľbu povolania, práva podnikať a dosahovať zisk z tejto činnosti v SR a na strane žalobcu 2) došlo najmä k porušeniu jeho práva na slobodnú voľbu povolania a práva uskutočňovať zárobkovú činnosť. Trvali preto na tom, že opatrenie žalovanej sa bez akýchkoľvek pochybností bezprostredne dotýka práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcov a nemôže byť vylúčené zo súdneho prieskumu. Argumentovali tiež, že žalovaná nemá právomoc vydávať individuálne právne akty na podklade alebo v súvislosti s čl. 13 ods. 3 a nasl. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004. Poukázali tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 14.12.2016, kde je toto tvrdenie konštatované. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia navrhli. aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdil na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne aby ho zmenil a zrušil priamo žalobou napadnuté opatrenie žalovanej.

7. Žalovaná sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu a navrhla. aby kasačný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Vyjadrila sa tiež ku kontrolám reálneho výkonu činnosti zamestnancov vykonávaným žalovanou a uviedla, že o zistených skutočnostiach informuje príslušnú inštitúciu sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Len v tých prípadoch, kde sa nepreukáže reálny výkon činnosti dotknutého zamestnanca rozhoduje Sociálna poisťovňa o tom. že zamestnancovi nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. Sociálna poisťovňa ako inštitúcia príslušná na určenie uplatniteľnej legislatívy zodpovedá za správnosť údajov uvedených vo formulári E 101 (PD A 1), a je povinná kedykoľvek zvážiť na základe relevantných skutočnosti oprávnenosť vydania týchto formulárov, resp. posúdiť, či ich vydanie bolo v súlade s právnymi predpismi. V prípade zistených pochybností je Sociálna poisťovňa oprávnená nezákonný formulár zrušiť. Inštitúciám sociálneho zabezpečenia prináleží povinnosť prehodnotiť dôvodnosť vydávania potvrdení a v potrebnom prípade možnosť ich odvolať (rozsudky z 10.02.2000 FTS, C-202/97 a z 30.03.2000 Banks a i. C-178/97 Zb). Rozhodnutia súdov na ktoré žalobcovia poukazovali, sú podľa jej názoru irelevantné, keďže v uvedených prípadoch žalobcovia nenapadli „opatrenie“ formulár E 101, ale rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) napadnuté uznesenie krajského súdu preskúmal bez pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcov bola podaná dôvodne a uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. -57 z 22.08.2017 je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

9. Ďalej kasačný súd citoval , , , , , ( ďalej len ), rozsudok Súdneho dvora ES vo veci z 26.01.2006, na ktorý v pôvodnom uznesení odkazoval krajský súd a uzavrel, že s prejednávanou vecou nesúvisí. Naopak žalovaná rozhodla ako inštitúcia, ktorá formulár E 101 vydala, takúto právomoc vydávajúcej inštitúcie Súdny dvor nespochybnil a nespochybnil ani právomoc správneho súdu vydávajúceho štátu preskúmať zákonnosť takého správneho aktu.

10. Uvedený list je potrebné posudzovať ako opatrenie, t.j. akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, teda pri výkone právomoci správneho orgánu, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

11. Toto opatrenie nemožno podradiť pod žiaden z prípadov uvedených v a teda súdnemu prieskumu podlieha.

II.

12. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

15. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

17. Podľa ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

18. S poukazom na vyššie uvedené správny súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie s tým, že v zmysle vyjadrenia žalovanej zo dňa 06.03.2017 ( č.l. 48 spisu ) nedisponuje žiadnym administratívnym spisom, má len formulár E 101, ktorého kópiu súdu zaslala a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

19. Vo vzťahu k žalobcovi v 1) rade správny súd poukazuje na , ktorý priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.

20. V danom prípade žalobca v 1) rade namietal porušenie svojho subjektívneho práva vlastniť majetok, práva na slobodnú voľbu povolania, práva podnikať a dosahovať zisk z tejto činnosti v Slovenskej

republike, avšak ako bolo napadnuté opatrenie spôsobilé do týchto subjektívnych práv žalobcu v 1) rade zasiahnuť, žiadnym spôsobom nekonkretizoval, ani nepreukázal.

21. Je potrebné zdôrazniť, že správny súd v konaní podľa nie je súdom skutkovým a za žalobcu dôvody nezákonnosti nevyhľadáva.

22. Žalovaná napadnutým opatrením nezasiahla do majetkových práv žalobcu v 1) rade, rozhodnutie týkajúce sa vzniku, resp. zániku, či trvania sociálneho poistenia jeho zamestnancov ( súvisí s platnosťou formulára E 101 ) podľa slovenskej legislatívy, má za následok, že za zamestnancov nebol povinný platiť poistné na sociálne poistenie, čo žalobcovi v 1) rade nebránilo vlastniť majetok ani slobodne podnikať. Z obsahu žaloby naopak vyplýva, že žalobca v 1) rade namietal porušenie subjektívnych práv svojho zamestnanca, žalobcu v 2) rade a keďže žalobu podľa a násl. môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo opatrením ukrátený na svojich právach, nie len na svojom záujme, správny súd žalobu vo vzťahu k žalobcovi v 1) rade podľa zamietol.

23. Vo vzťahu k žalobcovi v 2) rade správny súd uvádza:

24. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

25. Podľa sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie. inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie ().

26. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, od 01.05.2004 sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 z 21.03.1972. Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Od 28.06.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22.05.2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 Z.z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.

27. Podľa čl. 2 (1) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 (ďalej len „základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov ich pozostalých.

28. Podľa čl. 1 základného nariadenia bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

29. Podľa čl. 11 (1) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

30. Podľa článku 13 (1) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte.

31. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha

právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnost' v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia.

32. Podľa čl. 16 (1) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie") osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

33. Podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľ iných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

34. Podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa keď, boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie, alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

35. Podľa článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

36. Podľa článku 16 (5) vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

37. Podľa článku 16 (6) vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.

38. Podľa bodu 1 rozhodnutia A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. Al“) toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch a/ prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b/ prípady, ked' existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.

39. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia. alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.

40. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. Al, ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1. žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia, v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie.

41. Podľa bodu 9 rozhodnutia A 1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.

42. Podľa bodu 10 rozhodnutia Al, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

43. V danom prípade je predmetom preskúmania opatrenie, ktorým žalovaná vyhlásila Formulár E 101 vo vzťahu k žalobcovi v 2) rade za zrušený.

44. Konštatovala, že právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky podliehal v období od 01.12.2010 do 31.12.2015.

45. Na výzvu súdu ( uznesenie č.k. - 31 ), aby predložila úplný administratívny spis oznámila, že spisovým materiálom nedisponuje, nakoľko žaloba bola podaná len voči E 101 formuláru a žiadne rozhodnutie nebolo vydané.

46. Aj keď v preskúmavanom opatrení poukazuje na kontrolu vykonanú u zamestnávateľa žalobcu v 2) rade, na komunikáciu s partnerskou inštitúciou ZUS vo veci doriešenia predmetnej situácie, v zmysle ktorej „ ... bolo určené, že formulár E 101 ... vystavený na dobu neurčitú bude zrušený ku dňu 31.12.2015“, žiadne takéto listiny predložené neboli.

47. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnost', resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať ČI. 13 základného nariadenia.

48. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach ( napr. , , .... ), ale hlavne na záver Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 04.12.2018, z ktorých vyplýva, že prioritne je potrebné sa vysporiadať s otázkou uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou v zmysle koordinačných nariadení.

49. Od vyriešenia tejto otázky sa odvíja otázka právomoci žalovanej.

50. Veľký senát ( uznesenie ) konštatoval, že dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a zároveň musí byť zachovaná v akomkoľvek formáte ( napr. písomne, na elektronickom nosiči ... ) a založená do spisu Sociálnej poisťovne.

51. Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ( 3 ) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ( 4 ) vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovaní o uplatniteľnej legislatíve.

52. Vzhľadom na uvedené, keďže správny súd si nevie s dôvodom na strane žalovanej overiť splnenie podmienky určenia uplatniteľnej legislatívy Slovenskej republiky a jej časového trvania, od ktorej sa odvíja právomoc žalovanej vo veci rozhodovať, podľa napadnuté opatrenie zrušil a podľa vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

53. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude sa prioritne vysporiadať s otázkou svojej právomoci vo veci konať a rozhodnúť, rozhodnutie náležite odôvodniť a predložiť všetky listiny a dôkazy, z ktorých jej právomoc vyplýva.

54. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( veta prvá ).

55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s , a a priznal žalobcovi v 1) rade len právo na náhradu trov kasačného konania. Žalobcovi v 2) rade priznal právo na úplnú náhradu trov konania, s tým že o výške náhrady trov konania žalobcov v 1) a 2) rade rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).