Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4C-26-2021.pdf
PDF · 88.7 KB
No categories available
4C/26/2021
Uznesenie
S. súd X. B. v spore žalobcu: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., H. XXXX/X, proti žalovanému: R., a.s. so sídlom L., J. X/B, A.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. R. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, určenia neplatnosti B. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre množstvo neprijateľných podmienok alternatívne určenia, že dohoda o výške úroku zo zmluvy o úvere je neplatná.
2. Domáhal sa tiež nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia G. o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu Z. R. republiky, štátny podnik so sídlom L. L., X. R. 8, aby od vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu upustil až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej o neplatnosť G. o zrážkach zo mzdy.
3. Žalobca návrh odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške X XXX,- eur, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných XX mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky XX,XX eur s úrokovou sadzbou XX,XX % p.a. V rovnaký deň bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej zmluvy G. o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX, ktorú žalobca označil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, keď ako spotrebiteľ nemal možnosť zmeniť obsah zmluvy, nemohol o obsahu zmluvy vyjednávať a mohol tento návrh buď prijať alebo zmluvu neuzavrieť. Samotná dohoda je formulárového typu, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Okrem toho je vykonávanie zrážok zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore so zákonom, považuje zmluvu za problematickú, pretože obsahuje neprijateľné podmienky. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. G. o zrážkach zo mzdy žalobca považuje v zmysle § 37 ods. X Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon, pretože text č. A. bod 4. G. je formulovaný takým spôsobom, že je obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu, nie je v nej označený platiteľ mzdy, pričom určenie presnej výšky zabezpečenej pohľadávky je síce dané výškou celkovej čiastky na zaplatenie vyjadrenej v eur, avšak následne je dojednané aj na ostatné príslušenstvo, vyplývajúce zo zmluvy alebo súvisiace so zmluvou. Podľa jeho názoru teoretický môže žalovaný vykonávať zrážky zo mzdy do nekonečna. Svedčí o tom, aj fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej
zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. A. Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom z XX.XX.XXXX. Uvedený stav umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu, na základe neplatnej G. o zrážkach zo mzdy.
4. Žalobca s návrhom predložil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, G. o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
5. Podľa § 324 ods. 1/ CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1/ a 2/ písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1/ a 2/ CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1/ a 2/ CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
9. Podľa § 329 ods. 1/ a 2/ CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy účastníkov sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).
11. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
12. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.
13. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmom v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
14. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
15. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
16. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku navrhovateľa zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Ide teda o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán, a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu. Neodkladným opatrením však môžu byť pomery strán upravené aj trvale, a to aj v situáciách, v ktorých je potrebný okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ však musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie existencie práva, osvedčenie ohrozenia tohto práva a zároveň aj osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov.
17. Súd z návrhu žalobcu a predlžených listín zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená G. o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z listu žalovaného určeného pre zamestnávateľa žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu, aby začal vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu, pretože žalovaný má voči nemu pohľadávku výške XXXX eur s príslušenstvom.
18. Súd mal osvedčené, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom dňa XX.XX.XXXX B. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. V ten istý deň bola medzi nimi uzavretá osobitnou listinou
aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Listina je výrazne označená názvom „G. o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX“, nasleduje označenie zmluvných strán a hneď pod označením žalobcu nasleduje text dohody, ktorá obsahuje X články, pričom v článku I. sa uvádza, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné. Dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že si dohodu prečítal a má záujem ju uzavrieť s tým, aby z jeho mzdy boli vykonávané zrážky v dohodnutej čiastke a následne aby boli priamo poukazované na účet veriteľa. V článku II. predmetnej dohody je uvedená konkrétna výška pohľadávky. V článku III., ktorý má názov Poučenie je uvedené, že žalovaný je oprávnený predložiť dohodu zamestnávateľovi žalobcu s tým, aby tento vykonával zrážky z jeho mzdy. Zrážky zo mzdy podľa bodu 6 článku III. sa vykonávajú bez toho, aby bolo potrebné súdne rozhodnutie pre ich vykonávanie. V bode 7 článku III. je uvedené, že žalobca ako dlžník má zákonnú možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody s tým, že ju nepodpíše, tento bod je zvýraznený.
19. Článok II. bod 1 obsahuje v bode 1.1. samotnú výšku pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške XXXX,XX eur čo je suma, ktorá uvedená v zmluve o úvere ako celková čiastka dlžníka na zaplatenie. V bode X je text samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou si strany dojednali v zmysle § 551 S. zákonníka na zabezpečenie pohľadávok podľa článku II. bodu 1 a bodu X dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať mesačné zrážky zo mzdy dlžníka v prospech žalovaného vo výške XX,XX eur.
20. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX článok IX bod X vyplýva, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške XX % p. a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania.
21. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy žalobcu s tým, že žalobcovi bol poskytnutý úver v sume XXXX eur, ktorý mal žalobca splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX,XX eur. Žalovaný požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy v sume XX,XX eur od XX.XX.XXXX.
22. Na základe žalobcom tvrdených skutočností a predložených listín súd dospel k záveru, že vo veci nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dohoda, na základe ktorej je veriteľova pohľadávka uspokojená zrážkami zo mzdy dlžníka, pričom z tohto vymedzenia vyplýva, že veriteľ má nárok na to, aby zamestnávateľ dlžníka strhával dlžníkovi zrážky zo mzdy až do doby, kým nie je celá pohľadávka veriteľa uspokojená. G. o zrážkach zo mzdy je prípustným zabezpečovacím inštitútom aj v rámci spotrebiteľských vzťahov v zmysle § 5a ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V danom prípade bola G. uzatvorená ako samostatná listina, pričom z jej obsahu je zrejmé, že žalobca mal možnosť ju odmietnuť a bol dostatočne poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako v Dohode je dostatočne určito a zrozumiteľne uvedené, z čoho pozostáva pohľadávka veriteľa zabezpečená touto dohodou a to v článku č. II. B. hodnoverne neosvedčil dôvodnosť svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to predovšetkým neosvedčil, že úver ďalej spláca, a preto nie je žiaden dôvod, aby sa vykonávali zrážky zo mzdy. Žalobca ani netvrdil, že by vykonávané zrážky zo mzdy boli neprimerané vzhľadom na výšku pohľadávky s poukazom na výšku jeho príjmu, ktorej priemerná výška za posledných XX mesiacov dosahovala XXX,XX eur. Žalobca len všeobecne poukazoval na neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že dohoda umožňuje obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čím spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobca mal možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, neuzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nebolo podmienkou na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol výslovne poučený o tom, že má možnosť uzavrieť zmluvu o úvere aj bez dohody o zrážkach zo mzdy.
23. Vzhľadom na uvedené súd nevyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 CSP a nasledujúce podľa pomeru úspechu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.