Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_34P-122-2023.pdf
PDF · 120.3 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/122/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Krajňákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, C. F. a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., toho času G. E. XXXX/X, A., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o protinávrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
II. Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. prvý polrok od právoplatnosti rozsudku vždy za prítomnosti matky nasledovne:
- každú kalendárnu stredu v mesiaci od 15,00 hod. do 17,00 hod.
- každú kalendárnu nedeľu v mesiaci od 14,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku odovzdá maloletého v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a zabezpečiť nerušený výkon práva otca na styk tým, že sa vzdiali v prípade, že to maloletý A. bude tolerovať.
III. Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. po prvom polroku od právoplatnosti rozsudku bez prítomnosti matky nasledovne:
- každú kalendárnu stredu v mesiaci od 15,00 hod. do 17,00 hod.
- každú kalendárnu nedeľu v mesiaci od 14,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku odovzdá maloletého v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.
IV. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 230 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2023 žiadal otec maloletého, aby súd rozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a o výške výživného.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou tvorili pár, z ktorého sa narodil maloletý A.. Vo februári 2023 otec opustil spoločnú domácnosť z dôvodu názorových nezhôd na partnerské a rodinné spolužitie. O maloletého sa stará matka, otec má prispievať sumou 350 Eur. Matke uvedená suma nemá postačovať, otca po pár dňoch kontaktuje, že nemá peniaze. Otec uviedol, že popritom kupuje potrebné veci pre maloletého. Aj napriek tomu, že prispieva a chce sa o maloletého starať, matka mu zakazuje sa so synom stretávať bez jej prítomnosti. Otec vyjadril, že na maloletého je ochotný aj naďalej prispievať a syna by si chcel brávať bez prítomnosti matky. Pracuje ako živnostník v F. pod agentúrou a jeho priemerný mesačný zárobok je 1600 Eur, býva v prenájme s výškou mesačného nájomného 570 Eur, plus ďalšie výdavky. Matka maloletého má poberať rodičovský príspevok v sume 350 Eur, plus rodinné prídavky v sume 60 Eur. Prílohou návrhu bol rodný list maloletého, elektronická komunikácia, zmluva o nájme bytu nedatovaná a nepodpísaná.
3. Z informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 13.12.2023 v rámci inštitútu tzv. „Cochemskej praxe“ vyplynulo, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2023. Maloletý A. bude mať rok, je zdravý a je v starostlivosti matky. Otec prispieval na výživu maloletého 350 Eur a kúpil, ak bolo niečo potrebné s tým, že za november poslal 300 Eur. Otec sa stretáva s maloletým na základe dohody s matkou, cca raz za týždeň, vždy za prítomnosti matky. Otec má záujem sa s maloletým stretávať sa aj sám, ale matka styku bráni bez jej prítomnosti. Otec navrhuje výživné 200 Eur mesačne plus otec bude nakupovať, čo je potrebné. Otec súhlasí s osobnou starostlivosť matky, pričom by sa chcel s maloletým stretávať čo najviac aj bez prítomnosti matky. Matka uviedla, že nesúhlasí s tým, aby sa otec s maloletým stretával bez jej prítomnosti. Môže sa s ním stretávať kedykoľvek, ale len za prítomnosti matky. Rodičia sa dohodli na výške výživného 200 Eur. Matka súhlasí s osobnou starostlivosťou matky. Matka navrhuje, aby styk nebol upravený, ale chce byť vždy pri stretnutí prítomná. Rodičia sa dohodli, že styk otca s maloletým sa ponechá neupravený. S tým, že rodičia sa budú snažiť spoločne komunikovať a vždy sa dohodnúť, pričom nejakú dobu bude pri stretnutiach prítomná matka, a následne sa budú rodičia snažiť, aby otec mal stretnutia aj bez prítomnosti matky.
4. Dňa 09.02.2024 matka doručila súdu podanie, označené ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorý súd vyhodnotil ako protinávrh voči návrhu otca. Matka v podaní uviedla, že sa s otcom maloletého rozišli v septembri 2022, nakoľko ju otec podvádzal a fyzicky napadol. Otec spoločnú domácnosť opustil, keď mal maloletý mesiac, vo februári 2023. Otec maloletého nechcel akceptovať, že matka je prvorodička a potrebuje pomoc svojej matky v prvých mesiacoch. K tomu mali viesť neustále hádky, vyčítanie a vydieranie. Otec chce tráviť čas s ich synom výlučne bez matkinej prítomnosti. Syn nie je na to, podľa názoru matky, zvyknutý, nemá s otcom vybudovaný žiaden vzťah, je naviazaný na matku, nakoľko s ním matka trávi všetok svoj čas. Plače, ak nie je v matkinej prítomnosti. Otec má mať na matkinu osobu zlý vplyv, trápi ju psychicky a aj fyzicky, čo má byť podložené aj správami od lekárov. Uvedené pretrváva, komunikácia medzi nimi je zlá, nakoľko sa do ich situácie zapája aj jeho rodina, matka, otec a sestra. Ústna dohoda možná nie je. Matka navrhla, aby sa otec s maloletým stretával dvakrát do týždňa, a to výlučne v matkinej prítomnosti. Navrhla, aby otec prispieval na výživu maloletého sumou 200 Eur. Prílohou protinávrhu bolo potvrdenie OO PZ Malacky zo dňa 06.02.2024 a zo dňa 02.11.2023 o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu matkou, zápisnica z informatívneho výsluchu zo dňa 13.12.2023, rodný list maloletého, lekárska správa k zraneniu osoby- žiadosť nedatovaná a nevyplnená, lekárska správa zo dňa 02.11.2023 z ošetrenia matky, rodný list matky, elektronická komunikácia.
5. Súd podľa ust. § 180 C.s.p. rozhodol na pojednávaní dňa 22.04.2024 za prítomnosti matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa.
6. Súd sa oboznámil s návrhom otca a jeho prílohami, protinávrhom matky a jeho prílohami, vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: emailovou komunikáciou kolízneho opatrovníka s matkou a otcom v mesiaci december 2023 a január 2024, správou Centra pre deti a rodiny Malacky o priebehu vykonávania výchovného opatrenia zo dňa 17.04.2024, lustráciou účastníkov konania v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Z emailovej komunikácie otca s kolíznym opatrovníkom z decembra 2023 súd zistil, že otec sa obrátil na kolízneho opatrovníka so žiadosťou o poskytnutie pomoci v rámci riešenia neúspešného styku otca
s maloletým. Otec poukazoval na skutočnosť, že matka síce na informatívnom stretnutí rodičov prisľúbila, že otec môže syna vidieť, kedy chce, avšak otec mal syna odvtedy vidieť iba raz, matka má podľa otca zase robiť problémy, vyhráža sa, že syna otec neuvidí, nemá odpisovať na správy a nedvíha mobil, keď jej otec volá. Z mailov ďalej vyplynulo, že rodičia boli na osobnej individuálnej návšteve u kolízneho opatrovníka, matka dňa 28.12.2023 a otec dňa 29.12.2023 a prebehli aj telefonické rozhovory kolízneho opatrovníka s rodičmi. Otec sa v emaile dňa 10.01.2024 na výzvu kolízneho opatrovníka o aktuálnom stave vyjadril, že styk s maloletým neprebieha, nemal ho vidieť viac ako dva týždne, naposledy s ním bol dňa 25.12.2023, odporúčané stretnutie na deň 29.12.2023 neprebehlo, matka so stretnutí nesúhlasila. Opísal stretnutie so synom zo dňa 25.12.2023 za prítomnosti matky, ktoré prebehlo u otcovej matky v trvaní cca hodinu a pol, otec by bol rád so synom aj dlhší čas, avšak matka sa ponáhľala. Tak to má byť každý krát, stále sa niekam ponáhľa a otec nemôže byť so synom dlhšie ako dve hodiny. Ďalej vyjadril predstavu, že so synom by chcel tráviť čas sám, bez prítomnosti matky. Ako dôvod uviedol, že skoro každý krát sa s matkou pohádajú, otec nechce, aby syn také veci videl a počul, preto chce otec so synom tráviť čas sám a chce si ten čas užiť. So synom by chcel byť aspoň dvakrát do týždňa, napríklad v stredu a potom cez víkend v sobotu alebo v nedeľu. Víkendy otec nepracuje, teda mu jej jedno, či to bude sobota alebo nedeľa. Cez týždeň by chcel byť so synom aspoň 3 hodiny a cez víkend celý deň. Matka sa v emaile dňa 10.01.2024 na výzvu kolízneho opatrovníka o aktuálnom stave vyjadrila, že otec sa so synom nevidel dva týždne, pretože si syna nemal kam zobrať. Má byť, v ktorom žije so svojou terajšou priateľkou. Kvôli tomu si tam otec nepraje matkinu prítomnosť. Matka zdôvodnila, že syna nedala otcovi samého, pretože nesúhlasí, aby sa jej syn stretával so ženou, s ktorou otec matku podvádzal, matka si nepraje, aby sa o syna starala cudzia žena. Otec bol so synom naposledy na jeho narodeniny dňa 25.12.. Matka doplnila, že nakoľko ma syn 12 mesiacov a nemá so svojím otcom vybudovaný vzťah, navrhla, aby sa otec so synom stretával trikrát do týždňa u matky v prítomnosti matky, pričom dni a čas ponechala na otcovi. Uviedla, že existujú detské kútiky, kde otec so synom môže tráviť čas. Kolízny opatrovník na email matky zo dňa 10.01.2024 zaujal samostatným emailom adresovaným matke stanovisko, že matkine písomné vyjadrenie je v rozpore s matkiným telefonickým vyjadrením zo dňa 10.01.2024. Matka mala v telefonickom rozhovore uviesť, že otcovi v styku nebráni, no nesúhlasí s tým, aby otec s maloletým išiel ku svojej rodine, keďže aktuálne majú vzájomné rozpory a matke má prekážať, aby bol otec s maloletým v domácnosti jeho rodiny. Rovnako sa matka mala vyjadriť, že nesúhlasí, aby styk otca s maloletým prebiehal v aute. Ďalej sa mala matka vyjadriť, aby sa otec s maloletým stýkal v byte otca maloletého, aj bez matkinej prítomnosti, dokonca i za prítomnosti otcovej priateľky, čo matke nemá vadiť, avšak otec maloletého uvedené má odmietať. Kolízny opatrovník mal matku upozorniť, že na informatívnom stretnutí rodičov dňa 13.12.2023 sa matka mala vyjadrovať v rozpore s týmto uvedeným.
8. Rodičia pri výsluchu na pojednávaní dňa 12.01.2024 vypovedali, že spoločnú domácnosť nemali. Otec má prenajatý 2izbový byt. Matka býva u svojich rodičov. Počas vzťahu sa stretávali tak, že matka chodila od rodičov k priateľovi (otcovi dieťaťa). Problémy nastali podľa otca už aj počas tehotenstva. Podľa matky od pôrodu. Matka mala podozrenie, že otec ju podvádza s inou ženou v práci, lebo pracoval veľa, aj víkendy aj nadčasy. Matke sa javilo, že otec do jedného roka dieťaťa s ním trávil čas málo, maloletý je na ňu naviazaný, plače, keď nie je s ňou. Otec pracuje na smeny v týždňových intervaloch, ráno poobede a v noci, víkendy má voľné. Býva v nájme v 2-izb. byte, tam sa bude stretávať s maloletým.
9. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 12.02.2024 na otázku súdu rodičom, aký to bol konflikt dňa 06.02.2024 rodičia uviedli, že pri náhodnom stretnutí sa odohral konflikt medzi rodičmi, otec matku sotil, matka následne zobrala malého a odišla. Otec uviedol, že to bolo preto, lebo bol s priateľkou, matka išla smerom k jeho priateľke k autu, niečo jej povedať, vytvoril sa z toho konflikt. Za obdobie jedného mesiaca od posledného pojednávania matka otcovi umožnila stretnutie iba 2krát po pol hodine, otec si nepamätá deň, kedy to bolo, stretnutie bolo v aute a bola tam aj matka. Otec prispieva na výživné podľa svojho uváženia 200 Eur plus navyše, čo potrebuje malý, kupuje napr. plienky, servítky, ovocie. Otec býva v nájme v Malackách s priateľkou, ktorá je bezdetná, na adrese Skuteckého 8. Styk bude prebiehať v alternatíve na adrese otcovej matky na adrese H., A.. Súd na pojednávaní uložil rodičom povinnosť navštevovať psychologické poradenstvo v rozsahu 40 hodín v Centre pre deti a rodiny Malacky.
10. Zo správy Centra pre deti a rodiny Malacky o priebehu vykonávania výchovného opatrenia zo dňa 17.04.2024 vyplývalo, že k uvedenému dňu sa s rodičmi na podklade nariadeného neodkladného opatrenia uskutočnili 3 osobné stretnutia, bolo vyčerpaných 6 hodín. Rodičom boli poskytnuté prvotné úvodné informácie a začala sa s nimi cielená práca v súlade s plánom výchovného opatrenia.
11. Otec pri výsluchu na pojednávaní dňa 22.04.2024 vypovedal, že mali dve stretnutia so psychologičkou, jedno úvodné spoločné a potom osamote každý zvlášť. Otec sa opätovne dožadoval vyjadrenia, že kedy bude môcť byť s maloletým sám, že ako dlho bude musieť ešte čakať, či to bude stále len na rozhodnutí matky. Uviedol, že za synom chodil, aj podľa dohodnutého rozpisu na pojednávaní, aj nad rámec. Matka častokrát povedala, že sa buď necíti ona dobre alebo maloletý. Otec zhodnotil, že 2 týždne po pojednávaní vedeli spolu dobre komunikovať, potom to nejako ustalo a teraz posledné dva týždne je medzi nimi zase pnutie, pretože vznikla hádka o nákup kočíka. Otec jej ponúkol, že zaplatí 120 Eur, matka 30 Eur, ona sa nahnevala, povedala, že si kúpi všetko sama. Matka vypovedala, že otcovi určite nebráni v styku s maloletým, maloletý však veľa vecí potrebuje, matka sa mu snaží vždy kúpiť všetko, čo má rád a jej 200 Eur nestačí. Pýtala otca, aby zvýšil výživné o 50 Eur, uviedla, že otec to odmietol. Počas výkonu práva styku matke vadí, že namiesto toho, aby otec išiel niekde do hracieho centra, tak stále ide s malým na rovnaké miesto ku koníkom, či je zima alebo nie. Matke vadí, že sa môže malý nachladiť. Matka skonštatovala, že odkedy je súdne pojednávanie, robí ústupky, a že sa to napokon vždy obracia proti nej, že je najhoršia. Kolízny opatrovník na pojednávaní zaujal stanovisko, že v záujme maloletého dieťaťa je, aby počas určitej doby ohraničenej časom, mohla byť matka prítomná pri výkone práva styku, ale uviedol, že je potrebné upraviť právo styku po ohraničenej dobe aj osobitne bez prítomnosti matky, aby si rodičia boli vedomí tejto novej úpravy. Je potrebné presne naformulovať výkon práva styku aj po polroku, aby sa predišlo nezrovnalostiam medzi rodičmi. Voči súdom navrhovanej výške výživného v sume 230 Eur nemal KO žiadne námietky.
12. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 26 Zákona o rodine, sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé schopné sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
27. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
28. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
29. Rodičia maloletého A. neboli manželmi, spoločnú domácnosť netvorili, stretávali sa tak, že matka prichádzala k otcovi od svojich rodičov. Po narodení maloletého matka potrebovala pomoc od svojej matky, ostala žiť u rodičov. Zistené bolo, že rodičia majú jednu vyživovaciu povinnosť. Otec je živnostník, pracuje ako vodič s netto príjmom 1500 Eur mesačne. Žije v nájomnom byte, uhrádza nájom 570 Eur. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke, žije u rodičov, pred nástupom na RD pracovala ako balič a mala netto príjem 450 Eur mesačne. Rodičia majú základné vzdelanie.
30. Prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je namieste zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Maloletý je dieťa útleho veku, v čase rozhodovania súdu mal 1 rok a takmer 4 mesiace. Od opustenia spoločnej domácnosti otcom bol maloletý vo faktickej starostlivosti matky. Otec starostlivosť matky nijako nespochybňoval. Keďže mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú a starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, zveril maloletého do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Napriek zvereniu maloletého do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi v plnom rozsahu zachované a je naďalej spolu s matkou zákonným
zástupcom maloletého. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine.
31. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým súd dospel k záveru o potrebe presnej úpravy práva otca na styk s maloletým. Otázka styku otca s maloletým bola medzi rodičmi od začiatku sporná a bola predmetom ostrých hádok medzi rodičmi. Matka od začiatku konania trvala výlučne na svojej prítomnosti pri výkone práva styku otca s maloletým, otec naopak, sa výrazne dožadoval možnosti byť s maloletým osamote, bez matky, občas aj so svojou rodinou. Otec prejavoval snahu mať možnosť starať sa o maloletého čo najviac, ako mu to umožňujú pracovné povinnosti. Nakoľko komunikácia medzi rodičmi bola od začiatku v tejto otázke neúctivá, arogantná a uvedené neustále eskalovalo, súd v záujme zlepšenia komunikácie rodičov a akceptácie postavenia druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa, uložil rodičom počas konania neodkladným opatrením povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v rozsahu 40 hodín. Súd nezistil u otca žiadne nepriaznivé vplyvy na maloletého, preto rozhodol o úprave práva otca na styk s maloletým do presnej schémy počas pracovného týždňa aj počas víkendu. Zohľadnil pritom otcove pracovné povinnosti. Ďalej zohľadnil útly vek maloletého a ustálil, že je namieste, aby výkon práva styku bol rozdelený na dve časové pásma, a to na obdobie, kedy bude ešte zachované právo matky byť prítomná pri styku otca s maloletým a na obdobie, kedy bude otcovi svedčať právo stýkať sa s maloletým bez matkinej prítomnosti. Súd zistil, že v rodine maloletého existujú dva nepriaznivé javy, jeden je nevhodná komunikácia mladých rodičov spojená s nevysporiadanými prežitými negatívnymi skúsenosťami otca a matky z rozpadnutého vzťahu a druhý je zlyhanie pestovania vzťahu otca s maloletým od útleho veku, čo sa prirodzené odráža na obavách matky ponechať maloletého otcovi bez jej prítomnosti a rovnako na samotnom prežívaní maloletého, ak je s otcom čo i len na malú chvíľu osamote. Cielenou prácou s rodičmi v rámci uloženého psychologického poradenstva, i samotnou snahou oboch rodičov, sa môže výrazne zlepšiť komunikácia medzi rodičmi. Vzťah otca s maloletým sa musí budovať postupne, otec aj maloletý musia mať vytvorený priestor na to, aby maloletý začal svojho otca vnímať ako svojho druhého rodiča. Z uvedeného dôvodu súd určil obdobie polroka od právoplatnosti rozsudku, kedy sa otec s maloletým bude stretávať za prítomnosti matky, pričom matka by mala prispievať k zlepšovaniu vnímania otca maloletým a po prvom polroku od právoplatnosti rozsudku bude otec oprávnený stýkať sa s maloletým bez matkinej prítomnosti, pretože sa predpokladá, že pri pravidelnom výkone práva otca na styk s maloletým v rámci prvého polroka, si maloletý zvykne na otca natoľko, že v rámci druhého polroka nebude javiť známky strachu alebo vzdoru pri trávení spoločného času so svojím octom, bez matky.
32. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispievať na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.
33. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého, teda povinného ako aj matky maloletého. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
34. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
35. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
36. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.
37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a jeho aktuálne odôvodnené potreby a tendenciu zvyšovania jeho životných nákladov v budúcnosti, mal súd za to, že výška výživného v sume 230 Eur mesačne zodpovedá zisteným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov a ich životnej úrovni a je primeraným výživným. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov a bežných potrieb maloletého dieťaťa vo veku maloletého A.. Matka svoje náklady nekonkretizovala, viackrát však poukazovala na skutočnosť, že jej otcom poskytnutá suma 200 Eur nestačí, pretože maloletému chce dopriať všetko, čo maloletý potrebuje. Súd rozumie matkou uvádzaným predstavám o zabezpečovaní potrieb pre maloleté dieťa, zvlášť v prípade, ak ide o prvorodičku, teda matku, pre ktorú je blaho maloletého dieťaťa nepochybne na poprednej úrovni. Výživné však predstavuje také finančné vyjadrenie starostlivosti o dieťa, ktoré má svoj pomyselný strop, ktorý je v každom veku dieťaťa odlišný a má tendenciu narastať. Súd považoval výživné pre maloleté dieťa do 2 rokov v sume 230 Eur za postačujúce na to, aby matka mohla zabezpečiť stravu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, teda všetko nevyhnutné pre maloletého. Maloletý A. je zdravo vyvíjajúce sa dieťa, matka s ním má štandardné výdavky. Matke nevznikajú náklady na bývanie, žije u rodičov. Súdu je zároveň zrejmé, že so starostlivosťou o maloleté deti sú spojené aj ďalšie náklady, ako prípadné výlety a iné neočakávané výdavky, matka však poberá aj rodinné prídavky a rodičovský príspevok. K výpočtu sumy výživného 230 Eur súd dospel tak, že z otcom deklarovaného mesačného netto príjmu v sume 1500 Eur odpočítal sumu 300 Eur, ktorá predstavovala približne 1 nájomného za byt, v ktorom otec žije (s partnerkou) a na sumu 1200 Eur aplikoval percentuálny podiel 18 % s poukazom na metodiku výpočtu výživného v podmienkach Slovenskej republiky. Uvedenú výslednú sumu 216 Eur súd ešte mierne upravil na sumu 230 Eur, nakoľko matka trvala na tom, že požaduje 250 Eur, ale konkrétne neodôvodnila prečo trvá na sume 250 Eur. Otec naopak, sa viackrát vyjadril, že nie je u neho problém, aby maloletému kúpil aj nad rámec výživného, čo bude maloletý potrebovať. Otcovi však záležalo na tom, aby sa s maloletým mohol pravidelné vídať. Matke naopak vadilo, že sa otcovi musí doprosovať, aby jej na maloletého prispieval. Uvedenú nezvládnutú komunikáciu súd ponechal na cielenú prácu v rámci psychologického poradenstva a zároveň poučil rodičov, že výšku výživného je možné časom upraviť s ohľadom na vek a potreby maloletého a s ohľadom na aktuálne pomery rodičov, a to najmä v prípade, ak by to matke so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého nevychádzalo, eventuálne, ak by otec nebol ochotný dobrovoľne zdieľať polovicu mimoriadnych výdavkov, ktoré matke budú pri starostlivosti o maloletého vznikať a ktoré nie sú pokryté súdom určeným bežným výživným.
38. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.).