Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_32P-12-2021.pdf
PDF · 120.36 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou vo veci navrhovateľky: J. X., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, H., t. č. Q. XXX, H., voči manželovi navrhovateľky: S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, H., t. č. Q. XXX/XXX, H., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, X.G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo S. X., Q.É. XX.XX.XXXX a J. X., N. A., Q. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H., zväzok C.., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X, rozvádza.
II. Maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Y. sumou 100 eur mesačne, na výživu maloletej X. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu.
IV. Styk otca s maloletými sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 25.01.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom pre čas po rozvode s odôvodnením, že ich manželstvo je dlhodobo vážne rozvrátené, manželia sa postupom času citovo odcudzili, nedorozumenia a nezhody pramenili so skutočnosti, že manžel po takých dvoch rokoch začal piť stále viac a viac, riadnu stálu práci nikdy nemal. Začali sa u manžela prejavovať násilnícke sklony a alkohol, keď si vypil bol agresívny, vykrikoval, urážal, rozbíjal veci naokolo a nie raz ju aj napadol fyzicky. V prípade rozvodu žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým neupraviť a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletých vo výške 80 eur mesačne na každé dieťa. Predmetný návrh bol navrhovateľkou doplnený dňa 15.03.2021, petit pôvodného návrhu bol opravený tak, že navrhovateľka žiadala, aby súd uložil manželovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. so sumou 120 eur, na výživu maloletej X. 100 eur a na výživu maloletého Y. so sumou 100 eur. Styk s maloletými deťmi navrhla každý nepárny víkend od 13:00 do 16:00, pričom za podmienku, že otec maloletých počas styku nebude pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok.
2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 06.04.2021 a na odročenom pojednávaní dňa 20.05.2021 neospravedlnil, pričom o termíne ústneho pojednávania bol dňa 01.04.2021 aj telefonicky vyrozumený, súdnu zásielku s predvolaním na odročené pojednávanie prevzal dňa 14.04.2021.
3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľky, vypočutím kolízneho opatrenia, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v H.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Navrhovateľka ako aj manžel sú národnosti slovenskej, obaja sú štátnej príslušnosti slovenskej. Z manželstva pochádzajú tri deti maloleté Y., Q.. XX.XX.XXXX, X., Q.. XX.XX.XXXX G. Y., Q.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali manželia v obci H.. Tým je daná príslušnosť tunajšieho súdu v zmysle § 92 Civilného mimosporového poriadku.
5. Z podaného návrhu, ako aj z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že manželstvo účastníkmi konania bolo spočiatku harmonické a plnilo svoje funkcie z čoho vyplýva aj to, že účastníci konania majú spolu tri neplnoleté deti. Ako príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka vidí v tom, že odporca nadmerne požíva alkoholické nápoje, uvedené pretrváva od momentu, kedy sa zoznámili, pričom vtedy požívanie alkoholických nápojov nebolo možné nazvať ako nadmerné, raz do týždňa bol pod vplyvom alkoholu t.j. opitý a toto sa časom stupňovalo a už ten posledný rok bol každý deň opitý. 2-3 roky dozadu nechodil odporca pravidelne do roboty, ani nemal pravidelný príjem, preto bola nútená zabezpečiť finančné prostriedky na náklady a výdavky pre domácnosť a pre maloleté deti výlučne sama. V januári v návrhu uviedla, že podala trestné oznámenie na manžela, ktorý bol opitý, vtrhol do domu, bol agresívny, vykrikoval a napadol ju aj fyzicky. Pred 2 týždňami v sobotu okolo o 9.00 hod. bola nútená podať ďalšie trestné oznámenie na manžela, ktorý bol opitý, vtrhol do domu, bol agresívny, vykrikoval urážal a vtedy, keď mu oznámila, že zavolá políciu, odišiel. Vyhrážal sa jej, že v prípade, ak sa dostane do väzenia kvôli tomu, že neprispieva na výživu mal. detí, tak jej podreže krk. Od polovice januára nezdieľajú spoločnú domácnosť. Podala návrh z dôvodu, že chce žiť pokojný život a vychovávať deti bez hádok a stresu. Uviedla, že ich manželstvo si neplní žiadne funkcie, je hlboko a trvalo rozvrátené. Pred 2 týždňami, keď mali ten incident, vtedy jej odporca pod vplyvom alkoholu oznámil, že nemá v pláne sa dostaviť na žiadne pojednávanie a taktiež ani nebude prispievať dobrovoľne na výživu mal. detí. Oznámila, že odporca od januára 2021 prispieval na starostlivosť o mal. deti 2x, a to sumou 110 eur a sumou 140 eur, pred Veľkou nocou jej dal 25 eur a v apríli 20 eur, za máj jej však neposkytol ani cent, ani deťom nič nekúpil. Má informáciu o tom, že manžel si privyrába brigádnicky, aktuálne nemá informáciu o tom, či má nejakú brigádu, ľudia ho vídajú v krčme. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, je zdravý. Z brigády vie konštatovať, že mal príjem denne cca. 30 eur. Žiadala, aby deti boli, v prípade, ak manželstvo bude rozvedené, zverené do jej osobnej starostlivosti. Čo sa týka zastupovania mal. detí a spravovania ich majetku, žiada, aby súd určil, že ona bude výlučnou osobou na zastupovanie a spravovanie majetku. Čo sa týka výdavkov na deti, tie predstavujú pre Y.J. sumu za školu za rok 15 eur, triedny fond ročne 10 eur, pomôcky do školy 30 eur, telesná výchova 15 eur za rok, školská taška, peračník 20 eur, družina každý mesiac 6 eur, zošity ročne 5 eur, jednorazový poplatok za stravu v škole 20 eur (tento rok zadarmo), doprava 7 eur mesačne, ošatenie mesačne 100 eur, vitamíny 10 eur, hygiena 40 eur mesačne a strava doma 100 eur mesačne. Čo sa týka výdavkov na X., tie sú 7,50 eur škola za rok, triedny fond 10 eur, pomôcky do školy 20 eur, telesná výchova 15 eur za rok, školská taška, peračník 20 eur, družina každý mesiac 6 eur, zošity ročne 5 eur, jednorazový poplatok za stravu v škole 20 eur (tento rok zadarmo), doprava 7 eur mesačne, ošatenie mesačne 100 eur, vitamíny 10 eur, hygiena 40 eur mesačne a strava doma 100 eur mesačne. Čo sa týka výdavkov na Y., tie sú 7,50 eur škola za rok, triedny fond 10 eur, pomôcky do školy 20 eur, telesná výchova 15 eur za rok, školská taška, peračník 20 eur, družina každý mesiac 6 eur, zošity ročne 5 eur, jednorazový poplatok za stravu v škole 20 eur (tento rok zadarmo), doprava 7 eur mesačne, ošatenie mesačne 100 eur, vitamíny 10 eur, hygiena 40 eur mesačne a strava doma 100 eur mesačne. Mesačné výdavky na domácnosť predstavujú 538 eur (nájom, elektrika, voda atď.). Žiadala, aby súd uložil vyživovaciu povinnosť otcovi na Y. sumou 120 eur mesačne, na výživu maloletej X. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Styk otca s maloletými žiadala neupraviť. S poukazom na to, že odporca je alkoholikom, ktorý je častokrát pod vplyvom alkoholu, súhlasí so stykom s mal. deťmi v prípade, ak nebude pod vplyvom alkoholu a bude triezvy. Má informáciu o tom, že odporca t. č. býva u svojho kamaráta v rodinnom dome od 01/2021. Má
informáciu, že neprispieva kamarátovi na výdavky na domácnosť, má informáciu o tom, že jeho kamarát je takého typu ako on, notorický alkoholik. Uviedla, že uvedená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám mal. detí a zodpovedá aj kritériám zákona o rodine. Okrem uvedených konštatuje, že poberá prídavok na 3 deti a to vo výške 76,50 eur a uplatňuje si nárok na daňový bonus vo výške 69,66 eur. V spoločnej domácnosti býva s matkou, ktorá je poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 220 eur.
6. Zo správy ÚPSVR Galanta zo dňa 28.04.2021 vyplýva, že dňa 06.04.2021 bol telefonicky kontaktovaný otec mal. detí za účelom zistenia jeho aktuálneho pobytu a dohodnutia termínu prešetrenia pomerov v jeho domácnosti. Otec mal. detí v telefonickom rozhovore uviedol, že nežije na adrese H., Q. XXX/XXX, ale u svojho kamaráta, ktorému by sa nepáčilo keby vstupovali do jeho domácnosti. Následne bolo s otcom mal. detí dohodnuté, že sa dňa 13.04.2021 v čase o 13:00 hod. dostaví osobne na ich úrad za účelom vyjadrenia sa k návrhu matky mal. detí, k jeho bytovým a sociálnym pomerom, ako aj k starostlivosti o mal. deti. Otec mal. detí sa na dohodnutí termín nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a na ich opakované pokusy o telefonické spojenie nereagoval (nedvíhal a ani nezavolal späť). Pri pokuse o telefonické spojenie sa s otcom mal. detí dňa 16.04.2021 telefón dvihol avšak nijak nereagoval, jediné čo bolo počuť bol zrejme obecný rozhlas a následne hovor zrušil. Viac sa úradu nepodarilo s otcom mal. detí telefonicky spojiť, buď nedvíhal alebo mal mobilný telefón vypnutý. Dňa 15.04.2021 bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky a mal. detí na adrese H., Q. XXX. V čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala stará matka mal. detí, ktorá uviedla, že mal. deti sú v škole a matka detí je v práci, z ktorej sa vracia asi 15:30 hod. Matke mal. detí bolo zanechané predvolanie za účelom kontaktovania úradu a dohodnutia možného termínu šetrenia v jej domácnosti. Po zanechaní predvolania úrad telefonicky kontaktovala matka mal. detí. Nakoľko matka mal. detí nevedela zabezpečiť jej prítomnosť v domácnosti počas termínu plánovaného šetrenia bolo dohodnuté, že sa dostaví na úrad a vyjadrí sa k jej bytovým a sociálnym pomerom. Dňa 27.04.2021 sa na odd. SPOD a SK Galanta na základe zanechaného predvolania a telefonického rozhovoru osobne dostavila matka mal. detí. Matka mal. detí uviedla, že s mal. deťmi žije na adrese H., Q.G. XXX. V spoločnej domácnosti s matkou a mal. deťmi žije aj stará matka mal. detí. Rodina spoločne obýva nájomný rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve pána X.Á. W.. Jedná sa o prízemný rodinný dom, ktorý pozostáva z kuchyne, kúpeľne so sociálnym zariadením a 4 izieb. Mal. deti majú v domácnosti spoločnú izbu, ktorá je zariadená primerane ich veku a potrebám. Podľa uvedenia matky je celá domácnosť riadne a účelne zariadená, udržiavaná v čistote a poriadku. Náklady na domácnosť pozostávajú z poplatkov za nájom vo výške 250 Eur, elektrinu vo výške 118 Eur, plyn vo výške 150 Eur, paušálne za vodu vo výške 20 Eur, Digi+TV a internet spolu vo výške 29,10 Eur. Náklady na domácnosť hradí matka mal. detí a stará matka detí jej prispieva na domácnosť sumou 200 Eur mesačne. Matka mal. detí je zamestnaná u zamestnávateľa D. S., Y., kde dosahuje príjem vo výške asi 660 Eur. Matka mal. detí uviedla, že nakoľko ona pracuje na zmeny veľa jej so starostlivosťou o mal. deti pomáha jej matka. Matka mal. detí je poberateľkou rodinných prídavkov na mal. deti vo výške 3x25,50 Eur a tiež si uplatňuje nárok na daňový bonus vo výške spolu 69,66 Eur. Stará matka mal. detí je poberateľkou vdovského dôchodku vo výške asi 220 Eur. Mal. Y. navštevuje M. T. H. a je žiačkou X. ročníka a učí sa dobre. J.. X. je žiačkou vyššie uvedenej základnej školy a je žiačkou 3. ročníka a učí sa tiež dobre. J.. Y. tiež navštevuje M. T. H. a je žiakom 1.ročníka a darí sa mu v matematike. Mal. deti sú v zdravotnej starostlivosti J.. H. T. v H., sú zdravé a mávajú len bežné detské ochorenia. J.. Y. nosí okuliare a raz ročne navštevujú ambulanciu očného lekára J.. J. T. E.. Matka mal. detí uviedla, že s otcom mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti od polovice januára 2021. Zo spoločnej domácnosti odišiel otec mal. detí. Od uvedeného obdobia otec prispel matke na starostlivosť o mal. deti dva krát a to sumou 110 Eur a sumou 140 Eur. Pred Veľkou nocou dal matke do rúk 25 Eur a minulý piatok jej dal 20 Eur. Podľa uvedenia matky otec mal. detí požíva alkohol a z uvedeného dôvodu sa nevie riadne zamestnať a preto pracuje len brigádne a jeho príjem je rôzny. Otec sa s mal. deťmi nestretáva, podľa uvedenia matky ich otec nezoberie ani do parku, nakoľko je stále pod vplyvom alkoholu. Matka uviedla, že ona nemá problém s tým aby sa deti s otcom stretávali, však určite mu deti nedovolí zobrať pokiaľ bude zjavne pod vplyvom alkoholu. Následne dodala, že keď prišiel otec za mal. deťmi musela ich ona podporovať v tom aby aspoň vyšli von a pozdravili ho, nakoľko tie sa s otcom nechcú stretávať, z dôvodu že ho opakovane zažili pod vplyvom alkoholu. Ďalej uviedla, že aktuálne v nedeľu večer otec detí vtrhol do domácnosti matky a začal tam vystrájať a opäť len deti vystresoval, však o deti ako také sa nezaujímal. Taktiež ho vôbec nezaujímal zdravotný stav mal. X., s ktorou bola matka 2 dni v nemocnici hospitalizovaná z dôvodu virózy. Matka mal. detí uviedla, že trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom.
7. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne zo dňa 20.05.2021 že odporca naposledy bol evidovaný ako zamestnanec vo firme P. E., G..Y.. a to v období od 18.02.2021 do 19.03.2021, viac než pravdepodobné, že v aj v tomto prípade išlo o brigádnickú prácu, ako to konštatovala navrhovateľka na pojednávaní dňa 20.05.2021. Z oznámenia navrhovateľky súd má informáciu, že odporca nie je evidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Privyrába si brigádami.
8. Z vyjadrenia UPSVR Galanta na pojednávaní vyplýva, že kolízny opatrovník navrhuje, aby súd v prípade rozvodu manželstva vzhľadom na vykonané dokazovania a absolútny nezáujem otca dostaviť sa na pojednávanie ako aj na ich úrad, ako boli dohodnutí a vyjadriť sa k starostlivosti o mal. deti, navrhla, aby súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka výšky výživného navrhla vzhľadom na vek mal. detí a vyčíslené náklady na mal. deti určiť výživné po 100 eur na každé mal. dieťa a styk navrhla ponechať bez úpravy, nakoľko otec aktuálne neprejavuje záujem o stretávanie s mal. deťmi, ani neavizoval úradu, že by mu bolo bránené styku s deťmi matkou mal. detí.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.
11. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
14. Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
15. Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
16. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.
17. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.
18. Citované ustanovenie § 23 ZoR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú (uvedené mal súd za preukázané aj tým, že súdne zásielky boli odporcom prevzaté na adrese Q. XXX/XXX H.). Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, ktorí si majú byť navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov bez nádeje na zmierenie manželov. Uvedený stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi potvrdila navrhovateľka.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
20. Súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa názoru súdu vzhľadom na predpoklad dobrovoľnosti (stanovený zákonom) každého z manželov následne aj zotrvať v manželstve (rovnako ako dobrovoľne vstupovali do manželstva), nemožno nikoho nútiť, aby z akýchkoľvek dôvodov zotrval v manželstve, ak je presvedčený, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené.
21. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov rozviedol. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. Súd je toho názoru, že svojím správaním odporca preukázal absolútny nezáujem čo sa týka prebiehajúceho rozvodového konania, z jeho postoja teda súd usúdil, že odporca nemal v pláne zachrániť toto manželstvo, napriek tomu, že bol súdom nad rámec aj telefonicky vyrozumený o termíne ústneho pojednávania, ten počas hovoru prehlásil, že sa mieni zúčastniť pojednávania, na ktoré sa však bez ospravedlnenia nedostavil. Súd nepovažoval za spravodlivé trestať navrhovateľku početným odročovaním súdnych pojednávaní vo veci za účelom zabezpečenia prítomnosti odporcu na pojednávaní predvedením príslušníkmi OO PZ, a to vzhľadom na právny názor vyslovený súdom ohľadne dobrovoľnosti rozhodovania manželov o tom, či zotrvať alebo vystúpiť z manželstva.
22. Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
23. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
24. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
25. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
26. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
27. Vzhľadom na to, že o maloleté deti sa stará výlučne matka, súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom rozhodnutie o zverení maloletých súd založil na výpovedi matky ohľadom zabezpečovania osobnej starostlivosti, podporenej odporúčaním kolízneho opatrovníka, ako aj zohľadnením tej skutočnosti, že otec sa o deti nezaujíma, nekontaktuje ich.
28. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
29. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
31. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).
33. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné.
34. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.
35. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletých detí, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, a výživné zo strany otca na každé maloleté dieťa určil sumou 100,- eur mesačne a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, čiastočne v súlade s návrhom matky a odporúčaním kolízneho opatrovníka, keďže takého výživné súd považuje vzhľadom na vek detí a ich potreby primerané. V prípade otca uplatnil tzv. princíp potencionality príjmov. Súd zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že okolnosti ohľadne sociálnych, rodinných a majetkových pomerov otca v priebehu konania zistené neboli, preto je otec na účely určenia výživného považovaný za dobrovoľne nezamestnaného a pri určení výšky výživného súd u otca vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za rok 2020, a to zo sumy 1.245,- eur v hrubom (cca 1.000,-eur v čistom) mesačne. Otec maloletých detí je v produktívnom veku, kedy je schopný uplatniť sa na trhu práce v pracovnej pozícii, v rámci ktorej môže dosahovať dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti bez ohrozenia vlastnej výživy. V rámci konania nebolo preukázané, že by mal otec zlý zdravotný stav, v tomto smere súdu neboli produkované žiadne dôkazy (lekárske správy, resp. potvrdenia). Práve skutočnosť, že si privyrába brigádami (viď lustrácia v Sociálnej poisťovni) nasvedčuje tomu, že je zdravý a schopný zabezpečiť adekvátny príjem. Podľa udania navrhovateľky odporca je notorickým alkoholikom, súd je toho názoru, že uvedená skutočnosť umožňuje práve aplikáciu princípu potencionality príjmov u otca. Mesačný príjem matky predstavuje sumu cca 660 eur/netto po zrážok, je poberateľkou prídavok na 3 deti vo výške 76,50 eur a daňového bonusu mesačne vo výške 69,66 eur. Zároveň súd zohľadnil, že matka, ktorá sa o maloleté deti stará t. č. výlučne sama, kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletých sumou 300 eur a matka prispeje sumou 200 eur a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na dieťa v sume 76,50 eur, a daňového bonusu vo výške 69,66 eur, teda spolu 646,16 eur, vytvorí sa tak dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletých detí. Takto ustálená výška výživného pritom korešponduje aktuálnym potrebám maloletých detí a zodpovedá aj kritériam Zákona o rodine.
36. Styk otca s maloletými deťmi ponechal súd bez obmedzení, nakoľko matka nemieni otcovi brániť v styku s deťmi, preto je otec oprávnený stretávať sa s maloletými tak, ako sa v každom jednotlivom prípade na tom dohodne s matkou maloletých.
37. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľku, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre odporcu v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.