Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-175-2017.pdf
PDF · 94.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/175/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: I. X., K.. XX.XX.XXXX, I. O. T.Í., o zaplatenie sumy 2.813,47 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.463,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.578,18 eura od 13.11.2015 do 18.12.2015, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.538,18 eura od 19.12.2015 do 22.02.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.513,18 eura od 23.02.2016 do 11.10.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.463,18 eura od 12.10.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 60,18 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, spoločnosť: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 25.09.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu 2.813,47 eura, úrok vo výške 230,22 eura, poplatky vo výške 31,70 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.928,47 eura od 13.11.2015 do 18.12.2015, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.888,47 eura od 19.12.2015 do 22.02.2016, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.863,47 eura od 23.02.2016 do 11.10.2016, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.813,47 eura od 12.10.2016 do zaplatenia. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2014 (ďalej len „zmluva“) bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000,-€, ktorý mal žalovaný splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 60,26 €, počnúc mesiacom december 2014, posledná splátka mala byť uhradená v novembri 2024. Z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutých podmienok žalovaným dňa 12.11.2015 žalobca (pozn. súdu - pôvodný žalobca) vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, výzva na predčasné zosplatnenie bola žalovanému doručená dňa 23.11.2015. Zostatok úveru ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavoval sumu 3.190,39 eura, z toho istina 2.928,47 €, úroky 230,22 € a poplatky 31,70 €. Žalovaný celkovo na úver uhradil sumu 536,82 €, z toho sumu 421,82 € do času predčasnej splatnosti, po zosplatení úveru uhradil dňa 18.12.2015 sumu 40,-€, dňa 22.02.2016 sumu 25,- € a dňa 11.10.2016 sumu 50,-€.
2. V písomnom podaní zo dňa 12.11.2018 žalobca doplnil žalobu, uviedol, že úver vo výške 3.000,- € žalovaný čerpal dňa 21.11.2014 na jeho osobný účet, zopakoval, že žalovaný do času predčasnej
splatnosti uhradil sumu 421,82 €, po zostplatnení sumu 115,-€. Ďalej sa vyjadril k spôsobu výpočtu úroku vo výške 230,22 € a špecifikoval poplatky vo výške 31,70 €.
3. Po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv a povinností o ktorých sa koná. Pôvodný žalobca uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, preto súd uznesením č.k. 3Csp/175/2017-56 zo dňa 30.01.2020, právoplatným dňa 3.7.2020 pripustil zmenu na strane žalobcu.
4. Žalovaný sa k doručenej žalobe (doručenej mu do vlastných rúk dňa 29.5.2020) písomne nevyjadril.
5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavili zástupca žalobcu ani žalovaný. Zástupca žalobcu požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal predvolanie doručené dňa 13.04.2021, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
6. Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“, všeobecnými obchodnými podmienkami, predčasným zosplatenním, prehľadom platieb, zmluvou o postúpení s prílohami, oznámením o postúpení a zistil tento skutkový stav veci:
7. Dňa 21.11.2014 bola medzi spoločnosťou: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ako veriteľom alebo bankou a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 3.000,-€ žalovanému prevodom na jeho účet. Žalovaný sa zaviazal úver splácať 120 splátkami po 60,26 eura počnúc 15.12.2014 do 15.11.2024. Neoddeliteľnou súčastou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., podľa ktorých v zmysle IX. bod 1. písm. a) banka môže požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok a lebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo banky odstúpiť od úverovej zmluvy.
8. Obsahom písomnosti pôvodného žalobcu zo dňa 12.11.2015 bol oznámenie pre žalovaného o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru s príslušenstvom zo č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2014. Súčasťou bola výzva na úhradu dlhu vo výške 3.190,39 eura, z toho istina 2.928,47 €, úroky 230,22 € a poplatky 31,70 €. Písomnosť bola žalovanému doručená dňa 23.11.2015.
9. Z prehľadu platieb vyplýva, že čerpanie úveru bola dňa 21.11.2014 vo výške 3.000,-€, s tým, že žalovaný celkovo uhradil sumu 536,82 €, z toho sumu 421,82 € do času predčasnej splatnosti, po zosplatení úveru sumu 115,-€ (dňa 18.12.2015 sumu 40,-€, dňa 22.02.2016 sumu 25,- € a dňa 11.10.2016 sumu 50,-€).
10. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2019 ako i zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2019 spolu s prílohou k nej vyplýva, že žalovaná bola postúpená na žalobcu zo spoločnosti: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, t.j. pôvodného žalobcu.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, k veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
21. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
23. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd mal z listinných dôkazov preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 21.11.2014 zmluvu o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka), ktorú je potrebné v zmysle § 1 ods. 2 ZoSÚ považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ (§ 2 písm. b/ ZoSÚ) poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi (§ 2 písm. a/ ZoSÚ) peňažné prostriedky (spotrebiteľský úver - § 1 ods. 2 ZoSÚ ) vo výške 3.000,- eur, čo bolo preukázané prehľadom platieb, žalovaný uvedenú skutočnosť ani nepoprel. Žalovaný sa zaviazal splácať úver za podmienok dohodnutých v zmluve, doposiaľ uhradil celkovo sumu 536,82 €, z toho sumu 421,82 € do času predčasnej splatnosti a po zosplatnení úveru sumu 115,-€ (dňa 18.12.2015 sumu 40,-€, dňa 22.02.2016 sumu 25,- € a dňa 11.10.2016 sumu 50,-€). Pohľadávka z tejto zmluvy bola v zmysle § 524 OZ postúpená na žalobcu. Uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami spornými. Súd ďalej
skúmal, či žalobca, resp. jeho právny predchodca v postavení veriteľa dodržal postup stanovený § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ. Táto povinnosť mu podľa vznikla z dôvodu, že predmetom záväzkového vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému formou spotrebiteľského úveru, a teda bolo povinnosťou žalobcu, resp. jeho predchodcu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa (žalovaného) splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1 ZoSÚ). Súd nemal z predložených dôkazov žalobcu preukázané splnenie tejto jeho zákonnej povinnosti, čoho právnym následkom je v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ to, že poskytnutý spotrebiteľský úver zo dňa 21.11.2014 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca, resp. jeho právny predchodca hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ tým, že neposudzoval (nebolo to súdu preukázané) schopnosti žalovaného splácať úver, a to bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Uvedený postup bol povinným postupom stanovaný zákonom, preto nebolo povinnosťou súdu žalobcu na preukázanie tohto zákonom stanoveného postupu vyzývať, nakoľko by tým súd zasahoval do hmotnoprávnych roviny a porušil by tým zásadu „rovnosti“ sporových strán v neprospech žalovanej. Žalobca sa na pojednávanie daného sporu nedostavil, súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím bez jeho účasti.
24. Vychádzajúc z právneho posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, potom za situácie, keď žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- €, pričom žalovaný uhradil doposiaľ sumu 536,82 € (vychádzajúc z listinného dôkazu - prehľad splácania), možno konštatovať, že žalovaný poskytnutý úver (bezúročný a bezpoplatkový) čiastočne splatil, jeho dlh v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka čiastočne zanikol v rozsahu 536,82 €. Súd preto považoval žalobu za dôvodnú len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutému úveru, t.j. sumou 3.000,- € a doposiaľ uhradenou sumou 536,82 €, a preto žalobe v tejto časti, t.j. v sume 2.463,18 € vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu (výrok I.).
25. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Žalobcom požadovaná výška (sadzba) úroku z omeškania 5,05 % ročne je v súlade ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ako i § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako i ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., avšak úrok z omeškania mu priznal len zo sumy 2.463,18 € (súdom priznanej sumy), a to odo dňa 13.11.2015 tak ako to žiadal žalobca, nakoľko týmto dňom žalovaný bol preukázateľne v omeškaní, keďže dňa 12.11.2015 bol spotrebiteľský úver zosplatnený v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo žalovaný ani nenamietal. Do omeškania sa tak žalovaný dostal práve dňa 13.11.2015. Súd pri úroku z omeškania zohľadnil úhrady žalovaného po zosplatnení úveru sumu v celkovej sume 115,-€, a to dňa 18.12.2015 v sume 40,-€, dňa 22.02.2016 v sume 25,- € a dňa 11.10.2016 v sume 50,-€, čo sa prejavilo k priebehu omeškania s plnením tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
26. Súd žalobu vo zvyšnej časti istiny vo výške 350,29 €, úroku 230,22 €, poplatkov 31,70 € ako i k prislúchajúcemu úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol (výrok II.), keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov.
27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobca je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.075,39 € (z toho istina 2.813,47 €, kapitalizované úroky 230,20 € a poplatky 31,70 €) s príslušenstvom, no súdom mu bola priznaná
suma 2.463,18 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 80,09 % a úspech žalovaného (neúspech žalobcu) 19,91 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 60,18 % (80,09 % - 19,91 %), keď od úspechu žalobcu bolo potrebné odrátať úspech žalovaného. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).