Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2T-124-2023.pdf
PDF · 92.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/124/2023
Uznesenie
Okresný súd Levice, samosudcom JUDr. Jánom Šmrholom, v trestnej veci obvineného A. B. a spol., pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 odsek 1 Trestného zákona č. 140/61 Zb. vtedy platného, dňa 22.04.2024 takto
rozhodol:
Podľa § 241 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s poukazom na § 215 odsek 1 písmeno d/ a § 9 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku,
zastavuje trestné stíhanie
obvinených:
1. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. F. XXX/XX X. F. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. F. XXX/XX
vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 2T 124/2023, pre skutky uvedené v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry v Leviciach č. 1Pv 63/19 zo dňa 24.11.2023 kvalifikované v bode 1/ ako trestný čin znásilnenia podľa § 241 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v platnom znení účinnom do 01.10.1994, v bode 2/ ako trestný čin krádeže podľa § 247 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v platnom znení účinnom do 01.10.1994 a v bode 3/ trestný čin znásilnenia podľa § 241 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v platnom znení účinnom do 01.10.1994 na skutkovom základe, že
1/ obvinený A. B.
v presne nezistený deň v mesiaci august 1991 v byte v C. B. G. H. I. XX žiadal od D. J., t. č. K., pohlavný styk, čo ona odmietla, preto ju zvalil na posteľ, vyzliekol jej nohavice, spodné prádlo, proti jej vôli vykonal na nej pohlavný styk, pričom poškodená sústavne volala, aby prestal, aby to nerobil,
2/ obvinený A. B.
spolu s C. L., narodeným XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX. XXXX, v mesiaci jún 1991 v C. B. M. H. vnikli do zaparkovaného osobného motorového vozidla značky Opel Manda majitel'a N. O., zastúpeného manželkou P. O., po vylomení vetracieho okienka na ľavých predných dverách a po vniknutí do vozidla odcudzili predmety v hodnote 87 Eur /2620 československých korún/ - prehrávač, prenosný čiernobiely TV prijímač, magnetofónovú kazetu, ku škode N. O., zastúpeného manželkou P. O., 3/ obvinený F. B.
v presne nezistený deň v mesiaci august 1991 v byte v C. B. G. H. I. XX, po tom, čo na D. J. vykonal proti jej vôli súlož obv. A. B., hodil D. J. na gauč, nútil ju, aby ho orálne uspokojila, potom proti jej vôli vykonal na D. J., t. č. K., pohlavný styk, pričom poškodená sústavne volala, aby prestal, aby to nerobil,
pretože trestné stíhanie voči obom obvineným je premlčané.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Leviciach podala dňa 24.11.2023 na tunajší súd pod č. 1Pv 63/2019 obžalobu na obvinených A. B. a F. B., pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v platnom znení účinnom do 01.10.1994 a iné, ktorých sa mali dopustiť na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozhodnutia.
Po preskúmaní obžaloby a oboznámení sa s obsahom spisu súd zistil, že uznesením Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Levice č. J./XX zo dňa 05.12.1991, bolo vznesené obvinenie A. B. a F. B. pre skutky vyššie uvedené a právne kvalifikované ako trestné činy znásilnenia a krádeže v zmysle Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v platnom znení.
Vyšetrovateľ býv. OÚV PZ Levice uznesením pod č. J./XXXX zo dňa 21.11.1995 podľa § 173 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku vtedy platného, trestné stíhanie proti obvineným A. B. a F. B. prerušil. Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Leviciach dňa 12.02.1996 dala záväzný pokyn vyšetrovateľovi, ak sa nepodarí zistiť pobyt obvineného F. B., bude potrebné vylúčiť vec obvineného F. B. na samostatné konanie. Dňa 11.06.1998 prokurátorka urobila previerku plynulosti vyšetrovania v predmetnej trestnej veci. Dňa 04.12.2003 vyšetrovateľ vyžiadal odpisy registra trestov na oboch obvinených a dňa 10.05.2004 vykonal lustráciu v systéme AVÍZO na oboch obvinených. V dňoch 14.02.2005, 14.10.2010 a 06.08.2014 vyšetrovateľ opätovne vyžiadal odpisy registra trestov na oboch obvinených. V dňoch 18.12.2014 a 11.07.2019 vyšetrovateľ vykonal pokus o predvedenie obvineného F. B. na výsluch, bez kladného výsledku. Dňa 12.08.2022 prokurátorka v trestnej veci dala vyšetrovateľovi PZ záväzný pokyn ohľadom zisťovania pobytu oboch obvinených. Vyšetrovateľ OR PZ Levice pod sp. zn. OUV-1071/10-LV-1991 zo dňa 12.04.2023, v trestnom stíhaní oboch obvinených pokračoval.
Podľa § 349 odsek 1 Trestného poriadku, samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov.
Podľa § 349 odsek 2 Trestného poriadku, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byť uložený súhrnný trest alebo spoločný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.
Podľa § 241 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.
Podľa § 215 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9 Trestného poriadku.
Podľa § 9 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.
Podľa § 241 odsek 1 Trestného zákona č. 140/61 Zb. vtedy platného, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 247 odsek 1 Trestného zákona č. 140/61 Zb. vtedy platného, kto si privlastní cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci. S poukazom na uvedené skutočnosti bolo preto povinnosťou súdu skúmať, či v danom prípade nezanikla trestnosť činu z dôvodu premlčania trestného stíhania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, a to vo vzťahu ku každému z obvinených osobitne.
Súd je vedomý prechodného ustanovenia Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 1.1.2006 - § 437 odsek 4 Trestného zákona.
Podľa § 437 odsek 4 Trestného zákona účinného od 01.01.2006, ak došlo k premlčaniu trestného stíhania alebo k premlčaniu výkonu trestu pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších predpisov, ustanovenia o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu sa podľa tohto zákona nepoužijú. Premlčacia doba trestného stíhania a premlčacia doba výkonu trestu tohto zákona sa nepovažuje za prerušenú ani vtedy, ak bol do účinnosti tohto zákona spáchaný miernejší trestný čin než ten, u ktorého premlčanie ide.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 10.09.2014, sp. zn. PL.ÚS 9/2013 rozhodol, že druhá veta ustanovenia § 437 ods. 4 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 prvou vetou, článkom 2 ods. 2 a článkom 50 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Nález bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 260/2014 Z.z.. Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho nálezu uviedol, že pokiaľ ide o posúdenie ústavnej konformity v ustanovení § 437 ods. 4 prvej vety Trestného zákona („ak došlo k premlčaniu trestného stíhania alebo premlčania výkonu trestu pred účinnosťou tohto zákona, podľa doterajších predpisov, ustanovenia o premlčaní trestného 4 2T 124/23
stíhania a premlčaní výkonu trestu sa podľa tohto zákona nepoužijú“). Podľa jeho gramatického a logického výkladu sa nepoužijú ustanovenia účinného Trestného zákona o premlčaní trestného stíhania ani vtedy, ak vzniknú pochybnosti, ktorý zákon je pre páchateľa priaznivejší. Tento výklad nasvedčuje situácii, že prvá veta preskúmavaného ustanovenia sa vzťahuje na trestné činy spáchané pred účinnosťou zák. č. 300/2005 Z.z.
Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu „neprelomil“ doterajšiu ústavnú prax, keď uviedol, že platný a účinný Trestný zákon upravuje časovú pôsobnosť ustanovení prvej vety § 2, ktorý znie: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.“ Z ust. § 2 Tr. zák. teda vyplýva, že pri rozhodovaní o tom, ktoré znenie Trestného zákona treba aplikovať na konkrétny skutok, ak je rozdiel medzi znením zákona účinného v čase spáchania skutku a znením zákona účinného v čase vynesenia rozsudku, je najdôležitejšie posúdiť, ktoré znenie zákona „je pre páchateľa priaznivejšie.“ Je však potrebné posúdiť aj „trestnosť činu“ a „trest.“ Ak sa zistí, že novšie znenie Trestného zákona je rovnaké ako znenie Trestného zákona účinného v čase spáchania činu, použije sa znenie zákona účinného v čase spáchania činu. Pre potrebu výkladu je potrebné objasniť aj pojem „trestnosť činu,“ pod ktorý zahrňujeme všetky podmienky, za ktorých môže byť páchateľ uznaný vinným a podmienky, za ktorých mu môže byť uložený trest. Pri posudzovaní priaznivejšieho zákona sa musí mať na zreteli Trestný zákon ako celok a ako celok ho aj aplikovať. Pojem „priaznivosť“ Trestného zákona sa posudzuje v závislosti od skutkovej podstaty trestného činu. Premlčanie trestného stíhania je dôvodom zániku trestnosti. Uplynutím zákonom ustanovenej doby nastala právna skutočnosť, ktorá má za následok zánik trestnoprávneho vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Uplynutie premlčacej doby má prekluzívny charakter. Na premlčanie trestného stíhania sa prihliada z úradnej moci. Premlčaním trestného stíhania zaniká navždy právo štátu na trestný postih a zaniká povinnosť páchateľa podrobiť sa trestnému postihu. Dôvodmi zániku trestnosti činu sú najmä hmotnoprávne dôvody, pretože uplynutím dlhšieho času stráca na význame preventívna úloha trestného práva, t.j. zabránenie páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti, ak počas tejto doby preukázal, že jeho trestná činnosť, o premlčanie, ktorej ide, bola ojedinelým vybočením z jeho, inak riadneho života. Uplynutím dlhšieho času slabne aj význam generálnej prevencie. Významným faktorom sú však aj procesné dôvody, pretože uplynutím dlhšie času sa zložitejšie preukazujú dôkazy o spáchanom trestnom činu, resp. niektoré dôkazy plynutím času strácajú dôveryhodnosť.
Vychádzajúc z týchto všetkých vyššie uvedených skutočností, právnych predpisov ako aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky súd dospel k záveru, že pre trestnosť stíhaného činu je pre obvinených najpriaznivejšie použitie Trestného zákona účinného v čase, kedy mal spáchať stíhaný skutok a potom ich trestné stíhanie je premlčané, pretože orgány činné v prípravnom konaní nevykonávali úkony smerujúce k stíhaniu obvinených po dobu dlhšiu ako je 5 ročná premlčacia doba v tejto veci.
Podľa § 16 odsek 1 Tr. zák. účinného do 02.12.1991, trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa § 67 Tr. zák. účinného do 02.12.1991, (1) Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a) dvadsať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest, b) desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej desať rokov, c) päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej tri roky, d) tri roky pri ostatných trestných činoch. (2) Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možno páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku, ani doba, po ktorú sa zdržoval v cudzine.
(3) Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebo b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. (4) Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
Podľa § 67a Tr. zák. účinného do 02.12.1991, uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť a) trestných činov uvedených v desiatej hlave s výnimkou trestného činu podľa § 261, b) trestného činu teroru (§ 93 a § 93a), všeobecného ohrozenia (§ 179 ods. 2 a 3), vraždy (§ 219), ublíženia na zdraví (§ 221 ods. 2 písm. b), ods. 3 a ods. 4, § 222), obmedzovania osobnej slobody (§ 231 ods. 3), pozbavenia osobnej slobody (§ 232), zavlečenia do cudziny (§ 233) a porušovania domovej slobody (§ 238 ods. 2 a 3), pokiaľ boli spáchané za takých okolností, že zakladajú vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti podľa predpisov medzinárodného práva, c) trestného činu podľa § 1 zákona z 20. decembra 1950 č. 165 Zb. na ochranu mieru.
Súd je toho názoru, že premlčacia doba uplynula 11.06.2003, t.j. uplynutím 5 rokov od úkonu, ktorý smeroval k trestnému stíhaniu oboch obvinených, t.j. od vykonania previerky plynulosti vyšetrovania prokurátorkou zo dňa 11.06.1998. Nasledujúci úkon, ktorý viedol k trestnému stíhaniu obvinených, bol vykonaný až dňa 04.12.2003. Obvinený F. B., vychádzajúc z odpisu registra trestov, nespáchal následne iný trestný čin či už taký, za ktorý by Trestný zákon ustanovoval trest rovnaký alebo prísnejší. Obvinený A. B. spáchal následne iný trestný čin / § 188 odsek 1 Trestného zákona vtedy platného /, avšak za tento Trestný zákon ustanovoval trest miernejší, t.j. nevyplýva taká skutočnosť, pre ktorú by sa do premlčacej doby mala započítať určitá doba / § 67 odsek 3 písmeno b/ Tr. zák. /.
Obvinený A. B. je stíhaný pre skutky kvalifikované - ako trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného zákona účinného do 02.12.1991, za ktorý v prípade uznania viny hrozí trest odňatia slobody vo výmere 3 roky až 8 rokov a trestný čin krádeže podľa § 247 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona účinného do 02.12.1991, za ktorý v prípade uznania viny hrozí trest odňatia slobody vo výmere až na 1 rok.
Obvinený F. B. je stíhaný pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného zákona účinného do 02.12.1991, za ktorý v prípade uznania viny hrozí trest odňatia slobody vo výmere 3 roky až 8 rokov.
Súd zároveň považuje za potrebné dodať, že ak je v spoločnom konaní stíhaných viacero páchateľov, úkony vykonané len vo vzťahu k jednému zo spolupáchateľov neprerušujú plynutie premlčacej doby vo vzťahu k druhému zo spolupáchateľov.
V posudzovanom prípade formálne pátranie po pobyte obvineného F. B., nie obvineného A. B., ako aj existencia služobných záznamov nasvedčujúcich „nejakej“ aktivite zo strany vyšetrovateľa smerujúcej k trestnému stíhaniu jedného zo spolupáchateľov, predstavuje iba snahu zmariť premlčanie trestného stíhania.
V týchto súvislostiach je potrebné hodnotiť (analyzovať) aj úkony, ktoré skutočne smerujú k trestnému stíhaniu páchateľa po vznesení obvinenia (vrátane ich obsahovej zmysluplnosti) a spôsobujú prerušenie premlčania, od úkonov formálneho charakteru, ktoré takéto smerovanie nemajú a v skutočnosti majú vyvolať len „ilúziu“ tohto smerovania / viď úradný záznam vyšetrovateľa zo dňa 21.03.2001 /. Teda v snahe zakryť predchádzajúcu nečinnosť orgánov činných v trestom konaní alebo nekoncepčnosť vyšetrovania.
V tejto súvislosti súd poukazuje na komentár k § 67 Trestného zákona vtedy platného, z ktorého vyplýva, že úkonom, ktorý smeruje k trestnému stíhaniu obvineného a ktorý odôvodňuje prerušenie premlčacej doby, je rozhodnutie o zastavení trestného stíhania proti obvinenému (R 24/1972), uznesenie o postúpení veci, uznesenie o odňatí a prikázaní veci (R 39/1984). K požiadavke právnej istoty zodpovedá len taký výklad pojmu „úkon smerujúci k trestnému stíhaniu páchateľa“ v § 67 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorý zabezpečuje, aby išlo výlučne o rozhodnutia v trestnom konaní právne regulované Trestným poriadkom, a procesné úkony vykonané v rámci zaistenia osôb a vecí (štvrtá hlava prvej časti Tr. por.), zabezpečovanie informácií (piata hlava prvej časti Tr. por.), dokazovania (šiesta hlava prvej časti Tr. por.), úkony v rámci súdneho konania predpokladané v tretej časti Tr. por., ktoré sú výslovne a jednoznačne upravené Trestným poriadkom tak, aby sa z hľadiska ich preskúmateľnosti dala preveriť zákonnosť, miesto, čas, prítomní a okolnosti vykonania procesného úkonu. Iný výklad by prispieval k právnej neistote, vytváral priestor pre svojvôľu napríklad vyrábaním účelových a formálnych úkonov, u ktorých sa ťažko preveruje, či vôbec a za akých okolností boli vykonané.
Vzhľadom na to, že premlčanie trestného stíhania má zásadný vplyv na výsledok trestného konania a na ich právne postavenie ako obvinených, malo byť vykonané riadne dokazovanie zamerané na zistenie, či a za akých okolností boli vykonané úkony, ktoré majú za následok prerušenie premlčania.
Súd poukazuje na skutočnosť, že od 11.06.1998 do 10.05.2004, nebol urobený žiadny úkon reálne smerujúci k stíhaniu oboch obvinených a taktiež v období od 10.05.2004 do 18.12.2014 u obvineného F. B. a v období od 10.05.2004 do 12.08.2022 u obvineného A. B., pričom úkony, ktoré boli vykonané / žiadosti o odpis registra trestov /, boli čisto formálne a účelové, pretože je vylúčené, aby vyšetrovateľ nevedel za takú dlhú dobu preveriť pobyt obvineného F. B..
S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Trestného poriadku, súd dospel k záveru, že obvinení A. B. a F. B. v tomto trestnom konaní nie sú trestne stíhaní ani pre niektorý z trestných činov taxatívne uvedených v § 67a Trestného zákona, ktorých trestnosť
uplynutím premlčacej doby nezaniká. Je zrejmé, že trestné stíhanie obvinených je premlčané, na základe čoho zanikla trestnosť činu, čoho nevyhnutným dôsledkom je zastavenie trestného stíhania pre jeho neprípustnosť podľa § 9 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp. zn. 2T 124/2023. Sťažnosť má odkladný účinok. V trestnom stíhaní sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní
odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.