Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_7CoCsp-16-2020.pdf
PDF · 99.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: J.. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., F. XXXX/X, právne zastúpená advokátska kancelária Lukačka s.r.o., so sídlom Tehelná 25, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 19.653,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 17Csp/317/2017- 126 zo dňa 28. februára 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.
Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.653,46 eura spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 20.01.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,2, § 100 ods. 1,2, § 101 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj zisteným skutkovým stavom z ktorého vyplynulo, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 12.08.2013 Zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 6154313, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú pôžičku vo výške 20.000,- eur, ktorú mala žalovaná splácať v 120 mesačných splátkach po 310,17 eura mesačne. Žalovaná sa zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť celkovú sumu pôžičky vo výške 37.220,40 eura. Strany sporu si v zmluve dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 14,90%, RPMN vo výške 14,9 %. Pre neplnenie si povinností žalovanou, právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 27.11.2014 upozornil žalovanú na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 1.023,57 eura a zároveň bola upozornená, že ak do 05.01.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2014 bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Právny predchodca žalobcu prípisom zo dňa 25.01.2015 oznámil žalovanej, že jej dlh z úverovej zmluvy č.615 4313 sa stal splatným v celom rozsahu a to dňom 19.01.2015. Z prehľadu splátok a úhrad žalovanej súd zistil, že žalovaná na predmetnom úvere uhradila právnemu predchodcovi žalobcu doposiaľ uhradila celkovo čiastku vo výške 4.222,04 eura, pričom poslednú platbu vykonala dňa 30.03.2016.
1.2 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na obranu žalovanej, ktorá spočívala v námietke premlčania. Uviedol, že ustanovenie
§101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, a to v dĺžke troch rokov, pričom objektívne začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd (actio nata). Zdôraznil, že výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci preukázali, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, došlo v dôsledku omeškania dlžníka so splátkou splatnou v mesiaci 09/2014, t.j. 20.09.2014, ktorú mala podľa listu žalobcu (veriteľa) zo dňa 27.11.2014 uhradiť do 05.01.2015, v ktorom bola zároveň vyzvaná na úhradu ďalšieho dlhu (celkom 1.023,57 eur) a upozornená na možnosť zosplatnenia úveru. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že dlh žalovanej sa stal splatným po tom, čo právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania splátok riadne a včas a to listom zo dňa 25.01.2015, ktorým ku dňu 19.01.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca si svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy mohol uplatniť na súde nasledujúci deň po vyhlásení splatnosti predmetného dlhu, čo v danom prípade bolo 19.01.2015, pričom žalobca si svoj nárok uplatnil na súde žalobou podanou dňa 27.11.2017. Keďže ide o trojročnú premlčaciu dobu, ktorá v danom prípade končí 19.01.2018, súd dospel k záveru, že žalobca si svoj nárok uplatnil riadne a včas. K vznesenej námietke premlčania žalovanou súd prvej inštancie dodal, že táto vychádzala z iného skutkového a právneho stavu, pričom táto námietka premlčania by bola dôvodná, ak by medzi stranami sporu nebola dohodnutá možnosť zosplatnenia predmetného úveru, vtedy by sa vychádzalo z § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka ( ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky), čo sa ale na daný prípad nevzťahuje a nedá aplikovať.
1.3 Súd prvej inštancie sa zaoberal aj ďalšou námietkou zo strany žalovanej a to, že predmetná úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve o úvere absentujú minimálne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) ZSU. K namietanej absencii doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písmeno f) súd uviedol, že z vyhotovenia zmluvy o pôžičke vyplýva, že jej súčasťou sú tiež zmluvné podmienky potvrdené podpisom samotného spotrebiteľa. Poukázal na to, že zmluva obsahuje konečnú splatnosť „08/2023“. Zároveň v bode 6.2. zmluvných podmienok je uvedené, že po pokiaľ nie je v splátkovom kalendári stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci .V bode 6.3. sa stanovilo, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy , pokiaľ nie je dohodnuté inak. Súd konštatoval, že v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, prvá splátka bola splatná dňa 20.9.2013, každá ďalšia 20-ty deň príslušného mesiaca. Pri stanovenom počte splátok 120, termín konečnej splatnosti „08/2023“ znamenal dátum 20.8.2023. Na základe takto zistených skutočnosti súd mal za to, že žalovaná mala možnosť bez akýchkoľvek ťažkostí dátumy splatnosti identifikovať a o tom, že na strane žalovanej nedošlo k vzniku pochybností o čase a termínoch splatnosti dlhu, vyplýva aj z prehľadu splátok a úhrad dlhu ňou realizovaných (č. l. 9 súdneho spisu), ktoré splátky riadne splácala k 20. dňu v mesiaci. K ďalšej namietanej absencii náležitosti § 9 ods. 2 písmeno k), súd prvej inštancie uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahovali číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Zdôraznil, že uvedený záver je vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017. Argumentácia žalovanej, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje aj ust. § 9 ods. 2 písmeno k) zák.č. 129/2010 Z.z. preto považoval za nedôvodnú. Poukázal na to, že prehľadom splátok a úhrad žalobca v spore preukázal históriu platenia úveru. Súd tak nepochybne zistil, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 20.000,- eur, žalovaná ku dňu zosplatnenia mala vykonať 16 splátok po 310,17 eura, čo je 4.962,72 eura, po zosplatnení jej zostalo uhradiť čiastku 18.912,78 eura ( 4.962,72 + 18.912,78 = 23.875,5eura ), čiže celkovo čiastku vo výške 23.875,50 eura, z ktorej boli odrátané platby, ktoré žalovaná uhradila vo výške 4.222,04 eura ( 23.875,50 - 4.222,04 = 19.653,46 eur). Dospel k záveru, že žalovanej zostalo uhradiť sumu vo výške 19.653,46 eura ako zostatok neuhradenej pôžičky. Z dôvodu, že žalovaná je v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku, žalobcovi ako veriteľovi patria v súlade s § 517 ods. 1,2 OZ tiež úroky z omeškania vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., a to 5,05 % (5 % + 0,05% ECB), počnúc od nasledujúceho dňa, kedy došlo k zosplatneniu predmetného úveru. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal súd plnú náhradu trov konania.
2. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie namietajúc nesprávne právne posúdenie premlčania zo strany súdu prvej inštancie. Uviedla, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ust. §101 OZ z dôvodu, že ust. §103 OZ by bolo možné aplikovať iba v prípade, ak by medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá možnosť zosplatnenia úveru, čo je v rozpore s výslovným znením zákona. V predmetnej právnej veci je teda potrebné vychádzať z ust. §103 OZ, ktoré sa vzťahuje na prípad predčasnej splatnosti dlhu v prípade omeškania dlžníka so splácaním splátok, a preto nie je dôvod na danú vec aplikovať všeobecné ustanovenie §101 OZ o plynutí premlčacej doby. Takýto postup je v rozpore s doslovným znením textu zákona. Ustanovenie § 103 OZ treba vykladať tak, že premlčacia doba začína plynúť od momentu splatnosti splátky, ktorú veriteľ označil ako tú splátku, nezaplatením ktorej nastane splatnosť celého zvyšného dlhu, prípadne ak veriteľ takúto splátku neoznačil, od prvej celej nezaplatenej splátky. V danom prípade ide o splátku za mesiac 9/2014. Žalobca vo svojom vyjadrení zhodne s tvrdením žalovanej uvádza, že veriteľ si môže sám určiť, pre ktorú z omeškaných splátok vyhlási predčasnú splatnosť úveru. Poukázala na to, že žalobca túto splátku presne určil a v konaní bola táto skutočnosť jednoznačne preukázaná predžalobnou výzvou žalobcu. Ďalej zdôraznila, že podľa čl. 12, bodu 12.4 zmluvných podmienok: „Spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky do dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.“ Z listín jednoznačne vyplýva, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (19.01.2015), mohol žalobca zosplatniť úver len pre nezaplatenie splátky za mesiac 9/2014. Je zrejmé, že vo vzťahu k ostatným omeškaným splátkam neboli splnené podmienky podľa bodu 12.4 úverovej zmluvy. So splátkou za mesiac 10/2014 totiž žalovaná nebola ku dňu 19.1.2015 v omeškaní viac ako 3 mesiace. Teda vo vzťahu k splátke za mesiac 10/2014 by bola táto podmienka splnená až dva dni po zosplatnení- teda najskôr by bola splnená dňa 21.01.2015. Ak by súd dospel k záveru, že žalobca zosplatnil úver pre niektorú inú splátku ako je splátka za mesiac 9/2014 , inými slovami by povedal že žalobca vlastne zosplatnil úver v rozpore so zákonom a zmluvnými podmienkami. V nadväznosti na uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol.
3. Žalobca k odvolaniu žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že námietka premlčania vznesená žalovanou nie je dôvodná. Plne sa stotožnil s právnym názorom vyjadreným súdom prvej inštancie, že premlčacia doba začala plynúť od zosplatnenia pohľadávky, ku ktorému došlo 19.1.2015 a nárok tak bol uplatnený v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 OZ. Podporne poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006, ako aj na právny názor vyjadrený v rozhodnutí NS ČR sp.zn. 21Cdo/426/2005. Ďalej dôvodil, že ani v prípade aplikácie ust. § 103 OZ na prejednávaný spor, uplatnený nárok premlčaný nie je. V tomto smere poukázal na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 11Co/153/2019-126, že logickým výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ a ust. § 103 OZ v spojení s ust. § 101 OZ, všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru by v danom prípade začala plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac 9/2014, pre ktorú bol úver zosplatnený, t.j. dňa 21.12.2014. Nakoľko spor bol začatý dňa 27.11.2017, z tohto dôvodu premlčaný nie je. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky splatnej k 9/2014, ako tvrdí žalovaná, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Takýto následok je neprípustný, obzvlášť v prípade, že inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa. Nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť s poukazom na ustanovenie § 388 CSP a žalobu zamietnuť.
5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
6.1 Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 19.653,46 eura s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili dňa 12.08.2013 zmluvu o pôžičke č. 6154313, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 20.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou pravidelných 120 mesačných splátkach a to vo výške 310,17 eura. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať jednotlivé povinné splátky riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu dňa 27.11.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalobca dňa 19.01.2015 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavoval sumu vo výške 19.653,46 eura.
6.2 Počas konania písomným podaním doručeným súdu dňa 12.03.2018 spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. navrhla, aby súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 17Csp/317/2017-41 zo dňa 07.06.2018 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 vystúpil z konania a na jeho miesto do konania vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, avšak z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny právny záver týkajúci sa námietky premlčania vznesenej zo strany žalovanej. V odvolacom konaní nebolo sporné právne posúdenie súdu prvej inštancie, že úver nie je možné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov pre absentujúce náležitosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) ZSÚ. Hlavnou a jedinou odvolacou námietkou žalovanej bolo nesprávne posúdenie plynutia premlčacej doby, keď súd prvej inštancie aplikoval ust. §101 OZ namiesto ust. §103 OZ.
8. Je nepochybné, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním zmluvne dohodnutých splátok vo výške 310,17 eura mesačne, o čom svedčí aj predžalobná upomienka zo dňa 27.11.2014, v ktorej veriteľ vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 1023,57 eura. Keďže k úhrade tohto dlhu nedošlo, veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru, čo žalovanej oznámil v Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2015. Žalovaná v konaní namietala premlčanie poukazujúc na ust. § 103 Občianskeho zákonníka.
9. Odvolaciu námietku žalovanej o nesprávnom posúdení premlčania súdom prvej inštancie, odvolací súd považoval za dôvodnú. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka), teda začína plynúť skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu.
10. V danom prípade je potrebné vychádzať z ustanovení § 103, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že v prípade neplnenia povinností dlžníkom (nesplácania úveru), veriteľ najskôr vyzve dlžníka na zaplatenie splatnej splátky a ak napriek tomu dlžník neplní, môže uplatniť svoje právo a zosplatniť celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky s tým, že tak môže vykonať najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z dokazovania vyplynulo, že k zosplateniu v prípade predmetnej úverovej zmluvy došlo Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2015. Podľa § 53 ods. 9 OZ môže dôjsť k zosplatneniu zo strany veriteľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. V predžalobnej upomienke zo dňa 27.11.2014 je uvedené, že ak do 05.01.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2014 bude Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že v zmysle ust. §
53 ods. 9 OZ po uplynutí troch mesiacov od nezaplatenia splátky splatnej dňa 20.09.2014 veriteľ využil možnosť zosplatniť dlh, a to písomným oznámením dňa 25.01.2015.
11. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že práve pre neuhradenie splátky splatnej v septembri 2014 došlo k zosplatneniu celého úveru, teda pre nesplnenie uvedenej splátky sa stal zročným celý dlh, a preto začala plynúť trojročná premlčacia doba odo dňa zročnosti uvedenej nesplnenej splátky ( § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k uvedenému potom nebol správny záver súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začala plynúť až odo dňa zosplatnenia celého dlhu listom zo dňa 25.01.2015, a preto ku dňu podania žaloby ( 20.11.2017) nebola žalovaná suma premlčaná. Argumentácia súdu prvej inštancie, že aplikácia premlčania v zmysle ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka by bola dôvodná, ak by medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá možnosť zosplatnenia predmetného úveru neobstojí, pretože práve zo slovného vyjadrenia „ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh...“ vyplýva moment pre začatie plynutia premlčacej doby práve vtedy, keď je medzi stranami sporu dohodnutá predčasná splatnosť dlhu. V prípade, že by k zosplatneniu nedošlo, premlčovali by sa jednotlivé splátky osobitne, každá v trojročnej premlčacej dobe. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalobcu, že všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru by v danom prípade mala začať plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac 9/2014, pre ktorú bol úver zosplatnený, t.j. dňa 21.12.2014. Takáto aplikácia premlčacej doby nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka výslovne hovorí, že začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že uvedené posúdenie premlčacej doby v prípade zosplatnenia dlhu by malo mať pre veriteľa nepriaznivý následok, pretože veriteľ má k dispozícii až trojročnú premlčaciu dobu, počas ktorej môže uplatniť svoj nárok na súde a skutočnosť, že veriteľ vyčkáva so zažalovaním svojho nároku tri roky nemožno posúdiť v jeho neprospech, naopak je to na rozhodnutí veriteľa, kedy si uplatní svoj nárok žalobou na súde.
12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že premlčacia doba začala plynúť dňom odo dňa splatnosti splátky splatnej v septembri 2014, t.j. odo dňa 21.09.2014 a uplynula dňa 21.09.2017. Keďže žalobca podal žalobu na súd až dňa 20.11.2017, jeho nárok je premlčaný v trojročnej premlčacej dobe. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého (prvoinštančného aj odvolacieho) konania v plnom rozsahu.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).