Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Ek-932-2021.pdf
PDF · 77.53 KB
Case nature
Subarea
52Ek/932/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 928 422 proti povinnému: R. I., V..: XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX P.-Y. P., o vymoženie 1.158,94 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a . II. Súd nárok na náhradu trov exekučného konania oprávnenému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.03.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.158,94 EUR spolu s príslušenstvom - Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, č.k.:11C/40/2020-32 zo dňa 18.06.2020, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 16.07.2020.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
6. Podľa § 166 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkových kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
8. Podľa § 167a ods. 3 ZKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
9. Podľa § 167f ods. 1 ZKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie
10. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
11. Podľa § 199 ods. 9 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
12. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov.
13. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f ZKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
14. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a lustráciou vykonanou v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX zo dňa 11.06.2020, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 29.06.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok u správcu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j. 30.06.2020.
15. Z uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku bolo možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stala nevymáhateľnou.
16. Súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie posudzoval pohľadávku uplatnenú v tomto exekučnom konaní aj vo vzťahu k ustanoveniu § 166c ZKR. Z uvedeného dôvodu súd vyzval oprávneného výzvou zo dňa 12.04.2021, aby predložil súdu: návrh na vydanie Platobného rozkazu č.k.: 11C/40/2020-32 zo dňa 18.06.2020 z dôvodu posúdenia, či sa jedná o pohľadávku v zmysle § 166c zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Dňa 19.03.2021 bola zo strany oprávneného predložená súdu žaloba zo dňa 19.05.2020. Z predloženej dokumentácie súd zistil, že pohľadávka oprávneného je nárok na vrátenie poskytnutého poistného plnenia poškodenému, ktorému bola spôsobená škoda pri dopravnej nehode zavinenej povinným. Súd na danom mieste poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 256/2020-33 zo dňa 12.11.2020: ,,Obiter dictum ústavný súd poznamenáva, že pohľadávky zo zodpovednosti za škodu na zdraví sú prirodzene považované za privilegované. Život a zdravie ako ústavné hodnoty sa nedajú vyvážiť žiadnym majetkom a pohľadávky vzniknuté zo zodpovednosti za zásah do týchto hodnôt pri rozmanitých administratívnych
limitoch sa skôr podobajú cieľu zjemniť dopad následkov za zásah do týchto hodnôt. Umožnenie úniku škodcovi cez inštitút oddlženia by bolo potrebné kvalifikovať za jednoznačne neproporcionálny zásah. Odškodnenie útrap poškodeného by dostalo len do roviny teoretickej, čo by nekorešpondovalo nielen so znením právnej úpravy, ale aj s ústavnými garanciami Výnimka z oddlženia vo vzťahu k pohľadávkam zo zodpovednosti za škodu na zdraví je preto plne pochopiteľná. Uvedená garancia je však postavená na ochrane poškodeného ako slabšej strany, čo implikuje, že sa ňou nemôžu zastrešovať iné inštitúcie, ktoré do týchto zodpovednostných vzťahov vstupujú subsidiárne. Na mysli máme poisťovne, ale aj samotného sťažovateľa v tomto konaní. Je potrebné dôsledne odlišovať nároky poškodeného a nároky, ktoré si regresne uplatňuje iný subjekt plniaci namiesto škodcu. Pohľadávky poisťovni či sťažovateľa sú založené na rizikovom podnikaní či sanovaní negatívnych dopadov spojených s prevádzkou motorových vozidiel. Tieto právne vzťahy na rozdiel od života či zdravia ľudí môžu byť rozmanitým spôsobom zabezpečené vrátane adekvátnej legislatívy. Nie je možné zabúdať, že pri povinnom zmluvnom poistení existuje veľké množstvo vozidiel, ktoré poistné len platia, no nie je potrebné za nich nikdy žiadne poistné plnenie vyplácať. Práve tam sa vytvára istý finančný vankúš, skrz ktorý následne dochádza k plnenie u iných vodičov, aj vo vyššej sume. Pohľadávky poškodeného teda nemajú a ani nemôžu mať rovnaký charakter ako pohľadávky poisťovní či sťažovateľa z titulu povinného zmluvného poistenia (život, zdravie oproti poistnému trhu založenému na podnikateľskom riziku). Pri pohľadávkach poisťovní či sťažovateľa nepôjde ani o postúpenie pohľadávky (cesia), keďže pri postúpení sa v zásade povaha pohľadávky nemení, ale pôjde o splnenie pohľadávky (solúcia). Na rozdiel od cesie, pri ktorej pohľadávka nezaniká, pri splnení zo strany poisťovne či sťažovateľa pohľadávka zaniká.“ Na základe uvedeného súd konštatuje, že pohľadávka oprávneného je regresným nárokom poisťovne z povinného zmluvného poistenia voči poistencovi, a teda ju nemožno považovať za nedotknutú pohľadávku podľa 166c ods.1 písm. d) ZKR.
17. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu začatia konkurzu, po začatí ktorého nie je možné v zmysle ustanovenia § 167f ods. 1 ZKR na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné konanie a už začaté konanie by muselo byť zastavené. A preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
22. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.