Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_6Co-6-2019.pdf
PDF · 80.19 KB
Case nature
Subarea
6Co/6/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: H. P., A.. XX.X.XXXX, W. D. XXX/X, Q., zast. advokátkou JUDr. Annou Janáčovou, Wilsonova 3, Bratislava, proti žalovanej: Groupama Garancia Biztosíto Zrt. Október 6 u. 20, Budapesť, Maďarsko, podnikajúca na území SR ako Groupama Garancia poisťovňa a s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, zast. Javor - Tokár, advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13. septembra 2018 č.k. 17C/277/2013, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.716,- eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 28.1.2013 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% z priznanej sumy. 2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba je čo do základu plne dôvodná. Pokiaľ ide o výšku škody - náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku znalca z odboru psychiatria MUDr. Róberta Milkoviča, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil počtom bodov 300, čo predstavuje sumu 4.716 eur (300 bodov x 15,72 eur/1 bod = 4.716 eur). Vzhľadom na to súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.716 eur s prísl. z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania z priznanej sumy v pomere 100 %. Prvostupňový súd bol toho názoru, že zásada úspechu je prioritná a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 C.s.p. (pomer úspechu). Podľa názoru prvoinštančného súdu, zásadu úspechu vo veci je potrebné uplatniť aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danej veci v zmysle nálezu Ústavného súdu ČR III ÚS 170/99 považoval prvoinštančný
súd za základné rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je podľa názoru súdu prvej inštancie už druhotná a nadväzujúca. Uviedol, že rovnako obdobná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je podľa názoru prvostupňového súdu zrejme primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška iba nasleduje. Vhodným riešením uvedenej situácie podľa prvoinštančného súdu je, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, ale výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo žalovanej sumy). Uzavrel, že priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“, keďže ten - ako je uvedené vyššie - sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok o nároku na náhradu trov konania (výrok III.).. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že napriek tomu, že žalobca vo prevažujúcej časti v spore nebol úspešný, súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % z priznanej sumy, čo je v rozpore s § 255 ods. 1, 2 C.s.p. Podľa žalovanej jej súd prvej inštancie mal priznať nárok na náhradu trov konania a svojim rozhodnutím o nepriznaní trov konania žalovanej negarantoval obom stranám sporu rovnaké postavenie. Súd prvej inštancie mal o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť podľa § 255 C.s.p., t. j. podľa zásady úspechu vo veci. Žalobca mal úspech v konaní v rozsahu 17,14 % zo žalovanej sumy a žalovaný bol úspešný v rozsahu 82,86 %. Pri pomernom rozdelení náhrady trov konania čistý úspech žalovanej v konaní predstavoval 65,72%, čo svedčí o rovnakom rozsahu neúspechu žalobcu. Žalovaná ďalej poukázala na to, že sa podieľala na úhrade preddavkov na znalecké dokazovanie a zároveň v konaní nechala vyhotoviť znalecké posudky na posúdenie poškodenia zdravia žalobcu. V danej veci súd prvej inštancie neaplikoval sudcovské právo, ako napr. pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia, alebo o nemajetkovej ujme, preto rozhodnutie súdu o procesne úspešnom žalobcovi podľa názoru žalovanej nie je na mieste. Podľa žalovanej súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania nezohľadnil, že znalecké posudky boli využité v rámci jej procesnej obrany, pričom bez nich by žalovaná nemohla preukázať pravdivosť svojich tvrdení. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (Civilný sporový poriadok, Komentár, doc. JUDr. Marek Števček a kolektív, C.H.BECK 2016, str. 926). Na týchto záveroch nemôže nič zmeniť tá skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by bolo obdobou § 142 ods. 3 O.s.p. a ktoré by teda výslovne upravovalo spôsob rozhodovania o náhrade trov konania v situácií, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
8. V prejednávanej veci sa žalobca proti žalovanej svojou žalobou domáhal zaplatenia 27.510 eur s prísl. z titulu náhrady škody spôsobenej v dôsledku dopravnej nehody poistencom žalovanej. Súd prvej inštancie ustálil, že základ nároku je v plnom rozsahu dôvodný a žalovaná tento záver súdu prvej inštancie nespochybnila (čo do veci samej sa neodvolala). Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia závisela od znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že žalobca v dôsledku nehody utrpel vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (pol. 255). Znalec sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil počtom bodov 300, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 4.716 eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti a s poukazom na závery uvedené v predchádzajúcom odseku súd prvej inštancie nepochybil, keď o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Je však samozrejmé, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia žalobcu bude vychádzať z priznanej sumy 4.716 eur a nie zo sumy 27.510 eur, zaplatenia ktorej sa žalobca domáhal svojou žalobou. Inými slovami, plný úspech žalobcu sa vo vzťahu k výške trov konania bude vzťahovať k priznanej sume 4.716 eur.
9. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania. Preto odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 10. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o veci samej ( výroky I., II. ) neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p ). 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).