Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-5-2021.pdf
PDF · 90.8 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci navrhovateľky Z. M., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Andráš Leškovou, so sídlom Plzenská 2, Prešov, proti osobe povinnej z výživného Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, X. S. - K., zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Hurtajom, Štefánikova 15, Nitra, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 27Pc/25/2020-162 zo dňa 25.11.2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a III.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. osoba povinná z výživného je povinná prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna, II. v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta, III. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
V odôvodnení okrem iného uviedol, že v predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka a osoba povinná z výživného žili v manželstve, ktoré bolo rozvedené právoplatným rozsudkom. Počas manželstva uzavreli manželia súdny zmier, ktorým sa manžel zaviazal prispievať na výživu manželky sumou 350,- eur mesačne do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Rozsudok o rozvod manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2019 a rozsudok, ktorým sa osoba povinná z výživného zaviazala prispievať na výživu manželky, nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2020. Následne dňa 07.05.2020 podala navrhovateľka ako bývalá manželka návrh na určenie výživného pre rozvedeného manžela, odôvodňovala to tým, že nie je schopná sa sama živiť, nakoľko jej príjem je iba čiastočný invalidný dôchodok. V priebehu konania preukázala súdu lekárske správy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že jej pracovná schopnosť je obmedzená na 50 %, nemôže vykonávať práce v prašnom prostredí, nemôže v nadmernej miere používať dezinfekčné prostriedky, mať fyzickú záťaž rúk, nemôže dlhodobo stáť ani sedieť, nemôže pracovať s chemikáliami, má sa vyhýbať chladnému a prašnému prostrediu. Uvedené skutočnosti boli známe osobe povinnej z výživného, nakoľko sám potvrdil, že vedel v čase, keď sa sobášil s bývalou manželkou, že táto bola invalidná dôchodkyňa, nevykonávala v tom čase žiadnu prácu a vedel, že má pracovné obmedzenia a sám potvrdil, že v tom čase zabezpečoval celý chod domácnosti sám z finančných prostriedkov, ktoré on zarobil. Už v manželstve manželia fungovali tak, že manželka bola doma, starala sa o dieťa, svoj príjem si
zabezpečovala prenájmom nehnuteľnosti, na kúpu ktorej jej poskytli finančné prostriedky jej rodičia a z týchto finančných prostriedkov si zabezpečovala svoje osobné výdavky, ktoré neboli spoločnými do domácnosti. Rovnako aj v súčasnej dobe je vlastníčkou rodinného domu, ktorý získala na základe vyporiadania titulom BSM s manželom, pričom jeden dom, ktorý vlastnila, darovala svojim rodičom, čo odôvodnila tým, že jej oni prispeli na tento dom finančnými prostriedkami, preto pred rozvodom manželstva im tento dom darovala. Zároveň však uviedla, že jej rodičia finančne prispievajú a podporujú ju, nakoľko v súčasnej dobe má veľmi nízky príjem, čo osoba povinná z výživného nepoprela. Nevyhnutná výživa navrhovateľky spočíva v zabezpečení stravy, úhrady inkasa v dome, v ktorom v súčasnej dobe býva so svojou dcérou, úhrady telefónu, zabezpečenia ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a liekov. Uvedené výdavky, ktoré vyčíslila v priebehu konania, súd považoval za primerané s tým, že výdavky spojené s bývaním, ako je elektrina, voda, plyn, internet, súd delil na polovicu, keďže polovičnou sumou ich užíva maloletá dcéra oboch účastníkov konania, ktorej otec na výživu pravidelne prispieva sumou 250,- eur mesačne. Výdavky pre navrhovateľku na ošatenie, hygienu, lieky a stravu, ako aj polovičnú sumu výdavkov na inkaso súd vyčíslil na sumu 247,- eur mesačne, do čoho neboli zahrnuté nepredvídateľné výdavky, ktoré vzniknú navrhovateľke v súvislosti s opravou osobného motorového vozidla, kúpou dreva na kúrenie a podobne. Súd pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela neposudzuje vzájomnú životnú úroveň účastníkov konania, ale zisťuje, či osoba oprávnená z výživného je schopná si zabezpečiť svoje základné a nevyhnutné potreby pre život. V priebehu konania bolo zistené, že navrhovateľka poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 168,- eur mesačne, čo je jej jediným príjmom. Nepoprela, že má občasný príjem z prenájmov nehnuteľností, avšak tento príjem nebolo možné žiadnym spôsobom preukázať, nakoľko sa vypláca priamo navrhovateľke na ruku. Čiastočnými čestnými prehláseniami bolo možné zistiť, že sa prenájom pohybuje v sume okolo 150,- eur mesačne, čo môže súd započítať ako ďalší príjem navrhovateľky, čo spolu s invalidným dôchodkom by predstavovalo sumu približne 318,- eur mesačne, pričom celkové výdavky vyčíslila navrhovateľka na sumu 409,- eur mesačne s tým, že výdavky maloletej sú hradené z výživného, ktoré jej prispieva otec na výživu a čiastočne by sa na týchto výdavkoch mala podieľať aj matka. Pokiaľ použije zbytok finančných prostriedkov na výživu svojej dcéry, nezostávajú jej finančné prostriedky na zabezpečenie jej základných potrieb. Na základe takto zisteného skutkového stavu s prihliadnutím na nepriaznivý zdravotný stav na strane navrhovateľky, súčasné obdobie koronakrízy, kedy je obtiažne pre ňu si nájsť zamestnanie, o to viac, že má pracovné obmedzenia, považoval súd prvej inštancie za dôvodné určiť určitú sumu výživného ako príspevok na výživu rozvedeného manžela. Zároveň však prihliadal na príjmy, ktoré sú na strane osoby povinnej z výživného, u ktorého tiež v súčasnej dobe sa príjem znížil v dôsledku koronakrízy. Povinný však nie je pracovne obmedzený a uviedol, že v súčasnej dobe prenajíma apartmány, s ktorými podniká, pričom presnú sumu jeho príjmu sa nepodarilo zistiť, nakoľko daňové priznanie za rok 2020 ešte daňovému úradu nepodával. Čiastočne je možno vyčítať jeho príjem z predložených výpisov z účtu, kedy k 06.10.2020 mal disponibilný zostatok na účte 2.260,55 eura, pokiaľ ide o výpis z účtu vo P.. Pokiaľ ide o výpis z účtu v mG., aj keď sú uvedené debetné položky vo výške 24.614,53 eura, v januári 2020 bol urobený medzibankový prevod ako finančná výpomoc vlastnej s.r.o., a to kayak, s.r.o. vo výške 16.500,- eur a tiež ide o vnútrobankový prevod ako dlžné výživné v konaní o určenie príspevku pre manželku vo výške 1.400,- eur. Z týchto výpisov z účtu vyplýva, že osoba povinná z výživného má pohyb na účte, pričom v S. je väčšie množstvo debetných obratov, ktoré z popisu transakcie vyznievajú ako transakcie súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou. Pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela je prvoradým kritériom pre určenie takéhoto výživného neschopnosť jedného z rozvedených manželov sa sám živiť, čo súd mal v tomto konaní preukázané kvôli zdravotnému obmedzeniu na strane navrhovateľky. Táto by mohla vykonávať jednoduchšie práce, menej platené práce, avšak neide o práce na plný pracovný úväzok. Zároveň povinný rozvedený manžel má povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom bolo zistené, že majetkové pomery, možnosti a schopnosti na strane osoby povinnej z výživného sú lepšie ako na strane navrhovateľky, v súčasnej dobe podniká, má viac podnikateľských aktivít, ktoré mal už aj v minulosti, takže môže v súčasnej dobe prispievať na výživu svojej rozvedenej manželky. Schopnosť rozvedeného manžela prispievať na výživu navrhovateľky je preukázaná aj tým, že sám dobrovoľne zmierom súhlasil s platením manželského výživného pre manželku v sume 350 Eur mesačne, čím priznal, že jeho životná úroveň nie je rovnaká ako bola životná úroveň jeho manželky. Bol si vedomý toho, že manželka počas manželstva nepracovala a aj keď uvádzal, že nebol výhradne proti tomu, aby nepracovala, nebolo preukázané, že by výslovne na tom trval a nevyplýva to ani z rozvodového konania, ani z konania ohľadom určenia výživného pre manželku. Súd akceptoval, že
bývalá manželka má pracovné obmedzenia kvôli zdravotným problémom, ako aj to, že obaja pôsobili počas manželstva v hnutí E., kde väčšinou manželky nepracujú, čo bol zrejme aj ich životný štýl. Súd preto rozhodol, že osoba povinná z výživného je povinná prispievať na výživu svojej rozvedenej manželky sumou 50,- eur mesačne, pričom takéto výživné považoval za primerané na doplnenie výdavkov v súvislosti so základnými životnými potrebami. Toto výživné určil počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna, v súlade s návrhom navrhovateľky. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko navrhovanú výšku výživného považoval za neprimerane vysokú vzhľadom na zabezpečenie jej nevyhnutných základných potrieb s prihliadnutím na to, že v konaní o príspevok na výživu rozvedeného manžela sa neposudzuje vzájomná životná úroveň účastníkov konania. Uvedená výška výživného v sume 50,- eur mesačne predstavuje primeraný príspevok zo strany bývalého manžela navrhovateľke ako doplnok na zabezpečenie jej základných životných potrieb. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľke nebolo vyhovené jej návrhu v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Zhrňujúc jeho argumenty v odvolaní a zistený skutkový stav v konaní upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to najpodstatnejšie. Navrhovateľka je schopná sa samostatne živiť, pretože má okrem príjmu z invalidného dôchodku aj príjem z prenájmu dvoch bytových jednotiek, ktorý dosahuje bez ohľadu na jej zdravotné obmedzenia titulom invalidity. Okrem toho je schopná si zabezpečiť ďalší príjem z pracovnej činnosti, keď chce, tiež napriek jej zdravotným obmedzeniam. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a navrhovateľke nepriznal nárok na výživné na rozvedeného manžela, pretože nie je splnená základná zákonná podmienka priznania tohto nároku, ktorou je neschopnosť navrhovateľky sa samostatne živiť.
3. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla podľa obsahu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že tvrdenia odporcu v odvolaní sú nepravdivé a zavádzajúce.
4. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania s tým, že tak ako navrhovateľka, tak aj on, prenajíma nehnuteľnosti, avšak v súvislosti s pandémiou Covid19 on prenajímať tieto nehnuteľnosti nemôže, avšak na navrhovateľku sa tento zákaz nevzťahuje.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Konanie o žalobe na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela je riadnym sporovým konaním. Nejde o konanie, ktoré by bolo možné začať aj bez návrhu, v ktorom by bolo možné realizovať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. V riadnom sporovom konaní neplatí zásada vyšetrovacia, ale platí zásada prejednacia. Pri domáhaní sa ochrany práva na súde je potrebné rešpektovať procesnoprávne ustanovenia a v rámci nich aj procesné pravidlá o podmienkach zisťovania skutkového stavu vo veci potrebného pre rozhodnutie o podanom návrhu.
7. Zo znenia ust. § 72 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:
- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,
- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,
- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,
- súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).
8. Rozvedenú manželku súdy považujú za neschopnú sama sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o deti vo veku do troch rokov, prípadne o deti staršie, avšak invalidné alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť, alebo o deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach. Uvedenú zákonnú podmienku súdy považujú za splnenú aj v tých prípadoch, ak podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku rozvedená manželka, vzhľadom na vek alebo zdravotný stav,
nie je schopná byť zárobkovo činná alebo nemá možnosť a príležitosť za danej situácie si zaobstarať primerané zamestnanie (rozhodnutie 3/1978). Uvedené platí nepochybne aj pre čiastočnú invaliditu.
9. Neschopnosť sám sa živiť treba na účely príspevku na výživu rozvedeného manžela chápať v striktne objektívnom zmysle, t.j. na strane rozvedeného manžela žiadajúceho o príspevok musia byť objektívne príčiny, pre ktoré sa nemôže sám živiť, ako sú napr. v citovanom rozhodnutí R 3/1978 uvedené starostlivosť o dieťa do troch rokov alebo o invalidné dieťa, zdravotný stav rozvedeného manžela, ktorý mu neumožňuje zamestnať a pod. Za neschopnosť sám sa živiť nemožno považovať to, ak rozvedený manžel, ktorému vyššie uvedené objektívne príčiny nebránia pracovať, si istý čas nemôže nájsť zamestnanie. V prejednávanom prípade objektívne príčiny - zdravotný stav navrhovateľky jej v plnom rozsahu neumožňuje pracovať keďže jej pracovná schopnosť je obmedzená na 50 %. V spojení s jej majetkovými pomermi keď zreteľne si nevie uhradiť ďalšie potrebné životné náklady, možno konštatovať na jej strane neschopnosť sa samostatne živiť
10. Námietky odvolateľa nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku keďže neboli spôsobilé zmeniť pracovnú schopnosť navrhovateľky a nepreukazovali, že výživné by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na majetkové pomery povinného možno konštatovať jeho schopnosť platiť mesačne 50,- eur výživné.
11. Odvolateľ sa nesprávne domnieval, že súd prvej inštancie neohraničil dobu platenia príspevku na výživu rozvedeného manžela. Podľa názoru odvolacieho súdu opakovane uvádzať už explicitne upravenú dobu trvania podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine by znamenalo prejav otrockého formalizmu. Pokiaľ súd prvej inštancie neurčil inú dobu ako je upravená v označenom ustanovení podľa § 72 Zákona o rodine, potom platí zákonná doba 5 rokov a takémuto postupu okresného súdu nemožno nič vyčítať. Navyše odvolateľ, ktorý vyvolal odkladný účinok rozsudku vychádzal z právoplatnosti rozsudku, ktorý doposiaľ pre ním podané odvolanie nenastala. Unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k príjmu navrhovateľky má podstatný význam pre neúspech v konaní a tak povinná osoba z výživného nemôže legitímne očakávať, že súdy bez ďalšieho vyvodia z hypotézy príjem navrhovateľky, ktorý ani v odvolaní ničím preukázaný nebol.
12. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného so stotožnením sa s dôvodmi napadnutého rozsudku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).