Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-161-2019.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/161/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky V. R., štátnej občianky Slovenskej republiky, F., t.č. bytom L. Q. XXX, T., S. republika, a otca Y. A., štátneho občana Slovenskej republiky, A., trvale bytom H. L. XXX, o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletý Y. A. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka dieťaťa j e p o v i n n á prispievať na výživné pre maloletého Y. sumou 80,- eur mesačne k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.09.2019.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2019 do 31.05.2021 vo výške 1.680,- eur j e matka p o v i n n á splácať k rukám otca popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 40,- eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec dieťaťa svojim návrhom žiadal, aby mu súd zveril maloletého Y. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal platiť výživné sumou 50,- eur mesačne od 01.03.2019. Pred začatím pojednávania upravil petit svojho návrhu tak, že žiadal určiť výživné na maloletého Y. sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2019. V návrhu uviedol, že Y. pochádza z mimomanželského vzťahu. Matka dieťaťa sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti XX.XX.XXXX. Od toho času sa o maloletého nezaujíma, nenavštevuje ho ani neprispieva na jeho výživu. V súčasnosti je s maloletým na rodičovskej dovolenke a so starostlivosťou o dieťa mu pomáha jeho matka, ktorá je na starobnom dôchodku. Je slobodný. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Privyrába si na dohodu.
2. Matka bola vypočutá dožiadaním na Okresnom súde vo L., S. republika dňa 24.02.2021. Súhlasila so zverením maloletého Y. do starostlivosti otca, nesúhlasila s výškou výživného.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky prostredníctvom dožiadania v S. republike (č.l. 37 - 38 spisu), výsluchom otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s: rodným listom maloletého, lustráciami v registri obyvateľov, v sociálnej poisťovni, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, správou zo šetrenia kolízneho opatrovníka v domácnosti otca zo dňa 06.10.2020, dodatkom pracovnej zmluvy zo dňa 17.12.2020 predloženého matkou, mzdovým výmerom (č.l. 44 až 46) zo
17.12.2020, správou ÚPSVaR Trenčín o výške štátnej sociálnej dávky poberanej otcom, aktuálnou správou zo šetrenia kolízneho opatrovníka (č.l. 57) v domácnosti otca, a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
4. Maloletý Y. pochádza z mimomanželského vzťahu. Matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti dňa XX.XX.XXXX. O maloletého Y. sa od toho času nezaujíma, neplatí na neho žiadne výživné. Otec tvrdil vo svojej výpovedi ako účastník konania, že mu matka dieťaťa napísala, že sa má starať o syna s jeho mamou a syn je pre ňu mŕtvy. Otec žije spolu s maloletým Y. v rodinnom dome, kde žije aj jeho matka, ktorá mu pomáha so starostlivosťou o dieťa, keď je v práci. Otec bol do XX.XX.XXXX na materskej dovolenke, poberal rodičovský príspevok. V súčasnosti začal podnikať na živnosť, vykonáva L. a jeho podnikateľský zisk je podľa jeho tvrdenia cca vo výške 500,- eur netto mesačne. Podnikať začal v mesiaci E.. Okrem podielu na rodinnom dome, v ktorom žije spolu s maloletým a matkou, ktorá je už na starobnom dôchodku, nemá majetok výraznejšej hodnoty.
5. Matka dieťaťa bola vypočutá Okresným súdom vo L. v S. republike dňa 24.02.2021. Uviedla, že súhlasí s tým, aby bol maloletý Y. zverený do osobnej starostlivosti otca, nesúhlasila však s výškou vyživovacej povinnosti, nakoľko toto dieťa nepovažuje za svoje a vôbec sa s ním nevída. S otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do pol roka od narodenia maloletého. Potom sa rozišli a syna odvtedy nevidela. Nie je s ním v žiadnom kontakte. Zamestnaná je u firmy L. J. s.r.o. so sídlom T. 1, L. XXXX/XX, kde pracuje ako F.. Zmluvu má uzatvorenú na dobu určitú do XX.XX.XXXX. U tohto zamestnávateľa zarába 16.800,- Kč netto mesačne. U súčasného zamestnávateľa pracuje od XX.XX.XXXX. Nemá žiadne dlhy. Je zdravá. Nevlastní žiaden majetok. Žije vo firemnom byte 3 + 1, ktorý užívajú traja zamestnanci firmy. Náklady na bývanie jej hradí zamestnávateľ. Na ubytovni s ňou žije aj druh, s ktorým spoločne nehospodária. Nemá vedomosť o jeho príjmoch a majetkových pomeroch. Matka ďalej uviedla, že má ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletému R., nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX R.. Výživné na tieto deti hradí v celkovej výške 100,- eur mesačne. Výživné na maloletého Y. nehradí, nakoľko nemá o toto dieťa žiadny záujem, nie je s ním v žiadnom kontakte a nevidela ho už X roky.
6. Kolízna opatrovníčka doporučila maloletého Y. zveriť do osobnej starostlivosti otca, výživné určiť matke sumou 80,- eur mesačne od podania návrhu, teda od 01.09.2019. Dlh doporučila, aby súd uložil matke splácať po 40,- eur popri bežnom výživnom. Otec s takto navrhovanou sumou výživného zo strany kolízneho opatrovníka súhlasil.
7. Podľa 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od XX.XX.XXXX. Od toho času zabezpečuje starostlivosť o maloletého Y. po všetkých stránkach otec, ktorý v súčasnosti pracuje ako živnostník s podnikateľským ziskom cca 500,- eur v čistom mesačne. V čase, keď je otec v práci, mu so starostlivosťou pomáha jeho matka, ktorá je už na starobnom dôchodku, a ktorá s nimi žije v spoločnej domácnosti. Vykonaním šetrenia v domácnosti otca bolo zistené, že otec sa o maloletého Y. stará po všetkých stránkach vzorne. Maloletý Y. má v súčasnosti X roky a má veku štandardné potreby. Jeho zdravotný stav je dobrý. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu matky prostredníctvom dožiadania Okresného súdu v L. v S. republike, mal súd za preukázané, že samotná matka potvrdila, že od jej odchodu zo spoločnej domácnosti sa o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma, maloletého Y. nepovažuje za svoje dieťa a neplní si k nemu od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti ani vyživovaciu povinnosť. Matka súhlasila so zverením maloletého Y. do osobnej starostlivosti otca. Nesúhlasila však vôbec s určením vyživovacej povinnosti. Z výsluchu matky, ako aj matkou predloženého dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 17.12.2020 a mzdového výmeru zo dňa 17.12.2020, mal súd za preukázané, že matka u zamestnávateľa L. J. s.r.o. je zamestnaná na dobu určitú do XX.XX.XXXX a poberá mesačnú mzdu vo výške 16.800,- Kč. Ubytovanie jej plne hradí zamestnávateľ. Matka má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti na maloleté deti, na ktorých výživu prispieva súhrnnou sumou 100,- eur mesačne. Z rodného listu maloletého Y. mal súd za preukázané, že matkou dieťaťa je V. R.. Keďže samotná matka potvrdila tvrdenie otca, že si vyživovaciu povinnosť k maloletému Y. od odchodu zo spoločnej domácnosti dodnes neplnila vôbec, jej vyživovaciu povinnosť k maloletému Y. bolo s poukazom na horecitované zákonné ustanovenia § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine určená sumou 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2019, so zohľadnením príjmu matky 16.800,- Kč, jej celkových majetkových pomerov, skutočnosti, že má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti na maloleté deti, na ktorých výživu prispieva súhrnnou sumou 100,- eur mesačne, ako aj so zohľadnením tej skutočnosti, že jej ubytovanie plne hradí zamestnávateľ. Podľa názoru súdu matke po zaplatení takto určenej výšky výživného na maloletého Y., po zaplatení ďalšieho výživného na maloleté deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, zostane ešte dostatok finančných prostriedkov na pokrytie svojich životných potrieb. Pred súdom neobstál názor matky, ktorá tvrdí, že nebude výživné na maloletého Y. platiť, nakoľko ho nepovažuje za svoje dieťa. Povinnosťou každého rodiča voči maloletému dieťaťu je plnenie vyživovacej povinnosti, pričom ide o tú najzákladnejšiu povinnosť, čo si matka musí uvedomiť. V súvislosti s tým, že matke bola určená vyživovacia povinnosť od 01.09.2019 v zmysle návrhu otca, matke vznikol na výživnom dlh spolu vo výške 1.680,- eur (21 mesiacov x 80,- eur), ktorý jej súd povolil splácať v splátkach za podmienok stanovených vo výroku rozhodnutia, za použitia § 217 ods. 2 CSP a § 232 ods. 4 CSP.
14. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
15. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
16. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).